Legislatíva predaja starých zemiakov na Slovensku

Zemiaky (Solanum tuberosum L.) sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a majú významné miesto aj v slovenskej kuchyni a poľnohospodárstve. V závislosti od regiónu Slovenska môžu mať zemiaky rôzne názvy, ako bandurky alebo krumple. V súčasnosti sú zemiaky spolu s ryžou a obilninami jedni z najdôležitejších plodín na svete. V našej krajine majú naozaj svoje miesto a konzumujeme ich pravidelne vo forme rôznych pokrmov, ktoré sa stali našimi národnými.

Napríklad skvelé bryndzové pirohy, ktoré by sa bez zemiakov nezaobišli, alebo obľúbené pečenie našich starých mám, zemiakový pagáč. Pestovanie zemiakov je tým pádom u nás veľmi rozšírené a nepestujú ich len ľudia pre seba ale pestovaniu sa venujú rôzne roľnícke družstvá a iné inštitúcie, ktorých hlavnou činnosťou sa stala práve táto plodina.

Botanická charakteristika zemiakov: Tieto plody rastú na rastline, ktorá sa nazýva Ľuľok zemiakový - Solanum tuberosum. Patrí do čeľade ľuľkovité - Solanaceae. Rastú ako bylina, ktorá má výšku od 60 do 100 centimetrov. Nadzemné časti, teda listy sú jedovaté a ich konzumácia môže spôsobiť smrť. Konzumujú sa len spodné hľuzy tejto rastliny. Kvety rastliny sú prevažne biele alebo môžu mať aj ružovú, či fialovú farbu. Plody, teda hľuzy rastliny majú oválny tvar, vo vnútri sú žlté a ich pokožka môže byť žltkastá, hnedá alebo pri niektorých odrodách aj červená.

Zemiaky sa považujú za najlepšiu vec, ktorú si od Ameriky Európa vzala. Sú veľmi nenáročné na podmienky prostredia a jedna rastlina dokáže vyprodukovať veľké množstvo zemiakov.

Z výskumov sa zistilo, že zemiak bol domestikovaný pravdepodobne na území Peru a z tejto oblasti sa postupne rozširoval do celého sveta. Na naše územie sa tieto plodiny dostali až okolo roku 1650. K väčšiemu pestovaniu zemiakov došlo z dôvodu extrémnej úrody obilia, ktorá sa v istom období objavila a neskôr Mária Terézia zaviedla reformy poľnohospodárstva, vďaka ktorým sa začalo pestovanie tejto plodiny vo väčšom.

Hlavnými zložkami zemiakov sú škrob, cukry, bielkoviny, látky ako tuky, polyfenoly, kyselina citrónová, minerálne látky, napríklad železo, draslík, horčík mangán a mnoho iných. Z vitamínov obsahujú mnoho druhov zo skupiny B a taktiež vitamín C a iné. V porovnaní s obilninami sa zemiaky považujú za zdravšie vzhľadom na chudnutie, pretože obsahujú menej sušiny ako obilniny.

Pestovanie a zber zemiakov: Zemiaky sa pestujú najmä v oblastiach kde je chladnejšie a vlhké prostredie. Sú však háklivé na zimu a pri mrazoch môžu hľuzy ľahko zamrznúť, preto si na tento fakt treba dávať pozor. Zemiaky v súčasnosti u nás napáda hlavne pásavka zemiaková, ktorú určite dobre poznáte. Obhlodáva listy, čím zmenšuje transpiračnú plochu a rastlina nedokáže dýchať ani prijímať svetlo.

Najhoršie na tomto škodcovi je to, že sa rýchlo rozmnožuje a dokáže vám vo veľmi krátkom čase zožrať veľkú úrodu. Preto sa pestovatelia bránia postrekmi.

Keď už zemiaky vyrastú a je čas ich vykopať nasleduje zaujímavý postup. Najprv prostriedok, ktorý je určený na zber zemiakov, napríklad kombajn príde na pole a zemiaky sa začnú orať. Na tomto stroji je akási mini triedička zemiakov, pri ktorej sedí jeden alebo dvaja ľudia a počas toho ako k nim po páse prichádzajú zemiaky, odhadzujú kamene a hrudy hliny späť na pole. Takto už do vlečky padajú o trošku čistejšie zemiaky. Potom sa zemiaky premiestnia do auta, ktoré putuje na miesto, kde sa robí hlavné triedenie. Tam sa zemiaky vysypú a dostávajú sa na veľkú triedičku, kde pri každom páse stoja ľudia a taktiež odhadzujú kamene alebo v prípade, že vidia sadbové zemiaky alebo kŕmne, to sú menšie zemiaky alebo poškodené, odhodia ich na iný pás alebo určené mieste. Takýto je proces získavania a triedenia zemiakov.

Zber zemiakov

Legislatíva a uvádzanie sadiva zemiakov na trh

Vláda Slovenskej republiky upravuje podmienky uvádzania sadiva zemiakov na trh prostredníctvom nariadení. Tieto nariadenia stanovujú požiadavky na výrobu, kontrolu a označovanie sadiva zemiakov rôznych kategórií. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 55/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie sadiva zemiakov na trh, bolo niekoľkokrát zmenené a doplnené (napr. nariadeniami č. 177/2015 Z. z., 276/2016 Z. z. a 214/2020 Z. z.).

Kategórie sadiva zemiakov

Podľa nariadenia sa rozlišujú tieto kategórie sadiva zemiakov:

• Predzákladné sadivo zemiakov
• Základné sadivo zemiakov
• Certifikované sadivo zemiakov
• Šľachtiteľské sadivo zemiakov

Sadivo zemiakov v kategórii predzákladné sadivo zemiakov, základné sadivo zemiakov a certifikované sadivo zemiakov musí pri uznávaní vykonávanom kontrolným ústavom spĺňať požiadavky uvedené v prílohe č. 1. Predzákladné sadivo zemiakov a základné sadivo zemiakov okrem poslednej generácie základného sadiva zemiakov možno vyrábať len z množiteľských porastov, ktoré boli založené v katastrálnom území okresov uvedených v prílohe č. 3. Predzákladné sadivo zemiakov, základné sadivo zemiakov a certifikované sadivo zemiakov vo všetkých generáciách množenia musia pri uznávaní sadiva vykonávanom kontrolným ústavom spĺňať požiadavky uvedené v prílohe č. 1.

Sadivo zemiakov sa uznáva ako predzákladné sadivo zemiakov, základné sadivo zemiakov a certifikované sadivo zemiakov vo všetkých generáciách množenia, ak spĺňa požiadavky podľa § 2 písm. b) až d) a podľa § 3 a 4. Šľachtiteľské sadivo zemiakov možno uznať, ak spĺňa požiadavky podľa § 6 ods. Pri uznávaní sadiva zemiakov podľa odseku 2 vzorky sadiva zemiakov odoberá kontrolný ústav podľa metód schválených medzinárodnými organizáciami z dávok, ktorých najvyššia hmotnosť je 50 t. Najnižšia hmotnosť vzorky je 25 kg. Kontrolný ústav z odobratých vzoriek hľúz sadiva zemiakov vykoná mechanický rozbor. Dávka sadiva musí spĺňať požiadavky uvedené v prílohe č.

Triedy Únie pre sadivo zemiakov

Predzákladné sadivo zemiakov, základné sadivo zemiakov a certifikované sadivo zemiakov možno uznávať a uvádzať na trh so zaradením do príslušnej triedy Únie, ak pri skúške vykonávanej kontrolným ústavom spĺňa požiadavky pre príslušnú triedu Únie ustanovené v prílohe č. Predzákladné sadivo zemiakov možno uznávať a uvádzať na trh so zaradením do triedy Únie PBTC a triedy Únie PB, ak spĺňa požiadavky ustanovené v prílohe č. 4. Základné sadivo zemiakov možno uznávať a uvádzať na trh so zaradením do triedy Únie S, triedy Únie SE a triedy Únie E, ak spĺňa požiadavky ustanovené v prílohe č. 4. Certifikované sadivo zemiakov možno uznávať a uvádzať na trh so zaradením do triedy Únie A a triedy Únie B, ak spĺňa požiadavky ustanovené v prílohe č. 4.

Označovanie a balenie sadiva

Predzákladné sadivo zemiakov, základné sadivo zemiakov a certifikované sadivo zemiakov musia byť uzatvorené do nových obalov alebo čistých kontajnerov kontrolným ústavom alebo pod dohľadom kontrolného ústavu tak, aby balenie alebo kontajner nebolo možné otvoriť bez porušenia uzáveru alebo bez zanechania stopy na obale, kontajneri alebo na náveske po nedovolenom zasahovaní do návesky, kontajnera alebo obalu.

Náveska sa nesmie použiť viackrát a údaje podľa odseku 1 musia byť na nej čitateľne a nezmazateľne vyznačené v štátnom jazyku, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu, alebo v inom úradnom jazyku Európskej únie. Ak dodávateľ návesku k obalu pripevňuje motúzom, jej upevnenie musí zabezpečiť pečaťou alebo plombou.

Dodávateľ je povinný do každého obalu alebo kontajnera vložiť doklad vzťahujúci sa k sadivu zemiakov (ďalej len „sprievodný doklad“) v rovnakej farbe, ako je farba návesky, ktorý pri dodávke základného sadiva zemiakov alebo certifikovaného sadiva zemiakov musí obsahovať najmenej údaje uvedené v odseku 1 písm. c), d) a f). Sprievodný doklad musí byť vyhotovený takým spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť s náveskou.

Farby návesiek: Hnedá pre sadivo zemiakov neregistrovanej odrody zemiakov uvádzané na trh podľa § 6 ods. 4 písm.

Kontrola a dohľad

Kontrolný ústav kontroluje počas výroby, spracúvania, balenia, skladovania a uvádzania sadiva zemiakov na trh náhodnými kontrolami splnenie požiadaviek ustanovených týmto nariadením vlády.

Nové a skoré zemiaky

S príchodom jari sa mnohí ľudia na trhoch obzerajú po nových zemiakoch, ktoré sa v mnohých prípadoch zamieňajú s tzv. skorými zemiakmi. Skoré zemiaky sa ponúkajú na predaj už koncom marca a začiatkom apríla a medzi najobľúbenejšie odrody týchto zemiakov patria: Fresco, Denar, Arielle. Skoré zemiaky sú v skutočnosti skoré odrody zemiakov dovezených zo zahraničia. Ide o staré hľuzy skorých odrôd zemiakov, ktoré sa vyznačujú hladkou a jednotnou šupkou, ktorú je vhodné pred konzumáciou zemiakov ošúpať.

Nové zemiaky môžete kúpiť už koncom mája. V tom čase sú malé a majú jemnú, tenkú šupku. Nové zemiaky sú nielen menej kalorické ako skoré zemiaky, ale obsahujú aj menej škrobu a podstatne viac vody. 100 g nových zemiakov obsahuje približne 50 kcal. Vegetačná doba zemiakov v slovenských podmienkach trvá vo všeobecnosti 3 až 4,5 mesiaca, ale nové zemiaky sa zbierajú už približne 90 dní po výsadbe. Nové zemiaky by sa mali variť bez šúpania, pretože sú potom chutnejšie a zachovávajú si viac zdraviu prospešných vlastností, najmä ak sa varia pomerne krátko a na miernom ohni. Nové zemiaky sú tiež bohaté na vlákninu, ktorá má dôležitú funkciu počas tráviacich procesov v tele.

Prílohy k nariadeniu vlády

Nariadenie vlády č. 55/2007 Z. z. obsahuje niekoľko príloh, ktoré podrobne špecifikujú požiadavky na sadivo zemiakov:

• Príloha č. 1: Požiadavky na sadivo zemiakov pri uznávaní
• Príloha č. 2: Tolerancie pre výskyt škodcov a chorôb na hľuzách
• Príloha č. 3: Zoznam okresov, v ktorých sa môže vyrábať predzákladné a základné sadivo
• Príloha č. 4: Triedy Únie pre sadivo zemiakov
• Príloha č. 5: Preberané právne akty Európskej únie

Požiadavky na kvalitu sadiva zemiakov

Požiadavky na kvalitu sadiva zemiakov sú podrobne špecifikované v prílohách nariadenia vlády. Medzi hlavné kritériá patrí:

• Výskyt regulovaných nekaranténnych škodcov
• Zdravotný stav hľúz
• Tolerancie pre výskyt chorôb

Nasledujúca tabuľka uvádza príklady najvyšších prípustných hodnôt výskytu regulovaných nekaranténnych škodcov pre základné a certifikované sadivo zemiakov:

O tejto téme spolu so Šimonom Jeseňákom diskutoval Peter Paššák, autor projektu Lokálny trh, Jozef Šumichrast, predseda Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu Slovenskej republiky a Tomáš Bezák, hovorca spoločnosti Lidl Slovensko.

Pán Paššák, čo je podľa vás dôležitejšie, mať lokálne potraviny z prirodzeného regiónu bez ohľadu na hranice alebo potraviny označené slovenskou vlajkou?

PP: Ľudia si často zamieňajú lokálne a slovenské. Z môjho pohľadu je dôležitejšie to lokálne, čo máme bližšie, a hranice nehrajú rolu. V USA považujú za lokálne to, čo má pôvod aj do 400 km, čo v slovenskej mierke nedáva zmysel. Myslím si, že u nás by to malo byť 50, maximálne 100 km. Lokálne potraviny by mali byť z takej vzdialenosti, že dokážeme spoznať človeka, ktorý ich vyrobil alebo dopestoval.

Ako sa zmenilo zákaznícke správanie? Sú ľudia ochotnejší zaplatiť viac za produkty lokálnych farmárov?

PP: Keď si zákazník vyhodnotí, že kvalita zodpovedá cene, je ochotný ju zaplatiť. Ak si overí, že sa daný produkt za vyššiu cenu nedá porovnať s ostatnými, často si to lacnejšie už nekúpi. Pridanou hodnotou lokálneho produktu je, že zákazníci poznajú výrobcu, a majú tak iný vzťah k potravine.

JŠ: Správanie zákazníkov sa od konca 90. rokov veľmi zmenilo. Obchodné reťazce slúžia ako druhé komory. Voľakedy sa kupovali potraviny na skladovanie, teraz chcú mať ľudia doma prané zemiaky, očistené a v počte len na spotrebu do niekoľkých dní. Vždy rozhoduje spotrebiteľ a preňho je dôležitá najmä cena. Samozrejme, pri niektorých kvalitných produktoch, ktorých spotreba je nižšia, sme ochotní si priplatiť. Pri produktoch vysokej spotreby, napríklad pri zelenine, zase spotrebiteľ musí premýšľať, aké množstvo nakúpiť, aby mu nevznikal zbytočný odpad a stihol všetko minúť.

Pán Bezák, vo vašom reťazci sa zvyšuje počet slovenských produktov na základe vášho rozhodnutia alebo preto, že dopyt po slovenských potravinách stúpol?

TB: Je to vždy kombinácia. Z celkového množstva produktov v našej sieti tvoria slovenské výrobky tretinu. Je to aj na základe požiadaviek zákazníkov, no aj na základe našej práce s dodávateľmi. Veľmi pomáha, keď sa dodávatelia spájajú v rámci odbytových družstiev, čo práve v oblasti ovocia a zeleniny začína byť trendom aj na Slovensku. Našou prirodzenou snahou je ponúkať vo všetkých predajniach podľa možností rovnaký sortiment v rovnakej cene. Pre 151 predajní potrebujeme mnohonásobne viac akéhokoľvek tovaru, ako majú lokálni predajcovia, a preto musíme mať tieto množstvá zazmluvnené. Takéto požiadavky môžu nezávislí malí dodávatelia len veľmi ťažko uspokojiť.

Preto, aby bolo slovenských produktov v obchodoch viac, je potrebná nejaká legislatívna iniciatíva či štátne regulácie alebo bude lepšie, ak o tom rozhodne trh a zákazník?

PP: Štát musí jednoznačne vytvoriť lepšie podmienky. Teraz nehľadí na to, či ide o malého producenta alebo veľkú spoločnosť, pričom ich podmienky sú veľmi odlišné. Jeden problém je nedostupnosť pozemkov pre menších farmárov, ďalším sú zle nastavené štátne dotácie. Tie sú navyše nižšie ako v iných krajinách, zaostávame i za susedmi. Lokálnych výrobcov veľmi obmedzujú aj náročné legislatívne požiadavky a byrokracia. Ďalšou komplikáciou je vysoké odvodové zaťaženie. Toto všetko ovplyvňuje zvyšovanie cien. V Poľsku majú napríklad rodinné farmy väčšie výhody a nižšie odvody. Slovenská legislatíva s takýmto či podobným pojmom vôbec nepracuje, čo je škoda.

TB: Iniciatív štátu na zvýšenie predajnosti slovenských produktov bolo viacero, otázka je, či to neboli skôr nejaké marketingové pokusy zviditeľniť to slovenské, čo by mal byť z môjho pohľadu až ten druhý krok. Určite treba viac podporovať produkciu ako marketing, ktorý tak či tak my reťazce slovenským výrobkom robíme a budeme robiť. Tento rok sme spustili privátnu značku slovenských potravín a aktívne slovenské produkty podporujeme. Čo sa týka konkurencieschopnosti, slovenské výrobky sú stále o niečo drahšie ako ich zahraničný ekvivalent aj napriek tomu, že na ne ako reťazec máme nižšiu maržu.

JŠ: Konkurencieschopnosť možno zvýšiť združovaním výrobcov, ktoré sme spomínali. Je to výhodnejšie pri získavaní podpory od EÚ a aj pre efektívnejšiu komunikáciu s obchodnými gigantmi. Pri zelenine máme takéto organizácie výrobcov na úrovni 60 percent celkovej produkcie z profesionálneho pestovania, pri ovocí je to 80 až 90 percent. Inak to nejde, jedinou cestou je združovať sa a ponúkať komodity spoločne. Veríme, že v budúcnosti sa takto budú riešiť aj ostatné produkty, napríklad mlieko.

Ako sa slovenským výrobcom vyjednáva s veľkými obchodnými reťazcami?

JŠ: S veľkými partnermi je vyjednávanie vždy zložité, ale nie neférové. Prostredníctvom reťazcov sa odbytuje 80 až 90 percent produkcie potravín, iná cesta ako spolupráca a hľadanie kompromisov nie je. Treba sa zamerať na to, aby produkcia bola, aby sme mali čo ponúknuť. Ak však niečo vyprodukujeme pre reťazce, potrebujeme to preskladniť a dodávať nejaký čas. Máme vybudované moderné sklady a odbytové linky? Nie v dostatočnej miere, rieši sa to až teraz. Keď budeme mať ponuku, vieme tlačiť aj na reťazec. A nemusíme sa sústreďovať len na slovenský trh. Sme veľmi dobrí napríklad v cibuli a máme dobré podmienky na zemiaky, lenže máme sebestačnosť na 50 percent a pestovatelia do toho nechcú ísť. Pričom o tieto potraviny by bol v iných krajinách záujem.

Pán Bezák, má malý miestny farmár šancu dostať sa na pulty vašich predajní?

TB: Možností je viac, môžeme tieto produkty zaradiť do stáleho sortimentu alebo do akčných ponúk, môžeme sa baviť o regionalizácii pod jedno z logistických centier. Ale dodávatelia s malou produkciou v desiatkach a stovkách kusov by nedokázali uspokojiť dopyt ani pre jednu predajňu. Musíme byť féroví aj voči zákazníkovi, ktorý očakáva, že daný tovar ešte nájde na pultoch aj o niekoľko dní. Okrem toho, na Slovensku máme veľmi preregulovanú legislatívu o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Zákon nám presne stanovuje obdobie, na aké vieme uzavrieť kontrakt. Nevyhovuje to ani nám, ani našim dodávateľom, ktorým by bolo lepšie mať kontrakt, povedzme, na rok či dva, nielen na pár mesiacov. Slovenským potravinárom podľa mňa nepomáha ani tá legislatívna zmena, pri ktorej došlo k predĺženiu splatnosti faktúr pre slovenských potravinárov na 30 dní. Pre nás to nemá veľký zmysel a preto im garantujeme splatnosť do 10 dní od dodania tovaru a faktúry. Chápeme, že potrebujú mať financie čím skôr.

Ako by to v tejto oblasti malo vyzerať? Čo by sa malo zmeniť?

PP: Zdravý trh by mal okrem veľkododávateľov zahŕňať aj stredných a menších výrobcov. Nie všetci sú pripravení dodávať do supermarketov a ani to nejde, treba hľadať iné cesty. Trend predaja lokálnych potravín a trhov ako za starých čias je citeľný najmä v Bratislave a niektorých väčších mestách, niekde ešte prežili aj menšie predajne a lokálne výroby. Tie však majú aj vyššie marže, inak by neprežili. Zlepšiť by sa mal aj samotný priamy predaj, napríklad odstránením rôznych distribučných medzičlánkov. Šancu na zmenu vidím v liberalizácii, v znížení požiadaviek na výrobu aj daňovo-odvodového zaťaženia pre malovýrobcov.

JŠ: Pomohol by taktiež lepší marketing, ale nie každý má na to schopnosti. Postupne sa musí posúvať aj logistika a šírka sortimentu dodávateľa, kde potraviny z veľkoskladov jednoznačne vyhrávajú nad menšími pestovateľmi. Okrem spomínaných ťažkostí s legislatívou je vzhľadom na ňu náročné ešte aj zohnať dostatočný počet zamestnancov na sezónne práce. Niektorým takáto práca dokonca viac vyhovuje, budujú si pri nej pracovné návyky. Pre všetky obmedzenia však často výrobcom neostáva nič iné, len zamestnávať na čierno.

TB: Naša potravinová sebestačnosť je zhruba na úrovni 40 percent a podobne sme na tom so zastúpením slovenských produktov na pultoch v reťazcoch. Tu sme už na hrane, na ďalšie zvýšenie potrebujeme efektívne opatrenia štátu, reálnu podporu a dobré nastavenie systému. To bez spoločnej diskusie zainteresovaných strán nepôjde.

tags: #predaj #starych #zemiakov #legislativa

Populárne príspevky:

• Pôvod a význam povery o soli
• Recept na viedenskú bábovku
• Tipy pre augustovú výsadbu fazule
• Jednoduchý recept na koláč
• Štrúdľa z lístkového cesta