Príloha k mzdovému listu: Vzor a dôležité informácie

Pri uzatváraní kalendárneho roka musí zamestnávateľ v oblasti mzdového účtovníctva každoročne vykonať úkony smerujúce k príprave na účtovnú závierku za účtovné obdobie a k príprave na ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie. Najdôležitejšími dokladmi mzdového účtovníctva sú ročné mzdové listy zamestnancov, ktoré sa po zúčtovaní a vyplatení príjmov za kalendárny rok musia každoročne skontrolovať, uzavrieť a zrekapitulovať.

Údaje zo mzdových listov a ostatných dokladov mzdového účtovníctva sú podkladom predovšetkým pre inventarizáciu pohľadávok a záväzkov voči zamestnancom, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a daňovému úradu k 31. 12.

Medzi dôležité aspekty patrí aj správne zúčtovanie a vyplatenie príjmov jednotlivým zamestnancom. Náležitosti mzdového listu sú obsiahnuté v rámci ust. § 39 ods. 2 ZDP.

V nasledujúcich častiach sa pozrieme na kľúčové aspekty, ktoré súvisia s mzdovým listom a ročnou uzávierkou.

1. Tvorba rezerv súvisiacich so mzdovými nákladmi

Povinnosť tvorby rezerv vyplýva z § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve. Zásady pre tvorbu a použitie rezerv sú ustanovené v § 19 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve. Spôsob tvorby a použitia rezerv by mal byť stanovený vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Zamestnávatelia účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva rezervy v súvislosti so mzdovými výdavkami netvoria.

Zamestnávatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sú v zmysle § 19 ods. rezervy na odstupné, ktoré sa tvoria na základe povinnosti zamestnávateľa vyplatiť odstupné v zmysle Zákonníka práce.

Príklad č. 1: Zamestnávateľ predpokladá, že v roku 2016 z dôvodu obmedzenia výroby prepustí 20 výrobných robotníkov. Má podpísanú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej bude povinný prepusteným zamestnancom vyplatiť odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce vo výške násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca v závislosti od doby trvania pracovného pomeru dotknutých zamestnancov. V internom predpise o tvorbe rezerv má ustanovenú tvorbu rezervy na odstupné (bez poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ) vo výške trojnásobku priemerného platu zamestnancov v prevádzke, ktorej sa plánované prepúš­ťa­nie týka. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca predmetnej výroby k 31. 12. 2015 je 628 €.

Príklad č. 2: Niektorí zamestnanci nevyčerpali svoju riadnu dovolenku za kalendárny rok 2015 do konca tohto kalendárneho roka a využijú možnosť čerpania zostatku dovolenky do konca kalendárneho roka 2016. Zamestnávateľ vytvorí rezervu na nevyčerpané dovolenky k 31. 12. 2015 v sume, ktorú by zamestnancom poskytol za čerpanie dovolenky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. použitím ich priemerného zárobku k 31. 12. 2015.

Zamestnávatelia, ktorí uplatňujú konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce, sú povinní vytvárať rezervu na mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.

Príklad č. 3: Zamestnávateľ uplatňuje konto pracovného času. Zamestnanec má ustanovený 40 hodinový týždenný pracovný čas, hodinovú mzdu 5 €. Zamestnávateľ je povinný na mzdu za naviac odpracované hodiny tvoriť rezervu v sume 200 € vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ vo výške 35,2 %.

2. Náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a povinnosť vrátenia náhrad za prečerpanú dovolenku

Podmienky nároku na dovolenku, krátenia dovolenky, čerpania dovolenky a poskytovania náhrad za dovolenku sú ustanovené v § 100 až § 117 Zákonníka práce. S cieľom sledovania uvedených skutočností je vhodné, aby mal zamestnávateľ vypracovaný prehľad o nároku, krátení, čerpaní a zostatku dovolenky podľa jednotlivých zamestnancov.

V súlade s § 116 Zákonníka práce zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec nevyčerpá dovolenku do konca nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnávateľ je povinný vyplatiť mu náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne. Zamestnanec nemá nárok na preplatenie nevyčerpaných prvých štyroch týždňov dovolenky, ktoré si nevyčerpal ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Výnimkou je prípad, kedy zamestnanec ukončí pracovný pomer.

Príklad č. 1: Zamestnanec má nárok na 5 týždňov dovolenky. Z nároku 5 týždňov za kalendárny rok 2014 čerpal 2 týždne v roku 2014 a 1 týždeň v roku 2015. Z nároku 5 týždňov za kalendárny rok 2015 nečerpal vôbec. K 31. 12. 2 týždne nevyčerpanej dovolenky z roka 2014 - zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo vyúčtovaní za december 2015 za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje 4 týždne, t. j. 5 týždňov nevyčerpanej dovolenky z roka 2015 - tieto sa prenášajú do roku 2016 a zamestnávateľ k 31.

Podľa § 117 Zákonníka práce zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol. Zamestnávateľ mu môže neoprávnene poskytnutú náhradu mzdy zraziť zo mzdy podľa § 131 ods. 2 písm.

Príklad č. 2: Zamestnanec má za kalendárny rok 2015 nárok na 5 týždňov dovolenky. V období od 2. 3. do 27. 3. 2015 čerpal 20 dní dovolenky, za ktoré mu zamestnávateľ poskytol náhradu mzdy 768 €. V období od 19. 5. do 2. 12. 2015 bol práceneschopný. Za 144 zameškaných pracovných dní mu zamestnávateľ v súlade s vnútorným predpisom a § 109 Zákonníka práce krátil dovolenku za rok 2015 o 3/12, t. j. o 6 dní. Zamestnanec pri nároku 19 dní dovolenky jeden deň prečerpal, preto je povinný náhradu mzdy za 1 deň dovolenky vrátiť.

3. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok

Sociálny fond vo výške povinného prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa tvorí ako úhrn v rozsahu minimálne 0,6 % a maximálne 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov podľa § 118 ods. Základom pre tvorbu sociálneho fondu je teda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy (naturálna mzda) poskytované zamestnancovi zamestnávateľom za prácu.

U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených za kalendárny rok bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania. V priebehu roka je základom na určenie mesačného prídelu úhrn hrubých miezd a platov za príslušný kalendárny mesiac.

V zmysle § 6 ods. 2 zákona sa sociálny fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy, za mesiac december sa môže tvoriť z predpokladanej výšky miezd a previesť na účet fondu do 31. decembra. Ak sa mzda vypláca vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do 5 dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho roka.

V zmysle § 6 ods. 4 zákona je zamestnávateľ povinný vykonať do 31. § 3 ods. 1 písm.

4. Povinnosť zamestnávateľa viesť a uchovávať evidenciu o zamestnancoch

Základným dokladom evidencie v súvislosti s poskytovaním mzdy je mzdový list zamestnanca. Je vhodné, aby mzdové listy v praxi obsahovali všetky náležitosti, ktoré je zamestnávateľ povinný evidovať v zmysle právnych predpisov.

V zmysle § 39 ods. Zamestnávateľ je povinný viesť mzdové listy pre každú fyzickú osobu, ktorej poskytuje príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, t. j. pre zamestnancov v pracovnom pomere, pre osoby vykonávajúce práce na základe zmlúv o prácach mimo pracovného pomeru, osoby vykonávajúce závislú prácu na základe iných zmlúv, iné osoby, ktorým poskytuje zdaniteľný príjem, napr. bývalým zamestnancom príjem zo sociálneho fondu.

Mzdový list pre daňové účely musí podľa § 39 ods. úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o pe­ňaž­né alebo nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 3 písm.

V mzdovom liste sa uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac a nie úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd, t. j. zúčtovaný ale nevyplatený príjem v stanovenom výplatnom termíne sa v mzdovom liste v príslušnom mesiaci neuvádza. Do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahrňujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za zdaňovacie obdobie sa zahrňujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. 1. nasledujúceho roka.

§ 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmy zo závislej činnosti plynúce najdlhšie do 31.

Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby sa v rámci spracovania miezd po mesačnej uzávierke zo zúčtovaných miezd do mzdových listov zaúčtovali len údaje súvisiace s vyplateným príjmom v súlade s § 39 ods.

V prípade, že zamestnávateľ vypláca zamestnancom iba nepeňažné príjmy a nevedie im mzdové listy, je povinný viesť evidenciu, ktorá podľa § 39 ods. štruktúry ustanovenej prostredníctvom spomínaného § 39 ods.

Na účely zdravotného poistenia je zamestnávateľ v zmysle § 24 písm.

Na účely sociálneho poistenia je zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru zo zamestnancami povinný po dobu 10 rokov, počas ktorej existuje v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné, uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch v zmysle § 232 ods. 2 zákona.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia v papierovej forme alebo elektronickej forme. Povinnosť viesť a predkladať evidenčné listy je uložená všetkým zamestnávateľom. Evidenčné listy je potrebné vyhotovovať pre všetkých zamestnancov s právom na pravidelný aj nepravidelný príjem - poistencov, za ktorých sa počas trvania pracovnoprávneho vzťahu platilo poistné na dôchodkové poistenie.

Pri uchovávaní evidencie je zamestnávateľ povinný postupovať v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a vyhlášky Ministerstva vnútra č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach. Súčasťou registratúr je aj personálna a mzdová agenda.

Personálnu agendu predstavuje osobný spis zamestnanca, ktorý obsahuje najmä pracovnú zmluvu, osobný dotazník, doklady a potvrdenia, ktoré vyžaduje zamestnávateľ, a ostatné doklady týkajúce sa vzniku, priebehu a skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Osobné spisy je potrebné uchovávať aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Je vhodné uchovávať ich po dobu ako ročné mzdové listy zamestnancov.

Všetky tieto doklady majú charakter účtovných dokladov, preto sa na ne vzťahujú ustanovenia § 35 a § 36 o uchovávaní a ochrane účtovnej dokumentácie zákona o účtovníctve.

Z hľadiska dokladovania identifikačných údajov zamestnanca, výpočtu a zdaňovania mzdy a pre účely dôchodkového zabezpečenia je najdôležitejší ročný mzdový list.

Zákon o účtovníctve, na ktorý sa v § 39 ods. 8 zákon o dani z príjmov (čo sa týka uchovávania povinne vedených dokladov pre daňové účely) odvoláva, ani iné predpisy nestanovujú povinnú dobu úschovy mzdových listov, je potrebné určiť ju v registratúrnom pláne.

5. Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2025

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. je povinný vystaviť po skončení zdaňovacieho obdobia roku 2015 zamestnancovi, ktorému nebude robiť ročné zúčtovanie preddavkov na daň do 10. 2. 2016, resp. do 10. 3. 2026.

Ak zamestnávateľ v potvrdení za zdaňovacie obdobie neuviedol správne údaje, v súlade s § 40 ods.

Finančné riaditeľstvo SR určilo pre zdaňovacie obdobie roku 2015 vzor tlačiva: Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. mohol vystavovať v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2015 predovšetkým pri skončení pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom s cieľom plnenia povinností vyplývajúcich z § 75 ods. 2 písm.

Podľa usmernenia FR SR č. 33/2025 platí pre zdaňovacie obdobie roku 2025 predpísaný vzor tlačiva "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch POT395v23". Počnúc rokom 2026 je určený nový vzor potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, ale ten použije zamestnávateľ až o rok, kedy bude vystavovať Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2026 - POT395v26 (usmernenie FR SR č. 42/2025).

Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, a zároveň tomuto zamestnancovi na jeho žiadosť vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2025, má povinnosť taktiež vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste. Týmto dokladom však nie je „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch", ale "Doklad o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2025”. Túto povinnosť si musí zamestnávateľ splniť v termíne do 30.

Riadky v potvrdení o zdaniteľných príjmoch:

• Riadok 01a - príjmy plynúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j.
• Riadok 01b - príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých sa postupuje podľa § 45 zákona, t. j.
• Riadok 01c - zdaniteľné príjmy poskytované formou produktov vlastnej výroby od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, t. j. nepeňažné príjmy poskytnuté formou zvýhodneného preda­ja vlastných produktov, resp. poskytnutia vlastných produktov zadarmo v sume, ktorá presahuje hranicu 200 €, ktorá je podľa § 5 ods. 7 písm.
• Riadok 02 - Úhrn príjmov oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona, t. j. nepeňažné príjmy poskytnuté formou zvýhodneného predaja vlastných produktov, resp. poskytnutia vlastných produktov zadarmo v sume maximálne 200 €, ktorá je podľa § 5 ods. 7 písm.
• Riadok 03 - Zúčtované a vyplatené za mesiace, t. j.
• Riadok 04 - Poistné a príspevky celkom, t. j.
  • Riadok 04a - na sociálne poistenie - podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zákona č. 43/2004 Z. z.
  • Riadok 04b - na zdravotné poistenie - podľa zákona č. 580/2004 Z. z.
  • Riadok 04c - na sociálne, zdravotné poistenie, ktoré sa viažu k príjmom uvedeným v riadku 01b, t. j.

6. Zmeny v zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti od 1.1.2026

Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bolo zavedené od 1.1.2013. V roku 2025 sa uplatňovali pri výpočte daňovej povinnosti dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19% a 25%. Použitie každej z nich záviselo od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2025 uplatňovala vo výške 48 441,43 €.

Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%.

Nový spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa použije prvýkrát pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 a to tak, že preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane v 4.

• 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne jednu dvanástinu zo sumy 154,8 násobku platného životného minima vrátane, t.j.
• 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 154,8 násobku platného životného minima a nepresiahne 212,4 násobok životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 25% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 3 665,28 € a neprevyšujúcej sumu 5 029,10 € (tzv.
• 30 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 212,40-násobku platného životného minima a nepresiahne 264-násobok životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 30% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 5 029,10 € a neprevyšujúcej sumu 6 250,86 € (tzv.
• 35 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 264-násobku platného životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 35% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 6 250,86 € (tzv.

7. Neoprávnený nárok na NČZD na manželku od 1.1.2025

Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželku za rok 2025 sa za manželku (manžela) daňovníka v súlade s § 11 ods. 4 písm. a) ZDP považuje aj manželka (manžel), ktorá žije s daňovníkom v domácnosti a v príslušnom zdaňovacom období sa stará o vyživované maloleté dieťa s odkazom na § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.

• b) šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 5 a 6 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z.
• c) šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe, alebo
• d) šiestich rokov veku, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie [§ 3 písm. b) a § 59b zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“)] a na základe rozhodnutia príslušného orgánu nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna materská škola“), najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie [§ 28a zákona č. 245/2008 Z. z.

Príklad (dieťa dovŕši 3 roky v auguste 2025): Manžel si uplatnil NČZD na manželku, ktorá sa starala o (zdravé) dieťa, ktoré v auguste 2025 dovŕšilo 3 roky. Nárok na NČZDM je za celý rok 2025 alebo len za mesiace 01-08/2025? Podľa právnej úpravy platnej od 1.1.2025, ak dieťa dovŕšilo tretí rok veku do 31.08.2025, právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie má od školského roku 2025/2026, t. j. od 01.09.2025. Z uvedeného vyplýva, že nárok na NČZD na manželku vzniká za mesiace január až august 2025 (v takomto prípade nárok preukáže rodným listom).

Príklad (dieťa dovŕši 3 roky v septembri 2025): Manžel si uplatnil NČZD na manželku, ktorá sa starala o (zdravé) dieťa, ktoré v septembri 2025 dovŕšilo 3 roky. Nárok na NČZDM je za celý rok 2025 alebo len za mesiace 01-08/2025? Podľa právnej úpravy platnej od 1.1.2025, ak dieťa dovŕšilo tretí rok veku po 31.08.2025, právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie má od školského roku 2026/2025, t. j. od 01.09.2026. Z uvedeného vyplýva, že nárok na NČZD na manželku vzniká za celý rok 2025 (v takomto prípade nárok preukáže rodným listom). Na toto dieťa sa vzťahuje povinné predprimárne vzdelávanie až od 1.9.2026.

Tabuľka: Zmeny v odvodoch poistného od 1.1.2026 (mesačne)

tags: #priloha #k #mzdovemu #listu #vzor

Populárne príspevky:

• Všetko o reklamáciách v pekárni
• Stavebný pozemok a pestovanie kukurice
• Tradičný recept na oškvarkové pagáče
• Polievky pre deti: Diétne tipy
• Tipy pre dokonalé pečené koleno