Pretlak na srdiečku bábätka: príčiny a liečba

Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) patria celosvetovo na prvé miesto príčin smrti. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila 29. september za Svetový deň srdca. Je to najdôležitejší orgán ľudského tela. Často ho však nesprávnou životosprávou a zanedbávaním zdravotnej starostlivosti vystavujeme veľkému riziku, v dôsledku čoho zomrú ročne na choroby srdca vo svete milióny ľudí.

Do roku 2015 sa očakávalo, že počet úmrtí dosiahne 20 miliónov. Do roku 2025 sa očakáva že hypertenziou bude trpieť až 1,56 miliardy dospelých na svete. Hypertenzia je jedným z najzávažnejších rizikových faktorov mnohých KVO s podstatným vplyvom na morbiditu a mortalitu. Momentálne postihuje hypertenzia celosvetovo takmer jednu miliardu ľudí. Na Slovensku je v súčasnosti sledovaných pre hypertenzné ochorenie viac ako milión pacientov.

Hypertenzia alebo choroba vysokého krvného tlaku je celosvetovým problémom. 40 až 50 percent dospelých osôb vo veku nad 18 rokov. Napriek tomu približne polovica ľudí s vysokým krvným tlakom nevie o tom, že má vysoký krvný tlak, pretože v začiatkoch ochorenia nepociťujú žiadne príznaky a ťažkosti.

Ochorenie sa už stáva problémom aj pre mladších ľudí, dokonca sa vyskytuje u dospievajúcej mládeže. Mužov postihuje o niečo častejšie. Hypertenzia celkovo postihuje dvoch až troch z piatich mužov alebo žien. Mladí ľudia bežne príznaky vysokého krvného tlaku nepoznajú, zvýšenie krvného tlaku ignorujú a pripisujú to stresu a iným problémom.

„Každý piaty pacient, ktorý navštívi svojho praktického lekára a je mu zmeraný tlak, ho má vyšší, hoci o tom vôbec nevie. Týka sa to približne pol milióna dospelej populácie na Slovensku,“ pokračuje ďalej MUDr.

Hypertenzia ako jedna z najčastejších chronických chorôb je rizikovým faktorom pre mnohé ďalšie kardiovaskulárne ochorenia, napríklad pre srdcové zlyhávanie, mozgový infarkt, chronickú ischemickú chorobu srdca či infarkt myokardu. Je preto potrebné liečiť ju včas, aby sa zabránilo vzniku mnohých vážnych komplikácií.

„Hraničnou hodnotou, aby sme hypertenziu začali liečiť, je tlak krvi nameraný v ambulancii lekára 140/90 mmHg a vyšší. U liečených a dobre kontrolovaných hypertonikov je žiaduce, aby hodnota tlaku krvi nebola vyššia ako 130/80 mmHg. Hypertenzia je chronické ochorenie, ktoré sa nedá úplne vyliečiť. Je možné ho však dobre a dlhodobo kontrolovať.“ dodáva MUDr. Anna Vachulová.Ste v správnych číslach? Optimálne hodnoty krvného tlaku u zdravého človeka sú 120/80 mmHg. Hodnoty nad 140/90 mmHg namerané v pokoji, znamenajú vysoký krvný tlak. Zároveň sú to aj prahové hodnoty, kedy už je potrebné začať s liečbou hypertenzie.

Pre väčšinu liečených pacientov je cieľový tlak krvi pod 130/80 mmHg. Ani u starších pacientov nad 65 rokov by nemal presiahnuť hodnoty 140/80 mmHg. Pri meraní tlaku je dôležité merať si aj srdcovú frekvenciu: optimálna je okolo 60 úderov za minútu. Za rizikovú sa u hypertonikov považuje srdcová frekvencia nad 80 úderov za minútu v pokoji, bez ohľadu na vek.

Okrem meraní u lekára je veľmi dôležité merať si krvný tlak pravidelne aj v domácom prostredí. Rovnako ako tlak, tak aj cholesterol by sme nemali podceňovať a pravidelne si ho dať u svojho lekára zmerať.

„Hladina cholesterolu v krvi sa dá zistiť jednoducho - stačí preventívna prehliadka u všeobecného lekára, ktorý vám odoberie vzorku krvi a pošle ju na rozbor. Tento úkon je plne hradený zdravotnými poisťovňami a mal by byť súčasťou pravidelnej preventívnej prehliadky.“ hovorí MUDr. Ivana Šoóšová, PhD., FESC., primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, a. s.

Diagnostikou sa cesta nekončí, pretože prípadný zvýšený cholesterol treba liečiť, a to v prvom rade zmenou životosprávy a ak treba, tak aj to dlhodobým užívaním liekov. Keďže zvýšený cholesterol je neviditeľný a človek ho necíti, netreba sa nechať zmiasť pocitom, že je všetko v poriadku. Ak lekár predpíše pacientovi lieky, je nutné ich užívať podľa jeho inštrukcií. Nevyhnutnou súčasťou liečby je aj pohyb, optimalizácia telesnej hmotnosti a úprava jedálnička.

„Liečba zvýšeného cholesterolu sa považuje za jednu z veľmi dôležitých foriem prevencie vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Zjednodušene povedané, ak budete hladinu LDL cholesterolu udržiavať na optimálnej úrovni, znížite tým riziko napríklad infarktu myokardu či cievnej mozgovej príhody. Infarkt myokardu je akútna forma ischemickej choroby srdca, ktorá patrí medzi kardiovaskulárne ochorenia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) udáva, že v roku 2016 podľahlo 17,9 milióna ľudí kardiovaskulárnym ochoreniam. Štatisticky tak ide o celosvetovo prvé miesto spomedzi všetkých príčin úmrtí. Až 85 percent z týchto úmrtí je pripisovaných infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhode.“ dodáva MUDr. Ivana Šoóšová.

Hlavným rizikovým faktorom pre vznik a rozvoj aterosklerózy je vysoká hladina cholesterolu v krvi. Následkom významného zúženia ciev alebo ich upchatia môže byť infarkt alebo mozgová mŕtvica. Hoci bez cholesterolu ľudské telo nemôže fungovať, jeho nadmerné množstvo nám veľmi škodí. Cholesterol potrebuje každá bunka pre svoj normálny chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a prekurzorom (východiskovou látkou) vitamínu D.

Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje túto látku v potrebnom množstve pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele, túto produkciu ovplyvňuje aj genetické nastavenie. V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom vyše 90 percent je prítomných v bunkových membránach. Keďže cholesterol je tuk, podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi, medzi bunkami ho prenášajú špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny.

Hlavné dva druhy lipoproteínov sú HDL (dobrý) a LDL (zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, len v krvi cirkuluje vo väzbe na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu. Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter (mmol/l), čo je jednotka slúžiaca na meranie koncentrácie látok obsiahnutých v krvi, napríklad cholesterolu alebo cukru.

Zdravá hladina celkového cholesterolu by podľa najnovších poznatkov mala byť menej ako 5 mmol/l. ešte dôležitejšia je hladina tzv. zlého cholesterolu - LDL, ktorá by u zdravého človeka nemala byť vyššia ako 3 mmol/l.

„Každý človek nad 50 rokov má čiastočne nedokonalé krvné zásobenie srdca, aj keď ešte nemá žiadne príznaky. Ak ste rodinný príslušník takéhoto človeka, mali by ste mať absolvovaný základný kurz prvej pomoci, pretože dve tretiny náhlych zastavení srdca zomiera zbytočne a predčasne. Prvou pomocou sa dá zachrániť niekoľko tisíc ľudí na Slovensku za rok. Tých niekoľko tisíc sú manželia/manželky, otcovia/matky, starí rodičia, kamaráti v práci,“ hovorí doc. MUDr. Viliam Dobiáš, prezident Slovenského Červeného kríža.

Len za prvých šesť mesiacov tohto roka Všeobecná zdravotná poisťovňa eviduje až 28 775 poistencov s diagnózou zlyhávanie srdca, čo je viac ako za celý rok 2018 a roky predtým. Na vysoký krvný tlak sa vlani liečil v priemere každý tretí človek.

„Boli sme pritom, keď sa na Slovensku, a vôbec v regióne strednej Európy, začala písať história umelého srdca. Ako prvá zdravotná poisťovňa sme schválili a uhradili unikátnu operáciu - implantáciu umelého srdca SynCardia Total Artificial Heart. Ide o jediné zariadenie svojho druhu s európskou a americkou certifikáciou, ktoré dokáže totálne nahradiť tento životne dôležitý orgán ľudského tela,“ uviedla podpredsedníčka predstavenstva VšZP Beata Havelková. a umožnila mu následne absolvovať transplantáciu srdca. Od roku 2017 schválila poisťovňa umelé srdce ďalším ôsmim poistencom.

„Hodnota ľudského srdca sa nedá vyčísliť. V prípade umelého srdca to však neplatí. V minulom roku podstúpilo transplantáciu srdca 15 poistencov VšZP, pričom priemerné náklady na transplantáciu jedného pacienta predstavovali viac ako 83-tisíc eur. Najčastejším z ochorení srdca a súčasne rizikovým faktorom pre jeho zlyhávanie je vysoký krvný tlak, na ktorý sa podľa štatistík VšZP v minulom roku liečil približne každý tretí poistenec.

Úlohu pľúc si prakticky uvedomíme až vtedy, keď máme sťažené dýchanie alebo kašleme. Inak je pre nás činnosť pľúc úplne automatická. Tušíte však, že za jeden rok sa pľúca nadýchnu až 6 milión-krát, aby vyživili každý jeden orgán nášho tela? Samozrejme, aj dýchacie cesty môžu ochorieť - a nemusí to byť len covid či zápal pľúc. Viete, kedy a prečo vzniká voda v pľúcach (fluidothorax)?

Hlavnou úlohou pľúc je privádzanie vzduchu do tela a prenášanie kyslíka do krvného obehu. Odtiaľ kyslík cirkuluje do zvyšku tela, do každého orgánu, do každej bunky. Voda v tomto procese nemá čo robiť. Pľúca sú ako mech. Keď sa rozširujú, nasávajú kyslík. Keď sa stlačia, vytláčajú von oxid uhličitý. Pľúcam pomáhajú v dýchaní svaly bránice, medzirebrové svaly, svaly brucha, niekedy dokonca svaly krku. Keď sa membrána stiahne, vytvorí v hrudnej dutine viac priestoru, aby sa pľúca mohli rozšíriť. Vtedy sa nadýchneme - nasajeme vzduch do pľúc. Naopak, keď sa membrána vráti do predošlého postavenia, objem pľúc sa zmenší.

Aké ďalšie funkcie plnia pľúca? Je ich približne sedem.

1. Priveľa oxidu uhličitého prekysľuje organizmus. Ak pľúca zistia zvýšenú kyslosť, zrýchlia ventiláciu.
2. Pľúca filtrujú malé krvné zrazeniny.
3. Vďaka blízkemu umiestneniu pri srdci, pľúca pôsobia ako ochrana pri nárazoch. Sú vlastne akýmisi airbagmi - chránia srdce pri úrazoch, nehodách, haváriách.
4. Niektoré membrány v pľúcach vylučujú imunoglobulín A. Je to látka, ktorá chráni pľúca pred infekciami.
5. Viete, na čo slúži hlien v dýchacích cestách? Zachytáva prachové častice a škodlivé mikroorganizmy.
6. Pľúca dokážu v krátkom čase regulovať množstvo krvi, ktoré v nich prúdi. Táto funkcia je veľmi užitočná, napríklad pri cvičení. Množstvo krvi v pľúcach kolíše od 500 do 1 000 mililitrov.
7. Hlasivky, jazyk a pery - to všetko na reč nestačí. Bez prúdenia vzduchu by ľudstvo prišlo o svoju obľúbenú zábavu. Ak si myslíte, že môžete rozprávať bez pľúc, mýlite sa.

V tejto oblasti je vždy malé množstvo tekutiny, ktoré pomáha pri dýchaní. Avšak nadmerné hromadenie tekutiny znamená, že niečo nefunguje. Voda v pľúcach (odb. pleurálny výpotok) sa objavuje napríklad pri niektorých typoch rakoviny, najmä pri rakovine pľúc u mužov a rakovine prsníka u žien. Keď sa nahromadí v pľúcach tekutina, odborníci hovoria o pľúcnom edéme.

Hromadenie tekutín v pľúcach vedie k dýchavičnosti, vykašliavaniu peny a uvoľneného hlienu, sipotu, zvieraniu na hrudníku a ťažkostiam s dýchaním. Pľúcny edém vyžaduje okamžité lekárske ošetrenie. Kardiogénny pľúcny edém znamená, že sa vám v pľúcach hromadí tekutina v dôsledku srdcového problému, napríklad zlyhania srdca. Nekardiogénny pľúcny edém znamená, že hromadenie tekutiny v pľúcach spôsobujú stavy, ktoré nesúvisia so srdcom. Hovorí o syndróme respiračnej tiesne, ktorý zahŕňa zápal pľúc, sepsu, úraz, pankreatitídu, ochorenie pečene, užívanie drog, krvácanie alebo opuch mozgu. Dlhodobý pľúcny edém má podobné príznaky, ale sú miernejšie.

Liečba závisí od príčiny. Pri srdcovom zlyhávaní sa podávajú diuretiká na odstránenie nadbytočnej tekutiny, pri infekcii antibiotiká. Ak je príčinou pľúcna embólia, ktorá môže byť dôsledkom hlbokej žilovej trombózy v nohe, nasadzujú sa antikoagulanciá na rozpustenie zrazenín. Pľúcna embólia znamená, že došlo k zablokovaniu niektorej tepny v pľúcach. Vo väčšine prípadov sú na „vine“ krvné zrazeniny, ktoré putujú do pľúc z hlbokých žíl nôh (zriedkavo z iných žíl v tele) - napríklad pri trombóze v nohe.

Ak sa pľúcna embólia odhalí včas, dá sa vyliečiť správnou liečbou. Ak máte zvýšené riziko krvných zrazenín, ochránia vás preventívne opatrenia. Väčšinou ide o užívanie liekov na riedenie krvi, napr. Viete o tom, že aj estrogén v antikoncepčných tabletkách, resp. v hormonálnej substitučnej liečbe, zvyšuje zrážanlivosť krvi?

Hlavné rizikové faktory pľúcnej embólie potvrdila aj retrospektívna štúdia realizovaná na Slovensku, ktorá bola publikovaná v roku 2021 v časopise Cor et Vasa. Štúdia analyzovala údaje 860 pacientov s potvrdenou pľúcnou embóliou hospitalizovaných v Univerzitnej nemocnici v Martine v období rokov 1996 až 2020. Výsledky ukázali, že medzi najčastejšie rizikové faktory patrili hlboká žilová trombóza, imobilizácia, onkologické ochorenia a chirurgické zákroky.

Prognóza pri vode na pľúcach závisí hlavne od toho, čo ju spôsobilo a ako rýchlo sa začne s liečbou. Keď ide o náhly prípad a človek sa dostane rýchlo k lekárovi, šance na zotavenie sú dobré. Ak je však na vine dlhodobé ochorenie srdca, prognóza býva vážnejšia. Podľa údajov Cleveland Clinic po hospitalizácii pre pľúcny edém spôsobený zlyhávaním srdca prežije asi polovica pacientov prvý rok a približne tretina žije päť a viac rokov.

Chronickým žilovým ochorením sa označujú rôznorodé chorobné stavy žilového systému dolných končatín s chronickým priebehom, ktorých pôvodnou príčinou je poškodenie žilovej steny. Chronické žilové ochorenie je zápalové, postupne sa rozvíjajúce ochorenie. Prvé štádium môže byť dokonca bez vonkajších príznakov, prípadne sa na nohách môžu objaviť fialovomodré drobné žilky, či pavučinovité výraznejšie podkožné žilky. Viditeľné znaky vôbec nemusia zodpovedať stavu hlbokých žíl. Sú pacienti, ktorí majú len mierne symptómy v podobe opuchov nôh či bolestí, ale majú už vážne postihnutý žilový systém. Naopak, pacienti s viditeľnými veľkými varixami nemusia mať žiadne ťažkosti.

Ochorenie žilového systému nemusí byť len postihnutím povrchových žíl. Žilový systém nohy tvoria hlboké žily, ktoré sú ukryté vo svaloch a vedú asi 90 percent krvi a povrchové žily, ktoré tvoria asi 10 percent krvného zásobovania. Postihnutý môže byť iba povrchový alebo hlboký žilový systém, prípadne oba. Spojkami medzi nimi sú perforátorové žily, ktoré môžu byť tiež zasiahnuté. Pri nedostatočnej činnosti chlopní vnútri žíl vzniká reflux - obrátený tok krvi.

Spočiatku môže človek pociťovať len „ťažké nohy“, tlak v nohách, svrbenie, pálenie, nutnosť vykladať si nohy na stôl, príznaky sa zhoršujú v priebehu dňa, v letných mesiacoch, pri dlhom státí či cestovaní. Neskôr sa pridružuje opuch, ukážu sa kŕčové žily - varixy. Podľa štúdií až polovici neliečených pacientov s dokázaným obráteným tokom krvi - refluxom v hlbokých alebo povrchových žilách prejdú metličkové varixy - teleangiektázie do štádia opuchov počas piatich rokov.

V populácii mužov do 35 rokov má symptómy približne 11 percent z nich, v prípade žien 20 percent. Po päťdesiatke je to až polovica pacientov a vo vekovej kategórii nad 70 rokov až 75 percent populácie. Prvotnou príčinou chronického žilového ochorenia je oslabenie žilovej steny (jej vrodená menejcennosť, resp. poškodenie chorobným procesom), strata jej pružného napätia (tonusu) a následné rozšírenie žily. Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť chlopní a dochádza k obráteniu toku krvi v žilách. V povrchovom žilovom systéme dolných končatín sa hromadí krv a vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten prechádza aj do malých ciev.

Chronický zápal porušuje štruktúru žilovej steny a chlopní, čím podporuje ďalšie rozšírenie žilovej steny a zhoršenie žilového odtoku. Poškodená cievna stena je priepustnejšia, plazma presakuje do okolia, lymfatické cievy sa preťažujú, nezvládajú transport a vzniká opuch. Samostatnou skupinou v rámci chronického žilového ochorenia je chronická žilová nedostatočnosť. Je to stav, pri ktorom je narušený mechanizmus návratu žilovej krvi z dolných končatín do srdca. V žilách sa zvyšuje krvný tlak, dochádza k poškodeniu žilových chlopní (tie pomáhajú návratu krvi zo žíl do srdca).

Chronické žilové ochorenie sa delí na jednotlivé štádiá podľa medzinárodnej klasifikácie CEAP. C5 - trofické zmeny na koži so zahojeným vredom predkolenia žilového pôvodu. Najtypickejšou formou chronického žilového ochorenia sú najmä kŕčové žily - varixy a vred predkolenia. Najviac ľudí však trpí prejavmi choroby v raných štádiách - ťažobou v končatinách, pocitom pálenia, svrbením či bolesťou. Považujú ich však za bežný jav a k lekárovi prídu až vtedy, keď ich symptómy obťažujú, alebo si uvedomia svoju rodinnú záťaž a obávajú sa rozvoja ochorenia.

Diagnostika sa opiera o anamnézu a fyzikálne vyšetrenie pacienta v stoji aj poležiačky.

1. stupeň - klinické vyšetrenie: anamnéza, fyzikálne vyšetrenie a eventuálne vyšetrenie pomocou vreckového Dopplerovho ultrazvukového prístroja
2. stupeň - neinvazívne vyšetrovacie metódy: podrobná duplexná sonografia (DUS) žilového systému dolných končatín, prípadne ďalšie vyšetrovacie metódy
3. stupeň - invazívne vyšetrovacie postupy: flebografia, priame merania žilových tlakov, CT, MR, intravenózny ultrazvuk (IVUS)

Vyšetrovací postup prvého stupňa vykonávajú praktickí lekári, internisti, chirurgovia či dermatológovia. Vyšetrovacie postupy 2. a 3. stupňa indikujú a vykonávajú špecialisti - angiológovia a angiochirurgovia. Ultrazvukové vyšetrovacie metódy:

• vreckový CW Dopplerov ultrazvukový prístroj - používa sa v rutinnej praxi pri zisťovaní niektorých refluxov, vyšetrenie sa robí u pacienta v stoji, ultrazvuková sonda sa prikladá pod uhlom 45 stupňov proti smeru krvného prúdu
• duplexná sonografia - je potrebná na zistenie priechodnosti žilového riečiska, spresnenie anatomických pomerov, je zlatým štandardom pri určení a lokalizácii refluxu.

Tabuľka: Optimálne hodnoty krvného tlaku a cholesterolu

tags: #pretlak #na #srdiecku #babatka #príčiny #a

Populárne príspevky:

• Autentický rakúsky recept so zemiakmi a syrom
• Krémová Havanská Torta
• Ubytovanie v Ružomberku
• Chutné pečené kura: Recepty
• Recepty na kuracie krídelká