Pestovanie skupinového ovocia na Slovensku

Slovensko má pre pestovanie ovocia veľmi priaznivé podmienky. Klimatické a pôdne podmienky na Slovensku dávajú takisto dobrý predpoklad pre úrodu chuťovo veľmi dobrého ovocia, najmä vďaka výkyvom nočných a denných a zimných a letných teplôt. Toto kolísanie teplôt núti ovocné stromy k tomu, že musia viac bojovať v takomto prostredí o svoju existenciu.

Najvhodnejšími oblasťami na Slovensku pre pestovanie ovocia sú bezpochyby všetky nížinné oblasti. Avšak ovocie pri správnom výbere vhodných kultivarov možno úspešne pestovať až do nadmorskej výšky 600 m nad morom. Nie sú vhodné iba horské a podhorské oblasti Slovenska, ani severné svahy v nižších polohách a taktiež ani mrazové kotliny.

Stromy sú vďaka tomu odolnejšie a predovšetkým ich plody obsahujú výraznejší pomer medzi svojou sladkosťou a kyslosťou, medzi obsahom prirodných cukrov a obsahom kyselín. Takéto ovocie je na trhu viac žiadané, než ovocie dopestované napr. v prímorskej oblasti, kde sú klimatické podmienky takmer celý rok vyrovnané.

Medzi najobľúbenejšie patria aj skupinové ovocia, ktoré sa vyznačujú nielen svojou chuťou, ale aj nutričnou hodnotou. Slovensko ponúka priaznivé podmienky pre pestovanie rôznych druhov škrupinového ovocia.

Drobné ovocie je u nás čoraz obľúbenejšie, pretože je veľmi chutné a osviežujúce, a drobné plody, akými sú jahody, čučoriedky alebo maliny, sú aj skutočnou vitamínovou bombou. Pestovanie jahôd, malín, černíc, čučoriedok a ostatných bobuľovín prináša radosť a je aj užitočné. Musíme však zabezpečiť úrodnú pôdu, dostatočné a vhodné hnojenie, zalievanie a ochranu pred škodlivými organizmami.

Základné podmienky pre pestovanie

Pred vysadením sa musíme presvedčiť, či naša záhrada spĺňa základné podmienky pre primeraný rast a úrodnosť:

• Prvou podmienkou je slnečná poloha. Drobné ovocie nesmieme nikdy sadiť na tienisté miesta, ako je podrast alebo za budovami.
• Pôda pre drobné ovocie musí byť ľahká, mierne kyslá a humusovitá. Drobné ovocie nikdy nevysádzame do ťažkej hlinitej pôdy.

Pri výsadbe venujeme osobitnú pozornosť pôde. Zemina pre drobné ovocie by mala byť ľahká, mierne kyslá a humusovitá. Drobné ovocie sadíme na väčšie plochy alebo hriadky zeleninovej záhrady, na samostatnú hriadku, ale môžeme sadiť aj do črepníkov, košov alebo nádob medzi balkónové rastliny.

Pri výsadbe rastlín drobného ovocia si treba uvedomiť, že ide o trvácne rastliny s veľmi odlišnou životnosťou. Jahody by sme mali mať na jednom mieste dva až tri roky, maliny, černice, ríbezle a egreše maximálne 12 rokov, americké čučoriedky dokonca aj viac než tridsať rokov. Po tomto čase treba rastliny presadiť na iné miesto.

Rastlinám drobného ovocia treba zabezpečiť dostatok vody, nie však priveľa. V horúcich letných dňoch, keď väčšina začína dozrievať, by rastliny bez zavlažovania neprežili. Kvôli nevhodným rastovým podmienkam rastliny najskôr zle rastú. Majú málo základných a bočných plodových výhonkov. V nasledujúcom roku rastliny bohato kvitnú, vytvoria veľa plodov a listov, a v treťom roku vyschnú.

Výsadba do radov a hnojenie

Najlepšie je, ak sa drobné ovocie sadí do radov. To uľahčí udržiavanie priestoru pod kríkmi, do ktorého sa neustále tlačí burina. Kríky môžeme sadiť aj na fóliu proti burine, ktorá nám značne uľahčí prácu. Výsadba do radu umožní aj prietok vzduchu medzi kríkmi, čo značne prispieva k údržbe suchých a vzdušných kríkov. Tým zaistíme súčasné obnovovanie, ktoré je u drobného ovocia dôležité.

Spoločne vysádzame aj ovocné druhy, ktoré treba kvôli vtáctvu, ktoré odnáša plody, zakrývať, resp. Drobné ovocie môžeme sadiť aj ako živý plot. Jahody a iné drobné ovocie sú náročné na výživu. Na hnojenie je najlepšie používať špeciálne organické hnojivo Plantella Nutrivit na jahody. Ide o úplne prírodné hnojivo, ktoré je dovolené aj v ekologickom poľnohospodárstve. Obsahuje veľa organickej látky, humínovej a fulvovej kyseliny, čím urýchľuje vznik humusu.

Dozrievanie ovocia

Ovocie z domácej záhrady nás môže zásobovať od jari do jesene. V máji dozrievajú prvé jahody. Koncom júna začnú dozrievať americké čučoriedky a v júli černice. Posledné zbery sa prelínajú s oberaním viackrát rodiacich jahôd a dvakrát rodiacich malín. Produkty Plantella a Bio Plantella sú výsledkom dlhoročných znalostí, overeného výskumu a technologických inovácií renomovaného slovinského výrobcu Unichem.

Rozšírte si sortiment drobného ovocia a naučte sa ho pestovať správne. Zvýšite tým množstvo úrody a hlavne jeho chuť. Ak sa naučíte drobné ovocie pestovať správne, zvýšite si množstvo úrody.

Základom je, že drobné ovocie neznamená len ríbezle alebo maliny, ale zahŕňa aj menej tradičné druhy, ako napríklad mučenka, hlošina okolíkatá, plodový hloh a podobne. Všetko bobuľové, respektíve drobné ovocie spája to, že má plytší koreňový systém, vyžaduje pravidelný rez, pretože väčšina plodí len na mladom dreve - buď na letorastoch, alebo častejšie na jednoročnom dreve.

Niektoré odrody sa u nás na juhu pestovať dajú, napríklad mučenka opletavá (Passiflora incarnata) či mučenka belasá (Passiflora caerulea). Posunulo sa to v tom smere, že máme čoraz viac odrôd, ktoré sú pomerne dobre dostupné aj vďaka e-shopom. Veľa semenáčov, ktoré sa prirodzene skrížia z bielej a červenej ríbezle, má ružové plody. V minulosti sa však menej pestovali. Nájdeme ich aj medzi starými odrodami, čiže nie je to vyslovene novinka.

Počas covidu sa začal veľmi predávať rakytník rešetliakový. Propagovali sa jeho výrobky, ktoré majú priaznivý vplyv na imunitu vďaka vysokému obsahu antioxidantov a vitamínu E, čo je tiež veľmi silný antioxidant. Používajú sa rakytníkový čaj, šťava, sušené plody. Posledné desaťročie sa na výslnie dostala aj arónia, keď sa zistili jej protirakovinové látky a vysoký obsah vitamínov a minerálov.

Čo sa pestovania týka, arónia a rakytník sú menej náročné v porovnaní s malinou, jahodou, schizandrou alebo egrešom. Maliny a černice zápasia s množstvom chorôb a škodcov, najmä z radu roztočov a hmyzu.

Keď aróniu, rakytník alebo muchovník nerežete, plodia len po obvode kríka, vnútro sa začne vyprázdňovať. Už po 2 až 3 rokoch je vnútri kríka prázdno, chýba tam rodivý obrast. Kto ich nereže, prichádza o značnú časť úrody, ktorá bude len po obvode, teda tam, kde dreviny vyženú mladé výhonky za svetlom. Muchovník a arónia dokonca plodia len v hornej tretine jednoročných výhonkov.

V sortimente pribúdajú sladké veľkoplodé hlohy pôvodom z Číny, ktoré majú aj výrazné liečivé účinky na srdce. Ich chuť nie je taká lahodná ako napríklad malín, ale po všetkých stránkach sú zase odolnejšie. Objavili sa hlošiny alebo adaptogény, napríklad popínavá schizandra, ktorá je trochu náročnejšia na pestovanie.

Čo sa už na Slovensku celkom udomácnilo, je minikivi, ktoré u nás nemá žiadne výrazné choroby ani škodce. Akurát mráz ho na jar môže potrápiť, keďže mladé výhonky majú veľmi jemné pletivá. Vyžaduje viac vody, nevydrží dlhodobé sucho. Konkrétne druhy aktinídia význačná (Actinidia arguta) a pestrolistá (A. kolomikta) sú veľmi chutné, určite by som ich dal na prvé miesta spolu s jahodami a malinami.

Nie je dobré spoliehať sa na samoopelivosť. Napríklad muchovník je samoopelivý, ale viac úrody bude, keď je vysadených viac odrôd. Taký zemolez kamčatský je zase vyslovene cudzoopelivý a treba trafiť odrody, aby sa navzájom prepelili. Týka sa to aj ríbezlí, je dobre, keď ich je v záhradke viacero odrôd. Nájdeme medzi nimi aj samoopelivé, ale ich plodnosť stúpne, keď ich je viac.

Z rakytníka si môžete pripraviť čaj, šťavu alebo plody usušiť. Dokonca dlhšie. Začíname májom, keď dozrieva zemolez kamčatský, hovorí sa mu aj kamčatská čučoriedka. Odporúčam jeho novšie odrody, poľské, pobaltské alebo americké, chuťovo sú vynikajúce. Jeseň je typická pre driene, hlošiny. Sezónu ukončujú až v zime plodové hlohy, niektoré druhy jarabín, ktoré sú dokonca lepšie až po omrznutí. Chlpaté kivi, konkrétne aktinídia čínska (A. chinensis) a čínska lahodná (A. chinensis var. deliciosa) môžu na liane ostať aj počas zimy. Síce vnútri trochu skvasia, ale to nič, jedávali sme ich ešte vo februári.

Je to nielen odolnosť proti nepriaznivému počasiu, jarnému mrazu, chorobám a škodcom, ale aj zlepšenie chuti. Pri niektorých kyslých druhoch, ako sú rakytníky alebo zemolez kamčatský, ide o zvyšovanie sladkosti. Pri rakytníku už existuje aj vyslovene sladká odroda.

Ako ovplyvniť sladkosť a zvýšiť úrodu

Ľudia podceňujú pestovanie drobného ovocia v zmysle, že ho pestujú extenzívnym spôsobom, čiže nie intenzívne. A to sa pre drobné ovocie vôbec nehodí. Keďže má plytší koreňový systém, má vyššie nároky na závlahu a výživu z pôdy. Drobné ovocie nesadíme do koreňového systému existujúcich drevín, potrebuje panenskú pôdu plnú živín.

Aby mali egreše, maliny alebo ríbezle kvalitnú chuť a dostatočnú sladkosť, musia mať veľa slnka, dostatok vody a dostatočnú listovú plochu. Vysvetlím to na príklade muchovníka, ktorý má pri extenzívnom pestovaní plody skôr podradnej chuti. Chýba mu šťava a chuť čučoriedky. Tú dosiahneme, keď má v období dozrievania dostatok mikroelementov a vlahy. Pred dozrievaním ho prihnojíme, najlepšie kompostovým výluhom alebo zákvasmi zo žihľavy a iných silných rastlín, okopeme, prípadne namulčujeme.

Jednou z výnimiek je drieň, je to úplný opak všetkých ostatných spomínaných druhov, lebo je absolútne nenáročný a dá sa pestovať aj extenzívne. Môžeme ho dokonca tvarovať na živý plot tzv. kontúrovacím rezom, čo je prísny rez napríklad do obdĺžnika či kvádra. Je to jediné drobné ovocie, ktoré bohato plodí aj na starom dreve. Keď chceme mať v záhradke kvalitné veľkoplodé driene, zakúpime si štepené odrody, do krajiny, na lúky, na pastviny zvolíme iba semenáče, pretože dorastú do požadovaných rozmerov a žijú až 150 rokov.

Nenáročná je josta, z ktorej sa vyrábajú vynikajúce fermentované neperlivé nápoje. Černica nič neodpustí. Keď si do chladnej oblasti zasadíte odrodu určenú do tepla, tak nebude dobrá, bude kyslá. Černice sú na pestovanie náročné.

Bobuľové ovocie typu maliny, ríbezle, egreše, josty si vyžaduje celoživotné okopávanie alebo mulčovanie. Ich koreňový systém je plytký a ker začne veľmi chradnúť a starnúť, ak ho máme vo vysokej tráve.

Príprava pôdy pred výsadbou

Keď si robíme porast z drobného bobuľového ovocia, mali by sme zlikvidovať trávnobylinnú mačinu, ale nie herbicídom, my sme jeho odporcovia. Robíme to tak, že asi pol roka pred výsadbou dáme na plochu nový maliarsky kartón a naň navozíme v kombinácii slamu, seno a hnoj, môžeme ešte zasypať veľkou vrstvou štiepky. Urobíme to v pásoch širokých aspoň jeden meter. Kartón a organický materiál zadusia porast a rozložia sa, obohatia pôdu. Funguje. Aby pýr zanikol, musí mať úplnú tmu. V jeho prípade by som dal dve vrstvy maliarskeho kartónu.

Jedlé živé ploty

Trendom v prírodne ladených záhradách sú jedlé živé ploty. Záleží na tom, čo požadujeme od živého plota. Ak chceme, aby bol masívny a prakticky nedobytný, tak je vhodný citrónovník trojlístkový (Citrus trifoliata syn. Poncirus trifoliata). Nejeme, ale používa sa na okyslenie čaju namiesto citróna, stačí ho nakrájať. Rovnako tak dulovec japonský (Chaenomeles japonica) s obdobným využitím je pomerne nedobytný. Viac priepustné sú živé ploty z plodového hlohu, drieňa a, samozrejme, liesky. Liesky rýchlo rastú, sú z nich široké živé ploty, sú dlhoveké a dajú sa rezať aj zmladzovať. Rez dobre znášajú aj hlošina okolíkatá a mnohokvetá.

Veľmi krásna kombinácia, ktorá však nemá takú dobrú ochrannú funkciu, je muchovník s aróniou. Arónia má na jar pekné krémové kvety a na jeseň sa krásne sfarbuje dočervena, muchovník na jar krásne jemne kvitne. Tiež ružu šípovú plodovú - jabĺčkovú (Rosa villosa), ružu vráskavú (R. rugosa) si viem predstaviť aj kombinácii s kalinami a bazou. To by bolo esteticky nádherné. Baza je inak nesmierne silná drevina, práve pod ňou sedím, pod veľkým, asi 8-metrovým krom. Nádherne vonia, je veľmi liečivá.

Do živých plotov sú úplne nevhodné jabloň, slivka, hruška, marhuľa. Je to nepraktické, zle sa tvarujú, pri takomto použití sa u nich vyskytuje hniloba, trpia rakovinou. Áno, plody sú o málinko väčšie, ale sú šľachtené najmä pre nižší obsah sambucínu, čo je toxická a termolabilná látka, ktorú obsahujú. Pri konzumácii surových plodov hrozia najmä hnačky. Napríklad plody odrody ‘Haschberg’ dozrievajú naraz, čo je praktické, keď ich chce niekto spracovávať. Baza začína byť celkom populárna, zistilo sa, že má veľký farmaceutický potenciál. Okrem zdravých plodov má arónia pekné krémové kvety a na jeseň sa sfarbuje dočervena.

Lieska dobre znáša polotieň, drieň tiež veľmi dobre znáša, ale vtedy neplodí alebo len málo. Rastie aj v lese, storočné dreviny sa v ňom dajú nájsť. Kedysi boli na svetle, ale časom okolo nich vyrástli stromy a sú v tieni. Fungujú, ale neplodia. Všetko ostatné potrebuje plné slnko. Ešte čierna ríbezľa zvláda polotieň. Avšak rakytníky či muchovníky z polotieňa nebudú vôbec dobré na konzumáciu, pretože budú veľmi kyslé. Hlošina okolíkatá, liesky, drieň. Dobre zakorenený drieň rastie v prírode aj na vápencových skalách.

Nie som ich zástanca, pretože ich nevieme pestovať vo voľnej pôde. Sú síce veľmi chutné, ale asi ako najlepšie muchovníky. Väčšina muchovníkov sa im síce v chuti nevyrovná, ale keď je veľmi dobrá odroda v dobrých podmienkach, tak chutia veľmi podobne. Ak by sme nádoby chceli zakopať do pôdy, tak aj s dnom, aby korienky neprerástli do okolitej pôdy. Inak vzniknú chlórozy na listoch, pretože pre čučoriedku vysoký obsah vápnika blokuje príjem železa a horčíka.

Konkrétne odrody drobného ovocia - pre lepšiu orientáciu uvádzame prehľad niektorých odrôd drobného ovocia a ich charakteristiku:

Pri výbere odrôd skupinového ovocia je dôležité zohľadniť klimatické podmienky Slovenska, pôdne vlastnosti a odolnosť voči chorobám a škodcom. Medzi najčastejšie pestované druhy patria:

• Jahody: Patria medzi najobľúbenejšie drobné ovocie na Slovensku. Existuje množstvo odrôd, ktoré sa lí...

tags: #pestovanie #skrupinovych #ovoci #na #slovensku

Populárne príspevky:

• Škrob a pečenie chleba
• Inšpirácie na torty k 23. narodeninám
• Inšpiratívna torta pre ženu
• Recept na kuracie rezne
• Slovenská ľudová rozprávka Ako išlo vajce na vandrovku