Prezidentský palác Bratislava: História a súčasnosť

Grasalkovičov palác, známy aj ako Prezidentský palác, je osovo symetrická rokoková budova, ktorá sa nachádza na Hodžovom námestí v Bratislave. Tento palác patrí k symbolom Bratislavy a slovenskej štátnosti.

Funkciu Prezidentského paláca tvorí od roku 1996. Grasalkovičov palác nazývaný aj Prezidentský palác je budova, ktorej architektúra sa ponáša na obdobie rokoka. Od roku 1996 sa v nej nachádza sídlo prezidenta Slovenskej republiky.

Prezidentský palác v Bratislave

História paláca

História paláca siaha až do roku 1760, kedy ho dal postaviť gróf Anton Grasalkovič (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory a šľachtic chorvátskeho pôvodu. Budova bola postavená na základe návrhu architekta F.A Hillebranda. Autorom projektu bol Andrej Mayerhofer, niektoré zdroje za autora považujú F. A Hillebrandta.

Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Prepychový palác bol v minulosti vyhľadávaným miestom spoločenského života šľachty. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn. Početné bály a slávnosti v paláci lákali noblesnú elitu z celej krajiny. Grašalkovič a jeho potomkovia tam hostili mnoho významných návštevníkov. Častým hosťom bola aj dobrodinka, panovníčka Mária Terézia. Zvlášť pamätná je jej návšteva v roku 1775.

Postupom času sa rodina Grasalkovičovcov zadlžila, a napokon v roku 1841 vymrela. Palác sa tak dostal do rúk panovníckej rodiny. V prvej polovici štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu Emila Belluša na sídlo prezidenta Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945, od 50. rokov.

V dobe komunizmu sa palác stal sídlom komunistických vodcov. V roku 1950 sa používal ako centrum voľného času pre bratislavských študentov a mládež s názvom "Dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda". Mladí pionieri však v tomto období napáchali v budove značné škody.

V roku 1992 sa rozdelila Česká a Slovenská Federatívna Republika a Bratislava sa znova stala hlavným mestom suverénneho štátu. Vznikla potreba umiestniť množstvo inštitúcií, predovšetkým domácich, ale aj zastupiteľstiev iných štátov a medzinárodných organizácií. Napriek odporu istej skupiny ľudí sa podarilo uskutočniť myšlienku, že sídlom prezidenta a jeho kancelárie prezidenta má byť historický Prezidentský, predtým Grassalkovichov či Friedrichov palác. Ten však bol v dezolátnom stave.

V januári 1993 vznikla samostatná Slovenská republika, a 30. septembra 1996 sa palác stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky, vtedy Michala Kováča (dnes Ivana Gašparoviča). Obnova paláca pre staronové funkcie prezidentského sídla sa uskutočnila v rokoch 1992 až 1995 s najväčším možným rešpektovaním zásad pamiatkovej starostlivosti. Snahou bolo vrátiť palác aj s ním súvisiaci park čo najbližšie k jeho podobe po roku 1770. Znamenalo to odstrániť rušivé zásahy a prestavby, najmä z obdobia po roku 1938 a z obdobia pionierov.

Po 23 rokoch od poslednej opravy by potreboval čiastočnú rekonštrukciu. Iba pár dní pred inaguráciou prezidentky maliari narýchlo natierali fasádu, nech nie je vo svete hanba. Iba týždeň pred inauguráciou majstri pretierali pukliny na fasáde. A keď sa raz pustia do paláca, mali by opraviť aj Hodžovo námestie. Pred týždňom síce vypleli burinu, ale to celkový dojem zo schátraného námestia nezachráni.

V súčasnosti je Grasalkovičový palác sídlom prezidentky Slovenskej republiky. Po grófoch, vojakoch, Tisovi, pionieroch a troch prezidentoch sa tak v Grasalkovičovom paláci udomácnila Zuzana Čaputová.

Palác je pre prezidenta, jeho záhrada je pre všetkých.

Prezidentský palác 15.7.2022 (4K)

Interiér paláca

Veľký počet izieb, ako aj sochami vyzdobené schodište, sú dôkazom vynikajúcej práce staviteľa a navrhovateľa Mayerhoffera. Súčasťou rekonštrukcie paláca bolo aj zariadenie reprezentačných miestností historickým či historizujúcim nábytkom. Podľa vzoru interiérov prezidentských kancelárií vo Viedni, v Prahe, v Paríži sa hľadal a kupoval nábytok slohovo zodpovedajúci zrekonštruovaným interiérom. Ak sa vhodné kusy nábytku a koberce nenašli, dali sa vyrobiť vhodné kópie. Inštalovaný nábytok zo 17. až 19. storočia bol harmonicky zladený s dekoráciou stien a závesmi na oknách.

Výsledky práce odbornej komisie, ktorá vtedy palác zariaďovala, sa často neskorším neodborným zásahom negovali. V knižnici sa objavil gýčový „glóbus" obsahujúci barové zariadenie. Ktovie, kde skončili stoličky od firmy Thonet, vyrobené pre palác, potiahnuté zvláštnou nehorľavou látkou, určené do Hlavnej sály pre návštevníkov koncertov.

Problémom sa zdalo použitie bielej farby na fasáde paláca. Pred rekonštrukciou bol každý zvyknutý na tuctovú žltú až hnedožltú farbu, ktorá vtedy na fasádach domov v historickom jadre mesta prevažovala. Historické obrazy a analógie z iných miest (Viedeň, Ľubľana, Praha, Gödöllö) poukazovali na to, že palác bol pôvodne biely. Dnes vieme celkom isto, že palác bol v 18. storočí naozaj biely. Potvrdili to aj výskumy na kráľovskom paláci na Hrade, aj na budove Uhorskej kráľovskej dvorskej komory na Michalskej ulici (Univerzitná knižnica), aj výskumy na ďalších fasádach z 18.

Kaplnka svätej Barbory

V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory. Jej vznik sa datuje ešte do obdobia pred rokom 1768. Inicioval ju gróf Anton I. Grašalkovič ako samostatne stojacu, verejne prístupnú stavbu. Vysvätená bola v roku 1769 a po rozšírení paláca po roku 1770 sa prirodzene stala súčasťou jeho architektonickej kompozície. Aj preto má kaplnka dodnes viditeľné dva samostatné vchody.

Zariadenie kaplnky pochádza prevažne z 18. storočia. Nachádzajú sa tu barokové lavice zo zaniknutého kostola mestského lazaretu na Dunajskej ulici v Bratislave. Výzdobu kaplnky obohacujú aj dary významných osobností a inštitúcií, ktoré podčiarkujú duchovný a reprezentatívny charakter tohto priestoru. Centrom priestoru je hlavný oltár z roku 1784, ktorý zdobí obraz sv. Barbory. Nad obrazom sú umiestnené erby kniežacích rodov Esterházy a Grašalković.

Grasalkovičova záhrada

K palácu patrí aj rozsiahla záhrada vo francúzskom štýle. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.

Park je známy ako Grassalkovichova záhrada, tiež aj záhrada Prezidentského paláca. Pôvodne bol navrhnutý ako francúzska okrasná záhrada. Od roku 1919 sa stal obľúbeným miestom prechádzok a koncertov a stále slúži ako tiché útočisko pred ruchom veľkomesta. Stojí v nej socha cisárovnej Márie Terézie na koni, fontána Mladosť od popredného slovenského sochára Tibora Bártfaya a avantgardné sochy od súčasných umelcov. Tradíciou prezidentskej záhrady je alej prezidentov, kde každá hlava štátu pri príležitosti návštevy Bratislavy zasadí malý dubový stromček, ktorý pripomína významnú udalosť jej pobytu v Bratislave.

Grasalkovičova záhrada

V roku 1978 tu bola osadená fontána Radosť zo života autorov Tibora Bártfaya, Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka. Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby Veľprepoštského paláca v Nitre.

Dnes si v záhrade návštevníci môžu vychutnať pohľad na jazdeckú sochu Márie Terézie z vápenca s čiastočným zlátením. Ďalším sochárskym dielom je fontána Radosť zo života zhotovená z bronzu, čadiča a travertínu.

Otváracie hodiny záhrady:

Január-Február: Pondelok - Nedeľa: 10:00 - 19:00
Apríl-Máj: Pondelok - Nedeľa: 10:00 - 20:00
Jún-September: Pondelok - Nedeľa: 08:00 - 21:00
Október: Pondelok - Nedeľa 10:00 - 20:00
November - December: Pondelok - Nedeľa: 10:00 - 18:00

Vstupné: Prezidentská záhrada je prístupná bez poplatku.

Ako sa sem dostanete:

MHD: zástavka Hodžovo námestie.

Grasalkovičov palác nie je sprístupnený verejnosti. Každoročne si verejnosť môže prezrieť palác aj z vnútra počas Dňa otvorených dverí v Prezidentskom paláci, nahliadnuť do sídla hlavy štátu a obdivovať krásu paláca.

tags: #prezidentský #palác #Bratislava #história