Čo je to rašelina? Všetko, čo potrebujete vedieť

Rašelina je fascinujúci a hodnotný prírodný materiál, ktorý má široké využitie v rôznych oblastiach. Je to materiál, ktorý nám poskytuje množstvo výhod, ale zároveň si zaslúži našu pozornosť a ochranu. Rašelina je prírodný organický materiál, ktorý vzniká rozkladom machov a rastlinných zvyškov vo vlhkom prostredí.

Rašelina - základ pre zdravý substrát 🌿Čo je rašelina? Rašelina je prírodný organický materiál, ktorý vzniká rozkladom machov a rastlinných zvyškov vo vlhkom prostredí. Rašelina je nahromadený, čiastočne rozložený rastlinný materiál. Vzniká pri rozklade machov, tráv alebo stromov vo vlhkom prostredí, tzv. rašelinisku. Vznikala milióny rokov nedokonalým rozkladom týchto rastlín pod vodou za nedostatočného prísunu kyslíka.

Rašelinu tvorí takmer zo 60% uhlík. Je po dokonalom vysušení použiteľná aj ako palivo, čo žiaľ aj v 21. storočí je pravdou. Koniec koncov, je to veľmi skorá forma uhlia, energeticky veľmi neefektívna... I keď to nie je presné (čierne uhlie aké ťažíme vznikalo v inom období a z iných vtedy prítomných rastlinách a v iných klimatických podmienkach), dá sa hovoriť o vývojových stupňoch uhlia ako o rašeline z ktorej môže vznikať lignit, následne hnedo-čierne a neskôr čierne uhlie. Posledným a najkvalitnejším je antracit, ktorého podiel uhlíka presahuje viac ako 90%.

Rašelina ktorú dnes ťažíme vznikala od konca poslednej Doby ľadovej, teda asi 8000 rokov p.n.l. Áno, rastliny tvoriace rašelinu ktorú si od nás odnášate, si „pamätá“ ešte kroky mamutov a obsahuje pozostatky flóry a fauny, aká už na svete nejestvuje.

Vznik a vlastnosti rašeliny

Rašelina vzniká v špecifických podmienkach, ktoré sú charakteristické pre rašeliniská. Tieto oblasti sú vlhké, s vysokou hladinou podzemnej vody, kde sa vyskytuje organický materiál, ako sú rastliny a drobné korene. Keďže v týchto podmienkach dochádza k veľmi pomalému rozkladu rastlinných zvyškov kvôli nedostatku kyslíka, vytvára sa rašelina. Vznik rašeliny ako biochemického produktu je veľmi dlhodobý proces. Ide o nahromadený, postupne rozkladajúci sa rastlinný materiál.

Tento proces je veľmi pomalý a trvá tisíce rokov, čo robí rašelinu cenným, ale zároveň krehkým prírodným zdrojom. Rašeliniská pozostávajú z rôznych druhov tráv, machových porastov, stromov a húb. Rašelina je prevažne organický materiál, ktorý sa skladá z rastlinných zvyškov, ako sú machy, trávy, byliny a dreviny. Obsahuje vysoký podiel vody, pričom jej obsah vody môže dosiahnuť až 90 %. Tento vysoký obsah vody spôsobuje, že rašelina je veľmi mäkká a ľahká. Má tiež veľmi nízku hustotu, čo znamená, že je veľmi ľahká na manipuláciu.

Rašelina sa považuje za horninu, hoci je organický materiál, pretože vzniká procesom akumulácie a rozkladu rastlinných zvyškov. V geologickom zmysle je hornina definovaná ako pevná, prirodzená látka, ktorá tvorí zemskú kôru. Rašelina spĺňa tieto kritériá, pretože je prirodzená látka, ktorá má pevné zloženie a tvorí geologický substrát.

Rašelina má významný vplyv na podzemné vody, najmä v oblastiach, kde sa vyskytujú rozsiahle rašeliniská. Jej schopnosť udržiavať veľké množstvo vody spôsobuje, že rašelinové oblasti fungujú ako prirodzené zásobárne vody. Zároveň však môže rašelina ovplyvniť kvalitu podzemných vôd. Vysoký obsah organického materiálu v rašeline znamená, že počas jej rozkladu sa uvoľňujú rôzne organické kyseliny, ktoré ovplyvňujú chemické zloženie podzemných vôd, najmä ak je rašelina v kontakte s podzemnými vodnými zdrojmi.

Existuje viac druhov podľa druhu rašeliniska (Na Slovensku sú to slatiny a vrchoviská...), dominantného druhu rastlín z akých sa utvára, či teplôt pri ktorých vzniká (geograficky). Najrozšírenejším rozdelením druhu pre poľnohospodárske použitie je tzv. čierna a biela rašelina. Toto rozdelenie sa ujalo vďaka jednoduchej orientácii v stupni Ph (biela rašelina je viac kyslá). Každé jedno ložisko však má inú kvalitu suroviny a rozdiel je obrovský ako aj u uhlia, rope, či diamantoch. Samozrejme, každý druh má iné výhody.

Rašelina sa pri spracovaní delí na frakcie, teda na rôznu veľkosť vlákien. Ak pri pestovaní priesad v malinkých nádobkách je vhodná najmenšia veľkosť častíc (0-10mm), u pestovania Čučoriedok kanadských je vhodná frakcia čo najväčšia. Ponúkame frakciu 0-40mm vlákna.

Podľa toho, z akej časti rašeliniska daná rašelina pochádza, rozoznávame tri druhy: vysoká rašelina, nízka rašelina a prechodná rašelina.

• Vysoká slatinná rašelina vzniká na miestach, kde sa hromadí dažďová voda chudobná na minerály. Má pH 3 - 4, čo svedčí o jeho vysokej kyslosti. Môže mať rôzny stupeň rozkladu a vyznačuje sa voľnou štruktúrou. Má vysokú schopnosť uchovávať živiny a vodu. Môže sa použiť na okyslenie substrátu.
• Rašelina nížinná vzniká pri zaplavení územia vodou bohatou na minerály a kyslík. Má veľmi vysoké pH, takmer 7, takže sa nedá použiť na okyslenie substrátu.
• Prechodná rašelina je substrát medzi vysokou a nízkou rašelinou. Je bohatá na živiny, má kyslú reakciu a dá sa použiť na okyslenie substrátu.

Využitie rašeliny

Rašelina má široké spektrum využitia, ktoré siaha od poľnohospodárstva a záhradníctva až po priemysel a energetiku. Rašelina sa využíva ako vynikajúci substrát pre pestovanie rastlín, najmä v skleníkoch a záhradách. Je ideálna pre rastliny, ktoré však potrebujú kyslé pH, ako sú napríklad vresy, azalky a niektoré druhy ihličnanov. Rašelina sa zvykne používať aj na zakoreňovače slúžiace na predpestovanie rastlín.

V pestovaní rastlín sa používa ako základná zložka substrátov, pretože je ľahká, vzdušná a dokáže výborne zadržiavať vodu.

Prečo používať rašelinu?

• 💧 Výborne zadržiava vlhkosť - substrát s rašelinou nevysychá príliš rýchlo a korene majú stále prístup k vode.
• 🌱 Ľahká a vzdušná štruktúra - podporuje zdravý rast koreňov a zabraňuje ich zahnívaniu.
• ⚖️ Mierne kyslé pH - ideálne pre väčšinu izbových rastlín, byliniek aj zeleniny.
• ♻️ Čistý prírodný materiál - neobsahuje škodcov ani patogény.
• 🌿 Univerzálne použitie - či už pre izbovky, zeleninu, kvety alebo ako základ pre vlastné substrátové zmesi.

Ako ju použiť?

• 👉 Ako základ substrátu pre izbové rastliny - zmiešajte ju s perlítom, vermikulitom alebo kokosovými vláknami.
• 👉 Na pestovanie kyslomilných rastlín (azalky, hortenzie, čučoriedky).
• 👉 Ako prísadu pri výseve a klíčení - udrží rovnomernú vlhkosť semien.

Rašelina sa využíva najmä v obohatení piesčitých alebo ťažkých pôd humusom. Taká pôda je potom kyprá, zadržuje potrebné množstvo vlahy a živín a ľahšie sa zahrieva, čo je dôležité hlavne pri pestovaní skorej zeleniny. Rašelina tiež podporuje rozvojmikrobiálneho života v pôde. S ohľadom na jej nedostatok sa používa k zlepšovaniu pôdy len pre rastliny obzvlášť náročné na humus, napr. Najdlhší melioračný účinok v pôde má rašelina s hrubšou vláknitou štruktúrou, pretože sa rozkladá pomalšie ako jemná drobkovitá rašelina.

Rašelina sa používa aj ako palivo. Aj keď dnes nie je rašelina v energetike veľmi populárna kvôli environmentálnym obavám, v minulosti bola dôležitým palivom v mnohých krajinách. Rašelina sa používa aj v niektorých priemyselných aplikáciách, napríklad pri výrobe rašelinových substrátov pre filtračné zariadenia alebo ako materiál na výrobu ekologických čistiacich prostriedkov.

Rašelina má svoje miesto v remeselných a dekoratívnych výrobkoch. Vyrábajú sa z nej rôzne dekorácie, ako sú nástenné panely, koberce alebo dokonca umelecké diela.

Ťažba rašeliny a jej dopad na životné prostredie

Ťažba rašeliny nie je až takým jednoduchým, jednoznačným procesom, keďže dochádza k zásahu do biotopov, ktoré sa tvorili milióny rokov. Ohrozuje sa tým aj kvalita životného prostredia, a preto je vhodné nájsť iné alternatívy. Tieto ekosystémy sú domovom pre rôzne druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú prispôsobené na život vo vlhkých podmienkach. Znečistenie a nadmerná ťažba môže vážne ohroziť tieto biotopy.

Odhaduje sa, že zaberá približne 2% zemského povrchu. Väčšina však tvorí malé územné útvary a nikdy nebude ťažená (na Slovensku máme veľa menších rašelinísk). Dnešná produkcia bude tak ako u mnohých iných surovín v budúcnosti vyčerpaná. Spotrebúvame príliš na to, ako dlho trvá jej vznik... Preto je zarážajúce, ak je aj dnes využívaná ako palivo.

Alternatívy k rašeline

Rašelinu dnes pridávajú do rôznych záhradných substrátov, preto je dôležité si preštudovať ich zloženie. Substrát bez rašeliny vhodný do prírodných záhrad. Rašelinový substrát môžeme nahradiť kvalitným záhradným kompostom, ktorý vzniká zo záhradného a domového odpadu. Hotové rašelinové substráty sa často používajú na presádzanie alebo sadenie rastlín. Tu môžeme namiesto toho použiť zem z krtincov, je oddýchnutá, kyprá a bez semien.

Pokiaľ pestujeme v záhrade rastliny, ktoré vyžadujú kyslú pôdu ako napr. azalky, rododendrony, vresy a vresovce, čučoriedky či brusnice je možno vhodné porozmýšľať, či je nutné pestovanie práve takýchto rastlín. Ak už ale máte v záhrade zasadené aj také rastliny, ktoré vyžadujú kyslú pôdu, nie je potrebné ich ničiť a vykopávať. Použitie rašeliny môžeme nahradiť ihličím alebo drvenou kôrou či pilinami namočenými v octe(!). Piliny (kôru) namočíme do octovej vody a po zmeraní lakmusovým papierikom zistíme pH (ideálne okolo 5).

tags: #čo #je #to #rašelina

Populárne príspevky:

• Koláč s Milka čokoládou
• Dokonavosť a nedokonavosť slovies
• Recepty zo slovenskej kuchyne
• Whirlpool vs. konkurencia
• Recepty na šalát z červenej kapusty