Prečo na Popolcovú stredu nejeme mäso: Tradícia a jej význam

Dnes, na Popolcovú stredu, sa mnohí z nás zdržiavajú konzumácie mäsa. Táto tradícia má hlboké korene v náboženských a kultúrnych zvyklostiach. Pôst nie je len o odriekaní si jedla, ale aj o precvičovaní vlastnej vôle a odpúšťaní si obľúbených činností. Pôst samotný na Popolcovú stredu a Veľký piatok má hlbšiu podstatu a pre mnohých predstavuje jedinú cestu, ako si udržať zdravie v tejto prechemizovanej dobe.

Pôst a jeho význam

V piatky sa má robiť úkon kajúcnosti, ako napríklad zrieknuť sa mäsa, obľúbeného jedla alebo zábavy. Dvakrát do roka je aj prísny zákaz jesť mäso a rozličné mäsové pokrmy - na Popolcovú stredu a Veľký piatok.

Pôst je pre reálne uvažujúceho človeka, žijúceho v tejto prechemizovanej dobe, jediná cesta ako si udržať zdravie. A pôst nie je len vo veciach telesných. Určite si je dobre precvičiť vlastnú vôľu, tým, že si odpustím napr. obľúbenú činnosť, jedlo, hobby...každý podľa vlastného zdravého úsudku.

Podľa odborníkov sú veci ako pôst zdraviu prospešné. Ak Boh chce, aby si v stredu nejedol mäso, nechce to kvôli sebe, ale kvôli tvojmu zdraviu. Dlhšie trvajúci pôst je vynikajúci ako prevencia proti rakovine. Je to niečo intuitívne zdravotne - preventívneho, kým sme ešte nestratili tento zmysel. Niečo ako jarné upratovanie, ale nie vonkajšieho obydlia, ale svojho vlastného obydlia - tela. Náboženstvo to prirodzene prebralo a navlieklo na boží kontext.

Cize zhrnutie akási očista po zime ktorou nastartujeme telo do noveho cyklu roka, na jar sa aktivizujú telesné orgány a zvyšujú činnosť, a ktorou predídeme jarnej únave z nahromadených zbytkov - toxínov ktoré sa počas zimy nahromadzujú v organizme - to má veľký zdravotný význam. V našich končinách ešte pred príchodom kresťanstva sa celkovo zvyklo nejesť ťažké jedlá v predjarí.

Pýtať sa či nás má Boh viac rád keď nejeme vtedy a vtedy mäso, je ako pýtať sa či nás má rád keď si umývame či neumývame zuby, alebo hociake iné opatrenie ktoré nám pomáha udržovať zdravie. Samo o sebe asi nie je otázkou života a smrti, ničmenej význam má.

Tradícia a historické aspekty

Tradícia zdržiavania sa konzumácie mäsa v piatok má hlboké korene v náboženských a kultúrnych zvyklostiach. Mäso ako také pochádza samozrejme z odriekania v minulosti. Ak chceme držať pôst, znamená to len raz za deň sa najesť do sýta a okrem toho si len 2x prejesť.

Volakedy bol v kresťanstve pôst prísnejší - nejdelo sa nielen mäso ale ani ryby, vajíčka, a dokonca mliečne výrobky, platilo pre ľudí od 16 do 60 rokov. Na Veľký piatok a Popolcovú stredu sa jedlo len 1 jedlo denne a to mäso sa vlastne nejedlo všetky piatky roka. Ina vec už bola na na Slovensku boli historicky dlhé obdobia kedy si vacsina populácie mohla maso dovolit aj tak na stole len raz do tyzdna - obvykle v nedelu. Takze z nudze cnost.

Mnohí dnešní kresťania, aj praktizujúci, už naopak tvrdia, že dnes sú ústupky je jesť mäso sa vlatne môže a tak..je to rozne už tie interpretacie. Skôr by som sa prihovarala za nacítenie na tému, netrumfovať sa že kto dodržuje tak a onak je lepší/horší, ako zvyčajne podobne diskusie končia. Striedmejšia strava, menej masa, tukov, ešte nikoho nezabila a v tomto ročnom období má vačsí význam nez kedy inokedy...a ked sme tým zaroven aj bližšie Bohu o dovod viac.

V pôstnom období bolo absolútnym tabu konzumovať mäso, v niektorých regiónoch dokonca aj vajíčka, mlieko, syr, tvaroh, skrátka výrobky z mlieka. Tradičným jedlom počas pôstu bola polievka pripravovaná so šťavy z kyslej kapusty, volala sa kyseľ alebo kyselica. Najväčším pôstnym dňom je Veľký piatok a počas neho bolo skutočne povolené jesť len chlieb a vodu.

Veľkému piatku prirodzene predchádza Zelený štvrtok, čo je deň, kedy sa jedia najmä zelené jedlá, a tento zvyk sa zachoval dodnes, kedy v tento deň konzumujeme napríklad špenát. Keď nadíde Biela sobota, čo je deň, kedy sa po prvý krát po štyridsiatich dňoch mohlo po večerných bohoslužbách jesť mäso, v niektorých regiónoch aj mlieko, tvaroh, vajíčka a syr.

Katolícke spoločenstvá už od nepamäti odlišujú piatok od ostatných dní. V tento deň si pripomínajú Kristovo utrpenie a v radosti sa snažia trpieť spolu s ním, aby ho raz mohli osláviť. Veríme, že Kristus trpel a zomrel na kríži v piatok, a preto sa už prví kresťania snažili v tento výnimočný deň zjednotiť s Kristovým utrpením. Cirkev v tom čase dokonca považovala každý piatok za veľký piatok. Kresťania si tak kajúcnosťou pripomínali Kristovo utrpenie.

Aj väčšina dávnych kultúr považovala mäso za delikátny pokrm a vykŕmené teliatko zabíjali len na výnimočné udalosti. Keďže piatok bol ustanovený za deň kajúcnosti a umŕtvovania sa, jesť mäso na „oslavu“ smrti Ježiša Krista nebolo vhodné. Nemajú sa jesť len „pozemské zvieratá“. Ryby zaraďujeme do inej kategórie. V latinčine sa mäso, ktoré sa nemá jesť v piatok, nazýva carnis. Toto slovo sa jasne vzťahuje na mäso zvierat a nikdy nezahŕňalo ryby. Dnes je to však inak, mäso je často lacnejšie ako ryby a už sa nespája len so slávnosťami. Aby sme to zhrnuli, zámerom Cirkvi je nabádať veriacich, aby Bohu prinášali obety zo srdca a zjednocovali svoje utrpenie s utrpením Krista na kríži. Odrieknuť si mäso je najčastejším prejavom kajúcnosti, no stále treba mať na zreteli jeho podstatu. Celkom určite to neznamená, že všetky pôstne piatky treba mať na stole homára.

Pôst v kontexte Veľkej noci

Pomaly sa nám blíži koniec 40-dňového pôstu a pre mnohých z nás prichádza čas hodov a pripomínania si najväčšieho kresťanského sviatku. K nim neodmysliteľne patrí aj dodržiavanie istých zvykov a tradícií. Začiatok veľkého pôstu je predpoveď blížiacej sa veľkej noci. Kresťanské veľkonočné sviatky sú spojené s utrpením, smrťou a vzkriesením Ježiša Krista. Veľkonočný týždeň začína Kvetnou nedeľou a končí Veľkonočnou nedeľou. Oslavy zmŕtvychvstania Pána pokračujú až do ďalšieho dňa.

Po 40-dňovom pôste sa konečne začalo jesť mäso. Tento rituál mal zabezpečiť hojnosť v nasledujúcom roku.

Pôstne obdobie v Evanjelickej cirkvi a.v. (ECAV)

Veľkonočný kruh cirkevného roka začína v ECAV štyridsať dňovým pôstom - prípravným obdobím na svätenie veľkonočných sviatkov. Základ má v biblickom príbehu, ktorý hovorí o tom, že Ježiš sa pred svojím verejným vystúpením postil na púšti 40 dní. Vážnosť šiestich pôstnych nedieľ pripomína aj fialová farba chrámového rúcha. V ECAV sa v pôstnej dobe na službách Božích nepoužíva biela kamža, kňaz je oblečený len v čiernom luteráku.

Je to týždeň od Kvetnej nedele po Bielu sobotu (13. - 19. apríla 2003). Je označený ako veľký, pretože sa v ňom odohrali najdôležitejšie udalosti spásy. Vážnosť týchto dní pripomína aj čierne chrámové rúcho.

Súčasné chápanie pôstu

Ak by som tomuto mala veriť, potom by som musela veriť v Boha, ktorý je banálny a povrchný. Strašne mi je vždy ľúto, že v cirkvi končí veľa ľudí práve pri tomto... vykazovaní nejakých potrebných "skutkov", zbieranie červených puntíkov, ale viera predsa nie je o tom... viera sa má týkať každodenného života, bežných rozhodnutí, je vidieť v tom, či sme zhovievaví k iným, či sme štedrí, či sa snažíme žiť každý deň podľa Božej vôle... nie je o tom,či sedím v nedeľu 40 minút v kostole a či na popolcovú stredu nejem mäso.

„Tí, čo pristupujú k sviatosti pokánia, dostávajú od Božieho milosrdenstva odpustenie urážky spôsobenej Bohu a zároveň sa zmierujú s Cirkvou, ktorú hriechom ranili a ktorá sa láskou, príkladom a modlitbami pričiňuje o ich obrátenie.“

„Nový život, ktorý sme dostali vo sviatostiach uvádzania do kresťanského života, neodstránil krehkosť a slabosť ľudskej prirodzenosti ani náklonnosť na hriech, ktorú tradícia nazýva žiadostivosť (concupiscentia) a ktorá zostáva v pokrstených, aby sa s pomocou Kristovej milosti osvedčili v boji kresťanského života.

V dnešnej dobe asi len málokto dodržiava najprísnejší pôst takým spôsobom, že by jedol napríklad len chlieb a vodu. Napriek tomu to naši predkovia dokázali. Pôstne zvyklosti boli pôvodne oveľa prísnejšie a normatívnejšie dodržiavané. Postupne sa upustilo od tvrdých tabu, a v súčasnosti je prvoradý obrat človeka psychický, vnútorný, sebareflexia, kritika a skromnosť.

tags: #preco #na #poplcovu #stredu #nejem #mäso

Populárne príspevky:

• Rozdiely medzi zmrzlinami
• Ako správne zamrazovať
• Dokonalá šošovicová polievka
• Prírodné sirupy pre deti
• Tradičná kôprová omáčka