Predikcia cien vajec na Slovensku: Analýza a výhľad do budúcnosti
Inflácia na Slovensku a s ňou spojené ceny potravín sú témou, ktorá neustále rezonuje v spoločnosti. Predbežné informácie Európskeho štatistického úradu Eurostat zo začiatku tohto roku hovorili, že inflácia na Slovensku už začala klesať. Po dôkladnejšej analýze dát Štatistickým úradom SR však vysvitlo, že ceny tovarov a služieb neklesli, ale zostali na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom mesiaci, a teda že ich medziročný rast stále dosahuje 15,4 %, pričom priemerná ročná inflácia na Slovensku v roku 2022 dosiahla 12,8 %.
Najvýznamnejší vplyv na celkovú infláciu majú dlhodobo rastúce ceny potravín a nákladov na bývanie vrátane elektriny, plynu a ostatných palív. Ceny potravín nepretržite rastú od júna 2021 a v decembri 2022 boli medziročne drahšie o 29 %. Zvýšenie cien o viac ako 24 % sa prejavilo v 7 z 9 skupín potravín. Ceny chleba a obilnín boli vyššie o 26,2 %, mäsa o 30,1 % a mlieka, syrov a vajec až o 37,7 %.
V odbore bývanie a energie ceny medziročne stúpli o 16,8 %. Najzásadnejší vplyv na ne malo zvýšenie cien elektriny a plynu. Ceny pevných palív boli v decembri 2022 medziročne drahšie o viac ako 48 % a tepelná energia zdražela o takmer 20 %. Pozitívnejšie trendy je vidieť v oblasti dopravy, kde ceny pod vplyvom postupného zlacňovania pohonných hmôt boli medziročne vyššie už len o 7,9 %. Tempo zdražovania tak významne kleslo.
Nárast cien tovarov a služieb nepostihuje všetkých občanov rovnako. V súvislosti s vývojom inflácie na Slovensku v roku 2023 sa objavuje čoraz viac pozitívnych správ, ktoré postupne prekrývajú tie pôvodné negatívne.
Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej jesennej predikcii ústami svojho guvernéra Petra Kažimíra ohlásila, že pri negatívnom scenári sa môžu červené čísla prehupnúť aj cez hranicu 20 %. Svoje skoršie tvrdenia však zásadne poopravila na sklonku minulého roku, keď vyrukovala s tvrdením, že inflácia postupne začne klesať a bude nižšia, ako sme si pôvodne mysleli, no na zvýšenej úrovni tu s nami zostane najbližšie tri až päť rokov. V roku 2023 by podľa NBS mala klesnúť v priemere na 10 % a v roku 2024 na 9 %.
Optimistickejšie scenáre načrtávajú aj ďalší analytici. Vďaka zastropovaniu cien plynu a tepla v decembri 2022 by podľa neho nemal celoročný priemerný nárast inflácie prekročiť 10 %. Podiel na postupnom krotení vysokej inflácie majú aj kroky Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá na sklonku minulého roku zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na 2,5 %, čo je najviac za posledných niekoľko rokov.
Medziročná inflácia sa postupne znižuje aj v iných krajinách. Napríklad v USA v decembri 2022 klesla na celoročné minimum v podobe 6,5 %. Znižuje sa nepretržite už šiesty mesiac za sebou. Inflácia klesla aj v susednom Česku. V decembri 2022 sa znížila z novembrových 16,2 % na 15,8 %. Na koncoročné spomalenie rastu inflácie mal najväčší vplyv pokles cien za dopravu. Analytici však upozorňujú, že ceny tovarov a služieb v Česku budú na začiatku tohto roka opäť stúpať. Predpokladajú, že januárová inflácia v krajine by si mohla pripísať ďalšie dva percentuálne body navyše.
Tak trochu prekvapivo sa vyvíja situácia v súvislosti s infláciou na Ukrajine. Ku koncu minulého roka dosiahla „len“ 26,6 %, pričom sa predpokladalo, že jej nárast by kvôli vojne s Ruskom mal byť podstatne strmší. Zdražovanie sa prudko spomalilo, no neznamená to, že v obchodoch platíme menej. Môžeme si to ilustrovať na príklade človeka, ktorý beží do kopca. Najskôr beží rýchlo - to je možné prirovnať k prudkému nárastu cien počas pandémie a po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Neskôr síce tempo behu spomalí, no stále kráča do kopca - teda ceny sa zvyšujú stále, no už nie tak prudko ako predtým.
Ak by sa náš bežec zastavil úplne, symbolizovalo by to aj zastavenie nárastu cien. Povedané ešte jednoduchšie - ceny zostávajú vysoké, pretože stúpli už predtým, a stále stúpajú, hoci pomalšie ako v krízovom období.
Navyše podľa výskumníkov OECD rastúce ceny oslabili kúpnu silu ľudí prepočítanú na priemernú hodinovú mzdu. Tempo rastu platov nedokázalo držať krok s priemerným zdražovaním v jednotlivých krajinách. To v praxi znamená, že naše platy nerástli rovnako, ako rástli ceny v obchodoch či v oblasti služieb.
Na doplnenie - podľa ekonómov by problém mohol predstavovať aj prudký rast miezd. Ak v čase prudkej inflácie firmy reagujú a zvyšujú ľuďom platy, môže to spôsobiť zdražovanie. V bežnom živote to potom vyzerá tak, že napríklad za potraviny v obchode či za nájom platia ľudia pre zdražovanie viac peňazí. Aby to zvládli, vypýtajú si od šéfa viac peňazí. Ak stúpajú platy, firmám stúpajú náklady, ktoré pokrývajú zvyšovaním cien za tovary a služby.
Podľa odborníkov z organizácie reálne platy Slovákov zaostávali za infláciou najmä v krízových rokoch. Prudké zdražovanie sme u nás začali pociťovať na začiatku roku 2022 po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu a svoj vrchol dosiahlo na začiatku roku 2023, keď sa inflácia vyšplhala na 15,4 percenta. Čo sa týka platov, tie až tak prudko v spomínanom krízovom období nerástli. Ešte v roku 2022 zarábal priemerný Slovák v hrubom za mesiac 1 304 eur, v roku 2023 to bolo 1 430 eura. Išlo o nárast na úrovni menej ako 10 percent, zatiaľ čo inflácia sa pohybovala vysoko nad týmto číslom.
Aktuálne však platí, že rast platov na Slovensku v druhom štvrťroku tohto roka už zdražovanie prevýšil. Podľa Štatistického úradu SR v tomto období vyrástli naše priemerné mesačné mzdy v hrubom na 1 520 eur.
Štatistici rovnako uvádzajú, že v druhom štvrťroku 2024 stúpli naše reálne zárobky, teda platy očistené o infláciu, takmer o päť percent. Ekonómovia centrálnej banky približujú, že naše mzdy reagujú na prudký pokles inflácie v tomto roku a stúpajúce zárobky v hrubom predbiehajú zdražovanie. Odhady Inštitútu finančnej politiky hovoria, že v tomto roku by reálne mzdy na Slovensku mali narásť o štyri percentá a tento trend by mal pokračovať aj v ďalších rokoch.
Ako sme si ukázali, hoci sa zdražovanie spomaľuje, na cenovkách v našich obchodoch, tak ako to sľubovala vláda na čele s Robertom Ficom (Smer), to vidieť nie je.
Ekonómovia OECD sumarizujú, že pri svojich nákupoch míňame najviac peňazí na potraviny. Práve potraviny pritom patria k položkám, ktorých ceny rástli v posledných rokoch najvýraznejšie. Podľa analytikov nedokázal rast priemernej hodinovej mzdy držať krok s prudkým nárastom cien potravín asi v polovici krajín OECD.
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré zaznamenali nadpriemerný rast cien potravín. Platí pritom, že Slovenské domácnosti míňajú najviac peňazí na nákup potravín a na bývanie. V rámci spotrebného koša tvoria tieto dve položky takmer polovicu. Obe tieto položky sa zároveň najviac podpisujú pod nárast celkovej inflácie v krajine.
V kategórii potravín a nápojov ceny medziročne narástli o 3,1 percenta. Podľa Kočiša však na ceny budú tlačiť aj udalosti na našom trhu. Spomína napríklad problémy, ktoré spôsobila vtáčia chrípka. Pretrvávajúce inflačné tlaky sú spôsobené nízkou nezamestnanosťou a silným rastom nominálnych miezd, čo podporuje spotrebu, ale pôsobí proinflačne.
Inflácia na Slovensku v októbri podľa dát Štatistického úradu zrýchlila na 3,1 %. To je podľa analytika NBS Branislava Karmažina výrazne nad očakávaniami z jesennej predikcie.
Na tomto raste sa podľa neho podieľa najmä zdraženie potravín, ktoré medziročne vzrástli o 5,1 %. Výrazný podiel mali ceny ovocia, zeleniny, olejov a tukov, výrobkov z múky a cukroviniek. Situáciu ovplyvňujú aj globálne trhy.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš uviedol, že svetový index cien potravín zaznamenal silný septembrový nárast, najmä kvôli drahším svetovým cenám cukru a rastlinných olejov. Problémy ako vtáčia chrípka ovplyvňujú aj lokálnu produkciu, čo má dopad na ceny vajec a ovocia.
Podľa Kočiša by priemerný rast cien v roku 2024 mohol byť medziročne okolo 2,8 %. Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank varuje, že inflácia by mohla v nasledujúcich mesiacoch ešte zrýchľovať. Tlak na ceny potravín pretrváva a očakávané fiškálne opatrenia vrátane úprav DPH a nových daní na začiatku budúceho roka prinesú ďalší inflačný impulz.
Prečo ceny rastú? | INFLÁCIA
Priemerná miera inflácie v roku 2025 by sa mohla podľa neho ustáliť mierne pod 5 % v dôsledku plánovaných zmien v daniach a uplynutia platnosti dotácií na energiu.
Cenová hladina v januári 2025 vzrástla o 1,7 %. Prispel k tomu rast nepriamych a spotrebných daní, ceny potravín a nepremietnutie nižších daní v cenách služieb. Pritom zmeny DPH prispeli 0,45 p. b. a spotrebná daň na cukor 0,24 p. Ceny potravín aj po očistení o vplyv zmeny daní v januári zrýchlili tempo medziročného rastu.
Zrýchlila aj čistá inflácia bez pohonných látok. Ťahali ju najmä ceny služieb. Rástli najmä ceny stravovacích služieb, reštaurácii a ubytovania. Ceny všetkých položiek trhových služieb, ktorým bola znížená DPH, rástli. Zníženie DPH sa nepremietlo do poklesu ich cien. V regulovaných cenách sa premietlo zvýšenie DPH pri plyne a prenos zvýšených nákladov z predchádzajúceho obdobia do spotrebiteľských cien. Rástli najmä ceny poštových služieb, cestovné autobusmi aj vlakom, odvozu odpadu.
Medziročná miera inflácie je najvyššia od júna 2000 a už štvrtý mesiac za sebou rastie dvojciferným tempom. Ceny dvoch najvýznamnejších výdavkových položiek slovenských domácností, teda potravín a nákladov na bývanie, boli na medziročnej báze vyššie takmer o 20 %.
Medzimesačne rástli ceny v 11 spomedzi 12 odborov (výdavkových skupín domácností), znížili sa iba v jedom odbore, vo vzdelávaní. Najvýraznejší vplyv na medzimesačnú zmenu mali naďalej rastúce ceny potravín. Medzimesačný nárast cien ovplyvnili najmä vyššie ceny mäsa o 3,3 %, mlieka, syrov, vajec o 2,9 %, ovocia o 7,5 % či olejov a tukov o 6,6 % (z toho olej o 12,8 %).
Medzimesačne rast cien ovplyvnil tiež zvýšenie cien za imputované nájomné (náklady vlastníkov na bývanie) o 1,8 %, ktoré je ovplyvnené už takmer rok dynamickým rastom cien stavebných materiálov. Tie sa prejavili tiež v raste cien za údržbu a opravy obydlia o 1,3 %. Tretí najvýraznejší vplyv na medzimesačnú úroveň cien malo zdraženie pohonných hmôt o 5,7 %.
Najvyšší podiel - viac ako štvrtinový - vo výdavkoch slovenských domácností tvoria náklady na bývanie. Tu sme si museli medziročne priplatiť v sumáre o 15,5 %. Imputované nájomné stúplo o 18,5 % a elektrina, plyn a tepelná energia zdraželi o 15,8 %. Ceny potravín boli medziročne vyššie až o 18,7 %, a to vo všetkých deviatich sledovaných položkách.
Najviac išli hore ceny chleba a obilnín a mlieka, syrov a vajec zhodne o 21 %, mäsa o 19 %, olejov a tukov o 47,2 %, ale tiež zelenina o 15,4 %, cukor a cukrovinky o 11,2 % či ovocie o 7,6 %. Pri nealkoholických nápojoch vzrástli ceny za kávu, čaj a kakao o 9,9 % a za minerálne vody, nealko nápoje a šťavy o 8,8 %.
Naďalej výrazne rástli ceny pohonných hmôt, medziročne až o 43,4 %. Pri júnovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 13,2 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 12,9 % a čistá inflácia hodnotu 11,1 %.
Podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniela Molnára sa to všetko premietne do cien hydinových výrobkov. Rovnako aj zavedenie transakčnej dane spôsobí firmám nárast ročných nákladov v desiatkach až stovkách tisícov eur, v závislosti od veľkosti firmy a jej tržieb. Tieto zvýšené náklady bude nevyhnutné v nasledujúcom roku premietnuť do našich odbytových cien výrobkov.
Rovnako vnímame negatívne aj opätovné nezaradenie konzumných slepačích vajec medzi potraviny so zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty (DPH). Vo všetkých okolitých krajinách sú vajcia predávané so zníženou sadzbou DPH, pretože ide o základnú potravinu. Preto sú pultové ceny vajec pre spotrebiteľov v týchto krajinách nižšie ako ceny vajec v Slovenskej republike,“ dodal Molnár.
| Kategória | Medziročný rast cien (december 2022) |
|---|---|
| Chlieb a obilniny | 26,2 % |
| Mäso | 30,1 % |
| Mlieko, syry, vajcia | 37,7 % |
| Pevné palivá | 48 % |
