Slovesný vid: Dokonavosť a nedokonavosť v slovenčine
Slovesný vid alebo aspekt je označenie pre opozíciu dokonavosti (ohraničenosť deja)/nedokonavosti (neohraničenosť deja), prípadne aj opozíciu príznakovej násobnosti/nenásobnosti, slovesného deja najmä v slovanských jazykoch. V súčasnosti sa pokladá za gramatickú alebo gramaticko-lexikálnu kategóriu. Podstata a charakterizácia vidu je predmetom početných lingvistických sporov.
V prípade dokonavosti hovoríme (prinajmenšom v slovanských jazykoch) o dokonavom vide (aspekte) alebo perfektívnom vide (aspekte) a príslušné sloveso sa nazýva dokonavé sloveso alebo perfektívum alebo perfektívne sloveso. V prípade nedokonavosti hovoríme o nedokonavom vide (aspekte) alebo imperfektívnom vide (aspekte) a príslušné sloveso sa nazýva nedokonavé sloveso alebo imperfektívum alebo imperfektívne sloveso. V prípade slovies, ktoré môžu byť podľa kontextu dokonavé alebo nedokonavé hovoríme o obojvidových slovesách.
Rozdiel medzi dokonavým a nedokonavým vidom
Nedokonavý vid je vyjadrenie neohraničeného, teda prebiehajúceho, deja (jednak v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti a jednak na začiatku alebo na konci). Dokonavý vid je vyjadrenie ohraničeného, teda neprebiehajúceho, deja (jednak v minulosti alebo budúcnosti a jednak na začiatku alebo na konci). Dej na konci ohraničený sa označuje aj ako ukončený.
Budúci čas sa v slovenčine pri dokonavých slovesách tvorí jednoduchým slovesným tvarom (odpíšem, prepracujem, zakryjem). Dokonavé slovesá nemajú prítomný čas (napr. DVONČ, Ladislav, et al. Morfológia slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966. 895 s. Dostupné online. S. 409 a nasl.).
Slovesný vid v slovenčine
Používanie "viď" vs. "pozri"
V súčasnosti si málokto uvedomuje, že slovko viď, ktorým sa niekedy v odbornom texte odkazuje na použité zdroje, nie je skratka cudzieho slova. V skutočnosti ide o zastaraný tvar rozkazovacieho spôsobu od slovesa vidieť, ktorý mal v minulosti podoby viď aj vidz. Dnes sa odporúča pri odkazovaní na literárne zdroje používať namiesto zastaraného výrazu viď spisovný imperatívny tvar slovesa pozrieť - pozri, napr. pozri s. 3, pozri prílohu. Pri odkazovaní sa používa aj skratka slova porovnaj - porov., napríklad porov. Mistrík, 1985, s.
Na internete môžete nájsť množstvo článkov, v ktorých sa používa nesprávne slovné spojenie na pobočke. A najmä sa často používa na webových stránkach bánk a inštitúcií, ktoré ponúkajú svoje služby zákazníkom. Viete, ktoré slovíčko používame, keď chceme odkázať na stranu alebo kapitolu, či na literatúru, kde sa už o spomínanej veci písalo? Je to viď alebo pozri? Správna odpoveď je pozri: „pozri na strane 30, pozri v Krátkom slovníku slovenského jazyka, pozri obrázok č. 1.“ V tejto súvislosti je použitie slovíčka viď nesprávne, hoci sa toto slovíčko takýmto spôsobom dosť často používa (pozri obrázky nižšie), a to dokonca aj v reklamných a propagačných materiáloch, katalógoch, či na webových stránkach. Pri samotných korektúrach slovenských textov sa s nesprávnym použitím slovíčka viď stretávame veľmi často (napr.: viď obrázok č.
Správne používanie "Viď" verzus "Pozri"
Ďalšie bežné jazykové omyly
V rozličných prejavoch veľmi často môžeme počuť alebo čítať vyjadrenia typu stalo sa to niekoľko rokov dozadu, zasadnutie sa konalo päť týždňov dozadu, bol som tam tri dni dozadu. V slovenčine na vyjadrenie okolností predchádzania v čase máme predložku pred, preto nemusíme siahať po cudzom spôsobe vyjadrovania tejto okolnosti. Príslovka dozadu má význam na miesto vzadu, nazad, naspäť (prejsť dozadu, nakloniť sa dozadu, obrátiť sa dozadu).
Slovo čiastka má v spisovnej slovenčine význam časť z celku (čiastka domu, čiastka roka, zriecť sa svojej čiastky). Nemali by sme ho však používať vo význame isté množstvo peňazí, zvyčajne vyjadrené číselne. V tomto význame používame slovo suma (zaplatiť požadovanú sumu, vyhrať veľkú sumu peňazí, sumu tritisíc eur mu vyplatili v hotovosti).
V slovenčine popri číslovkách dvaja, dva, dve máme aj číslovky obidvaja, obidva, obidve, ktorými sa vyjadruje nielen počet dva, ale zároveň sa vyčerpáva aj celý počet osôb, vecí alebo javov, ktorý v danej súvislosti prichádza do úvahy. Okrem týchto dlhších tvarov sa používajú aj kratšie tvary obaja, oba, obe. Ktorý tvar je spisovný? Odpoveď nájdeme v jazykových príručkách, kde sa konštatuje, že ide o významovo a štylisticky rovnocenné spisovné varianty.
tags: #vid #priloha #vysvetlenie
