Príloha k vyjadreniu k žalobe v občianskom súdnom konaní
V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite (§ 79 ods. 1 OSP). Ak je predmetom návrhu na začatie konania peňažné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažnej sumy, ktorú navrhovateľ požaduje. Ak to tak nie je, návrh nespĺňa náležitosti požadované zákonom.
Výnimočne sa však môže od tejto zásady odchýliť, a to v prípadoch uvedených v § 153 ods. 2 OSP, ktoré dovoľujú súdu prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (ide o veci uvedené v ustanovení § 81 ods.1 O.s.p.), alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi; u odseku 3 citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže aj rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Odštepný závod ako účastník konania
Právnická osoba, ktorá má organizačnú zložku zapísanú ako odštepný závod v obchodnom registri, sa i v spore, ktorý sa týka tohto odštepného závodu, označuje ako účastník konania uvedením obchodného mena. Právnym dôsledkom zriadenia organizačnej zložky a jej zápisu do obchodného registra je vznik oprávnenia konať v mene podnikateľa voči tretím osobám. Odštepný závod musí v obchodnom styku používať obchodné meno podnikateľa a dodatok, že sa jedná o odštepný závod, pretože napriek zápisu do obchodného registra nezískava právnu subjektivitu.
Zmena návrhu (žaloby)
Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie občianskeho súdneho konania vyplýva, že návrh môže meniť výlučne navrhovateľ, ktorý podal návrh na začatie konania, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol, alebo žalobca, ktorý podal žalobu.
Pretože zmena návrhu nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu návrhu len vtedy, ak sú splnené stanovené predpoklady. Ustanovenie § 95 O.s.p. Zmena návrhu je podaním vo veci samej a navrhovateľ (žalobca) ju môže urobiť ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v § 42 ods. 1 O.s.p. a s dodržaním podmienok uvedených v § 42 ods.
Súd je povinný doručiť zmenený návrh (žalobu alebo návrh na začatie konania) ostatným účastníkom do vlastných rúk spravidla ešte pred rozhodnutím o tom, či zmenu pripustí; doručenie zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene návrhu došlo na pojednávaní a účastník, ktorému by mala byť zmena návrhu doručená, bol na tomto pojednávaní prítomný.
O zmene návrhu rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a to ani v prípade, ak ho vydal súd prvého stupňa (§ 202 ods. 3 písm. Uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene návrhu, je súd viazaný (por. Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene návrhu, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu.
AKO ZVLÁDNUŤ SVOJU VÝPOVEĎ (Najlepšie stratégie pre skvelú výpoveď vo vašom občianskoprávnom prípade!)
Predpoklady úspešnosti určovacej žaloby
Ustanovenie § 80 O. s. p. nebráni tomu, aby sa navrhovateľ domáhal vydania alternatívneho alebo eventuálneho petitu. Alternatívny a eventuálny petit treba odlišovať od podmienky ako hmotnoprávneho inštitútu.
Kladný ani záporný určovací rozsudok nie je prekážkou rozsúdenej veci pre žalobu na plnenie, ktorej základom je to isté právo. V prípade, ak súd právoplatným rozhodnutím zamietne kladnú určovaciu žalobu, je tým vyriešený základ prípadnej žaloby na plnenie.
Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tak, kde bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
Právne posúdenie veci účastníkom v žalobe
Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval.
Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené.
Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.
Absencia všeobecných náležitostí podania
Ustanovenie § 42 ods. 3 O.s.p. stanovuje tzv. všeobecné náležitosti, ktoré musí spĺňať podanie adresované súdu. Popri týchto všeobecných náležitostiach musia byť pri určitých typoch podaní kumulatívne splnené aj iné náležitosti uložené osobitným ustanovením.
Všeobecné náležitosti podania sú označenie súdu, ktorému je podanie určené, z podania musí byť zrejmé, kto ho robí (týka sa to nielen stanovenia procesnej strany, ale ide tu aj o vyjadrenie toho, že súd neprihliada na anonymné podania), ďalej musí byť z podania zrejmé, akej veci sa podanie týka, čo sa podaním sleduje (ak je podanie obsahovo nezrozumiteľné, neúplné alebo nesprávne, postupuje sa podľa § 43 ods. 1 O.s.p.) a podanie musí byť podpísané a datované.
Ak chýbajú uvedené všeobecné náležitosti podania a účastník ich v stanovenej lehote neopravil ani nedoplnil a ide o taký podstatný nedostatok, pre ktorý v konaní nemožno pokračovať, súd takého podanie uznesením odmietne.
Nepripustenie zmeny žaloby
Zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou, posudzuje súd. Ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p. dáva preto žalobcovi možnosť zmeniť žalobu (len) so súhlasom súdu; súd zmenu žaloby nepripustí (tiež) vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe (viď § 95 ods. 2 O.s.p.).
V prípade nepripustenia zmeny žaloby pokračuje súd v konaní o pôvodnej žalobe, pričom žalobca môže uplatniť svoj nárok v novom konaní.
Osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby.
Pokiaľ je ním súd prvého stupňa, žalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné (viď § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.). Ani dovolací súd, posudzujúci prípustnosť dovolania z hľadiska možnosti výskytu procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu.
Formulácia výroku rozhodnutia súdu a petit žaloby
Požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal.
Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.
Povinnosť súdu vyznačiť na podacej pečiatke hodinu a minútu prijatia podania
Súd je povinný na podaniach, na ktorých je to potrebné, vyznačiť v podacej pečiatke hodinu a minútu prijatia príslušného podania. Podaním, na ktorom je nepochybne potrebné vyznačiť aj hodinu a minútu prijatia v podacej pečiatke, je aj podanie, prostredníctvom ktorého účastník v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. žiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, pretože práve prostredníctvom hodiny a minúty prijatia podania súd zisťuje, či účastník konania do otvorenia pojednávania v jeho právnej veci požiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Zistenie, či účastník podal alebo nepodal do okamihu otvorenia pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný, žiadosť o odročenie pojednávania, je významný s ohľadom na právne následky s týmto okamihom spojené. Ak totiž účastník o odročenie z dôležitého dôvodu nepožiada, môže súd prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti a vychádza pritom iba z obsahu spisu a dovtedy vykonaných dôkazov (§ 101 ods.
Okresný súd X v sporovom konaní žalobcu Superfirma s.r.o. so sídlom Horná 1, Bratislava IČO: 123456789 zast. X proti žalovanému Druhá firma, s.r.o. v y z ý v a žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe, doručenej súdu dňa 11. 7. Vyjadrenie k žalobe žalovaný predloží s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana dostala jeden rovnopis. Vo vyjadrení adresovanom Okresnému súdu X žalovaný uvedie spisovú značku 99Cb/191/2016.
Podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
V X dňa 28. JUDr. Dobrý deň, v zmysle § 117 Civilného sporového poriadku (CSP), lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu. Pre obe tieto lehoty platí, že lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
To znamená, že ak ste posledný deň lehoty odovzdali svoje podanie poštovému podniku, lehotu ste dodržali, aj keď podanie bude súdu doručené aj v neskorší deň. Vo vašej veci súd pravdepodobne nariadi pojednávanie na prejednanie sporu, na ktorom môžete uviesť všetky skutočnosti, ktoré považujete pre rozhodnutie za potrebné. Taktiež máte právo navrhnúť žalobcovi (mobilnému operátorovi) uzavretie súdneho zmieru, v ktorom Vám bude dovolené zaplatiť Váš peňažný záväzok v splátkach.
Ak je náš predpoklad správny, potom budete musieť zamestnávateľovi vrátiť pomernú časť vyplatenej náhrady mzdy za dovolenku, na ktorú vám nárok nevznikol. Ak by to tak bolo, potom ak by veriteľ uplatnil pohľadávku na súde napr. pokiaľ sa konanie vedie na civilnom súde a súd Vás vyzval, aby ste sa k žalobe písomne vyjadrili a za tým účelom Vám dal lehotu, v rámci tejto lehoty zašlite súdu písomné vyjadrenie, v ktorom opíšte dôvody, prečo ste nemohli dlh včas a riadne zaplatiť. Tiež opíšte, že ste toho času zamestnaný a chcete dlh uhradiť formou pravidelných mesačných splátok (zaslať môžete návrh na splátkový kalendár). Svoje skutkové tvrdenia podložte dôkazmi (napr.
Pokiaľ však ide o tzv. upomínacie konanie a teda bol Vám doručený návrh na vydanie platobného rozkazu, a nakoľko žalobcov nárok nenamietate, môžete podať žiadosť o povolenie plnenia v splátkach Okresnému súdu Banská Bystrica. Žiadosť však musíte podať prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný. V takom prípade je nevyhnutné sa zaregistrovať a prihlásiť na portáli eŽaloby. Ak chcete žiadosť podať v listinnej podobe, urobte tak na predpísanom tlačivo, ktorý nájdete na stránke justice.gov.sk.
Dobrý deň, na Vašu doplňujúcu otázku, kde uvádzate, že svoju žalobu žalobca opiera o ust. § 53 a ust. § 565 Obč. zákonníka, že posledná splátka bola uhradená v 25.2.2016 a žaloba bola doručená súd elektronicky dňa 3. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. /16Co/414/2017 z 13. 9. "Záver okresného súdu o počiatku plynutia premlčacej lehoty, teda, že splatnosť nenastáva uplynutím troch mesiacov, resp.
Ak v nejakej veci nebola podaná žaloba, je právne možné, že táto vec by bola zamietnutá a teda ak by ste nejakú starú okolnosť, ktorá ani nebola predmetom súdneho konania uviedli teraz, mohli by ste si prípadne aj priťažiť v tomto konaní.
Príklad premlčania
Ako príklad citujeme z rozsudku OS Partizánke , sp. zn. "Splátka, pre nezaplatenie ktorej došlo k zosplatneniu, bola splatná 20.06.2014, premlčacia doba teda začala plynúť dňa 20.06.2014 (§ 103 OZ). Skutočnosť, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti mohlo dôjsť až po troch mesiacoch od splatnosti omeškanej splátky nemá na začiatok plynutia premlčacej doby vplyv, pretože zákon viaže začiatok plynutia premlčacej doby na splatnosť omeškanej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, nie na okamih predčasného zosplatnenia dlhu. Dĺžka premlčacej doby je všeobecná - trojročná a uplynula dňa 20.06.2017.
Lehota
Ak by napr. vo Vašom prípade bola nezaplatená splátka, ktorej splatnosť by bola napr. 10.2.2015, lehota na podanie žaloby na súd by bola 10.2.2018. Vo Vašom prípade k podaniu žaloby došlo dňa 2.12.2019, t.j. nárok žalobcu je premlčaný, t.j.
tags: #príloha #k #vyjadreniu #k #žalobe
