Prečo je ryba pôstne jedlo? História a súčasnosť tradície

Dnes, 22. februára 2023, sa začína Popolcovou stredou pôstne obdobie, ktoré zahŕňa 40 všedných dní a 6 nedieľ. Tento 40-dňový pôst ustanovila katolícka Cirkev na pamiatku 40 dní pôstu Nášho Pána Ježiša Krista na púšti, ktorým sa pripravoval na svoju verejnú činnosť.

Popolcová streda

Ako sa postíme dnes?

O pôste hovorí v súčasnosti priamo 5 kánonov Kódexu kánonického práva. Ide o kánony 1249-1253, ktoré uvádzame v plnom znení:

Kán. 1249 - Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z Božieho zákona viazaní konať pokánie; aby sa však všetci medzi sebou spojili istým spoločným zachovávaním pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú osobitným spôsobom venovať modlitbe a konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa podľa normy nasledujúcich kánonov.

Kán. 1250 - Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.

Kán. 1251 - Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak naň nepripadá niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; zdržiavanie sa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.

Kán. 1252 - Zákon zdržiavania zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života. Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

Kán. 1253 - Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.

Počas Popolcovej stredy a na Veľký piatok sa dodržiava prísny pôst. Dňami pokánia sú samozrejme všetky piatky a veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:

zdržiavať sa mäsových pokrmov;
vykonať skutok nábožnosti - účasť na Svätej omši alebo Krížovej ceste, alebo sa pomodliť Bolestný ruženec;
čítať aspoň 10 min. Sväté písmo;
vykonať skutok lásky k blížnemu - navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, hmotne pomôcť chudobným či viacdetným rodinám;
zrieknuť sa sledovania televíznych programov, fajčenia, pitia alkoholických nápojov alebo vykonať ozajstné sebazapieranie.

Pod zakázaným mäsom sa rozumie mäso teplokrvných zvierat, ryby (chladnokrvné zvieratá) je povolené jesť. Prísny pôst znamená, že sa môžeme len raz do dňa do sýta najesť, večera a raňajky by mali byť ľahké, alebo by sme sa ich mali (ak neexistujú zdravotné problémy) vzdať úplne.

Celú pôstnu dobu je potrebné považovať za dobu pokánia a vzdať sa v tomto čase hlučných zábav. Ak by však mal niekto vážne dôvody nezachovať deň pokánia, môže mu miestny kňaz udeliť dišpenz, alebo zmeniť charakter jeho pokánia podľa Kánonu 1245 Kódexu kánonického práva.

Kán. 1245 - Pri zachovaní práva diecéznych biskupov, o ktorom sa hovorí v kán. 87, môže farár z oprávneného dôvodu a podľa predpisov diecézneho biskupa v jednotlivých prípadoch udeliť dišpenz od záväzku zachovávať sviatok alebo deň pokánia, alebo ich zameniť za iné nábožné skutky; môže to urobiť aj predstavený rehoľného inštitútu alebo spoločnosti apoštolského života, ak sú klerické pápežského práva, vo vzťahu k vlastným podriadeným a iným, ktorí sa vo dne aj v noci nachádzajú v dome.

Prečo ryba? História a teológia

Ryba je kresťanský symbol, ktorý najmä v časoch prenasledovania používali prví kresťania ako poznávacie znamenie. Grécke slovo ichthys - ryba znamenalo v tajnej reči kresťanov Ježiš Kristus Syn Boží Spasiteľ - Iesus Christos Then Hyois Soter.

Rybou a chlebom nasýtil Kristus svojich nasledovníkov a ryba sa ako studenokrvný živočích považuje za pôstne jedlo. Keďže na Štedrý deň ešte stále trvá advent, katolícke, gréckokatolícke a pravoslávne rodiny dodržiavali cirkvou nariadený pôst a mäso nahrádzali sušenými hubami, alebo sa jedla ryba, ktorá sa konzumovala slaná, údená, kyslá, prípadne upravená varením alebo pečením.

V stredoveku, kedy sa už aj na Slovensku naplno rozvinulo kresťanstvo, bolo príliš veľa sviatkov a pôstov. Pápež preto nakoniec vyhlásil, že mäso z rýb vlastne nie je mäso a môže sa konzumovať aj počas pôstneho obdobia.

Stredoveký človek chápal pojem „mäso“ (carnis) úplne iným spôsobom ako my. Nerozumel mu vo svetle biológie, ale skôr teológie. Mäso malo svoj jasný duchovný význam. Spájalo sa s telom, telesnosťou a s tým súvisiacimi nečistými túžbami. Nestriedmosť v jedení bola dokonca priamo prepojená so sexuálnou žiadostivosťou.

Plný žalúdok, najmä pokiaľ bol nasýtený výživným mäsom teplokrvných živočíchov, ako bolo hovädzie, bravčové alebo zverina, bol príčinou zvýšenej tvorby krvi a mužského semena a teda vyživoval telo aj s jeho žiadosťami. Bolo preto považované za kresťanskú cnosť sa týmto pokrmom vyhýbať.

Rehoľa sv. Benedikta preto všetkým zdravým mníchom úplne zakazovala konzumáciu mäsa „štvornožcov“. Snáď niekde tu je treba hľadať aj dôvod, prečo boli ryby pokladané za pôstne jedlo, a teda neboli považované za carnis - mäso. Ryba nebola ani zďaleka tak výživná. Je to ľahší pokrm, ktorý bol spočiatku dostupný často len pre ľudí žijúcich v blízkosti mora, rieky alebo jazera.

Prečo pôst priťahuje Boha: Pochopenie skutočnej sily pôstu

Pôst v minulosti: prísnejšie pravidlá

Podoba Veľkého pôstu sa začala ustaľovať už v 3.storočí po Kristovi. V 4. storočí Cirkev na synode v Gangre odsúdila predstavy sekty eustatovcov, ktorí tvrdili, že dokonalejší kresťania nemusia dodržiavať cirkevné pôsty.

Stravovací pôst spočíval v zjedení jedného plnohodnotného jedla za 24 hodín, pričom porcia mala byť primeraná. Jedlo sa malo konzumovať okolo obeda. Svätý Tomáš Akvinský kladie dôraz na skutočnosť, že pôst je zbraňou zameranou na potláčanie a prevenciu hriechu.

Ak sa veriaci katolík rozhodne počas 40-dňového pôstu dodržiavať prísne pôstne pravidlá a bude jesť len okolo obeda, bude okolo obeda cítiť aj veľký hlad. Ak sa však rozhodne posunúť čas prijímania stravy na 15. hodinu popoludní, zapojí do svojho pôstu ešte nepríjemnejší pocit hladu a duchovná hodnota jeho pôstu sa tak zvýši. Navyše podľa tradície je 15. hodina aj hodinou Kristovho umučenia, a teda ak katolík vydrží nejesť až do 15. hodiny, uctí si tak počas pôstu ešte aj túto skutočnosť.

Svätý Tomáš Akvinský v súvislosti s pôstom podčiarkol význam slov o duchovnom živote, ktorý stojí v opozícii voči žiadostiam tela. Práve pôst pomáha kráčať na ceste k duchovnu, tak ako to hovorí sv. Apoštol Pavol vo svojom liste Galaťanom (Gal 5,16-25).

Porcia jedla počas pôstneho obdobia nemá byť veľká, odporúča sa približne porcia o váhe 230 - 250 gramov, katolícka Cirkev však vo svojej múdrosti kládla dôraz aj na to, z akej oblasti veriaci pochádza a ako ťažko fyzicky pracuje. Porcie pre ťažko pracujúcich, žijúcich v chladnejších oblastiach boli vždy o niečo väčšie. Líši sa aj zoznam zakázaných potravín.

V každom prípade je počas pôstnych dní zakázané jesť mäso teplokrvných zvierat, v niektorých oblastiach však zakazovali aj vajcia či mliečne výrobky. Jedlá z múky, ovocie, zelenina, med, lekvár, sladkosti a rôzne bylinky však vždy povolené boli a boli povolené aj alkoholické nápoje, káva a tabak.

Pravidlá pôstu v roku 1906

Archivovaný článok z Denverského katolíckeho registra datovaný na pôstne obdobie roku 1906 hovorí o oveľa prísnejších pravidlách, ktoré vtedajší katolíci museli dodržiavať. Toto sú pravidlá z roku 1906 týkajúce sa najmä pôstneho obdobia:

V roku 1906 bol každý človek starší ako 21 rokov zaviazaný vykonávať pôst.
Všetky dni pôstneho obdobia s výnimkou nedieľ boli dňami pôstenia sa takým štýlom akým to robia moderní katolíci na Popolcovú stredu a Veľký piatok - jedno plnohodnotné jedlo a dve menšie občerstvenia.
Mäso bolo počas pôstu povolené len s udelením výnimky. Toho času Denverská diecéze udelila dišpenc dovoľujúci konzumáciu mäsa počas hlavného jedla dňa ale s výnimkou stried, piatkov a Bielej soboty.
Ryby a "mäso" nebolo dovolené konzumovať naraz a dokonca ani nie v nedele.
Väčšinou pôst vyzeral takto: káva, čaj alebo iný nápoj na ráno, hlavné jedlo na poludnie a malé občesrtvenie zvané "desiata" na večer. Mäso bolo dovolené konzumovať len počas hlavného jedla, no občerstvenia mohli obsahovať živočíšne produkty ako maslo či syr - vtedy nová výnimka povolená osobitným indultom Svätej stolice.
Použitie masti bolo povolené pri príprave bezmäsitých jedál.
Ak ste nemohli konzumovať hlavné jedlo na poludnie, tak ste si ho mohli dať večer a občerstvenie zvané "desiata" zas ráno. Hlavné jedlo nemohlo byť požívané ráno.
Výnimky pôstenia sa boli dovolené ľuďom pod 21 a nad 60 rokov, ľuďom "ťažkej práce" a tým, ktorí boli chorí alebo ktorým pôst negatívne vplýval na zdravie.
Tí, ktorí neboli viazaní pôstom mohli jesť mäso viac ako jedenkrát denne v dni kedy bolo povolené.
Pracujúci muži a ich rodiny mohli mäso jesť jedenkrát v deň pôstu s výnimkou piatkov, Popolcovej stredy a stredy a soboty Veľkého týždňa.

Kapor ako tradičná vianočná ryba na Slovensku

Na Slovensku je kapor tradičnou rybou na Štedrý večer. Tento zvyk sa udomácnil až po prvej svetovej vojne, a to hlavne vďaka českým rodinám, ktoré sa prisťahovávali na Slovensko. K masívnej invázii kapra na štedrovečerné menu došlo až za socializmu. Vtedy bolo bežné, že sa v pravidelných kampaniach celej republike nanucoval okrem iného aj spôsob stravovania.

Vianočný kapor

Kapor je euro-ázijským druhom ryby prirodzene sa vyskytujúcim aj v riekach strednej a východnej Európy. V stredoveku sa vozil do Európy z Malej Ázie so zastávkou na Cypre. Na Slovensku využívali na chov kaprov mŕtve ramená a umelé jazerá na Dunaji už Slovania. Dnešný kapor je výsledkom systematickej šľachtiteľskej práce, počas ktorej sa zmenil aj jeho vzhľad a od divej riečnej formy kapra (sazan) sa už značne líši. Jeho neoceniteľnou vlastnosťou je rýchly rast a kvalitné mäso, lebo na rozdiel od sazana dobre znáša aj prikrmovanie pšenicou.

Zaujímavosti o kaprovi

Kapor nie je našou pôvodnou rybou, jeho pôvod je možné lokalizovať do teplých oblastí Malej Ázie a Kaspického mora.
Po Dunaji sa rozšíril asi pred 8 až 10-tisíc rokmi.
Rimania vyšľachtili divú rybu a rozšírili ju po celej západnej Európe.
Domestikovaný kapor sa dožíva údajne až 40 rokov.

tags: #preco #je #ryba #postne #jedlo #história