Pstruh jazerný: Spoločenská hodnota a význam pre ekosystém na Slovensku

Už dlhšie sa hovorí o potrebe zvýšenia počtu lososovitých rýb v riekach, najmä pstruha potočného a lipňa tymianového. Ryby sú pre náš ekosystém dôležité, no prirodzené trenie za posledné roky dramaticky pokleslo. Niektoré neresiská už neexistujú a tie funkčné sú efektívne len čiastočne alebo sa na nich nemá čo vytierať. Na Slovensku máme čoraz väčší problém so zadržiavaním vody, čo negatívne ovplyvňuje život v riekach.

Pstruh potočný

Dôležitosť rýb pre ekosystém

Rybie spoločenstvá sú dôležitou zložkou vodných ekosystémov a potravinového reťazca. Niektoré rybožravé druhy vtákov a cicavcov, ako rybárik čierny, kormorán alebo vydra, sú od rýb existenčne závislé. Sú však premnožené a v zmenených podmienkach vodných tokov neraz vyhubia celú rybiu populáciu.

Iniciatívy na podporu rybej populácie

Na základných školách v Turanoch a Krpeľanoch sa rozhodli situáciu zmeniť. „Deti v rybárskych krúžkoch učíme nielen chytať ryby, ale aj zodpovednosti, ako sa o ne starať,“ hovorí vedúci krúžku Dušan Morgoš. „Inšpiroval nás k tomu známy rybár a chovateľ Milan Mazáň, ktorý nám podrobne vysvetlil, ako sa postupuje pri zarybňovaní. Sľúbil nám, že koľko malých rybiek dokážeme vypustiť do potokov, toľko nám ich daruje,“ dodáva Dušan Morgoš.

So zarybňovaním v rámci rybárskeho krúžku začali už v roku 2021, keď sa v dôsledku pandémie nemohli stretávať v priestoroch školy, a tak deti využili príležitosť na vonkajšie aktivity v prírode. S podporou zamestnaneckého grantu Nadácie VÚB v nich mohli pokračovať aj ďalší rok, pričom spoznávali miestne potoky a miesta, ktoré ryby obľubujú.

Problémy s umelým chovom a reprodukciou

Väčšie jedince pstruha potočného dnes nie sú schopné reprodukcie, pretože ich umelo vychovávajú v rybárskych zariadeniach. Keďže neprešli od začiatku vývojom v prírode, nepamätajú si svoje prirodzené prostredie. To je pritom pre ryby dôležité, aby vedeli, kam sa majú vrátiť. Pstruh má špecifické štádium vývoja, liahne sa od októbra až do jari.

„Od chovateľov sme si zabezpečili ikry, vložili sme ich do špeciálnych boxov a na prelome februára a marca, keď je voda ešte poriadne studená, sme ich umiestnili vo vybraných potokoch. Deti následne mohli pozorovať, ako sa priamo v prírode z rybích vajíčok liahnu malé rybky. Na jar zase deti vypúšťali malé rybky do horných úsekov potokov, aby sa do jesene dokázali prispôsobiť podmienkam a prezimovať. Kráčajúc s krhličkami popri brehu, hľadali vhodné miesta na vypustenie piatich až šiestich rybiek v lokalitách Bieleho potoka, Žatkovského potoka, vo vodách Ráztok, Studenca, Černíka a ďalších miestnych potokov.

Deti tak s pomocou dospelých vypustili do miestnych vôd viac ako 20-tisíc malých rybiek. „Aj takýmto spôsobom sme ich učili správnemu spôsobu zarybňovania. Mladí rybári v lokalite potoka Studenec, kde sa zvyčajne vytiera pstruh potočný a lipeň tymianový, osadili aj informačnú tabuľu. Jej cieľom je, aby otužilci a verejnosť v jesennom a zimnom období nepoškodzovali svojou nevedomosťou prirodzené miesta neresu vzácnych druhov rýb a rešpektovali zákaz vstupu.

Charakteristika pstruha dúhového

Pstruh dúhový (lat. Oncorhynchus mykiss) je lososovitá ryba pochádzajúca zo severného Tichomoria, od Kalifornie cez Britskú Kolumbiu a Aljašku až na Kamčatku. Podobne ako pstruh obyčajný, vytvára rôzne formy (morskú, jazernú, potočnú a zemepisné variácie). Najznámejšia je morská ťažná forma (steelhead).

Rozšírenie a formy pstruha dúhového

Pôvodným areálom rozšírenia tohto druhu je severné Tichomorie od Kalifornie cez Britskú Kolumbiu a Aljašku až na Kamčatku. Podobne ako pstruh obyčajný vytvára celú radu foriem (morskú, jazernú potočnú a rôzne zemepisné variácie), z nich najznámejšia je morská ťažná forma dorastajúca značných rozmerov a v svojej domovine označovaná ako steelhead. Táto forma má povesť atraktívnej športovej ryby a na väčšine lokalít je vzácnejšia než ostatné druhy tichomorských lososov. Do niektorých riek sa dostávajú k výteru iba stovky exemplárov tejto nádhernej ryby.

Vo vnútrozemí vytvára pstruh dúhový menšie a farebnejšie formy obývajúce rieky a jazerá a práve niektoré z nich sa stali základom pre šľachtenie hospodárskych línií chovaných dnes umelo po celom svete a často i vysádzaných do športových vôd. Okrem toho bol pstruh dúhový vysadený na mnohých miestach sveta (Nórsko, Švédsko, Argentína, Peru, Uganda, Keňa, …) kde miestami žije prakticky divoko. Vďaka obrovskému areálu a množstva foriem bol pstruh dúhový niekoľkokrát popísaný a súčasné vedecké meno sa obyčajne používa pomerne krátku dobu, v starších knihách je väčšinou uvádzaný pod latinským názvom Salmo gairdnerii. Tak ako u nášho pstruha došlo i u tohoto druhu postupom času k prekríženiu jednotlivých línií pri odchove násad a čisté pôvodné populácie sú dnes vzácne.

Identifikácia a charakteristické znaky

Rozoznať pstruha dúhového od ostatných lososovitých rýb nie je ťažké. Jeho telo má sivastú alebo striebristú farbu so silným vodorovným ružovkastým pruhom na bokoch. Drobné tmavé bodky pokrývajú celé telo a na rozdiel od iných salmonidov sú vo veľkom počte i na chvostovej a chrbtovej plutve, i na tukovej plutvičke. Vo sfarbení a proporciách tela sú značné rozdiely dané lokalitou, podmienkami chovu a konkrétnou chovnou líniou. Môžeme tak nájsť pstruhy štíhle i deformovane zavalité, niekedy len s nevyvinutými plutvami.

Biológia druhu

U nás sa pstruh dúhový vyskytuje v tečúcich i stojatých vodách. V tečúcich vodách nie je toľko viazaný na úkryty ako pstruh obyčajný potočný a často sa vyskytuje v celom priečnom profile koryta. Oproti pstruhovi obyčajnému znáša o niečo vyššiu teplotu vody a je odolnejší voči znečisteniu. V nádržiach sa spravidla pohybuje v stĺpci, pričom hĺbka pohybu sa mení v priebehu dňa i behom sezóny. Bežne sa pohybuje u hladiny a naopak i u dna. Na mnoho miestach má pstruh dúhový tendenciu migrovať, spravidla po prúde, čo znižuje návratnosť po vysadzovaní, ale zároveň je príčinou občasného zjavu veľkých pstruhov dúhových v mimopstruhových úsekoch riek.

Potrava a rozmnožovanie

Potravou pstruhov dúhových sú hlavne vodný bezobratlovci vrátane bentických druhov a hrubšieho planktónu. Na stojatých vodách sa v potrave bežne vyskytujú i veľké druhy perloočiek. Zbierajú i náletový hmyz. Je samozrejmosťou, že väčšie kusy lovia i rybky a iné väčšie živočíchy. V produkčných vodách vedia do istej miery konzumovať i potravu podávanú kaprom.

V druhom roku života sú u nás pohlavne dospelí všetci samci a väčšina samíc. Trenie pripomína pstruha obyčajného. Dochádza k nemu v októbri až januári (existuje i línia s jarným výterom) a tak ako jeho príbuzný sa vytiera do hniezda, ktoré vybuduje samica v piesčitom alebo štrkovitom dne plytkého prúdu. Jedinci žijúci v nádržiach vyťahujú väčšinou za výterom do prítokov.

Hospodársky význam a úloha v ekosystéme

Význam pstruha dúhového je u nás predovšetkým hospodársky. Jeho prítomnosť v prírodných vodách je motivovaná záujmom o vysádzanie lososovitých rýb, ktorý nie je možno inak uspokojiť. Len v niektorých vodách zohráva pstruh dúhový ozaj pozitívnu úlohu a kladne ovplyvňuje ich sádku. Jedná sa o úseky riek, ktoré pstruhovi obyčajnému príliš nesvedčia a niektoré stojaté vody - pieskovne, údolné nádrže a chladnejšie rybníky. Do budúcna by možno bolo dobré oddeliť revíry alebo ich úseky s hromadným vysádzaním lacno produkovaného pstruha dúhového od úsekov, kde by sa udržovali populácie našich pôvodných lososovitých rýb.

U rastu dúhového pstruha existujú značné rozdiely medzi prírodnými a umelo chovanými populáciami. Zatiaľ čo rast v prírode často odpovedá rastu pstruha obyčajného alebo je len o málo vyšší, intenzívne kŕmené ryby vo veľkochovoch sú odchovávané do konzumnej hmotnosti 200 g v priebehu jediného roku a počas relatívne krátkej doby dosiahnu hmotnosti niekoľko kg.

Športový rybolov pstruha dúhového

Športový lov pstruha dúhového sa veľmi neodlišuje od lovu pstruha obyčajného, ktorý vykazuje väčšiu agresivitu voči vláčiacim nástrahám, viac miluje úkryty a zdá sa byť teritoriálnejší. Pstruh dúhový znáša i pomalšie tečúcu alebo stojatú vodu a hlavne čerstvo vysadené kusy majú často návyky skôr kaprovitých než lososovitých rýb a bežne sú ochotné brať na plávanú či položenú na dážďovky, červy a dokonca aj rastlinné nástrahy.

Najšportovejším spôsobom lovu pstruha dúhového je nepochybne muškárenie, ktoré si dokonca na stojatých vodách so sádkou tejto ryby osvojilo niektoré špecifické prvky, u nás donedávna neobvyklé. Poslednou dobou sa šíri lov pstruhov na dierkach vyvŕtaných v ľade. V dierke loví rybár buď na plávanú alebo pomocou vertikálnej prívlače.

Možný výber náradia pre lov pstruha dúhového:

• Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, podľa typu vody, rada rybárov poslednú dobu inklinuje k ešte jemnejším prútom. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm. Nástrahy: Všetky typy mušiek, nýmf a strímrov, pre stojaté vody existuje rada špeciálnych vzorov.
• Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nástrahy: Rotačky, drobné voblery, gumové nástrahy a rôzne typy nástrah vyrábaných z peria.
• Lov na dierkach: Čo najkratší jemný prútik, najlepšie priamo špeciál pre lov na dierkach. Nadväzce 0,12 - 0,16 mm.

Pstruh dúhový

Horské toky Slovenska a ich obyvatelia

Slovenské horské toky sú domovom pre rozmanité druhy rýb. Tieto ryby sú dôležitou súčasťou ekosystému a zároveň indikátormi čistoty vody. Zoogeograficky patrí toto územie do západokarpatského úseku podprovincie karpatských pohorí. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné.

Charakteristika horských tokov

Horský potok alebo rieka je charakterizovaná rýchlym prúdom vody, nízkou teplotou a vysokým obsahom kyslíka. Tieto faktory ovplyvňujú zloženie a adaptácie rýb, ktoré v nich žijú. Ryby v horských tokoch sú často menšie, majú torpédovitý tvar tela pre ľahšie prekonávanie prúdu a prispôsobené ústa na zber potravy zo dna alebo z vodného stĺpca.

Druhy rýb v horských tokoch Slovenska

Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského (pstruhového) a podhorského (lipňového) pásma. Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), ktorý sa vyskytuje prevažne v horskej a podhorskej zóne. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý (Cottus poescilopus). Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd.

Z ostatných druhov rýb žijú v tokoch Nízkych Tatier hlavátka podunajská (Hucho hucho), slíž severný (Noemacheilus barbatulus), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hrúz obyčajný (Gobio gobio), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) a podustva severná (Chondrostoma nasus).

Pstruh potočný

Pstruh potočný je jednou z najznámejších rýb horských tokov. Je to pôvodný druh, ktorý preferuje čisté, chladné a dobre prekysličené vody. Pstruh potočný sa vyskytuje v pstruhovom a lipňovom pásme riek a potokov. Jeho telo je vretenovité, s typickým mramorovaním na bokoch. Pstruh potočný je dravá ryba, ktorá sa živí hmyzom, larvami a menšími rybami. Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.

Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg. Najväčší známy exemplár pstruha potočného bol ulovený v Taliansku r. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami.

V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik. Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče.

Ďalšie druhy rýb

Okrem pstruha potočného obývajú slovenské horské toky aj ďalšie druhy rýb, ako napríklad:

• Hlaváč pásoplutvý
• Hlavátka podunajská
• Slíž severný
• Čerebľa obyčajná
• Hrúz obyčajný
• Jalec hlavatý a jalec maloústy
• Podustva severná

Spoločenská hodnota chránených živočíchov

Každý chránený živočích má svoju takzvanú spoločenskú hodnotu. Tá vyjadruje najmä biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu jednotlivých druhov a určuje sa s prihliadnutím na ich vzácnosť a ohrozenosť.

Napríklad spoločenská hodnota beluše veľkej je 3220 eur, vydry riečnej 1840 eur a rovnako aj rybárika riečneho - 1840 eur. Volavka popolavá má už len polovičnú spoločenskú hodnotu - 920 eur. No a väčšina čajok, ako napríklad čajka striebristá, bielohlavá, sivá - 460 eur, rovnako ako kormorán veľký - 460 eur...

Na základe čoho sa spoločenská hodnota vyčísľuje? Nakoľko je to objektívne? Akí „odborníci“ ju stanovujú? Je vôbec možné niektorý druh vytrhnúť z kontextu prírody a ohodnotiť ho? A je také „ohodnotenie“ definitívne?

Spoločenská hodnota je u živočíchov a rastlín zdanlivo dokonale prepracovaná. Veď je stanovená spoločenská hodnota napríklad aj malých podeniek, ktorá sa pohybuje okolo 20 eur/ks. U potočníkov je to často až 100 - 200 eur, vážky majú spoločenskú hodnotu už aj nad 200 eur... Ale ešte nikdy som nevidel žiadneho ochranára, či už priamo zo ŠOP, ochranárskych mimovládok ani z Inšpekcie životného prostredia vyčísľovať škody na drobných bezstavovcoch a hmyze po otrave rieky! Len rybári si zbierajú a počítajú „svoje“ ryby... Pýtam sa, načo je dobrá takáto spoločenská hodnota?

Rieka Domanižanka

tags: #pstruh #jazerny #spoločenská #hodnota #význam

Populárne príspevky:

• Čierna ryža v kozmetike Nivea
• Rýchly cestovinový šalát
• Kompletný sprievodca pestovaním papriky a paradajok
• Ako vybrať najlepší olivový olej
• Recept na kuracie nugetky