Predaj domáceho chleba a súvisiaca legislatíva na Slovensku

Slovenská republika, podobne ako ostatné krajiny Európskej únie, upravuje predaj potravín prostredníctvom rozsiahlej legislatívy. Táto legislatíva sa zameriava na zabezpečenie bezpečnosti potravín, ochranu zdravia spotrebiteľov a informovanosť o produktoch. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové aspekty predaja domáceho chleba na Slovensku, vrátane predaja z dvora, legislatívnych zmien týkajúcich sa dátumu minimálnej trvanlivosti a rozdielov medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby.

Predaj z dvora: Alternatívna cesta pre domácich producentov

Premýšľate nad podnikaním a máte radi prácu v záhrade? Možno tomu neuveríte, ale všetky spomenuté činnosti je možné zosúladiť do tzv. predaja z dvora.

Predaj z dvora predstavuje alternatívny spôsob predaja potravín, ktorý umožňuje malým producentom predávať svoje výrobky priamo spotrebiteľom. Domáci chlieb môže byť tiež predávaný týmto spôsobom, avšak za dodržania určitých pravidiel a legislatívnych požiadaviek.

Čo je predaj z dvora?

Predaj z dvora je presne definovaný a predávajúci musí byť prvovýrobca. Môže ísť o predaj produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu, prípadne výrobkov. Musí však ísť o predaj vo vlastnom mene, na vlastný účet a konečnému príjemcovi. Ak predávate produkty, na ktoré ste si kúpili suroviny, porušujete pravidlá.

Legislatíva a predpisy pre predaj z dvora

Predaj z dvora sa riadi Nariadením vlády SR č. 100/2016, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 360/2011 Z.z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarňam.

Ak predávate z dvora ako nepodnikateľ postačí, ak budete pri predávaní tovaru vystavovať len príjmové doklady a budete si viesť evidenciu príjmov aj výdavkov. Predaj z dvora nevyžaduje povolenie na podnikanie, a preto ani registračnú pokladnicu. Nutnou podmienkou je ale registrácia na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.

Nariadenie vlády SR č. 359/2011 Z.z. ustanovuje požiadavky na niektoré prevádzkarne (s malým objemom výroby) a hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov živočíšneho pôvodu, pričom prevádzkovateľ (aj FO-nepodnikateľ) je na vykonávanie činností ustanovených týmto nariadením vlády osobitne zaregistrovaný alebo schválený podľa zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti.

Ak FO - nepodnikateľ nebude sústavne vykonávať činnosť a prioritne za účelom dosahovania zisku, tak sa podľa § 3 ods. 4 živnostenského zákona takáto činnosť nepovažuje za živnosť a nie je ani podnikaním podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pretože nie je naplnený znak účelu a obvykle ani sústavnosti.

Obmedzenia množstva predávaného tovaru

Legislatíva stanovuje limity na množstvo tovaru, ktoré je možné predať formou predaja z dvora za rok. Medzi tieto limity patria:

  • Zrno obilnín, z každého druhu do 500 kg
  • Zrno pohánky, ciroku, prosa a kultúrnych druhov láskavca do 500 kg
  • Suché strukoviny do 500 kg
  • Olejniny do 500 kg
  • Konzumné zemiaky do 2 000 kg
  • Hlúbovú zeleninu do 2 000 kg
  • Plodovú zeleninu, z každého druhu do 500 kg
  • Koreňovú zeleninu, z každého druhu do 500 kg

A mnoho ďalších obmedzení pre rôzne druhy produktov.

Čo môžete a nemôžete predávať?

Ak chcete predávať vajíčka, musíte mať zaregistrovaný chov na veterinárnej správe. Rastlinné produkty môžete predávať v surovom stave, prípadne ich môžete spracovávať v kuchyni na vlastnej farme. Takto môžete ponúkať napr. aj kompóty, zeleninové šťavy, lekvár, pagáče, lokše alebo sirupy. Musíte byť ale držiteľom potravinárskeho preukazu. V prípade rastlinných produktov je nutné evidovať množstvo, dátum a druhy.

Predaj mlieka je špecifický podobne, ako predaj vajec. Okrem podmienky evidovania chovu na veterinárnej správe, máte stanovenú aj kvótu. Čakajú na vás aj prísne hygienické nariadenia a množstvo potrebnej administratívy, ktorej sa nevyhnete. Predaj mlieka musí prebiehať v inej miestnosti, ako chováte zvieratá. Priestor musí byť vybavený chladiacim zariadením. Mlieko je možné predať aj do tzv. zberní, resp. prevádzok, ktoré sa sústreďujú na jeho spracovanie. Rátajte však ešte s prísnejšími hygienickými nariadeniami.

Tieto produkty predávať nesmiete:

  • Filetované ryby
  • Ovocné šťavy
  • Výrobky z mlieka - tvaroh, syr, maslo
  • Balené a roztriedené vajíčka
  • Klobásy, párky a ďalšie mäsové produkty
  • Balenú, krájanú a lúpanú zeleninu

Dôležité upozornenia

Ryby môže prvovýrobca dodávať len z vlastných fariem akvakultúr - teda chované. Nemôže dodávať aj ryby lovené na vodných tokoch. Komerčný lov rýb z vodných tokov nie je podľa zákona č. 216/2018 Z.z. Prvovýrobca dodávajúci med z vlastnej produkcie priamo konečnému spotrebiteľovi nemôže vyrábať a dodávať aj medovinu.

Nariadenie 360/2011 Z.z ustanovuje hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov. Nariadenie vlády 360/2011 neupravuje, či do výrobkov vyrobených podľa § 7a je alebo nie je možné pridávať iné zložky. Z praktickej aplikácie však vyplýva, že bez pridania inej zložky, ktorá nepochádza z vlastnej pestovateľskej činnosti, napr. soli do cesta, by bol výrobok pre spotrebiteľa chuťovo neakceptovateľný.

Predaj cez internet

V zmysle zákona 22/2004 patrí takáto komunikácia medzi služby informačnej spoločnosti, t.j. Krmivo pre zvieratá. Nariadenie vlády SR č. 360/2011 v platnom znení ustanovuje požiadavky na priamy predaj potravín, nie krmív, konečnému spotrebiteľovi.

Dátum minimálnej trvanlivosti vs. dátum spotreby

Dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby sú dva rôzne pojmy, ktoré sa často zamieňajú. Je dôležité rozumieť rozdielu medzi nimi, aby spotrebitelia vedeli, ako správne nakladať s potravinami a minimalizovať plytvanie.

Dátum minimálnej trvanlivosti

Dátum minimálnej trvanlivosti označuje obdobie, počas ktorého si potravina uchováva svoje špecifické vlastnosti (t. j. svoju predpokladanú kvalitu). Po uplynutí tohto dátumu môže potravina stratiť svoju chuť, vôňu a textúru, ale zvyčajne je stále bezpečná na konzumáciu, ak boli dodržané podmienky jej skladovania a obal je nepoškodený. Dátum minimálnej trvanlivosti sa z hľadiska bezpečnosti už jesť neodporúča. Ide o mrazené, konzervované a iné trvanlivé potraviny (napr. ryža, cestoviny, káva, čaj).

Dátum spotreby

Dátum spotreby označuje dátum, do ktorého je bezpečné potravinu konzumovať (zjesť). Po uplynutí tohto dátumu už potravina nie je zo zdravotného hľadiska bezpečná, t. j. konzumovať. Ide o čerstvé a rýchlo kaziacich sa potravín (napr. mäso, mliečne výrobky). Po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú. Spotreby nemal zjesť, aj keď bol v chlade. Ak je celá skonzumovaná (napr. netrvanlivé mlieko), je nutné dodržiavať pokyny na skladovanie (napr. počtu dní po otvorení (napr. spotrebovať do troch dní po otvorení).

Zmeny v legislatíve týkajúce sa predaja potravín po dátume minimálnej trvanlivosti

Od 1. júla 2022 je účinná novela zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá priniesla viaceré zmeny v oblasti predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

Kľúčové zmeny

Medzi najdôležitejšie zmeny patrí:

  • Zákaz používania potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti ako zložiek pri výrobe potravín.
  • Umožnenie predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

Podmienky predaja potravín po dátume minimálnej trvanlivosti

Pri predaji potravín „po záruke“ od 1. júla platí, že ak chce predajca predávať potraviny, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti, môže tak urobiť len ak sú splnené tieto zákonné požiadavky:

  • Len ak sú takéto potraviny bezpečné (t. j. nesmú byť zdraviu škodlivé a musia byť vhodné na ľudskú konzumáciu).
  • Len vo svojich vlastných prevádzkach (t. j. iba v prevádzke, v ktorej sa potraviny nachádzali pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti).
  • Len konečnému spotrebiteľovi.
  • Len ak sú takéto potraviny zreteľne oddelene umiestnené od ostatných potravín, pričom miesto predaja musí byť zreteľne označené týmito údajmi:
    • Informácia, že ide o potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti.
    • Upozornenie na skutočnosť, že chuťové alebo výživové parametre môžu byť zmenené.
    • Informácia o poslednom znížení predajnej ceny.
    • Najviac po dobu 45 dní od uplynutia dátumu minimálnej trvanlivosti.

Cieľ novely zákona

Cieľom tejto novely je znížiť množstvo potravinového odpadu a umožniť spotrebiteľom nakúpiť potraviny za nižšie ceny. Podľa OSN, okolo 30% celosvetovo vyprodukovaných potravín sa neskonzumuje, ale skončí v odpade. Jedným z opatrení je európska legislatíva, ktorá umožní členským krajinám EÚ odstrániť z obalov vybraných trvanlivých potravín dátum minimálnej trvanlivosti.

Sebestačnosť Slovenska v potravinách

Predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory varujú pred zlým stavom v hrubej potravinovej sebestačnosti Slovenska. Tá totiž podľa nich dosahuje necelých 59 percent pri zarátaní výroby základných potravín. Ako navyše upozorňujú, bezpečná hranica sebestačnosti sa začína niekde pri hranici 80 percent.

Oproti predchádzajúcemu roku totiž údajne došlo k päť percentnému poklesu ponuky slovenských výrobkov v obchodných prevádzkach. K obrovskému prepadu došlo v tomto roku napríklad v ponuke mäsa, kečupov, lekvárov, olejov, mliečnych výrobkov, ale aj cestovín, pečivá, čokolády. Jediným pozitívom je nárast zastúpenia domácich dodávateľov pri kvasenej kapuste a zeleninových či ovocných štiav.

Dopekané pečivo vs. čerstvé pečivo

Dopekané pečivo síce ťahá v porovnaní s čerstvým za kratší koniec, no aj tak sa stále teší obľube u obchodníkov. Tí ho vyhľadávajú najmä pre to, že dokáže pokryť dopyt zákazníkov hlavne vo večerných hodinách. U domácich pekárov sú „dopekance“ tŕňom v oku.

Vyčítajú im dlhú dobu trvanlivosti v zmrazenej podobe, vyšší počet pomocných látok, extrémny teplotný šok, či riziko nesprávnej manipulácie. Zároveň však priznávajú, že pri použití rovnakých surovín by výživová hodnota čerstvého aj dopekaného pečiva mala byť rovnaká. „Rozdiel môže byť v obsiahnutej vode vo výrobku. Preto sa do mrazených zvyknú pridávať pri miesení aditívne zlepšujúce látky, ktoré bránia jej vyparovaniu,“ povedal pre portál NášVidiek.sk výkonný riaditeľ Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Milan Lapšanský.

Vydrží roky

Domáci pekári hovoria, že dopekané pečivo vydrží v zmrazenej podobe šesť mesiacov až dva roky. Závisí to od technologických postupov a skladovacej teploty, ktorá by mala byť minimálne - 18 C.

Čerstvé pečivo a chlieb sa od zamiesenia cesta, spracovania a upečenia musia dostať k zákazníkovi do 12, respektíve 24 hodín. „Rizikom u mrazeného pečiva je možný neodborný proces rozmrazovania a dopekania, ako aj nedodržanie základnej hygieny pri dopekaní na predajni,“ argumentuje Lapšanský.

Dodáva, že pri nedostatočnom rozmrazení sa výrobok nemusí tiež dostatočne dopiecť. Upozorňuje, že ak sa pečivo neodborne rozmrazí a v určenom čase nedopečie podľa technologického procesu, môžu v ňom nastať nežiadúce mikrobiologické zmeny.

Vyššia flexibilita

Na predaj čerstvého chleba a pečiva vsadila najväčšia domáca maloobchodná sieť COOP Jednota. V regiónoch spolupracuje s množstvom lokálnych dodávateľov. „Dopekaný chlieb a pečivo predstavuje vo vybraných predajniach len doplnkový tovar,“ hovorí vrchný riaditeľ obchodu COOP Jednota Branislav Lellák.

Priznáva, že aj pekárenského segmentu sa negatívne dotkla prebiehajúca pandémia. Deficity pociťujú najmä pri dodávkach do škôl a materských škôlok. Pri dopekanom pečive obchodná sieť Terno zasa vyzdvihuje vyššiu mieru inovatívnosti, flexibility dodávok a širšiu ponuku zo strany výrobcov.

„Zákazník, ktorý chodí nakupovať v popoludňajších hodinách si tiež chce nájsť na pulte čerstvé pečivo. Ak sa niečo práve dopečie, má tendenciu to uprednostniť,“ vysvetľuje marketingový manažér reťazca Marek Koštrna.

Tvrdí, že sa u nich podiel dopekaných výrobkov na celkovej ponuke chleba a pečiva takmer nezmenil. V minulom roku predstavoval 29 %. Medziročne poklesol len o nepatrné jedno percento.

Zo zahraničia

Dopekané pečivo má väčšinou zahraničný pôvod. Pochádza najmä z Nemecka, Poľska, Čiech a Maďarska. Ak by sa domáci pekári rozhodli pre vlastnú výrobu mrazených polotovarov, museli by do technológií investovať desiatky miliónov eur.

„Vzhľadom na neustále rastúci investičný dlh z minulosti neočakávame, že by sa niektorý z pekárov rozhodol pre takúto investíciu. Práve tu je priestor pre štát ako zabezpečiť potravinovú sebestačnosť Slovenska do budúcnosti,“ poznamenal zástupca pekárov Lapšanský. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka plánuje podporu potravinárov zaradiť medzi svoje priority. Chce, aby sa stali oprávnenými žiadateľmi európskych zdrojov v novom programovacom období. Taktiež počíta s prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Ujsť by sa teda mohlo aj pekárom.

Problémom zostáva dostatočná výška pomoci.

Cena, či kvalita?

Pekári z Liptova hovoria, že dopekanie pečiva už má svoj boom za sebou. Ide proti ich presvedčeniu. Zdôrazňujú, že kvalita sa nerovná nízkej cene. „Lacné pekárske a cukrárske výrobky jednoducho nemôžu byť kvalitnejšie ako tie poctivé, no drahšie,“ konštatuje generálny riaditeľ Liptovských pekární a cukrární Včela - Lippek Slavomír Moravčík.

Cenový boj neprinútil Liptákov k tomu, aby zľavovali na kvalite alebo nedodržiavali správne technologické postupy. Poklesu priazne spotrebiteľov sa neobávajú. „Zákazník si čoraz viac všíma, čo kupuje a konzumuje. Zdravej výžive už venuje adekvátnu pozornosť,“ dopĺňa Moravčík.

Otvorenou otázkou zostáva zreteľné označovanie krajiny pôvodu nebalených pekárskych výrobkov. Domáci pekári sa prikláňajú k tomu, aby bol pôvod rozmrazeného a dopekaného výrobku pri ňom jednoznačne a jasne uvedený.

tags: #predaj #domaceho #chleba #legislativa

Populárne príspevky: