Ako Zvýšiť Tvorbu Mlieka: Kompletný Sprievodca pre Dojčiace Matky

Materské mlieko je jedným z najfascinujúcejších darov prírody. Zjednodušene povedané, tvorba materského mlieka je otázkou ponuky a dopytu. Vaše telo prirodzene produkuje toľko materského mlieka, aby sa vaše bábätko nasýtilo.

Na druhú stranu, ak vaše bábätko veľmi nepije a vaše prsníky zostávajú plné, vaše telo to prijme ako signál obmedzenia tvorby mlieka. Do tejto situácie sa môžete čas od času dostať z rôznych dôvodov, napríklad keď sa vaše bábätko necíti dobre.

Čo môžem urobiť na podporu tvorby mlieka?

Nižšie nájdete základné informácie o tom, ako tvorbu mlieka podporiť.

1. Dobre sa stravujte

   Keď máte doma malé bábätko, tak sa môže stať, že na seba zabudnete a vynecháte jedlo. Pre tvorbu mlieka je ale dôležité dobre jesť, aby vaše telo malo dostatok energie. Pite dostatok tekutín a pokúste sa jesť pravidelne nutrične vyvážené jedlo.

2. Prijmite pomoc

   Ak vám niekto z rodiny alebo priateľov ponúkne pomoc, prijmite ju. Ak budete tráviť menej času upratovaním domácnosti a viac relaxovať, potom bude vaše telo mlieko tvoriť jednoduchšie.

3. Naplánujte si dodatočné odsávanie

   Pravidelné dojčenie podporuje tvorbu mlieka. Ak chcete mlieka ešte viac, potom si každý deň naplánujte čas, kedy mlieko navyše odsajete, prinútite tak vaše telo k ďalšej tvorbe mlieka. Nezabudnite na to, že dojčenie je otázkou ponuky a dopytu. Čím väčší bude dopyt, tým viac mlieka sa vám bude tvoriť.

Ako poznám, že mám dostatok mlieka?

Ak dojčíte, tak sa ťažko odhaduje koľko mlieka bábätko vypilo. Ale ak pravidelne priberá na váhe a je spokojné a zdravé, potom si môžete byť istá, že je všetko v poriadku.

Mätúce signály

Určite budú chvíle, keď budete pochybovať, či máte dostatok mlieka:

• Vaše bábätko je stále hladné

  Keď vaše bábätko neustále vyžaduje dojčenie, potom prirodzene premýšľate nad tým, či máte dostatok mlieka. Majte ale na pamäti, že to nemusí mať nič spoločné s množstvom mlieka, ktoré vytvoríte. Vaše bábätko možno preferuje piť menej a častejšie. Bábätká majú malý žalúdok, nie o veľa väčší než hrášok, takže nie je prekvapivé, že potrebujú kŕmiť častejšie.

• Vaše bábätko prechádza rastovým špurtom

  Počas rastového špurtu bude vaše bábätko potrebovať piť viac než obvykle. Nezabudnite, že požiadavky bábätka na dojčenie sa budú s jeho rastom meniť. Pokračujte s dojčením na vyžiadanie a tvorba mlieka sa prirodzene upraví.

• Vaše bábätko je naraz úzkostlivé

  Aj bábätká môžu mať zlý deň. Niekedy sa proste vaše bábätko môže cítiť trochu podráždené. To potom môže krátkodobo ovplyvniť aj dojčenie.

Každá matka má niekedy pochyby ohľadne dostatku mlieka. Nemusíte si svoje starosti nechávať len pre seba. Ak máte obavy a potrebujete uistenie, že je všetko v poriadku, potom kontaktujte laktačnú poradkyňu, ktorá vám rada poradí a pomôže.

Na podporu tvorby mlieka je v prvom rade najlepší kontakt mamičky a dieťatka „koža na kožu“. Tým, že dieťatko prikladáte na kožu a k prsníku, vaše telo dostáva informáciu, že je potrebné tvorbu spustiť.

Tip: Kontakt koža na kožu nemusí automaticky znamenať, že mama leží takmer nahá na posteli.

• Prikladať, prikladať, prikladať - čím viac bábätko prikladáte, čím viac pije a prsníky vyprázdňuje, tým viac mlieka sa bude tvoriť. Môžete aj vymeniť strany a v rámci jedného dojčenia ponúknuť oba prsníky.

Tekutiny - môže sa stať, že pri rozbiehaní laktácie máte zvýšenú potrebu piť. Všetko však treba robiť s mierou (pozor na nadobličky!). Stačí dodržiavať normálny pitný režim a počas dňa vypiť cca 2 litre tekutín.

Niektoré mamy tvrdia, že im na tvorbu mlieka pomohli prírodné hroznové mušty alebo čaje (pozor však na niektoré bylinné čaje - môžu, naopak, tvorbu mlieka zastaviť.

Bylinky - traduje sa napríklad aj pozitívny účinok senovky gréckej (Trigonella foenum-graecum) a benediktu lekárskeho (Cnicus benedictus). Nemali by sa však používať preventívne ani ľahkovážne. V prípade akýchkoľvek obáv a neistoty sa neváhajte obrátiť na skúsenú laktačnú poradkyňu, no môže sa stať, že budete musieť osloviť aj viaceré.

Mnohé matky nevedia, ako často kŕmiť novorodenca a ako rýchlo sa tvorí materské mlieko. Uvažujú, koľko ml mlieka je v prsníku a či ho budú mať dostatok na ďalšie dojčenie. Tento prístup je však nesprávny. Skutočnosť je taká, že žiadne pauzy na tvorbu mlieka nie sú potrebné. Kŕmiť treba vždy, keď dieťa prejavuje záujem. Dôležité je teda časté prikladanie dieťaťa, správne prisatie a vhodná poloha.

Okrem častého prikladania a kontaktu koža na kožu je dôležité tiež stláčanie a pravidelná výmena prsníkov pri dojčení. Aby dieťa nasalo viac mlieka, prsník pri dojčení jemne stláčajte. Ak už nepije ani so stláčaním, nechajte ho prisať sa na druhý prsník.

Pomôcť môžu bylinky ako Senovka grécka, či Benedikt lekársky. Tie slúžia na podporu tvorby mlieka. Užívajú sa vo forme čajov alebo výživových doplnkov. Pre matky je vhodná tiež Moringa olejová. Vhodná je tiež kombinácia bylín rasca, fenikel a aníz.

Na to, aby bola podpora dojčenia účinná, potrebujeme najskôr pochopiť jednotlivé súvislosti, ktoré na jeho priebeh vplývajú.

Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme.

Newman (2004) a stovky iných štúdií uvádzajú, že dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia.

V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.

Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.

Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi.

Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou.

Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz.

Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku.

Dojčenie je norma. Znamená to, že po pôrode a aj v nasledujúcich dňoch predstavujú vaše prsníky a vaša hruď dokonalé prostredie pre popôrodnú adaptáciu, správny rozvoj mozgu a tiež umiestnenie dieťatka na hrudník podporuje deje vedúce k dojčeniu.

V kontakte koža na kožu je bábätko pokojnejšie. Dojčenie tak predstavuje jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických i psychických potrieb novorodenca.

Ako funguje tvorba mlieka - jednoduché vysvetlenie

Ako prvé je potrebné si uvedomiť, že s materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum.

V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia.

Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).

Dojčenie je biologická funkcia tela, je to súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria:

• bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu,
• možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka,
• dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka),
• časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení.

V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením.

Vnímaný nedostatok mlieka vs. reálna potreba podpory laktácie

Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“?

Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí. Alebo môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva.

Ďalšou skupinou sú bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú). Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne.

V poslednej kategórii, kedy matky majú obavy o dostatok mlieka, sú bábätka, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore. Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.

Ako teda rozlíšiť, kedy príčinou problémov je, alebo nie je nedostatok materského mlieka? Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.

Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mliekadieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.

Kedy je možné, že máte nedostatok mlieka

Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode.

Ak sledujeme, že bábätko saje, ale nepije, môžeme mu pomôcť vypiť viac mlieka pomocou stláčania prsníka. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník.

Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. Vtedy je možné všimnúť si jeden alebo viacero z týchto znakov, ktoré predstavujú situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:

• bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované)
• bábätko začne tráviťčoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom
• bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní
• bábätko sa javí pokojné keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa
• bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň
• bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne
• bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník
• dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné
• veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce
• paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsníky však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch

Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.

Kedy sa pravdepodobne obávate zbytočne

Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať.

Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer.

Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav.

Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky.

Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová.

Možné príčiny nedostatku materského mlieka

Prvou a najčastejšou príčinou, ktorá spôsobuje, že tvorba materského mlieka je nedostatočná, je nesprávny začiatok dojčenia.

Tabuľka: Najčastejšie príčiny nízkej tvorby mlieka

Ak máte podozrenie, že dieťa nemá dostatok mlieka, navštívte lekára alebo laktačnú poradkyňu. Jedine odborník môže posúdiť, či máte málo mlieka a pozrie sa, ako dojčíte, aby zistil, či je dieťa dobre prisaté a prijíma dostatočné množstvo potravy.

Pokiaľ nie ste stále schopná odstriekavať pre dieťa dostatok materského mlieka, musíte dieťa pod dohľadom lekára dokrmovať darcovským materským mliekom alebo náhradnou dojčenskou mliečnou výživou.

Hoci je každá mamička iná, často je účinné odstriekavať mlieko ihneď po dojčení alebo za hodinu. Najprv môžete odsávať iba malé množstvo, ale nenechajte sa odradiť - pri pravidelnom odsávaní sa množstvo zvýši.

Pokúste sa odčerpávať mlieko (dojčením aj odsávaním) 8 až 12 krát denne, vrátane jedného nočného dojčenia alebo odsávania, pretože vtedy sú hladiny prolaktínu produkujúceho mlieko najvyššie. Čím častejšie sa prsník vyprázdňuje, tým lepšie. Po dvoch alebo troch dňoch pravidelného odsávania by ste mali vidieť výrazné zvýšenie v množstve vyprodukovaného mlieka.

Pokiaľ dieťa vôbec z prsníka nedojčíte alebo pre neho nemáte dostatok odstriekaného mlieka, môže vám pomôcť technika nazvaná „hands-on pumping“. Bolo preukázané, že táto technika zvyšuje množstvo mlieka, ktoré matky počas odsávania získajú. Celý proces trvá asi 25 až 30 minút. Počas odsávania stlačte na niekoľko sekúnd prsník palcom a prstami.

Ak kŕmenie hadičkou trvá 45 minút, tak niečo nie je úplne v poriadku. Navyše hadička nie je určená na nakŕmenie bábätka, ale na nácvik satia.

Kŕmenie hadičkou po prste používajte pred tým, než skúsite synčeka priložiť na prsník. Ak sa vám to nepodarí, dokončite kŕmenie pohárikom. Na prsník sa pokúšajte priložiť synčeka spoločne s hadičkou na prsníku. Na toto treba veľkú trpezlivosť a skúsenú pomoc.

Aj bez ohľadu na tvorbu mlieka, je možné, že ak tomuto dáte dostatok času, tak sa synček môže začať prisávať a piť mlieko z laktačnej pomôcky.

Ak sa rozhodnete pre odsávanie, oplatilo by sa vám mať kvalitnú odsávačku, možno elektrickú na oba prsníky tak, aby ste mohli odsávať bez použitia rúk a teda sa zároveň venovať synčekovi. Tým by sa odsávanie možno stalo časovo zvládnuteľnejším.

Skúste sa skontaktovať (možno prostredníctvom poradkyne) s nejakou mamičkou, ktorá zažila podobnú situáciu, a ktorá by vám dokázala byť oporou vzhľadom na to, že toto prežila.

Na prsník synčeka nenúťte, bábätká sa na prsník dajú len prilákať tým, že tam zažijú príjemné pocity (napríklad počas kontaktu koža na kožu).

Odmietanie prsníka väčšinou so sebou prináša pocit, že bábätko odmieta vás a kontakt s vami. Je to preto, lebo aj pre bábätko je toto obdobie veľmi náročné, a zatiaľ nezažilo ten príjemný pocit, ktorý na prsníku môže zažiť.

Mesiac sa vám pravdepodobne zdá už byť nekonečne dlhá doba, ale to, že máte chuť skúsiť to znovu, je veľmi dôležité, pretože, ak budete mať dostatok času a trpezlivosti, tak potenciálne máte pred sebou dlhé obdobie, počas ktorého môže dojčenie fungovať.

Ešte nič nie je stratené, a to vzhľadom na to, že vo veku vášho bábätka existuje veľmi vysoká šanca, že sa prisaje. Dokonca sa môžu prisať aj bábätká, ktoré už majú omoho viac mesiacov. Odteraz do približne 8 týždňov existuje okno možností, počas ktorých sa to oplatí skúšať. Väčšina bábätiek sa nakoniec prisaje, ak sa im poskytne dostatok času.

• V prvom rade vytvrajte v intenzívnom fyzickom kontakte so synčekom (spoločne spanie, kontakt koža na kožu, nosenie).

tags: #ako #zvýšiť #tvorbu #mlieka

Populárne príspevky:

• Recepty na polievky pre dojčatá
• Tradičné Slovenské Jedlo
• Recepty na zemiaky s mletým mäsom
• Pizza z cukety bez múky
• Recept na Karamelizovanú Cibuľu