Prvé zemiakové lupienky sa vyrobili v histórii

Hoci sa zdá, že téma výroby modelu hamburgera je pomerne úzka, v skutočnosti sa dotýka oveľa širších oblastí, ako je história stravovania, vývoj kuchynského umenia a dokonca aj tímová práca. Pretože to otvára dvere k pochopeniu toho, ako sa vyvíjala naša kultúra, ako sa zdokonaľovali naše zručnosti a ako sa mení náš prístup k práci a životu.

Cesta k hamburgeru bola dlhá a kľukatá. Predstavte si, že pred 10 miliónmi rokov sa vaši predkovia živili rastlinami, ovocím, bylinkami a semienkami. Potom, pred 3 miliónmi rokov, nastal zlom - prechod na živočíšnu stravu. Tento spôsob výživy dominoval až do staršej doby kamennej. Ľudia ako australopitekus a homo habilis začali vyrábať prvé nástroje - kamene opracované do tvaru hrotu.

Asi pred 400 000 rokmi sa človek naučil "skrotiť" oheň. To znamenalo revolúciu v príprave jedál a bol to začiatok vývoja kultúry stolovania. Prvotnopospolné kmene ešte nepoznali kuchyňu, ale mäso si už pripravovali na ohnisku, pretože zistili, že upečené mäso je chutnejšie ako surové.

Pred 40 000 až 8 000 rokmi ľudia dokázali založiť oheň pomocou lukového vrtáka, dlabaním vyrobiť primitívne člny, zdokonalili zbrane, začali používať luk, zhotovovať nástroje z viacerých súčastí, šiť odevy z koží a pliesť košíky. Dokázali vyrobiť aj hlinené nádoby, čo im umožnilo jedlo dokonalejšie upravovať.

Asi pred 10 000 rokmi došlo k ďalšej zásadnej zmene. Prechod z prevažne živočíšnej na rastlinnú stravu umožnilo plánovité pestovanie obilnín (pšenice a jačmeňa). Človek sa usadil a začal pestovať aj strukoviny. O ľuďoch tejto juhoázijskej civilizácie hovoríme ako o prvých majstrov v príprave jedál. Vďaka rozvoju obchodných stykov prenikalo vtedajšie kuchárske umenie z Ázie do Egypta, Grécka a Ríma. Z tohto obdobia pochádzajú aj egyptské jednoramenné váhy a sady závaží z vápenca. Okolo roku 1600 p.n.l. je doložená prvá písomná zmienka o šafráne.

Počas tohto obdobia sa zintenzívnila roľnícka produkcia potravín. Gréci a Rimania veľmi dôsledne dbali na kultúru stolovania. Archeologické vykopávky potvrdzujú, že mali osobitné miestnosti na jedenie, používali nádoby z pálenej hliny, neskôr bronzu a zo skla a mramorové poháre.

Korenie ako platidlo a symbol bohatstva

V celom antickom svete sa za korenie platilo zlatom. Jeho použitím sa jedlá stali chutnejšími, dali sa obmieňať a aj konzervovať. Starovekým Grékom sa pripisuje aj vynález kysnutého chleba. Bochníky chleba sa našli aj v zrúcaninách Pompejí. Gréci už poznali väčšinu dnešného sortimentu korenín. S prenikaním gréckej kultúry sa šírilo kuchárske umenie aj do Ríma a už v 3. storočí p.n.l. dosiahlo svoj vrchol.

Už roku 25 p.n.l. Rimania dokonca korenie aj pestovali. V záhrade legendárneho panovníka Lukula, presláveného usporadúvaním niekoľkodňových hostín, pestovalo sa niekoľko druhov korenín. Lukulov hlavný kuchár jedlá bohato korenil. Z 9. storočia p.n.l. pochádzajú písomné pramene, ktoré sa zmieňujú až o 600 rastlinách, koreninách a drogách.

Okolo roku 100 p.n.l. začali Rimania používať pri stolovaní nôž. Okolo roku 100 n.l. Rimania prestierali na stôl aj obrus, ktorý mal nielen praktický, ale aj symbolický význam - bol symbolom mieru. V 4. storočí vojaci gréckeho kráľa Alexandra priniesli zo svojich výprav do Ázie malé zrnká, páliace na jazyku ako oheň. Nazvali ich „Peperi“. Peržania ich volali „pippari“ a Indovia „pippali“. Keď bol vizigótsky kráľ Alarich so svojou družinou pred bránami Ríma, pokúšali sa Rimania vykúpiť zlatom, hodvábom a 3000 funtami korenia. No keďže dobyvateľ požadoval viac korenia a nedostal ho, dal mesto vydrancovať.

V 6. storočí sa uskutočnili prvé výpravy na Ďaleký východ. Písomnú správu o nich zanechal z roku 530 obchodník a neskôr mních Kosmas Indiopleustes v knihe Topographia Christiana. Jeho opisy ciest pôsobili až neuveriteľne a senzačne. Šokovali aj jeho poznatky z ďalekej Číny, Indie, Cejlónu, Perzie a Etiópie.

Na začiatku stredoveku ľudia jedli väčšinou zeleninové jedlá vo forme placiek. Veľkú zásluhu na rozvoji kuchárskeho umenia mali kláštory. Mnísi prišli na mnoho úprav jedál z rýb a vajec, vedeli variť zeleninové polievky a pivo a prešovať hrozno na víno. Z tohto obdobia sa zachoval aj recept najslávnejšieho kuchára stredoveku Guillauama Tirella-Tailleventa.

Na veľkých stredovekých hostinách sa jedlo zásadne rukami. Jedlá si stolujúci vyberali zo spoločnej misy nožom a potom dávali do úst prstami. V 10. storočí sa začal pri stolovaní znova používať obrus. Obrúsky sa takisto používali iba výsadne v „lepších rodinách“. Šili sa z textilu. Na hostinách rímskych zbohatlíkov sa používali na utretie úst po jedle a na stieranie potu z čela.

V celom prvom tisícročí n.l. obchod s korením držali pevne v rukách arabskí obchodníci. Svoje pozície si bránili i mocensky, vybudovali si oporné body na Ďaleký východe. Hlavným centrom obchodu s koreninami v tom čase bola Alexandria a neskôr Konstantinopol, dnešný Istanbul. V 14. a 15. storočí navzdory cenám spotreba korenia nadobudla obrovské rozmery. Bola až stokrát väčšia ako v súčasnosti. Európsky obchod ovládli hlavne benátski kupci, ktorí korenie do Benátok privážali po mori a predávali okolo Stredozemného mora, udávali jeho ceny a bohatli. Korenie, predovšetkým čierne, bolo meradlom bohatstva. Majetní feudáli ho v svojich príbytkoch pohadzovali i po zemi, aby tak dokázali svoju zámožnosť. Úmerne s dopytom rástli aj ceny korenia.

Približne v polovici 15. storočia, keď Turci obsadili arabské obchodné cesty, ceny korenia stúpli tak, že tento tovar bol aj pre majetných nedosiahnuteľný. Bolo treba hľadať iné pramene. Tejto skutočnosti sa dajú pripisovať aj zámorské objavy. Kolumbus hľadal „krajinu, kde rastie korenie“, a objavil Ameriku. Vasco de Gama oboplával Afriku a vrátil sa domov s nákladom korenia. Do dejín gastronómie sa zapísal, keď na indonézskych ostrovoch objavil muškátovník.

V neskorom stredoveku došlo k poklesu vysokej spotreby mäsa. Roku 1477 vyšla prvá tlačená kniha venovaná chémii. V 16. storočí dosiahla talianska kuchyňa najväčší rozmach. K hygienickému stolovaniu významne prispelo používanie vidličiek. V tej dobe sa začali používať na kráľovských dvoroch. Prvé sa podobali akýmsi kliešťam. Rýchle rozširovanie vidličky podnietila najmä móda naberaných golierov - boli v móde až tak veľmi veľké, že dať jedlo do úst bez vidličky s dlhou rukoväťou bolo takmer nemožné. Podobné platilo aj pre obrúsky.

Portugalcov, ktorí sa snažili získať monopol na obchod s korením, nasledovali po novoobjavených vodných cestách Holanďania a Angličania, neskôr aj Francúzi. Roku 1521 našiel poručík Sebastin del Cano ostrov plný klinčekov. Toto vzácne korenie o váhe 26 ton naložil na lode a vrátil sa do Európy.

Roku 1559 začala panovať vo Francúzsku Katarína Medicejská, ktorej sa pripisujú zásluhy o rozvoj francúzskej kuchyne, a ktorá pozvala slávnych talianskych kuchárov šíriť po Francúzsku „jemné kuchárske umenie“. Preto francúzsku kuchyňu dlho ovplyvňovala talianska kuchyňa, ale napriek tomu sa vyvíjala osobitne, až sa po čase spod vplyvu talianskej kuchyne celkom vymanila. Tak vznikla klasická francúzska kuchyňa. Kuchári dbali najmä na jemnosť, chuť a rozmanitosť jedál, vymýšľali ustavične nové a nové kuchárske recepty a nové spôsoby úpravy jedál. Na ich prípravu používali najčastejšie nové suroviny, okrem domácich aj dovážané zo zámoria.

Koncom 16. storočia sa začali fľaše s vínom uzatvárať korkovou zátkou. Roku 1602 Holanďania založili vlastnú námornú spoločnosť, Východoindickú holandskú spoločnosť. Tá sa postupne rozrastala, o čom svedčí aj jej desaťtisíc lodí v roku 1614. Holanďania postupne ovládli trh s klinčekmi a muškátovým korením. Roku 1670 Francúz G. P. Roku 1679 si dal vo Veľkej Británii patentovať francúzsky inžinier Denis Papen parný zahusťovač. Roku 1683 bola vo Viedni otvorená prvá kaviareň na svete. Kaviarnikom v nej bol Franz Georg Kolschitzky. Recept na kávu doviezol z Turecka a časom ho prispôsobil európskej chuti - začal ho sladiť a pridávať mlieko.

V 17. storočí vyrobili vo Francúzsku prvú zmrzlinu v Európe. Angličania sa pôvodne uspokojili sa zo značnými dodávkami korenia od svojho najslávnejšieho korzára Francisa Drakea. Ich príklad nasledovalo Francúzsko a obsadilo ostrovy Mauritius a Réunion.

Sopečná skala nachádzajúca sa asi tisíc km na sever od Austrálie a pozostávajúca zo šiestich ostrovčekov súostrovia Banda Islands. Oriešok aj muškátový kvet z Runu predávali kupci v Konstantinopole a prísne strážili tajomstvo jeho pôvodu. V Londýne sa predával za 600krát vyššiu cenu, za akú ju kupci na Rune kúpili. Preto vraj vtedajší britskí obchodníci dali prísne strážiť robotníkov pri vykladaní muškátového korenia a od ich zamestnávateľa si vymohli pre nich špeciálne pracovné kombinézy bez vreciek. Nakoniec sa kvôli oriešku rozpútal roku 1616 medzi Angličanmi a Holanďanmi boj o ostrov Run.

Roku 1700 panovník Leopold I. Postupne sa do histórie gastronómie zapisovali mnohí slávni majstri-kuchári, ako boli Antoin Carêm, Prosper Montagne, Pierre de Lune a kráľ kuchárov August Escoffier, ktorému za kuchárske umenie udelili grófsky titul. Moderné vedecké smery v gastronómii uplatňoval francúzsky právnik a filozof Brillant-Savarin. Vynikajúcim kuchárskym majstrom na kráľovských dvoroch bol Luis Béchamel, ktorý napísal mnoho kuchárskych receptov.

Z roku 1740 pochádza cisársky ceremoniál, ktorý informuje o požiadavkách, ktoré sa vyžadovali od hostí počas stolovania. V roku 1756 v zastúpení portugalského kráľa markíz de Pombal založil Asociáciu pestovateľov hrozna v Alto Douro, ktorá mala kontrolovať kvalitu, ceny a vývoz vína. O rok neskôr, v roku 1757 v strednej časti povodia rieky Duoro, nechal označiť veľkými kamennými (žulovými) pätníkmi oblasť s vinicami klasifikovanými podľa kvality vína.

V 18. storočí boli vyrobené prvé šľahače. Išlo o jednoduché drôtené sľučky pripojené k držadlu. Začiatkom 19. storočia boli vyvinuté spôsoby uschovania potravín v uzavretých nádobách. V prvej polovici 19. storočia vďaka objavom nemeckého chemika J. Liebiga zaznamenávame prvé vedecké poznatky z oblasti gastronómie. Liebig v strave definoval základné živiny - bielkoviny, tuky a nerastné látky.

Roku 1843 bola cena korenia najnižšia v dejinách. Funt čierneho korenia stál vtedy na newyorskej burze 2,88. Roku 1851 v meste Bendig (štát Viktória) austrálsky tlačiar James Harrison, emigrant zo Škótska, zostrojil chladiaci okruh, ktorým ochladil budovu miestneho pivovaru. Ako chladniacu náplň použil éter. Využil princíp, ktorý objavil pri čistení kovových písmen éterom.

Prvé zemiakové lupienky

Roku 1853 prvýkrát na svete pripravil zemiakové lupienky George Crum. Podľa tradovanej historky to bola reakcia na neustále sťažnosti istého zákazníka, že vysmážané zemiakové hranolčeky sú príliš hrubé. Takže zemiaky nastrúhal na tenké kolieska a tie opražil na oleji.

V 19. storočí sa narodil zakladateľ oddelenej stravy, americký lekár Dr. Howard Hay. Keď ochorel na ťažkú a nevyliečiteľnú chorobu obličiek, presedlal na celkom inú stravu akú jedol dovtedy. Nekombinoval sacharidové a bielkovinové potraviny a úspech sa dostavil. Dr. Hay sa dožil úctyhodných 74 rokov (zomrel v roku 1940). V 19. storočí zostrojil Benjamín How umývačku riadu. Harrisonov nápad inšpiroval prvú plavbu chladiarenskej lode SS Strathleven s nákladom mäsa z Austrálie do Londýna. Okolo roku 1891 boli predané prvé elektrické varné kanvice vyrobené americkou spoločnosťou Carpenter Manufacturing Company (topnú špirálu mali uloženú na vonkajšej strane kanvice). V 19. storočí bola na svetovej výstave v Chicagu predvedená umývačka riadu W. Cockranovej. Išlo o vylepšený model z roku 1889. V 19. storočí zaregistrovali na patentovom úrade značku Coca-Cola.

Koncom 19. storočia popri všetkých kladoch francúzskej kuchyne niektorí kuchári v úsilí po nadmernej ctižiadosti zachádzali až do extrémov. Zdobili napríklad misy nepoužiteľnými ozdobami, predovšetkým soškami z vosku, umelými kvetmi a pod. Proti extravagantnosti namietali August Escoffier a Prosper Montagne. Propagovali zdobiť jedlá len používateľnými ozdobami, pričom odporúčali všetky zložky jedla „harmonicky ladiť, vkusne zdobiť a podávať“. Vo Francúzsku teda vynikla nielen príprava jedál, ale dbalo sa aj na stolovanie, ktoré malo v tom čase vysokú úroveň.

Roku 1902 vyvinul americký inžinier Willis Carrier prvú skutočnú klimatizáciu. V 20. storočí britský metalurg Harry Brearley objavil nerezovú oceľ. Išlo o náhodu. Až roku 1914 boli objavené vitamíny. Roku 1923 švédski inžinieri Balzer von Platen a Carl Munters uviedli na trh prvú domácu elektrickú chladničku. Roku 1946 si nechal Percy Spencer patentovať princíp mikrovlnej rúry/zariadenia na mikrovlnný ohrev potravín. V roku 1949 jeho spoločnosť už na trh dodávala mikrovlnné rúry. Roku 1955 otvoril svoju prvú reštauráciu McDonald's v Des Plaines v Illinois Ray Kroc.

Škorica, bežné korenie v našich kuchyniach, má bohatú históriu a potenciálne zdravotné benefity. Od starovekého Egypta, kde sa používala pri balzamovaní, až po modernú vedu, ktorá skúma jej účinky na cukrovku a chudnutie, škorica zohrávala významnú úlohu v rôznych kultúrach a oblastiach.

Škorica pochádza z juhovýchodnej Ázie a do Európy sa dostala vďaka moreplavbe. V stredoeurópskych krajinách sme ju prvýkrát ochutnali v 15. storočí, ale až v 16. storočí sa k nám dostala pravá škorica z Cejlónu. Monopol na obchodovanie s týmto korením získali Holanďania. Dnes sa škorica pestuje najmä na Srí Lanke (Cejlón) a Cassia sa dováža z Číny a Indonézie.

Cejlónska škorica je považovaná za kvalitnejšiu a bezpečnejšiu variantu v porovnaní s čínskou škoricou (Cassia). Čínska škorica obsahuje vyššie množstvo kumarínu, toxickej zlúčeniny, ktorá môže poškodiť pečeň a obličky. Cejlónska škorica obsahuje výrazne menšie a pre človeka bezpečné množstvo kumarínu.

Škorica je bohatá na antioxidanty, silice, bielkoviny, vlákninu a vitamíny a minerály ako mangán, železo a vápnik. Podľa ájurvédskej medicíny má škorica schopnosť zlepšovať odolnosť voči stresu, zmierňovať únavu a napätie, má antimikrobiálne vlastnosti a pomáha v boji proti infekciám.

Moderná veda sa zaoberá účinkami škorice na cukrovku, chudnutie a artrózu.

• Cukrovka: Škorica dokáže imitovať funkciu inzulínu a pomáha bunkám vstrebávať cukor bez zaťaženia pečene alebo obličiek.
• Chudnutie: Látka cinnamaldehyd, ktorá sa nachádza v škorici, môže ovplyvniť metabolizmus tukov a cukrov. Škorica obsahuje aj vlákninu, ktorá navodzuje pocit sýtosti.
• Artróza: Škorica môže znížiť zápal v tele, krvný tlak aj opuch kĺbov u ľudí trpiacich artrózou.

V tehotenstve platí pravidlo "všetko s mierou" aj pre škoricu. Nadmerná konzumácia škorice v prvom trimestri sa neodporúča, pretože môže prispieť k prekrveniu maternice. Počas dojčenia by sa žena mala vyhýbať najmä bylinkám a koreninám, ktoré môžu znížiť tvorbu materského mlieka alebo výrazne ovp...

Vedeli ste, že každoročne vyprodukujeme približne 300 miliónov ton plastového odpadu? To je takmer toľko, koľko vážia všetci ľudia na Zemi. Fľaše na vodu, šampóny či mlieko. Výdajné nádoby v reštauráciách a to-go poháre na nápoje. Plastové tašky, vrecká do mrazničky, fólie na balenie potravín, vrecká na zemiakové lupienky. Jednorazové podnosy, nádoby, príbory, taniere alebo masky na tvár. Uzávery fliaš, slamky a ochranné obaly. Plasty sú skrátka všade okolo nás. Od 50. do 70.rokov 20. storočia bolo vyprodukované zvládnuteľné množstvo plastov. Portál unep.org uvádza, že v priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov, teda do roku 1990, sa množstvo plastového odpadu strojnásobilo. Niet sa čo čudovať. Až polovica vyrobeného plastu je navrhnutá len na jedno použitie, po ktorom sa vyhodí. Štatistiky uvádzajú, že v súčasnosti sa na svete každú minútu nakúpi jeden milión plastových fliaš s vodou na pitie. Na celom svete sa použije 5 biliónov jednorazových plastových tašiek ročne. Práve jednorazovosť veľmi výrazne prispela k zamoreniu našej planéty nebezpečnými plastmi. Vedci odhadujú, že od začiatku 50. rokov sme vyrobili viac ako 8,3 miliardy ton plastov. Miera ich výroby narástla rýchlejšie ako výroba akéhokoľvek iného materiálu. Kvantita vyrobeného plastu však nie je jediným negatívnym trendom, ktorý priniesli 50. a všetky nasledujúce desaťročia. Azda najväčšou zmenou je už spomínaný posun od výroby odolných plastov k plastom, ktoré sú určené na vyhodenie po jednom použití. Navyše, viac ako 99 % plastov sa vyrába z chemikálií pochádzajúcich z ropy, zemného plynu a uhlia. Čo sa stane, ak budú súčasné trendy pokračovať?

Problémom je aj recyklácia plastového odpadu. Výskum odhalil, že len 9 % všetkých vyrobených plastových odpadov bolo recyklovaných a asi 12 % sa spálilo. Čo sa teda stalo so zvyšnými 79 %? Nahromadil sa na oficiálnych skládkach odpadov. Jedným z riešení tejto „plastovej krízy“ je spomaliť tok plastu pri jeho zdroji. Je to teda jasné - musíme vyrábať menej plastov.

Ľudia fajčia alebo žujú tabak už tisícročia. V 18. storočí sa papierové cigarety spájali s cigarami, fajkami a šnupavým tabakom. Išlo o bežné formy konzumácie tabaku. Vynález stroja na valcovanie cigariet ale drasticky zvýšil ich výrobu a odštartoval masovú konzumáciu cigariet. Dospelí Američania fajčili podľa prieskumu v roku 1900 v priemere 54 cigariet ročne. Do roku 1960 sa toto číslo vyšplhalo na viac ako 4 000. Aktuálne sa do životného prostredia vyhodí približne 18 miliárd cigaretových ohorkov denne. Väčšia časť cigarety sa pri fajčení rozpadne, no nie všetko sa spáli. Iba tretina z biliónov cigaretových filtrov alebo ohorkov sa dostane do odpadu. Ostatné dve tretiny končia pohodené na ulici alebo v prírode. Tom Novotny, epidemiológ zo Štátnej univerzity v San Diegu, bol jedným z prvých ľudí, ktorí skúmali vplyv cigariet na životné prostredie. Plasty sa totiž rozkladajú na miniatúrne častice, nazývané mikroplasty, z ktorých sa uvoľňuje množstvo nebezpečných chemikálii. Tie vsiaknu do pôdy a spodných vôd. Navyše, rieky pretekajúce vnútrozemím so sebou prenášajú plastový odpad do morí. Odtiaľ ďalej putujú až do oceánov. Každý rok skončí vo svetových oceánoch ohromujúcich 8 miliónov ton plastov. Veľa z nich pochádza zo sveto...

tags: #prve #zemiakove #lupienky #sa #vyrobili #v

Populárne príspevky:

• Recept na fazuľovú polievku
• Rýchly recept na jogurtový koláč
• Recept na zemiakové cesto
• Prečítajte si o psychológii
• Využitie Vymedzovacieho Pásu