Príloha č. 2 Zákona o Zahraničnej Službe na Slovensku

Zákon o zahraničnej službe upravuje činnosť diplomatických misií, konzulárnych úradov a povinnosti štátnych zamestnancov v zahraničnej službe. Tento článok sa zameriava na niektoré aspekty tohto zákona, vrátane konzulárnej ochrany, činnosti stálych zastúpení a úloh diplomatických misií.

Diplomatické Misie a Stále Zastúpenia

Ak je to v záujme zabezpečenia efektívnosti výkonu zahraničnej služby, najmä ak ide o štáty, v ktorých nie je zriadená diplomatická misia, vedúci diplomatickej misie nemusí byť na dobu výkonu funkcie vyslaný do prijímajúceho štátu a môže vo vzťahu k tomuto štátu vykonávať svoju funkciu aj na ministerstve v Slovenskej republike; v takomto prípade ide o nerezidentného vedúceho diplomatickej misie, ktorý vykonáva na účely plnenia diplomatických funkcií zahraničné pracovné cesty do prijímajúceho štátu.

Vedúci diplomatickej misie alebo vedúci stálej misie predkladá pred nástupom na výkon funkcie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie návrh zamerania činnosti diplomatickej misie alebo stálej misie.

Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej únii (ďalej len „stále zastúpenie“) je stálou misiou, ktorá plní osobitné úlohy a funkcie. Stále zastúpenie okrem funkcií uvedených v odseku 5 najmä:

• podieľa sa na príprave, prerokovávaní a schvaľovaní právnych aktov Európskej únie,
• spolupracuje s ministerstvami a ostatnými štátnymi orgánmi pri presadzovaní záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii a pri tvorbe politiky Slovenskej republiky voči Európskej únii,
• podieľa sa počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie na koordinácii činnosti a agendy jednotlivých formácií Rady Európskej únie a predsedá príslušným pracovným skupinám a výborom.

Konzulárne Úrady a Honorárni Konzulárni Úradníci

Konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom zriaďuje a zrušuje minister, ktorý honorárneho konzulárneho úradníka poveruje jeho vedením a zrušuje mu poverenie. Minister v poverení honorárneho konzulárneho úradníka určí rozsah konzulárnych funkcií, ktoré môže vykonávať. Honorárny konzulárny úradník nie je zamestnancom v zahraničnej službe a túto funkciu vykonáva na vlastné náklady vrátane nákladov na zabezpečenie činnosti konzulárneho úradu.

Konzulárna Ochrana

Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytnú konzulárnu ochranu nezastúpenému občanovi a jeho rodinnému príslušníkovi, ktorý nie je občanom Európskej únie a sprevádza nezastúpeného občana v treťom štáte v rovnakom rozsahu a za tých istých podmienok, za ktorých poskytuje konzulárnu ochranu občanovi a jeho rodinnému príslušníkovi, ktorý nie je občanom Európskej únie a sprevádza občana v treťom štáte.

Občan alebo nezastúpený občan preukazuje svoju totožnosť cestovným dokladom alebo iným preukazom totožnosti. Ak diplomatická misia a konzulárny úrad dostanú žiadosť o konzulárnu ochranu od osoby, ktorá tvrdí, že je nezastúpeným občanom, alebo sú informované o krízovej situácii alebo o núdzi, v ktorej sa táto osoba nachádza, neodkladne konzultujú s ministerstvom zahraničných vecí členského štátu, o ktorom táto osoba tvrdí, že je jeho štátnym občanom, alebo s príslušným zastupiteľským úradom členského štátu, o ktorom táto osoba tvrdí, že je jeho štátnym občanom, a poskytnú mu relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii, najmä informácie týkajúce sa totožnosti tejto osoby, predpokladaných nákladov na poskytnutie konzulárnej ochrany a o rodinných príslušníkoch tejto osoby, ktorým je potrebné poskytnúť konzulárnu ochranu. Okrem mimoriadne naliehavých prípadov sa konzultácia podľa prvej vety uskutoční pred poskytnutím konzulárnej ochrany.

Diplomatická misia a konzulárny úrad v treťom štáte koordinujú svoje plány pre krízové situácie so zastupiteľskými úradmi členských štátov a zastúpením Európskej únie s cieľom poskytnúť účinnú konzulárnu ochranu aj nezastúpeným občanom. Diplomatická misia, konzulárny úrad a príslušný útvar ministerstva spolupracujú v krízovej situácii s členskými štátmi a Európskou úniou, aby nezastúpeným občanom bola poskytnutá konzulárna ochrana.

S prihliadnutím na okolnosti diplomatická misia a konzulárny úrad si od občana a nezastúpeného občana môžu vyžiadať prísľub vo forme záväzku, že členskému štátu, ktorého je štátnym občanom, uhradí finančné náklady na poskytnutú konzulárnu ochranu. Vzor prísľubu vo forme záväzku je uvedený v prílohe č. 5.

Ministerstvo požiada členský štát, ktorého je nezastúpený občan štátnym občanom, o úhradu nákladov na poskytnutú konzulárnu ochranu. Vzor a náležitosti žiadosti sú uvedené v prílohe č. Ak členský štát požiada o úhradu nákladov na konzulárnu ochranu poskytnutú občanovi, ministerstvo tieto náklady uhradí v lehote do 12 mesiacov od doručenia žiadosti.

Ak Slovenská republika plní v treťom štáte úlohu štátu, ktorý koordinuje poskytovanie konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom s členskými štátmi a Európskou úniou, je zodpovedná za koordináciu podpory poskytnutej nezastúpeným občanom.

Osvedčovanie Listín a Prekladov

Osvedčenie podľa odseku 1 vykoná zamestnanec diplomatickej misie alebo zamestnanec konzulárneho úradu tak, že k poslednej strane listiny alebo na samostatný list pripojený za poslednú stranu listiny pripojí osvedčovaciu doložku v štátnom jazyku. Osvedčovacia doložka musí byť opatrená odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu so štátnym znakom, ktorá má priemer 36 mm a podpisom povereného zamestnanca diplomatickej misie alebo povereného zamestnanca konzulárneho úradu. Vzory osvedčovacích doložiek a náležitosti osvedčovacích doložiek sú uvedené v prílohe č. 1. 2.

Osvedčenie podľa odseku 1 písm. c) a d) vykoná zamestnanec príslušného útvaru ministerstva tak, že k poslednej strane listiny alebo na samostatný list pripojený za poslednú stranu listiny pripojí osvedčovaciu doložku v štátnom jazyku. Osvedčovacia doložka musí byť opatrená odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky ministerstva so štátnym znakom, ktorá má priemer 36 mm a podpisom povereného zamestnanca ministerstva. Vzor osvedčovacej doložky a náležitosti osvedčovacej doložky sú uvedené v prílohe č.

Povinnosti Štátnych Zamestnancov

Štátny zamestnanec alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme je povinný pred začatím výkonu zahraničnej služby absolvovať prípravu podľa odseku 2. Štátny zamestnanec alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme má pred začatím vykonávania zahraničnej služby nárok na služobné voľno alebo pracovné voľno, za ktoré mu patrí funkčný plat, na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí v súvislosti s dočasným vyslaním alebo výkonom práce vo verejnom záujme v zahraničí v rozsahu troch služobných dní alebo troch pracovných dní.

Doba vyslania podľa odseku 1 je viac ako šesť mesiacov a spravidla štyri roky. Počas vyslania podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi plat v sume ako pri dočasnom vyslaní na zastupiteľský úrad a má tiež nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s týmto vyslaním s výnimkou náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytol orgán verejnej moci iného štátu alebo medzinárodná organizácia, do ktorých bol vyslaný.

Ministerstvo môže zamestnanca po odpracovaní najmenej desať rokov v zahraničnej službe zaradiť na jeho žiadosť mimo činnej štátnej služby na pôsobenie v oblastiach súvisiacich s činnosťami ministerstva, spravidla na tri roky. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby nepatrí zamestnancovi plat štátneho zamestnanca.

Zaradenie do funkcie veľvyslanec s osobitným poslaním sa vykoná spravidla na určitú dobu a vždy spolu s určením úlohy a činností, ktoré má štátny zamestnanec v tejto funkcii vykonávať; zaradenie a zrušenie zaradenia do tejto funkcie vykonáva generálny tajomník služobného úradu ministerstva po predchádzajúcom súhlase ministra.

Preberanie Právnych Aktov EÚ

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č.

Zrušenie Výnosu

Zrušuje sa výnos Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky z 15. decembra 2015 č. 366.120/2015-KONZ o poskytovaní finančnej pomoci občanom Slovenskej republiky a Európskej únie v mimoriadnych prípadoch (oznámenie č. 59/2016 Z. z.).

Zmeny a Doplnenia v Zákone o Zahraničnej Službe

Vláda Slovenskej republiky prijala vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh bol vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017. Cieľom návrhu je upraviť problematiku zahraničnej služby v kontexte zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a transponovať smernicu Rady (EÚ) 2015/637 o konzulárnej ochrane nezastúpených občanov Únie.

Navrhuje sa novým spôsobom vymedziť základné pojmy ako je zahraničná služba, zamestnanec v zahraničnej službe, služobný úrad, generálny tajomník služobného úradu v nadväznosti na nový zákon o štátnej službe. Návrhom sa precizuje obsah pojmu zahraničná služba a zamestnanec v zahraničnej službe. Ďalej sa navrhuje rozšíriť základné pojmy o ďalšie pojmy, ktoré sa v zákone používajú a vymedzujú sa pojmy členský štát, tretí štát, cudzí štát, občan, nezastúpený občan, núdza a krízová situácia v nadväznosti na transpozíciu smernice Rady (EÚ) 2015/637 z 20. apríla 2015 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách a o zrušení rozhodnutia 95/553/ES.

Navrhuje sa legislatívne upraviť znenie ustanovenia, ktoré sa týka rozvojovej spolupráce z dôvodu prijatia zákona č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vychádzajúc z ustanovenia § 47 ods. 1 zákona o štátnej službe spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, ako aj spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania upravuje služobný predpis Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Zriaďovanie, postavenie a činnosť konzulárnych úradov vedených honorárnymi konzulárnymi úradníkmi Slovenskej republiky je upravené v § 10 zákona. V novom odseku 5 sa navrhuje doplniť podmienka, ktorou je udelenie súhlasu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky so zriadením konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom cudzieho štátu na území Slovenskej republiky v súlade s Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch.

Navrhuje sa vypustiť odsek 2 vzhľadom na úpravu nového inštitútu konzulárnej ochrany, súvisiaceho s transpozíciou smernice Rady (EÚ) 2015/637. Navrhuje sa vloženie novej tretej časti, upravujúcej konzulárne činnosti, ktorými sú konzulárne funkcie a konzulárna ochrana. Cieľom vloženia novej samostatnej tretej časti je podrobnejšie rozpracovanie jednotlivých konzulárnych funkcií v § 14c až 14f a samostatná úprava problematiky konzulárnej ochrany v § 14g a 14h vrátane konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Európskej únie v tretích krajinách. Ustanoveniami o konzulárnej ochrane sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Rady (EÚ) 2015/637.

Navrhuje sa úprava poskytovania súčinnosti diplomatickou misiou a konzulárnym úradom v prípadoch ustanovených v právnom poriadku. V pojme „súčinnosť“ je zahrnuté široké spektrum konzulárnej pomoci a asistencie od sprostredkovania advokáta napr. v dedičskom konaní, poradenstva a usmernenia v prípade právnej pomoci a zastúpenia, v sprostredkovaní informácií od príslušných orgánov prijímajúceho štátu vo veciach ochrany práv maloletých pre vecne príslušné orgány Slovenskej republiky.

Navrhuje sa nová právna úprava činnosti diplomatickej misie a konzulárneho úradu na úseku osvedčovania podpisov a listín, vyhotovovania alebo osvedčovania prekladov.

Ustanovenia § 14g až 14h predstavujú úplnú transpozíciu Smernice Rady (EÚ) 2015/637 a upravujú problematiku konzulárnej ochrany občanov Slovenskej republiky a nezastúpených občanov Európskej únie.

Konzulárna ochrana sa navrhuje vymedziť ako súbor opatrení, úkonov a konaní, ktorými diplomatická misia a konzulárny úrad zabezpečujú podporu, pomoc a ochranu v núdzi a v krízovej situácii určeným subjektom. Rozsah ochrany a použité formy sa navrhujú realizovať v závislosti od konkrétneho prípadu pri dodržaní zásady rovnakej úrovne ochrany pre všetky dotknuté subjekty. V súlade s transpozíciou smernice sa skupina subjektov konzulárnej ochrany rozširuje o nezastúpených občanov a rodinných príslušníkov nezastúpeného občana. Neopomenuteľnou skupinou pre konzulárnu ochranu sú právnické osoby, ktoré sa vymedzujú základnými podmienkami, ktorými sú zriadenie podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a skutočnosť, že majú sídlo na území Slovenskej republiky.

Konzulárne úrady vedené honorárnymi konzulárnymi úradníkmi Slovenskej republiky vykonávajú svoju činnosť v súlade s platným zákonom na vlastné náklady a v rozsahu, ktorý určí diplomatická misia. Transponovaná smernica umožňuje členským štátom určiť, či tieto úrady budú alebo nebudú určené ako subjekty poskytovania konzulárnej ochrany.

Pri poskytovaní konzulárnej ochrany je nevyhnutné, aby bola zistená totožnosť osoby, ktorej sa má poskytnúť konzulárna ochrana. V ustanoveniach o preukazovaní totožnosti sa navrhujú formy a postupy preukazovania totožnosti osoby, ktorej sa má poskytnúť konzulárna ochrana. Pre prípady, v ktorých nezastúpený občan nemôže preukázať svoju totožnosť, diplomatická misia alebo konzulárny úrad môže okrem iného najmä overiť totožnosť tejto osoby na zastupiteľskom úrade toho členského štátu, o ktorom táto osoba tvrdí, že je jeho štátnym občanom.

Navrhuje sa v zákone upraviť prípady, v ktorým diplomatická misia a konzulárny úrad poskytujú konzulárnu ochranu len na žiadosť oprávnenej osoby, a to najmä v prípadoch obmedzenia osobnej slobody. Nie sú zriedkavé prípady, kedy občan priamo odmietne akúkoľvek pomoc a informovanie napr. rodinných príslušníkov. Rovnako napríklad v prípadoch choroby, nehody alebo repatriácie sa navrhuje občanovi alebo nezastúpenému občanovi poskytnúť ochranu, len ak o to požiada a je zrejmé, že situáciu nemôže riešiť vlastnými silami.

V zmysle transponovanej smernice sa navrhuje možnosť poskytovania konzulárneho ochrany na základe dohôd s inými členskými štátmi Európskej únie o trvalom zastupovaní a možnosť uzatvárať praktické dojednania s týmito štátmi. Navrhuje sa aj postup pri poskytovaní konzulárnej ochrany v prípade uzatvorenia takýchto dohôd a dojednaní a postup v prípade postúpenia žiadosti nezastúpeného občana príslušnému členskému štátu.

Pri zabezpečení konzulárnej ochrany občanov a nezastúpených občanov je nevyhnutná úzka spolupráca a koordinácia všetkých dotknutých subjektov (ministerstiev zahraničných vecí, zastupiteľských úradov členských štátov a zastúpenia Európskej únie). V ustanoveniach sa navrhujú základné formy operatívnej spolupráce pri zabezpečovaní konzulárnej ochrany, predovšetkým overovanie a poskytovanie informácií o občanoch a nezastúpených občanoch, určovanie formy a rozsahu konzulárnej ochrany, informovanie o vlastných plánoch pre krízové situácie, o dostupných evakuačných kapacitách a podobne. Osobitne sa upravujú postupy ak Slovenská republika alebo iný členský štát plní úlohu vedúceho štátu v zmysle transponovanej smernice.

Poskytnutie konzulárnej ochrany môže byť spojené aj s nevyhnutnou úhradou finančných nákladov vynaložených na jej poskytnutie. Najčastejšie ide o finančné náklady na zabezpečenie návratu občana alebo nezastúpeného občana na územie domovského štátu (napr. cestovný lístok, letenka a pod.). Upravuje sa postup diplomatickej misie a konzulárneho úradu pri vyžiadaní záväzku na úhradu finančných nákladov vynaložených na poskytnutie konzulárnej ochrany. Vzor tohto záväzku je spoločný pre občanov a nezastúpených občanov v zmysle transponovanej smernice a je uvedený v prílohe č. 5. Navrhuje sa upraviť postup ministerstva pri refundácii nákladov vynaložených na poskytnutie konzulárnej ochrany nezastúpenému občanovi voči členskému štátu, ktorého je takáto osoba štátnym občanom. Vzor žiadosti o uhradenie takýchto nákladov tvorí prílohu č. Ak pri poskytovaní konzulárnej ochrany občanovi vzniknú náklady inému členského štátu a tento požiada o ich refundáciu, navrhuje sa, povinnosť ministerstva uhradiť tieto náklady v lehote do 12 mesiacov od doručenia žiadosti.

S cieľom odstránenia výkladových aj aplikačných problémov doterajšej právnej úpravy sa navrhuje zadefinovať spôsoby obsadzovania štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky.

V záujme právnej istoty dotknutého štátneho zamestnanca sa navrhuje ustanoviť lehotu, v rámci ktorej je služobný úrad povinný zabezpečiť, resp. umožniť štátnemu zamestnancovi vykonanie odbornej skúšky na overenie vedomostí.

tags: #príloha #č #2 #zákon #o #zahraničnej

Populárne príspevky:

• Všetko o chove Cream Legbar
• Zloženie Oikos Jogurtu
• Recenzie Kadlecikova Torty
• Recept na zdravú bábovku
• Osviežujúca Jarná Pochúťka