Pstruh potočný albín: Zaujímavosti a ochrana rýb na Slovensku

Slovenské vody sú domovom mnohých druhov rýb, od malých pstruhov potočných až po skutočné vodné monštrá. Rybári sa často vydávajú k vode s nádejou na úlovok, ktorý by sa zapísal do histórie. Pozrime sa na niektoré zaujímavosti o pstruhovi potočnom albínovi, najväčších rybách na Slovensku a ochrane rýb.

Sumec veľký: Kráľ slovenských vôd

Sumec veľký (Silurus glanis) je najväčšia ryba, ktorá žije v našich vodách - riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára.

Telo sumca je pretiahnuté a nesúmerné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Chrbtová plutva je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru. Sumec má mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká.

Základná farba si tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (Albín).

Sumec obľubuje stojaté a pomaly tečúce vody, kde vyhľadáva najmä pobrežné tône, riečne ramená či meandre. Zdržujú sa väčšinou pri dne a v rôznych úkrytoch, odkiaľ sa za súmraku vydávajú na lov. Rast a výskyt Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Intenzita rastu sumca podmieňuje celý rad rozmanitých faktorov (dostatok potravy, teplota vody atď). Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja.

Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy. Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku. Medzi najlepšie sumcové vody u nás, možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava.

Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m. Svetový rekord sumca veľkého je nad 200 kg a 335 cm. Slávny český rybár Jakub Vágner opäť posunul hranice úlovkov o kus ďalej.

Medzi najpoužívanejšie lovné spôsoby sumca patrí lov na ťažko, lov na podvodný plavák a prívlač. Lov na ťažko: Udica sa zaťaží primeranou záťažou (olovkom), ktorého úlohou je zatiahnuť nástrahu na dno a tam ju udržať na mieste. Lov na podvodný plavák: Používa sa pri love v silnom prúde rieky, na tokoch. Prívlač: Sumec sa loví pomocou blyskáča, plandavky, ktorého úlohou je napodobniť pohyb ryby vo vode tak, aby sumec nepochyboval o hodnovernosti a pravosti nástrahy.

Sumec je hospodársky cenný druh. Uplatňuje sa jeho biomelioračná funkcia, t. j. obmedzovanie a zhodnocovanie premnožených a menejcenných druhov rýb. Sumce udržiavajú vo vodách biologickú rovnováhu. Ich sanitárna úloha, ktorú plnia je nezastupiteľná.

Sumec veľký (Silurus glanis)

Šťuka severná: Dravý predátor s rekordnými rozmermi

Šťuka severná (Esox lucius) je jediný druh šťuky, ktorý sa vyskytuje na Slovensku. Je to dravá stanovištná ryba, ktorá väčšinu dňa trávi ukrytá vo svojom teritóriu, odkiaľ vyráža na lov. Obľubuje zarastené brehy a plytčiny, kde číha na svoju korisť.

Šťuka má pretiahnuté, torpédovité telo, ktoré jej umožňuje rýchle a obratné pohyby vo vode. Jej typickým znakom je široká, sploštená hlava s veľkými ústami plnými ostrých zubov. Sfarbenie šťuky je premenlivé, zvyčajne zelenohnedé s tmavými škvrnami, ktoré jej poskytujú dokonalé maskovanie v rastlinstve.

Šťuka sa neresí skoro na jar, keď teplota vody dosiahne 6-9 °C. Samička kladie ikry na rastlinný podklad a plôdik sa živí zooplanktónom, neskôr prechádza na konzumáciu menších rýb. Šťuka je absolútny dravec a kanibalizmus je bežný najmä u plôdika.

Jeden z príbehov úspešného rybolovu hovorí o rybárovi, ktorý pri love vláčením ulovil šťuku s dĺžkou 133 cm a hmotnosťou 26,7 kg.

Šťuka je cennou rybou pre športový rybolov a má význam aj v rybničnom hospodárstve, kde sa chová ako doplnková ryba. Jej mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku, bielu farbu a pevnú štruktúru.

Vyza veľká: Kedysi aj v slovenských vodách

Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Táto obrovská ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami.

Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z ktorých sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu.

Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.

Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov.

Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z 18. - 19. storočia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t.

Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu.

V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.

Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.

Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách.

Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda.

Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora.

Ochrana rýb na Slovensku

Ochrana rýb na Slovensku je komplexná problematika, ktorá zahŕňa legislatívne opatrenia, aktívny manažment populácií, ochranu biotopov a environmentálnu výchovu. Medzi najdôležitejšie nástroje ochrany patria:

Zákony a vyhlášky: Slovenská legislatíva upravuje ochranu rýb prostredníctvom zákona o rybárstve a vykonávacích vyhlášok. Tieto predpisy stanovujú podmienky rybolovu, ochranu chránených druhov, obmedzenia pre zásahy do vodných tokov a povinnosti pre užívateľov rybárskych revírov.
Chránené územia: Významným nástrojom ochrany rýb je vyhlasovanie chránených území, ako sú národné parky, chránené krajinné oblasti a prírodné rezervácie. V týchto územiach platia prísnejšie pravidlá pre hospodárenie a využívanie prírodných zdrojov, čím sa zabezpečuje ochrana biotopov a druhov.
Rybárske revíry: Rybárske revíry sú úseky vodných tokov a plôch, na ktorých sa vykonáva rybárske právo. Užívatelia rybárskych revírov sú povinní hospodáriť s rybami v súlade so zákonom a zabezpečovať ich ochranu. To zahŕňa zarybňovanie, ochranu neresísk, reguláciu rybolovu a boj proti pytliactvu.
Environmentálna výchova: Dôležitou súčasťou ochrany rýb je environmentálna výchova, ktorá má za cieľ zvyšovať povedomie verejnosti o význame rýb a vodných ekosystémov. Táto výchova sa realizuje prostredníctvom rôznych aktivít, ako sú prednášky, exkurzie, workshopy a informačné kampane.

Najcennejšie ryby Slovenska

Medzi najcennejšie ryby Slovenska patria druhy, ktoré sú ohrozené, vzácne alebo majú významný hospodársky či kultúrny význam. Medzi ne patrí napríklad hlavátka podunajská (Hucho hucho), ktorá je symbolom slovenských riek a patrí medzi najväčšie lososovité ryby na svete.

Hlavátka podunajská: Hlavátka podunajská je kriticky ohrozený druh, ktorý sa vyskytuje len v povodí Dunaja. Na Slovensku žije v riekach Turiec, Váh a Orava. Hlavátka je dravá ryba, ktorá dorastá do dĺžky viac ako 1 meter a hmotnosti vyše 20 kilogramov. Jej ochrana je mimoriadne dôležitá, pretože ide o vrcholového predátora, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v ekosystéme riek.
Lipeň tymiánový: Lipeň tymiánový je lososovitá ryba, ktorá obýva čisté a chladné rieky a potoky. Na Slovensku je rozšírený v podhorských oblastiach. Lipeň je obľúbenou rybou rybárov, ale jeho populácie sú ohrozené znečistením vody, reguláciou tokov a predačným tlakom.
Pstruh potočný: Pstruh potočný je pôvodný druh lososovitej ryby, ktorý žije v horských a podhorských potokoch a riekach. Na Slovensku je rozšírený takmer v celom území. Pstruh je dôležitou súčasťou ekosystému a obľúbenou rybou rybárov. Jeho populácie sú však ohrozené znečistením vody, reguláciou tokov a predačným tlakom.

Pstruh potočný (Salmo trutta fario)

Hrozby pre ryby na Slovensku

Populácie rýb na Slovensku čelia viacerým hrozbám, ktoré ohrozujú ich prežitie. Medzi najvýznamnejšie patria:

Znečistenie vody: Znečistenie vody priemyselnými a komunálnymi odpadmi, poľnohospodárskymi hnojivami a pesticídmi má negatívny vplyv na zdravie rýb a ich schopnosť rozmnožovania.
Regulácia tokov: Regulácia tokov, ako sú výstavba priehrad a úprava koryta riek, narúša prirodzené biotopy rýb a obmedzuje ich migráciu.
Klimatické zmeny: Klimatické zmeny, ako sú zvyšovanie teploty vody a zmeny v zrážkových úhrnoch, majú negatívny vplyv na životné podmienky rýb a ich schopnosť adaptácie.
Pytliactvo: Pytliactvo, teda nelegálny rybolov, ohrozuje populácie rýb, najmä chránených a vzácnych druhov.
Invázne druhy: Invázne druhy rýb, ktoré sa do slovenských vôd dostali neúmyselne alebo úmyselne, konkurujú pôvodným druhom o potravu a priestor, čím narúšajú ekosystém.

Obnova voľne tečúcich riek: Miroslav Očadlík

Príklad ekologickej katastrofy: Rieka Odra

Situácia na rieke Odra je alarmujúci príklad toho, ako môže priemyselné znečistenie vážne ohroziť vodné ekosystémy. Najmenej desať ton uhynutých rýb vylovili v Poľsku z rieky Odra. Rybári a dobrovoľníci uhynuté ryby nachádzali na 200-kilometrovom úseku, ktorý sa začína pri meste Olawa v Dolnosliezskom vojvodstve. Šéf poľského Štátneho vodného holdingu, ktorý je správcom vodných tokov, Przemyslaw Daca označil situáciu za gigantickú ekologickú katastrofu.

Vzorky vody odobraté nemeckými úradmi v rieke Odra, ktorá preteká pozdĺž časti nemecko-poľských hraníc, preukázali značnú kontamináciu ortuťou, informovala tlačová agentúra DPA. "Prvé výsledky sú k dispozícii od včerajšieho večera. Ešte ich nemáme oficiálne, ale skutočne poukazujú na masívne znečistenie ortuťou ako na faktor," uviedol miestny štátny úradník pre otázky životného prostredia Gregor Beyer. Obrovské množstvo mŕtvych rýb a iných živočíchov prvýkrát spozorovali koncom júla v blízkosti poľského mesta Olawa.

Poľský Úrad ochrany životného prostredia vo štvrtok uviedol, že náhly úhyn tisícov rýb v rieke Odra pravdepodobne spôsobilo priemyselné znečistenie vody. Poľsko nasadilo vojakov, aby pomohli vyčistiť rieku, dopĺňa tlačová agentúra AP. Vyšetrovanie príčiny ekologickej katastrofy pokračuje.

Význam aktívneho rybolovu a skúsenosti rybárov

Aktívny rybolov môže prebudiť vášeň a rešpekt k prírode. Skúsenosti rybárov, ktorí trávia čas pri vode, sú neoceniteľné pre pochopenie potrieb vodných ekosystémov a pre efektívnu ochranu rýb. Je dôležité učiť sa od skúsených rybárov a rešpektovať ich znalosti.

Príklad z praxe: Lov trofejných rýb

Lov najväčších rýb v revíri vždy fascinoval mnohých rybárov. Ako malý chlapec chodil okolo rieky a dokázal som hodiny sledovať skúsených rybárov pri love pstruhov. Už vtedy mi bolo jasné, že rybačka nebude vždy úplne zrozumiteľná či prehľadná, a preto týmto „chlapíkom“ patril môj obdiv.

Aktívny rybolov vo mne okamžite prebudil niečo viac ako iné techniky lovu. Už v desiatich rokoch mi bolo zrejmé, že 3,6 m „teleskop“ kúpený na poľskej burze, tridsaťpäťka vlasec a pár plandaviek v krabičke pre mňa znamenajú viac než celá kaprárska výbava. Hlboká údolná nádrž s členitým dnom dáva dravcom možnosť rastu do naozaj trofejných veľkostí a presne tieto ryby ma zaujímali.

Bol som si veľmi dobre vedomý, že na tejto priehrade môžem dosiahnuť trofeje, po ktorých som toľko túžil. Táto voda vo mne prebúdzala takú silnú túžbu a natoľko som sa na ňu upäl, že to niektorým mojim rybárskym kamarátom pripadalo až podivuhodné. Dôležitou časťou tohto lovu je uvedomenie si, že nežijeme v žiadnej severskej krajine a nemáme možnosti ako tamojší rybári, ale že lov v našich vodách je podstatne zložitejší a pestrosťou či veľkosťou úlovkov nikdy nemôžeme tamtým krajinám konkurovať.

Denne nás zaplavuje množstvo obrovských rýb na sociálnych sieťach, internetových kanáloch a v rôznych článkoch, kde lov vyzerá rovnako ľahko, ako objednať si vybavenie v rybárskom e shope. Bohužiaľ, realita je taká, že aj tí najlepší lovci v našich vodách môžu čakať na svoju trofejnú rybu aj niekoľko sezón.

Výber rybárskeho vybavenia a správny prístup

Rovno zabudnite na zábavné rybárčenie s jemným vybavením. Je dôležité naučiť sa pracovať s myšlienkou, že silný a kvalitný výstroj nám nedáva iba možnosť rybu úspešne zdolať, ale je to jedna z vecí, ktorá dokáže trofejnej rybe zachrániť život, a preto nesmieme absolútne nič podceniť. Každý rok sa objaví situácia, keď som vďačný za takýto silný výstroj.

Chytať zubáče v noci z brehu s fluorocarbonom 0,70 mm a 60-gramovým prútom dosť často môže pôsobiť ako klišé, ale… Nie je to tak dávno, čo som sa dostal do nemilej situácie. Ryba mi po záseku vymotala 130 m šnúry z navijaka a len vďaka kvalitnej výbave sa mi ju podarilo otočiť a následne zdolať. Na môj údiv sa po hodine boja búchal pri brehu sumec albín 198 cm, ktorý je nepriestrelným argumentom potvrdzujúcim moju teóriu.

Medzi rybármi dosť často panuje jedna veľká mýlka - na lov trofejných rýb je potrebná najdrahšia a najväčšia loď, najlepšie s najnovším sonarom. Počas roka ale nastáva na priehradách časť sezóny, keď môže byť lov z brehu podstatne účinnejší ako lov z člna. Touto časťou roka sa stávajú tie najteplejšie mesiace, keď je ryba pomerne veľkú časť dňa neaktívna a na lov vyráža až so súmrakom.

Vyhriate plytčiny plné pňov či štrkové pláže sú ako magnet pre kŕdle bielych rýb a presne tam vyrážajú za súmraku aj tie najopatrnejšie predátory. Naopak, v chladnejších mesiacoch sú čln, kajak alebo bellyboat veľkou výhodou. Ryba sa sťahuje do väčších hĺbok, a preto je väčšia šanca na prechytanie terénnych zlomov, potopených stromov či skalnatých útesov pod vodou, pri ktorých budeme dravca hľadať.

Neexistujú miesta, kde by sa zdržiavali iba veľké ryby. Tu musí dať rybár na svoj inštinkt, skúsenosti, znalosti revíru a hlavne veriť tomu, čo robí… Pozor, loviť inak ako ostatní neznamená, že je to zle!

Príbeh úspešného lovu

Jedno októbrové popoludnie mi v práci zazvonil telefón. Volal kamarát Honza, ktorý sa špecializuje na lov trofejných rýb. Prebehol medzi nami krátky rozhovor, z ktorého vyplynul jasný záver - zajtra pôjdeme na vodu. Neváhal som ani sekundu, ponuka na lov mi prišla vhod, pretože mi sezóna veľmi nevychádzala. Je ráno 4.30 hod. a my stojíme na brehu priehrady a chystáme čln na vyplávanie. Všetko je absolútne ideálne: mierny vietor, predpoveď hlási krásny jesenný deň, stromy okolo priehrady sa farbia do pestrého kabáta. Presne túto časť sezóny mám najradšej, lebo neraz to bola práve tá úspešná časť roka.

Rozhodnutie padlo na hlbšiu časť priehrady, kde je lov zložitejší, ale predpokladom je väčší výskyt trofejných rýb a menší rybársky tlak. Priehradu obaja veľmi dobre poznáme, a tak máme okamžite v hlave niekoľko skvelých miest, na ktoré sa chceme zamerať. Prvé miesto vyzerá naozaj sľubne, nikde ani živáčika, tu bude ryba istá, už len trafiť tú pravú. Po hodine a pol hádzania sme bez záberu, neveriacky krútime hlavou, slnko už vyšlo a my strácame moment prekvapenia. Nevadí, nasadíme obrovské voblery panvičkovej veľkosti a ideme vyskúšať ďalších pár miest. Nielenže ryba nereaguje, ale dokonca máme pocit, že ju naše nástrahy plašia. V tomto duchu sa nesie celá naša vychádzka. Čas na vode nezadržateľne ubieha a ja musím, bohužiaľ, o chvíľu lov ukončiť a vydať sa do práce. Očakávanie bolo obrovské, avšak nemáme ani záber. Naša myseľ je ľahko sklamaná, avšak v tej chvíli dostávam posledný nápad. Niekoľkokrát sme prešli okolo miesta, ku ktorému ma to celkom ťahalo. Honzovi sa moja myšlienka páči a ihneď meníme prudko kurz a vyrážame na posledný hotspot, než budem musieť nedobrovoľne lov ukončiť.

Rozhodujúci moment a úlovok života

Po príchode na „flek“ sa nám začína kaziť počasie, rozfúka sa južný vietor, ktorý nám sťaží podmienky lovu, a pretože hlásili bezvetrie, zostala kotva doma. Nasadzujem menšiu nástrahu Westin BullTeez 9,5 cm, na ktorú mám v sezóne neskutočný počet rýb. Chystám sa miesto poriadne preklepnúť a urobiť si o ňom lepšiu predstavu. Vietor sa s nami pohráva a nám sa vôbec nedarí.

Keďže poznám toto miesto lepšie, dohodneme sa s Honzom vymeniť pri riadení. Nástrahu dotiahnem pod loď, dvakrát s ňou klepnem o dno, vtom sa Honza zdvihne a meníme si miesta. Vôbec sa nesústredím na prút, iba s ním párkrát „šklbnem“ v ruke, načo zacítim jemné klepnutie do nástrahy, ktorú inštinktívne zasekávam s výkrikom „Je tam!“ Parťák vôbec nechápe, o čom hovorím, ale potom sa pozrie na môj prút a len nadšene prednesie: „To je ryba?“ Áno, ryba a zdá sa, že vôbec nie zlá. Okamžite povoľujem brzdu navijaka, pretože je to jediný záber za celý deň a o rybu nechcem prísť. Predátora zdolávam pokojne a pomaly, avšak ten sa ani nijako silne nebráni. Krásne ho pozorujem na sonare, ako stúpa v stĺpci k člnu. Na náš údiv vidíme na sonare, že úlovok na mojom prúte prenasleduje ešte jedna ryba podobnej veľkosti, čo nám pripadá fascinujúce. Ani jeden z nás nevie, čo je to za rybu, ale nerobíme si nejaké veľké ilúzie.

Keď zrazu pod hladinou prejde strieborné telo obrovskej ryby, po ktorom nasleduje posledný prudký výpad smerom ku dnu. „To bol boleň?“ pýta sa parťák v lodi. Ja už ale kričím: „Chystaj podberák, je to zubáč!“ A naozaj, o pár sekúnd nám na hladine leží jeden z najkrajších zubáčov, akého sme kedy v živote videli. Podobranie prebehlo hladko a naša radosť z úlovku je neskutočná. „Kamarát, to vari bude ryba okolo metra…“, vraví Honza. A stále obaja neveriacky hľadíme na neuveriteľnú stavbu ryby. Po zmeraní sme trošku vytriezveli, lebo úlovok je menší, ako sme čakali. Zubáč nás zmiatol svojou stavbou tela, ale aj napriek tomu sa táto ikernačka 93 cm stáva jednou z najcennejších rýb, ktoré sme kedy videli na vlastné oči. Nakoniec prebehlo pár rýchlych fotiek a ryba bola pustená s prianím: „Nabudúce zase čau!

Ulovenie trofejnej ryby je veľký rybársky sviatok. Sú za tým totiž stovky hodín pri vode, nespočetné množstvo odtrhnutých nástrah, boľavý chrbát, najazdenie mnoho kilometrov, potreba veľkej podpory a tolerancie zo strany rodiny atď. Zaobchádzanie s trofejnými rybamiM...

tags: #pstruh #potočný #albín #zaujímavosti