Prečo je surová kapusta prospešná: zdravotné benefity a využitie

Kapusta je na Slovensku obľúbenou a tradičnou zeleninou. Vďaka silnému obsahu živín patrí k základným "superpotravinám". Viete, aké sú jej zdravotné benefity a ako ju využiť v kuchyni?

Nutričné hodnoty a vitamíny v kapuste

Kapusta obsahuje obrovské množstvo vitamínu K (až 2777% ODD), vitamínu C, ktorý posilňuje našu imunitu, provitamín vitamínu A a vitamíny E, B9, B7 a takzvaný protivredový vitamín - vitamín U. Samozrejme, obsahuje aj vlákninu, ktorá pomáha správnemu fungovaniu čriev.

V boji proti rakovine je lepšia červená kapusta, kde sa oproti bielej kapuste nachádza navyše pigment antokyán. Ide o silný antioxidant s protirakovinovými a protizápalovými účinkami. Ak chcete protirakovinové účinky ešte zvýšiť, tak si dajte kyslú kapustu, ktorá má silnejšie protirakovinové účinky ako surová. Kyslá kapusta obsahuje niekoľkonásobne viac antioxidačných látok, obzvlášť vitamínu C.

Jeden z týchto vitamínov sa nazýva inositolm, ktorý je dôležitý pre tvorbu bunkových membrán, má pozitívne účinky na svaly a mozog a pôsobí aj ako prevencia proti Alzheimerovej chorobe. Ďalej kapusta obsahuje vitamín E, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie antioxidanty v tele. Chráni bunky pred oxidačným stresom, pomáha spomaľovať starnutie a pôsobí ako prevencia proti nádorovému bujneniu.

Zdravotné benefity konzumácie surovej kapusty

Konzumácia kapusty je vhodná najmä na jeseň a v zime, keď má telo celkový nedostatok vitamínov a ďalších živín. Kapusta pomáha organizmu v nepriaznivom počasí premôcť vírusy a infekcie.

Medzi hlavné benefity konzumácie kapusty patria:

Podpora imunity: Vďaka vysokému obsahu vitamínu C a probiotík posilňuje obranyschopnosť organizmu.
Podpora trávenia: Probiotiká v kyslej kapuste priaznivo pôsobia na črevnú mikroflóru a zlepšujú trávenie.
Zdroj vitamínov a minerálov: Kyslá kapusta obsahuje vitamíny C, B a K, ako aj minerály ako železo, vápnik a horčík.
Protirakovinové účinky: Antioxidanty v kapuste chránia bunky a pôsobia protirakovinovo, spomaľujú starnutie buniek.
Znižovanie krvného tlaku.

Vysoké množstvo vlákniny v kapuste pomáha udržovať črevnú mikroflóru, zmierňuje zápchu a tým napomáha pri liečbe hemoroidov. Kapusta obsahuje látku, ktorá urýchľuje hojenie žalúdočných vredov. Pri liečbe pomáha čerstvá šťava zo surovej kapusty, ktorú využijete aj pri pálení záhy.

Kapusta takisto spolu s antioxidantmi prečistí tráviaci systém od všetkých odpadových a toxických látok.

Kapusta a chudnutie

Keďže má kapusta v surovom stave len 105 kJ na 100 g, je výborným pomocníkom pri chudnutí. Jedná sa o nízkokalorickú potravinu s minimálnym obsahom tukov a cukrov. Na druhej strane má veľa vody, antioxidantov, vlákniny, vitamínov a ďalších zdraviu prospešných látok. Vďaka nižšiemu obsahu kalórií a vysokému množstvu vlákniny jej môžete zjesť pomerne veľké množstvo, čo vás účinne zasýti na dlhší čas bez toho, aby ste prekročili denný príjem kalórií.

Využitie surovej kapusty v kuchyni

Jesť kapustu môžete v akúkoľvek dennú dobu. Na raňajky napríklad v smoothie alebo zeleninovej šťave, v šaláte alebo v plackách. Na obed a na večeru sa hodí dusená alebo pečená ako náhrada inej prílohy či v polievke. Kyslú ľahko pridáte takmer ku všetkému.

Kapustu bežne pripravujeme na rôzne spôsoby, ale robili ste si z nej už džús? Odšťavovanie kapusty je skvelý spôsob, ako pridať do stravy viac živín a vitamínov.

Príprava kapustovej šťavy

Čerstvý kapustový džús môžete pripraviť dvoma spôsobmi: pomocou mixéra alebo odšťavovača. Samozrejme, použitie odšťavovača je najjednoduchší spôsob prípravy kapustovej šťavy. Ak nemáte po ruke odšťavovač, pomôže vám mixér. Ingrediencie v kapustovom džúse môžete ľubovoľne obmieňať podľa chutí a toho, čo máte v chladničke.

Postup s odšťavovačom:

Oddeľte listy kapusty a dôkladne ich umyte, odstráňte všetky nečistoty.
Aj ostatnú zeleninu a ovocie očistite a v závislosti od odšťavovača nakrájajte.
Vložte do odšťavovača a spracujte.

Postup s mixérom:

Umyte červenú alebo bielu kapustu a nahrubo nasekajte.
Vložte do mixéra čerstvé kapustové listy a pridajte vodu v pomere hmotnosti 1:1.
Kapustu mixujte 40 až 60 sekúnd pomocou vysokorýchlostného mixéra.
Získané pyré preceďte cez jemné sitko.

Recept na dusenú kyslú kapustu

Je vynikajúca príloha k pečenému bravčovému, ale aj k zabíjačkovým špecialitám. Recept je prepočítavaný pre štyri osoby.

Suroviny:

1 kg kyslej kapusty
4 PL kryštálového cukru (môže byť biely aj trstinový)
2 cibule
4 veľké PL masti alebo 8 PL oleja

Postup:

Kapustu necháme odtiecť na site a pokrájame ju na drobnejšie kúsky. Ak niekto nemá rád prílišnú kyslosť, môže kapustu ešte premyť.
Na panvici roztopíme cukor na karamel, pridáme olej a nasekanú cibuľu.
Trochu popražíme a pridáme kapustu, ktorú môžeme tiež trošičku opražiť.
Podlejeme horúcou vodou, aby sa kapusta mohla dusiť.
Privedieme do varu a potom na miernom ohni dusíme cca 30 minút. Sledujeme pri tom, či sa voda neodparila.

Tipy a triky

Ak máte radi kyslejšiu kapustu, nepreplachujte ju vodou.
Pri príprave karamelu dávajte pozor, aby sa cukor nespálil.
Korenie pridávajte podľa vlastnej chuti.
Ak chcete kapustu zahustiť, môžete pridať trochu múky alebo nastrúhaný zemiak.
Hotovú kapustu skladujte v chladničke.
Na urýchlenie kvasenia môžete pridať do kapusty lyžicu cukru alebo srvátky.
Na zlepšenie chuti môžete pridať do kapusty kúsky jablka, hrušky alebo mrkvy.
Na ochranu kapusty pred plesňou môžete pridať do suda chren alebo horčičné semienka.

Kapusta a rôzne zdravotné stavy

Kapusta a dna

Kapusta obsahuje len približne 8 gramov purínov v 100 gramoch, ktorých nadmerný príjem je spojený s vyššou hladinou kyseliny močovej, takže ju môžete jesť aj počas ochorenia na dnu. Odporúča sa aj pre vysoký obsah vody, vitamínu C a antioxidantov, ktoré majú vplyv na celkové zdravie človeka. Okrem toho fermentovaná verzia obsahuje probiotiká, ktoré majú dobrý vplyv na zdravie čriev a tamojšej mikroflóry, čím ovplyvňujú celý organizmus.

Kyslá kapusta

Kapusta pri pečeňovej diéte

Kapusta je pomerne aromatická zelenina, ktorá môže spôsobiť nadúvanie, a preto sa pri pečeňovej diéte neodporúča. Môže zaťažovať organizmus. Na druhej strane obsahuje antioxidanty, glukozináty, vitamíny, viac vlákniny a vody a málo tuku, čo sa pri tejto diéte odporúča a podporuje vylučovanie toxínov. Najmä v tomto prípade vám teda odporúčame poradiť sa s lekárom a prediskutovať váš konkrétny prípad.

Kapusta a cukrovka

Surová aj kyslá kapusta je veľmi zdravá a obsahuje veľa prospešných látok. Tak môže pomôcť v riadení hladiny krvného cukru. Probiotiká, ktoré ovplyvňujú zdravé trávenie a črevnú mikroflóru, sa nachádzajú aj v kvasenej verzii, napríklad v ázijskom kimči. To tiež prispieva k celkovej harmónii organizmu. Doplňte jedálniček ďalšími zdravými potravinami a obzvlášť ak trpíte aj vysokým krvným tlakom, kontrolujte množstvo soli.

Červená alebo biela kapusta - ktorá je zdravšia?

Medzi červenou a bielou kapustou nie je z hľadiska ich vplyvu na naše zdravie príliš veľký rozdiel. V porovnaní s bielou kapustou má červená viac vitamínu C, železa, draslíka a selénu, ale o niečo nižšie sú hodnoty betakaroténu. V červenej kapuste je navyše pigment antokyán chrániaci mozgové bunky. V súčasnej dobe sa skúma využitie tohto antioxidantu pri prevencii a liečbe Alzheimerovej choroby.

Kyslá kapusta a jej príprava v sude

Sudová kapusta, známa aj ako kvasená kapusta, je tradičný stredoeurópsky pokrm, ktorý si získal obľubu vďaka svojej jedinečnej chuti a zdravotným benefitom. Proces kvasenia premieňa kapustu na probiotickú bombu, plnú vitamínov a minerálov. Táto metóda konzervovania je stáročia stará a umožňuje uchovať kapustu dlhú dobu bez použitia umelých konzervantov.

Prečo jesť kyslú kapustu?

Kyslá kapusta je nielen chutná, ale aj veľmi zdravá. Medzi jej hlavné benefity patria:

Podpora imunity: Vďaka vysokému obsahu vitamínu C a probiotík posilňuje obranyschopnosť organizmu.
Podpora trávenia: Probiotiká v kyslej kapuste priaznivo pôsobia na črevnú mikroflóru a zlepšujú trávenie.
Zdroj vitamínov a minerálov: Kyslá kapusta obsahuje vitamíny C, B a K, ako aj minerály ako železo, vápnik a horčík.

Výber správnej kapusty

Úspech pri príprave sudovej kapusty začína výberom správnych surovín. Najvhodnejšie sú hlávky bielej kapusty, ktoré sú pevné, ťažké a majú husté listy. Vyhnite sa kapuste s poškodenými alebo zvädnutými listami. Kvalitná kapusta je základom pre chutný a trvanlivý produkt. Ideálne sú neskoré odrody, ktoré sú určené na dlhodobé skladovanie a kvasenie. Okrem bielej kapusty môžete experimentovať aj s červenou kapustou, ktorá dodá výslednému produktu zaujímavú farbu a chuť.

Potrebné ingrediencie a pomôcky

Na prípravu sudovej kapusty budete potrebovať:

Kapusta (bielej alebo červenej)
Soľ (ideálne kamenná, bez prídavkov jódu)
Vodu (pre prípad prípravy soľného roztoku)
Sud alebo veľkú nádobu na kvasenie (ideálne kameninový sud)
Závažie alebo dosku, ktorá zaťaží kapustu
Nôž alebo strúhadlo na kapustu
Veľkú misu na miešanie

Dôležité je, aby všetky pomôcky boli čisté, ideálne sterilizované, aby sa predišlo nežiadúcim mikroorganizmom. Kameninový sud je ideálny, pretože neovplyvňuje chuť kapusty a je priedušný. Ak nemáte sud, môžete použiť aj plastovú nádobu určenú na potraviny.

Príprava kapusty

Prvým krokom je očistenie kapusty. Odstráňte vrchné, poškodené listy. Hlávky kapusty rozrežte na štvrtiny a vyrežte hlúb. Potom kapustu nakrájajte na tenké rezance. Môžete použiť nôž, strúhadlo alebo špeciálny krájač na kapustu. Nakrájanú kapustu vložte do veľkej misy.

K nakrájanej kapuste pridajte soľ. Množstvo soli závisí od hmotnosti kapusty. Vo všeobecnosti sa používa približne 20-25 gramov soli na 1 kg kapusty. Soľ je dôležitá nielen pre chuť, ale aj pre proces kvasenia, pretože bráni rastu nežiadúcich baktérií. Kapustu so soľou dôkladne premiešajte a rukami ju premasírujte, aby zmäkla a pustila šťavu. Tento proces trvá približne 10-15 minút.

Vrstvenie kapusty do suda

Na dno suda uložte niekoľko celých kapustných listov - tie zabránia tomu, aby sa kapusta prilepila na dno. Potom začnite vrstviť kapustu do suda. Každú vrstvu kapusty dôkladne utlačte, aby sa odstránil vzduch a aby kapusta pustila čo najviac šťavy.

Nasolená kapusta začne v sude púšťať šťavu. Ak je všetka kapusta zaliata šťavou, tlačíte dobre. Prebytočnú šťavu, ktorá vznikne pri utláčaní kapusty postupne odoberajte.

Do každej utlačenej vrstvy pridajte chren (2 - 3 ks) a koreniny (bobkový list, rascu, čierne korenie). Chren vďaka svojim antimikrobiálnym účinkom zaistí, že kapusta ostane krásne biela.

Vrstvite, až kým súdok takmer nenaplníme. Približne 10 - 15 cm pod okraj súdka. Na vrch uložte opäť celé kapustové listy a zaťažte ťažítkom do suda. Do čistého žliabku na sude nalejte vodu, prikryte vhodným vrchnákom. Voda do žliabku sa dáva preto, aby sa do súdka nedostal vzduch. Vodu v žliabku priebežne kontrolujte a pri jej odparení pravidelne dolievajte!

Súdok uložte do miestnosti s teplotou 10 - 15 °C. Kapusta v sude vykvasí približne za 5 - 6 týždňov. Behom fermentácie kontrolujte, či je kapusta stále ponorená v náleve.

Kyslá kapusta bude hotová, ak dosiahne požadovanú kyslosť a chuť. Ak prestane vrchnák suda vypúšťať bublinky, je to správa pre Vás, že kvasenie je ukončené.

Proces kvasenia

Sud s kapustou umiestnite na chladné a tmavé miesto s teplotou okolo 15-20 °C. Ideálne je pivnica alebo komora. Počas kvasenia sa na povrchu kapusty môže vytvoriť pena alebo biely povlak. Je to normálny jav, ktorý je spôsobený aktivitou kvasiniek a baktérií mliečneho kvasenia. Penu pravidelne odstraňujte. Proces kvasenia trvá približne 2-6 týždňov, v závislosti od teploty a množstva kapusty.

Kontrola a testovanie

Po uplynutí 2-3 týždňov môžete začať testovať chuť kapusty. Odoberte malé množstvo kapusty a ochutnajte ju. Kapusta by mala byť kyslá, ale nie príliš slaná. Ak je kapusta príliš slaná, môžete ju prepláchnuť vodou. Ak je kapusta málo kyslá, nechajte ju kvasiť dlhšie.

Keď dosiahnete požadovanú chuť, môžete proces kvasenia spomaliť premiestnením suda na chladnejšie miesto (napríklad do chladničky). Hotovú kvasenú kapustu skladujte v chlade a tme. Kapusta by mala byť vždy ponorená v šťave. Ak sa na povrchu vytvorí pleseň, odstráňte ju a kapustu prepláchnite soľným roztokom.

Ako sterilizovať sudovú kapustu?

Už vykvasenú kapustu treba zo suda vyberať buď čistými rukami alebo drevenou vidličkou. Ak dodržíte môj postup, kapusta sa určite nepokazí, ostane tvrdá a chrumkavá, nesčernie a ani sa nepokazí. Je to naozaj rýchle a jednoduché. Každý pohár naplňte až po vrch a tak, aby na vrchu bola šťava a pokrývala kapustu, inak kapusta sčernie. Takto uložená kapusta vám vydrží dlho a nemusíte sa o ňu viac starať tak ako o sud.

Vyberte kapustu zo súdka, vyžmýkajte ju, a vložte do sterilizovaných pohárov. Zalejte šťavou zo suda a sterilizujte pri 65 stupňoch 40 minút.

Tabuľka nutričných hodnôt surovej kapusty (na 100g)

Nutričná hodnota	Množstvo	% ODD*
Vitamín K		2777%
Vitamín C
Vláknina

*%ODD - percent odporúčanej dennej dávky mužov v 100g.

tags: #preco #jest #surovu #kapustu #benefity