Priečny rez stonkou z botanického hľadiska

Stonka (lat. caulom) je nadzemný orgán vyšších rastlín, ktorý spája koreň s listom a kvetom. Jej rast je zvyčajne neohraničený. Stonka (staršie: (rastlinná) os alebo stonok; zriedkavo: kaulóm/kaulom; zastarano: kmeň) je nadzemný orgán vyšších rastlín spájajúci koreň s listom a s kvetom.

Rozkonárovanie stonky:

• strapcovité rozkonárovanie - dcérske stonky neprerastajú materskú
• vrcholíkovité rozkonárovanie - dcérske stonky prerastajú materskú a sú dlhšie a hrubšie ako materské
• vidlicovité rozkonárovanie - stonka je rozkonárená do vidlíc

Na stonke pozorujeme niekoľko predlžovacích pásiem označovaných ako články (internódy), oddelených od seba úsekmi so spomaleným rastom - uzlami (nódy). Z uzlov vyrastajú listy.

Stavba stonky:

• Pokožku tvoria krycie pletivá. Je tvorená jednou vrstvou tesne k sebe priliehajúcich buniek, je prerušovaná štrbinami prieduchov. Na vonkajšej strane je pokrytá kutikulou.
• Obvod stredného valca tvorí pericykel, ktorý oddeľuje škrobovú pošvu od cievnych zväzkov, ktoré tvoria vodivé pletivá. Môžu tvoriť všetky typy okrem radiálnych cievnych zväzkov.

Rastliny, ktoré majú šťavnatú nezdrevnatenú stonku nazývame byliny. Ak vnútorné pletivá stonky zdrevnatejú, hovoríme o drevinách:

• strom - tvorí kmeň a rozvetvenú korunu
• ker - sa rozvetvuje tesne nad zemou, nevytvára kmeň
• poloker - má vetvenie rovnaké ako ker, ale v hornej časti sú vetvičky bylinné

Stonka je orgán, ktorý sa zákonite rozvetvuje. Rôzne typy rozkonárenia sú: strapcovité, vrcholíkovité, vidlicovité.

Druhotné hrubnutie stonky

Druhotné hrubnutie stonky sa uskutočňuje len u nahosemenných a dvojklíčnolistových rastlín, pričom u jednoklíčnolistových je známe len u niektorých stromových druhov. Nastáva u rastlín s otvorenými cievnymi zväzkami činnosťou sekundárnych meristémov kambia a felogénu.

Kambium sa neobmedzuje len na cievne zväzky, ale vzniká aj z parenchymatických buniek stržňových lúčov ležiacich na tom istom polomere ako zväzkové kambium a nazývame ho medzizväzkové (interfascikulárne) kambium. Jeho splynutím s fascikulárnym kambiom vzniká súvislý dutý valec druhotného delivého pletiva, ktorý sa pri priečnom reze javí ako súvislý kruh tzv.

• smerom dovnútra - diferencuje bunky, z ktorých vzniká druhotné drevo (deuteroxylém).
• smerom k obvodu - diferencuje bunky druhotného lyka (deuterofloému).

Na rozdiel od dreva sú lykové elementy omnoho užšie a ich hranice nie sú zreteľné. Počas rastu stonky (kmeňa) sa na vedení roztokov postupne podieľajú len vonkajšie roky, t. j. ich cievne zväzky, zatiaľ čo vnútorné prírastky dreva (staršie) postupne prestávajú plniť svoju funkciu a odumierajú.

Cievy tohto odumretého dreva sa upchávajú thylami - vakovitými výrastkami susedných buniek. V bunkových stenách a dutinách dreva sa ukladajú triesloviny, silice, živice a farbivá, ktoré drevo chránia pred rozkladom a dodávajú mu tmavé zafarbenie. Tieto odumreté tmavé časti dreva tvoria v kmeni tzv. jadro (duramen). Vonkajšie živé, svetlejšie bunky tvorí tzv.

U niektorých druhotne hrubnúcich rastlín napr. ruží, javorov pretrváva pokožka na stonke niekoľko rokov a zväčšuje svoju plochu delením buniek. U väčšiny ostatných drevín sa však pokožka pri hrubnúcej stonke roztrhá a odumiera a tak pokožka a prvotná kôra bývajú spravidla už v prvom roku nahradené druhotnou kôrou (periderma). V korku, podobne ako v pokožkových bunkách existujú prieduchy. Sú to šošovicovité útvary lenticely, umožňujúce výmenu plynov. So vznikom borky spravidla zanikajú lenticely, ktoré sa zachovávajú len výnimočne pri niektorých stromoch ako napr.

Hospodársky význam stonky

Nadzemné aj podzemné časti stonky mnohých rastlín majú veľký hospodársky význam. Významnou potravou ľudí a zvierat sú nadzemné aj podzemné časti stonkové hľuzy napr. zemiaky, reďkovka, kaleráb, špargľa a mladé výhonky bambusu. Najvýznamnejšia je však druhotne hrubňujúca stonka drevín.

Niektoré príklady využitia stonky v hospodárstve:

• korok - získava sa zo sekundárnych krycích pletív, vyrába sa z neho linoleum, podlahy, izolačné dosky, zátky
• šťavy - niektoré listnaté dreviny obsahujú vysoké percento rozpustných cukrov napr. šťavy získané z pučiacich briez v Rusku - brezová šťava, čaj a kanadský javorový cukor, ktorý sa získava navŕtaním kmeňa javora cukrového, ako sladidlo manna sa používa výťažok z jaseňa mannového.
• podobným spôsobom ako navŕtanie živých stromov je získavanie živíc, napr.
• rozličné aromatické látky - sa využívajú v terapii, farmácii, kozmetickom priemysle a pod.
• fenoly - napr. triesloviny - bakteriocídny účinok napr.
• silice, silicové produkty - napr.

Štruktúry rastlín a mikroorganizmov

Nasledujúci text popisuje rôzne štruktúry rastlín a mikroorganizmov, ktoré sa dajú pozorovať pod mikroskopom:

• Stonka Indického Oleandra T.S.
• Stonka štvoruholníkového lekna T.S. - je druh vodnej rastliny z rodu Nymphaea, ktorý patrí do rodiny leknovitých (Nymphaeaceae). Tento druh lekna je známy svojimi menšími kvetmi a kompaktným rastom, čo ho robí obľúbenou voľbou pre menšie záhradné jazierka a vodné záhrady. Kvety sú typicky bielé alebo slabšie sfarbené a otvárajú sa nad hladinou vody. Rastlina preferuje slnečné až polotieňové stanovištia s kľudnou stojatou vodou.
• Stonka rastliny Mentha haplocalyx T.S, v slovenčine známa ako druh mäty, je bylina patriaca do rodiny Lamiaceae (hluchavkovité). Tento druh mäty je známy predovšetkým v tradičnej čínskej medicíne a používa sa pre svoje výrazné aromatické vlastnosti a zdravotné benefity. Mäta tohto druhu sa často využíva na prípravu čajov, v kulinárstve, ako aj v rôznych formách doplnkov stravy či liečivých prípravkov.
• List zimného jazmínu T.S. - je druh jazmínu obľúbený pre jeho schopnosť kvitnúť v zimných mesiacoch. Má svetlozelené, jednoduché listy usporiadané v protistojných pároch pozdĺž výhonkov.
• List Hydrilla verticillata W.M. - Hyrilla je vodná rastlina, ktorá patrí medzi jedny z najagresívnejších inváznych druhov vodných rastlín na svete. Je známa tiež pod názvami hydrila alebo vodná hviezda.
• Epidermis cibule W.M predstavuje vonkajšiu vrstvu bunkového tkaniva, ktorá pokrýva listy, kvety, korene a iné časti rastlín. Pri cibuli, konkrétne, sa často študuje epidermis vnútornej strany šupky z dôvodu jej jednoduchej štruktúry a vysokého počtu bunkových vrstiev, čo ju robí ideálnym vzorkom pre mikroskopické pozorovanie v laboratóriách a školách.
• Vetvené hviezdicovité chĺpky na epiderme listu W.M. Tieto špecifické typy chĺpkov sú charakteristické svojím hviezdicovitým tvarom a vetvenou štruktúrou, ktorá pripomína hviezdy.
• Epiderma listu lotosu (Nelumbo nucifera) W.M. je známa svojou jedinečnou štruktúrou, ktorá listom umožňuje odrážať vodné kvapky a udržiavať ich povrch suchý a čistý, čo je jav známy ako efekt samoočistenia alebo "lotosový efekt". Tento účinok je spôsobený mikroskopickou a nanometrovou štruktúrou epidermy, ktorá minimalizuje adhéziu vody a nečistôt.
• Spodná epiderma listu pšenice W.M. Epiderma je vonkajšia vrstva buniek listu, ktorá slúži ako ochranná bariéra medzi vnútornými tkanivami rastliny a vonkajším prostredím. U pšenice, ako aj u iných rastlín, spodná epiderma listu obsahuje dýchacie otvory známe ako prieduchy alebo stomaty, ktoré regulujú výmenu plynov (napr. uhlíkový dioxid, kyslík) a transpiráciu vody z rastliny do okolitého prostredia.
• Spodná epiderma listu repky W.M., podobne ako u iných rastlín, je dôležitá pre ochranu listu a reguláciu výmeny plynov medzi rastlinou a jej okolím. Táto vrstva obsahuje prieduchy alebo stomaty, ktoré sú zodpovedné za transpiráciu a fotosyntézu, umožňujúc tak výmenu oxidu uhličitého a kyslíka.
• Peľ repky. Repka (často označovaná ako repka olejná) je dôležitá poľnohospodárska plodina, ktorej peľ je produkovaný v kvetoch a slúži na opelenie a následnú tvorbu semien. Peľ repky je charakteristický svojou žltou farbou, ktorá je často viditeľná na hmyze opylujúcom repku, ako sú včely.
• Cucurbita W.M je rod rastlín z čeľade tekvicovité (Cucurbitaceae), ktorý zahŕňa také známe druhy ako tekvica obyčajná (Cucurbita pepo), tekvica muškátová (Cucurbita moschata), tekvica maxima (Cucurbita maxima) a tekvica fľašková (Cucurbita ficifolia). Rastliny z tohto rodu sú dôležitou súčasťou ľudskej stravy a kultúry už po tisícročia, poskytujúc zdroj potravín, oleja, krmiva pre zvieratá a materiálu pre rôzne účely.
• Peľ zeleniny W.M. Peľ predstavuje mikroskopické zrnká produkované samčími časťami kvetov (tyčinky) mnohých druhov rastlín vrátane zeleniny, a slúži na opelenie samičích častí kvetu (pestík), čo je nevyhnutný proces pre tvorbu semien a plodov. Pri zeleninových rastlinách môže byť peľ prenášaný vetrom, hmyzom alebo inými opyľovačmi a je kľúčový pre reprodukciu a následnú úrodu zeleniny.
• Peľ hrachu W.M. Hrach (Pisum sativum) je dôležitá strukovina, ktorá sa pestuje pre svoje jedlé semená a struky. Peľ hrachu sa produkuje v kvetoch rastliny a je nevyhnutný pre proces opelenia, pri ktorom dochádza k prenosu peľu z tyčiniek na bliznu pestíka, čo umožňuje oplodnenie a tvorbu semien.
• Puk kvetu Lilium brownii var. viridulum T.S. Táto ľalia, známa aj pod názvom zelenkavá varieta ľalie Brownovej, je cenená pre svoje estetické ako aj potenciálne liečivé vlastnosti. Puky kvetov sa vyznačujú zelenkavým odtieňom a postupne sa otvárajú do veľkolepých kvetov, ktoré môžu byť vo výnimočných prípadoch bielo-zelené alebo jemne žltkasté.
• Lupienok zimolezu W.M. Zimolez, známy aj pod latinským názvom Lonicera, je rod rastlín, ktorý zahŕňa kríky a popínavé rastliny, známe pre svoje voňavé kvety. Lupienky zimolezu sú charakteristické svojimi jasnými farbami a sladkou vôňou, ktorá priláka mnoho druhov opyľovačov, vrátane včiel a motýľov.
• Vaječník ľalie T.S. Vaječník je súčasťou kvetu rastliny, konkrétne patrí medzi ženské reprodukčné orgány, ktoré obsahujú vajíčka pripravené na oplodnenie. U ľalie, ako aj u iných kvitnúcich rastlín, sa vaječník nachádza na spodnej časti pestíka, ktorý zahŕňa okrem vaječníka aj bliznu a čnělku. Po oplodnení vajíčka peľom dochádza vo vaječníku k vývoju semien.
• Vaječník tekvice C.S. Vaječník je časť kvetu tekvice, ktorá sa po opeľovaní vyvíja do plodu - v tomto prípade tekvice. Nachádza sa na základni pestíka, ktorý je súčasťou ženského reprodukčného orgánu rastliny. Po úspešnom opeľovaní a oplodnení vajíčok peľom sa z vaječníka tekvice vyvinie plod, ktorý poznáme ako tekvicu, obsahujúci semená.
• Sklerenchýmová bunka jablka W.M.. Sklerenchýmové bunky sú typom bunky nachádzajúcej sa v rastlinných tkanivách, ktoré sú špecializované na poskytovanie pevnosti a podpory. V prípade jabĺk, tieto bunky prispievajú k ich charakteristickej štruktúre a tuhosti.
• Chaluha sec. Chaluhy sú veľké morské riasy patriace do triedy hnedých rias, ktoré rastú v chladných, pobrežných vodách po celom svete. Tvoria rozsiahle podmorské lesy, ktoré sú dôležité pre morské ekosystémy, keďže poskytujú útočisko a potravu pre mnohé morské živočíchy.
• Spora prasličky roľnej W.M. Equisetum arvense, známa ako praslička roľná, je rastlina patríaca do skupiny prasličkovcov, ktoré sú známe svojou schopnosťou rozmnožovať sa pomocou spór. Tieto rastliny majú jedinečný životný cyklus, v ktorom striedajú sporofytnú (pohlavnú) generáciu s gametofytnou (nepohlavnou). Spóry sú produkované v špeciálnych štruktúrach nazývaných sporangia, ktoré sa nachádzajú na vrchole plodných výhonkov a slúžia na šírenie a rozmnožovanie rastliny.
• Nostoc W.M. je rod siníc, patriaci do skupiny cyanobaktérií. Tieto mikroorganizmy sú známe svojou schopnosťou žiť v rôznych a často extrémnych prostrediach po celom svete, vrátane sladkých vôd, morských vôd, vlhkých pôd, na skalách, či dokonca v púšťach. Nostoc je schopný fotosyntézy a vytvára charakteristické kolónie, ktoré môžu mať gélóznu konzistenciu a často sa vyskytujú v podobe zelených alebo modrozelených vláknitých zhlukov. Tieto sinice sú tiež známe vďaka ich schopnosti fixovať atmosférický dusík, čo im umožňuje prežiť v prostrediach s nízkym obsahom dostupných živín.
• Muchotrávka T.S. Tento pojem sa často používa na označenie druhov húb z rodu Agaricus, ktorý zahŕňa niektoré bežne známe a konzumované druhy húb, ako je napríklad šampiňón (Agaricus bisporus). Rod Agaricus patrí do veľkej rodiny húb Agaricaceae a zahŕňa druhy, ktoré majú charakteristické vlastnosti, ako sú klobúk a lupene pod ním, pričom mnohé z nich sú obľúbené pre ich chuť a výživové hodnoty. Je dôležité poznamenať, že nie všetky muchotrávky sú jedlé a niektoré môžu byť dokonca veľmi jedovaté.
• Euglena W.M je rod jednobunkových mikroorganizmov, ktoré patrí do skupiny bičíkovcov. Sú známe svojou schopnosťou žiť ako autotrofy prostredníctvom fotosyntézy v prítomnosti svetla, vďaka chloroplastom obsahujúcim chlorofyl, alebo ako heterotrofy v tme, prijímaním organických látok z vonkajšieho prostredia. Eugleny majú charakteristický tvar tela a sú pohyblivé vďaka jednému alebo dvom bičíkom na jednom konci bunky. Sú významnými obyvateľmi sladkovodných ekosystémov, kde prispievajú k primárnej produkcií a sú súčasťou potravinového reťazca.
• Paramecium W.M. je rod jednobunkových mikroorganizmov patriacich do skupiny bičíkovcov. Tieto organizmy sú široko rozšírené vo sladkovodných prostrediach, kde žijú voľne plávajúc vodou. Charakteristickým znakom paramecia je jeho tvar pripomínajúci papuču a povrch pokrytý množstvom drobných bičíkov, ktoré mu umožňujú pohyb a získavanie potravy.
• Rotife w.m. - Rotifery sú malé, vodné živočíchy, ktoré sú dôležité pre sladkovodné ekosystémy ako súčasť potravinového reťazca.
• Planaria T.S - Tieto bezstavovce sú známe predovšetkým vďaka ich mimoriadnej regeneračnej schopnosti, ktorá im umožňuje dorastať stratené alebo poškodené časti tela, dokonca aj rozdelením na dve časti a regeneráciou do dvoch plne funkčných jedincov. Planárie sú vodné alebo vlhké prostredie obývajúce živočíchy, ktoré nájdeme vo sladkovodných aj morských ekosystémoch. Majú ploché, listovité telá, ktoré im umožňujú efektívne absorbovať kyslík priamo cez pokožku. Ich telá sú často tmavo sfarbené alebo majú špecifické vzory, ktoré pomáhajú pri maskovaní v prostredí, v ktorom žijú. Planárie sú zaujímavé aj svojím neurologickým systémom. Majú jednoduchý mozog a nervový systém, ktorý im umožňuje spracúvať informácie zo senzorických orgánov a reagovať na prostredie. Ich oči (často dva páry) sú schopné rozlišovať svetlo a tmu, čo im pomáha orientovať sa vo svojom prostredí. Výskum planárií priniesol významné poznatky o regenerácii a vývojovej biológii. Ich schopnosť regenerovať komplexné telesné štruktúry z relatívne jednoduchých tkanív poskytuje model pre štúdium procesov obnovy a regenerácie u vyšších organizmov, vrátane ľudí.
• Earthworm C.S. - Dážďovky, patriace do triedy Oligochaeta v kmeňu Annelida, sú známe svojou úlohou vo vylepšovaní úrodnosti a štruktúry pôdy. Často sú nazývané "prírodné obrábací stroje" alebo "inžinieri pôdy" vďaka ich schopnosti konzumovať organickú hmotu, ktorú následne rozkladajú a vylučujú ako živinami bohaté výkaly. Dážďovky majú segmentované telo pokryté vrstvou slizu, ktorý im uľahčuje pohyb v pôde a pomáha udržiavať vlhkosť. Ich pohyb a činnosť v pôde vytvárajú kanáliky, ktoré zlepšujú cirkuláciu vzduchu a vody v pôde. Okrem ich priaznivého vplyvu na pôdu, dážďovky sú tiež dôležitou súčasťou potravinového reťazca, poskytujúc zdroj potravy pre mnoho druhov vtákov, savcov a iných živočíchov.
• Dafnia W.M. - Dafnie, známe tiež ako vodné blesky alebo vodné pulce, patria do radu Cladocera. Sú to malé, väčšinou sladkovodné korýše, ktoré sú dôležitou súčasťou sladkovodných ekosystémov. Jednou z výnimočných charakteristík dafnií je ich schopnosť rýchlej reprodukcie, čo môže viesť k ich veľkému populačnému boomu v krátkom čase, najmä v prípadoch, keď sú podmienky prostredia priaznivé (napr. dostatok potravy, vhodná teplota vody). Dafnie majú priehľadné alebo polopriehľadné telo, vďaka čomu je možné pod mikroskopom vidieť niektoré vnútorné orgány, ako sú srdce alebo tráviaci trakt. Výskum dafnií prispieva k našemu pochopeniu ekologických interakcií v sladkovodných ekosystémoch, vrátane štúdia predátorov a koristi, konkurencie medzi druhmi a adaptácií na život vo vode.
• Ascaris C.S. - je rod parazitických hlíst, známych ako okrúhle červy, ktoré môžu spôsobiť infekciu známu ako askariáza u ľudí. Tento stav je jedným z najčastejších typov červích infekcií u ľudí po celom svete, najmä v tropických a subtropických oblastiach, kde môže byť nedostatočná sanitácia a hygiena.Životný cyklus červov Ascaris sa začína, keď sú vajíčka požité z kontaminovanej pôdy alebo rúk. Raz vo vnútri ľudského tela sa vajíčka vyliahnu do lariem v črevách, potom migrujú cez krvný obeh do pľúc. Po krátkej dobe zrenia v pľúcach sú larvy zakašlané a potom prehltnuté, vrátia sa do čriev, kde vyrastú na dospelé červy. Infekcia môže spôsobiť rôzne symptómy alebo zostať bezpríznaková. Pri veľkom počte červov môže dôjsť k bolesti brucha, malnutrícii, zápche, a v závažných prípadoch k zablokovaniu čriev.
• Sekcia Taenia pisiformis, bežne známa ako pásomnica psia alebo pásomnica králičia, odkazuje na rezný preparát alebo mikroskopický rez tejto parazitickej červíka, ktorý je špecificky pripravený na mikroskopické štúdie. Taenia pisiformis je druh pásomnice, ktorý sa ako dospelý jedinec parazituje hlav...

Ponuka priečnych rezov dreva na predaj (informácie z inzerátov):

• Priečne rezy kmeňom Brest
• Koláče - orechové drevo, fošne, rezivo
• Menšie Priečne rezy kmeňom orecha orechové koláče drevo
• Veľké priečne rezy kmeňom orecha
• Priečne rezy/ koláče z jaseňového dreva
• dubové koláče, priečne rezy
• Orechové drevo priečne rezy
• Vysušené dubové koláče / priečne rezy, dub, XXL
• Orechové priečne rezy-koláče
• dub bahenny, koláče, priečne rezy
• Priecne rezy (kolace) cerecna
• Vysušené agátové koláče, priečne rezy
• Unikátne priečne rezy/koláče DUB - vzduchosuché - ťažba 2019
• Orechové " koláče " z koreňa
• Predam orechove kolace / orechove drevo priecne rezy
• Priecne rezy/kolace z dreviny: orech,lipa,ceresna,topol

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o priečnom reze stonkou z botanického hľadiska, vrátane štruktúry, druhotného hrubnutia a hospodárskeho významu stonky.

tags: #priecne #rezy #stonkou #botanika

Populárne príspevky:

• Recept na Jablkovú Želé Tortu
• Recept na bešamel
• Tajomstvá dokonalej torty jednorožca
• Výživa pre zdravý život
• Tradičná plnka do kuraťa