Produkčné kvóty, trh s cukrom a mliekom v Európskej únii a ich dopady na Slovensko

Európska únia (EÚ) dlhodobo uplatňuje systém spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov, ktorý zastrešuje rôzne sektory, vrátane cukru a mlieka. Tento systém zahŕňa aj nástroje ako produkčné kvóty, ktoré priamo ovplyvňujú výrobu a ceny týchto komodít. Cieľom tohto článku je analyzovať dopady produkčných kvót na trh s cukrom a mliekom, s osobitným zameraním na situáciu na Slovensku.

Protest európskych farmárov

Spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov v EÚ

EÚ zaviedla spoločné pravidlá v oblasti poľnohospodárskych trhov, pričom pre niektoré sektory určuje právny rámec spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov. Tento mechanizmus zohľadňuje špecifické potreby jednotlivých sektorov a ich vzájomnú závislosť. V prípade ohrozenia trhov môže EÚ prijať výnimočné opatrenia na podporu.

V minulosti sa na cukor a mlieko vzťahovali vnútroštátne výrobné kvóty, ktoré členské štáty rozdeľovali medzi výrobné podniky. Nariadenia upravovali prenos kvót medzi podnikmi a správu nadbytočnej výroby. Komisia môže ukladať obchodné normy na niektoré poľnohospodárske výrobky a dodatočné pravidlá pre sektor vín, týkajúce sa výroby a uvádzania výrobkov s chráneným označením na trh.

Medziodborové organizácie združujú zástupcov hospodárskych činností súvisiacich s výrobou, uvádzaním na trh alebo spracovaním poľnohospodárskych výrobkov. Na dovoz niektorých výrobkov sa vzťahujú clá podľa Spoločného colného sadzobníka a osobitné ustanovenia, napríklad pre zmesi obilnín alebo ryže. Komisia môže stanoviť dovozné colné kvóty, obmedzujúce množstvo tovaru, ktorý môže byť dovezený so zníženým clom. Vývoz niektorých výrobkov môže podliehať vývozným náhradám, ktoré kompenzujú rozdiel medzi svetovými a EÚ cenami.

V poľnohospodárskych sektoroch sa uplatňuje európske právo hospodárskej súťaže s určitými výnimkami, ktoré Komisia toleruje. Rovnako sa uplatňuje európsky režim štátnej pomoci.

Dopady zrušenia cukrových kvót

Európska únia zrušila výrobné kvóty na cukor 30. septembra 2017. Toto rozhodnutie malo zásadný vplyv na trh s cukrom, keďže krajiny EÚ mohli od tohto dátumu produkovať toľko cukru, koľko potrebovali. Analytici očakávali zvýšenie konkurencie medzi producentmi cukru a pestovateľmi cukrovej repy, ako aj zvýšenie výroby cukru v krajinách EÚ, vrátane Slovenska. Zrušenie kvót tiež znamenalo zníženie administratívnej záťaže pre producentov.

Podľa Jarmily Halgašovej z Potravinárskej komory Slovenska, predpovedať cenu cukru je ťažké a závisí od vývoja na svetových trhoch. Hoci zrušenie kvót viedlo k poklesu cien cukru, nevylučuje sa opakovanie situácie s mliekom, kde po zrušení kvót a následnom znížení výrobných kapacít došlo k nedostatku a rastu cien.

Scenáre vývoja po zrušení kvót

Štúdia vypracovaná pre Európsky parlament analyzovala možnosti budúcej politiky EÚ v oblasti cukru po zrušení kvót. Štúdia obsahuje prehľad súčasnej situácie na trhu s cukrom, scenáre vývoja po roku 2017 a návrhy pre budúce regulácie. Odvetvie výroby cukru je strategickou súčasťou potravinárskeho sektora EÚ s ekonomickým, environmentálnym a sociálnym významom. Trh s cukrom bol jedným z najregulovanejších trhov v EÚ a trhové obmedzenia silne ovplyvňovali trhové sily.

Zrušenie kvót na výrobu cukru a izoglukózy a minimálnej nákupnej ceny cukrovej repy spôsobilo významné zmeny v podmienkach na trhu, ovplyvnilo výrobu, distribúciu, konkurenciu medzi výrobcami, riziko konkurencie náhradných produktov, vstup nových hráčov a vyjednávaciu silu pestovateľov.

Silnejšie prepojenie so svetovým trhom

Odstránenie kvót na výrobu cukru znamená väčšie možnosti pre zásobovanie vnútorného trhu. Ostatné nástroje regulácie trhu, hlavne v oblasti medzinárodného obchodu, zostali nezmenené. Na základe súčasných obchodných dohôd môžu rozvojové krajiny vyvážať cukor do EÚ za zvýhodnených podmienok. Odstránenie výrobných kvót a nezmenené obmedzenie zahraničného obchodu znamená, že zahraničný obchod bude mať významnejšiu úlohu pri udržiavaní rovnováhy na trhu EÚ.

Svetový trh s cukrom v dlhodobom horizonte vykazuje stredný rast, určený rastúcim dopytom. Svetový dopyt bude rásť približne o 2 percentá ročne, ovplyvnený rastúcou populáciou a zmenenými spotrebiteľskými návykmi v rozvojových krajinách. Rastúci dopyt bude stimulátorom produkcie surového trstinového cukru v mnohých regiónoch, hlavne v Južnej Amerike. Rastúci svetový dopyt vytvára príležitosť pre sektor cukru v Európe.

Svetové ceny cukru sú veľmi kolísavé a cyklus obchodu trvá približne 5 rokov. Ceny cukru sú určované situáciou v zásobách a dopyte a korelujú s cenami ropy. Monitorovanie týchto trendov a schopnosť interpretovať a využiť tieto informácie je dôležitým prvkom regulácie trhu.

Štúdia prezentuje tri scenáre vývoja situácie v zásobovaní a dopyte v EÚ v závislosti na ekonomickej situácii a úrovne cien na svetovom trhu s cukrom. Zahŕňa to tiež úroveň cien palív, ktoré určia spotrebu cukrovej repy na výrobu bioetanolu.

Prvý scenár predpokladá, že sa svetové ceny bieleho cukru v dlhodobom výhľade udržia na súčasnej úrovni (350 Eur/t). V podmienkach relatívne nízkych cien bude vyžadovaná reštrukturalizácia európskeho sektoru cukru. Zníži sa plocha pestovania cukrovej repy a tento pokles bude kompenzovaný zvýšením hektárových úrod. Znížená spotreba cukrovej repy na výrobu bioetanolu spôsobí mierne zvýšenie výroby cukru (do 17 miliónov ton). Vzhľadom k poklesu dopytu na vnútornom trhu (na 17,1 milióna ton) by nastalo zníženie dovozu a zvýšenie vývozu. Sebestačnosť na trhu EÚ by sa zlepšila. Ceny cukru by sa pohybovali okolo 400 € za tonu.

Druhý scenár predpokladá väčší dlhodobý pokles cien na medzinárodnom trhu (250 Eur/t), čo by tlačilo na ceny v EÚ. V takýchto trhových podmienkach by bola potrebná hlboká reštrukturalizácia sektoru cukru v EÚ. Pestovanie cukrovej repy a výroba cukru by zostali len v najkonkurenčnejších regiónoch, hlavne v starých členských krajinách EÚ (EÚ- 15). Výroba cukru by klesla (na 16 mil. ton).

Mliečne kvóty a ich dopady

Podobne ako v prípade cukru, aj v sektore mlieka EÚ v minulosti uplatňovala systém produkčných kvót. Cieľom bolo obmedziť nadprodukciu a stabilizovať ceny. Zrušenie mliečnych kvót v roku 2015 malo za následok zvýšenie produkcie mlieka v niektorých krajinách, čo viedlo k poklesu cien.

Mliečna kríza a reakcia Slovenska

Slovensko, podobne ako iné krajiny EÚ, zaznamenalo po zrušení mliečnych kvót mliečnu krízu. Pokles cien mlieka ohrozil rentabilitu chovu dojníc a viedol k znižovaniu stavov dobytka.

Rast cien potravín na Slovensku

V prvom polroku 2018 zaznamenalo Slovensko najrýchlejší rast cien potravín v rámci EÚ, konkrétne o 5,4 %. Podľa Evy Sadovskej, analytičky Slovenského farmárskeho družstva, Slovensko dopláca na vysoký podiel dovozu potravín. Akékoľvek zmeny na zahraničných trhoch sa tak rýchlo premietajú do rastu alebo poklesu cien na Slovensku. Príkladom sú vyššie ceny vajec v dôsledku fipronilovej krízy a vyššie ceny masla a mliečnych výrobkov v dôsledku mliečnej krízy. Naopak, cukor je komoditou, pri ktorej cena klesla po zrušení kvót.

Sadovská však pripúšťa, že napriek prebytku cukru na trhu, v budúcnosti môže byť opäť drahší, podobne ako to bolo pri mlieku. Zrušenie kvót na cukor v EÚ potiahlo cenu nadol, ale do budúcna sa nedá vylúčiť opäť rast cien, podobne ako to bolo pri mlieku a následnom rušení výrobných kapacít. To spôsobilo neskôr nedostatok ponuky mlieka a tým aj jeho rast cien.

Situácia v chove ošípaných na Slovensku

Okrem trhu s cukrom a mliekom, je dôležité spomenúť aj situáciu v chove ošípaných na Slovensku. Tento sektor čelí dlhodobým problémom, ktoré sa ešte prehĺbili v dôsledku embarga na dovoz potravín zo strany Ruska v roku 2014. Embargo spôsobilo pokles cien jatočných ošípaných, čo malo likvidačné dôsledky pre chovateľov.

Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku - družstvo (ZCHOS-D) dlhodobo upozorňuje na problémy v sektore a navrhuje riešenia. V roku 2016 bola chovateľom poskytnutá finančná kompenzácia za prepad cien v dôsledku embarga, a to vo výške 1,5 milióna eur. EÚ tiež vyčlenila 450 miliónov eur pre celú EÚ na riešenie dopadu embarga na pokles cien mlieka a bravčového mäsa. Z toho bolo pre ošípané na Slovensku vyčlenených 600 tisíc eur.

Napriek snahám o zlepšenie situácie, kríza v chove ošípaných pretrváva. Chovatelia čelia problémom so zadĺženosťou, nevyplatenými mzdami a ťažšími podmienkami na podnikanie. Andrej Imrich, predseda ZCHOS-D, poukazuje na rozdiely v kvalite slovenského bravčového mäsa oproti dovážanému mäsu z iných krajín. Slovenskí chovatelia spotrebujú menej antibiotík a používajú suroviny známeho slovenského pôvodu. Slovenské mäso je tiež pod neustálou veterinárnou kontrolou a rýchlejšie sa dostane na pulty obchodov.

Slovensko je v súčasnosti sebestačné vo výrobe bravčového mäsa len na 36 %. Na zrušenie limitov doplatia pestovatelia repy i cukrovary. Spotrebitelia zas nakúpia cukor lacnejšie.

Vstup Slovenska do Európskej únie a dopady na poľnohospodárstvo

Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie v roku 2004 znamenal zásadný zlom v riadení poľnohospodárstva. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) únie bola prezentovaná ako nástroj, ktorý mal priniesť stabilitu, podporu vidieka a rovnaké podmienky pre všetkých členov únie.

Zásadná zmena vstupom Slovenska do Európskej únie sa významne aj poľnohospodárov. Slovenskí farmári sa stali súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá priniesla jednotné pravidlá podpôr, kvóty na výrobu mlieka, cukru či hovädzieho mäsa a povinnosť prispôsobiť sa prísnym hygienickým a environmentálnym normám.

Po rokoch transformácie a privatizácie vstup do Európskej únie bol vnímaný ako historický míľnik a slovenský agrárny sektor vstupoval do EÚ s veľkou nádejou, hoci oslabený transformáciou, privatizáciou a reštitúciami deväťdesiatych rokov, rozdrobenou vlastníckou štruktúrou pôdy. Európska únia sľubovala otvorenie trhov, prístup k dotáciám a modernizačným fondom, ale aj pevnejšie ukotvenie v západných štruktúrach.

Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie vznikla v 60. rokoch 20. storočia s cieľom zabezpečiť potravinovú sebestačnosť, stabilitu cien a primerané príjmy pre poľnohospodárov členských štátov. Po vojne bola Európa hladná a nedostatok potravín predstavoval strategický problém.

V praxi sa však ukázalo, že východoeurópske krajiny, vrátane Slovenska, vstupovali do systému s nerovnakými podmienkami a s obmedzeným prístupom k priamym platbám. Na rozdiel od starších členov únie, slovenskí poľnohospodári dostávali v prvých rokoch len približne 25-30 % úrovne podpôr pôvodných členských štátov. Tento rozdiel sa len pomaly dorovnával, no spôsobil útlm výroby a zníženie konkurencieschopnosti. Mnohé podniky sa prispôsobili systému dotácií namiesto trhu, čo viedlo k zníženiu produkcie a k rastúcej závislosti na dovoze potravín. Podpora sa navyše viazala skôr na výmeru pôdy než na množstvo produkcie.

Napriek týmto nedostatkom mala SPP aj viacero pozitívnych stránok. Slovenské poľnohospodárstvo získalo prístup k finančným fondom, ktoré umožnili modernizáciu techniky, obnovu fariem, zlepšenie kvality pôdy a ochranu životného prostredia. Fondy EÚ podporili rozvoj vidieka, výstavbu miestnych komunikácií, agroturizmus a zachovanie tradičného kultúrneho prostredia. SPP tiež prispela k zavedeniu jednotných hygienických a environmentálnych štandardov.

Poľnohospodárstvo na Slovensku po vstupe do EÚ prešlo zásadnou premenou, ktorú nemožno hodnotiť len prostredníctvom čísel o investíciách či dotáciách. Skutočná zmena spočíva v presune dôrazu z výroby na administráciu. Európske fondy umožnili modernizáciu, ale vytvorili aj závislosť od dotačného systému, ktorý často odmeňuje držbu pôdy viac než produkciu potravín. Výsledkom je technicky rozvinuté, ale produkčne oslabené poľnohospodárstvo, ktoré sa čoraz viac spolieha na dovoz. Sebestačnosť ustúpila ekonomickej racionalite veľkých subjektov, ktoré optimalizujú dotácie, nie výrobu. Malí hospodári, ktorí by mohli byť nositeľmi potravinovej istoty, sa často ocitajú mimo systému podpory.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ priniesla Slovensku modernizáciu, technologický pokrok a zlepšenie kvality života na vidieku. Súčasne však spôsobila útlm produkcie, pokles sebestačnosti a závislosť od dovozu. Európske fondy - najmä Európsky poľnohospodársky záručný fond (EAGF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EAFRD) - priniesli významné investície do modernizácie fariem, techniky a infraštruktúry. Vďaka nim sa obnovili niektoré podniky, zlepšila sa kvalita pôdy, spracovanie potravín aj životné podmienky na vidieku. Programy SPP prispeli k rozvoju vidieckych regiónov, podpore cestovného ruchu a zlepšeniu životného prostredia.

Napriek tomu však fondy mali aj nežiaduce štrukturálne účinky: koncentrovali pôdu a kapitál do rúk veľkých subjektov, pričom menší hospodári stratili schopnosť konkurovať. Časť prostriedkov smerovala skôr na udržiavanie existujúceho stavu než na rast produkcie. Slovenské poľnohospodárstvo sa tak dostalo do paradoxnej pozície - je technicky modernejšie, ale produkuje menej potravín než pred vstupom do únie. Okrem toho podpora sa vo väčšej miere viazala na výmeru pôdy než na objem produkcie, čo zvýhodnilo pestovateľov rastlinných komodít (obilniny, olejniny) a znevýhodnilo živočíšnu výrobu, ktorá je investične i pracovnoprávne náročnejšia.

Výsledkom bol dlhodobý útlm chovov hospodárskych zvierat - napríklad počet hovädzieho dobytka klesol od roku 2004 o viac než 40 %, ošípaných o viac než polovicu a produkcia mlieka i mäsa sa výrazne znížila. Rastlinná výroba sa síce rozšírila, no jej zameranie sa zúžilo - dominujú obilniny, kukurica a repka olejná určené prevažne na export alebo technické využitie. Výroba ovocia, zeleniny a krmovín pre domáci trh pritom dlhodobo stagnuje.

Protesty farmárov a Zelená dohoda

Proti spoločnej poľnohospodárskej politike farmári v členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenska už niekoľko rokov opakovane protestujú. Hlavným dôvodom je rastúca byrokracia, nerovné podmienky a tlak ekologických noriem, ktoré podľa nich znižujú konkurencieschopnosť európskej výroby voči dovozu z krajín mimo EÚ.

Farmári upozorňujú, že EÚ od nich žiada stále viac - prísnejšie environmentálne limity, obmedzenie používania hnojív a pesticídov, povinné úhory či administratívne správy -, ale finančné kompenzácie tomu nezodpovedajú.

Protesty sa začali zintenzívňovať po roku 2020, najmä v súvislosti s tzv. Zelenou dohodou pre Európu (Green Deal) a stratégiami /„Z farmy na stôl“/ a „Ochrana biodiverzity“.

Európska komisia reagovala len postupne. Pod tlakom verejných protestov, najmä vo Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Holandsku či Belgicku Brusel v roku 2024 ustúpil z niektorých plánovaných opatrení. Napriek tomu ostáva nespokojnosť veľká.

Finančné príspevky z EÚ

Finančné príspevky z EÚ zohrávajú neodmysliteľnú úlohu v slovenskom poľnohospodárstve. Medzi rokmi 2004 a 2013 Slovensko od EÚ dostalo 12,86 miliardy eur. Poľnohospodárstvo sa z toho dotovalo - priame platby približne 1,951 miliardy eur a rozvoj vidieka cca 2,18 miliardy, doplnkové vnútroštátne platby približne 512 miliónov eur.

V programovom období 2014-2020 Slovensko malo pridelené na priame platby a SOT ≈ 2,745 miliardy eur. V rámci nového programového obdobia 2021-2027 je pre Slovensko určených približne 4,388 miliardy eur zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Z celkových približne 25 miliárd eur európskych prostriedkov, ktoré Slovensko od roku 2004 do začiatku 2020-tych rokov prijalo, bolo do poľnohospodárstva (priamych platieb a programov rozvoja vidieka) alokovaných a vyplatených približne 7-8 miliárd eur.

Slovensko pri vstupe do EÚ nepriamo súhlasilo s menej výhodnými podmienkami pre svoje poľnohospodárstvo ako Poľsko, Česko, Maďarsko a ďalšie krajiny, aby sa členstvo stalo realitou. Slovensko na vstup do Európskej únie nebolo dostatočné pripravené.

Po dvadsiatich rokoch členstva v Európskej únii možno slovenské poľnohospodárstvo hodnotiť s rešpektom, ale aj dávkou sklamania. Európska únia priniesla stabilné dotácie, moderné pravidlá a prístup k trhu, no očakávaný rozmach domácej výroby a potravinovej sebestačnosti sa nedostavil. Ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky, ktoré vstupovali do únie s podobnými podmienkami, dokázali z európskej podpory vyťažiť viac.

tags: #produkčné #kvóty #trh #cukru #a #mlieka

Populárne príspevky:

• Rýchly Recept na Obed
• Recenzie reštaurácií v Piešťanoch
• Výroba kúpeľných oblátok
• Tipy pre prvé kaše Hami
• Tradičná cukrárska klasika: Parížske Rožky