Pstruh Potočný (Salmo Trutta): Charakteristika a Význam

Slovensko sa pýši krásnymi horami a množstvom riek a potokov, ktoré sú ideálnym domovom pre pstruha potočného (Salmo trutta). Rybárstvo sa na Slovensku teší čoraz väčšej obľube a lososovité vody, v ktorých sa vyskytuje pstruh potočný, sú tu dosť rozšírené a dostupné. Pstruhy potočné, takzvané potočáky, patria k symbolom slovenských tokov, ale nehaňme ani u nás nepôvodné pstruhy dúhové. Už si zaslúžia prívlastok naše. Pstruh potočný je vysoko prispôsobivou rybou obývajúcou najrôznejšie typy vôd po celej Európe.

Pstruh potočný (Salmo trutta) patrí medzi obľúbené sladkovodné ryby z čeľade lososovitých (Salmonidae). Táto ryba je rozšírená prakticky v celej Európe. V Českej a Slovenskej republike sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch i vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.). Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode. Pstruhy už dávno žijú väčšinou v chovných rybníkoch, divé, chutnejšie formy sú zriedkavejšie. Ryby čeľade lososovitých (Salmonidae) sú druhy žijúce v čistých chladnejších tokoch alebo v horských jazerách, alebo druhy žijúce v mori a migrujúce na neresenie do riek.

V súčasnosti sa však táto ryba stretáva s rôznymi výzvami, ako sú obmedzenia pri zarybňovaní, vplyv inváznych druhov a zhoršujúce sa životné prostredie.

V našich vodách žijú formy pstruhov potočný a dúhový. Zatiaľ čo prvý je naša pôvodná ryba, pstruh dúhový nepôvodná. Na Slovensko bol introdukovaný pred mnohými rokmi a jeho pôvodný domov je Severná Amerika. Každá forma má klady a zápory.

Pstruh potočný je známy tým, že:

  • je menej náročný na potravu
  • dokáže osídliť malé toky a neúživné revíry
  • plne využíva úkrytové možnosti
  • vie sa v našich podmienkach aj prirodzene reprodukovať

Na druhej strane, je však náročný na kyslík rozpustený vo vode, má menšie prírastky a jeho násady z rybochovných zariadení sú drahšie. Od 1. septembra do 15. apríla je chránený.

Pstruh dúhový je, naopak, menej náročný na kvalitu vody, má podstatne väčšie prírastky a vyhovujú mu skôr menej prúdivé úseky, či nižšie položené rieky, ktoré sú už pre pstruha potočného nevyhovujúce. Loviť sa smie celoročne.

Rybári využívajú kombináciu týchto dvoch foriem pstruhov pri zarybňovaní, aby rovnomerne vykryli obsádkou celé úseky tokov. Stretávam sa s nálepkovaním pstruha dúhového prívlastkom nechcený, keďže ide o u nás nepôvodnú formu. Nemyslím si, že by sme sa mali k nemu takto stavať po storočnej histórii jeho existencie v našich podmienkach. Alebo prestaneme pestovať aj zemiaky a kukuricu?

Základná Charakteristika Pstruha Potočného

Pstruhy majú vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička.

Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedinci s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedinci s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej.

Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik.

Pokiaľ by sme mali popísať typický exemplár potočnej formy pstruha obyčajného, bude sa jednať o štíhlu rybu s mierne valcovitým telom pokrytým drobnými šupinami veľmi príjemnými na dotyk. Chrbát je tmavý, základná farba bokov je žltá s dvomi typmi škvŕn. Prvé sú tmavé, druhé červené s bielym lemom. Chvostová plutva je skoro rovno zakončená a prakticky bez škvŕn. Boky mladých exemplárov sú doplnené niekoľkými modrastými zvislými pruhmi, ktoré zrejme plnia funkciu ochranného sfarbenia, pokiaľ ich majiteľ nedorastie do väčších rozmerov. Po prekročení dĺžky asi 20 cm sa vytrácajú.

Medzi typické znaky pstruha potočného patria:

  • Tuková plutvička
  • Žltkasté sfarbenie bokov
  • Červené a čierne škvrny
  • Chvostová plutva bez škvŕn

Základné údaje o pstruhovi potočnom:

  • Latinsky: Salmo trutta
  • Maďarsky: Sebes pisztráng
  • Anglicky: Trout
  • Rad: Lososotvaré
  • Čeľaď: Lososovité
  • Potrava: Všežravec, dravec
  • Dĺžka života: 20 rokov
  • Pohlavná dospelosť: 2-4 rok
  • Doba rozmnožovania: Október - február
  • Bežná veľkosť: 20 až 40 cm
  • Maximum: Cez 110 cm
  • Lovná miera: 25 cm
  • Doba hájenia: 1.9 - 15.4

Výskyt a Biotop

Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov, ktorých voda je bohatá na kyslík a teplota nepresahuje 18 stupňov. Podľa výskytu pstruha sa tieto, mnohokrát veľmi podobné toky nazývajú aj pásmom pstruhovým.

Pstruh obyčajný u nás obýva predovšetkým tečúce vody pstruhového a lipňového pásma, vzácnejšie žije i v niektorých nádržiach. Je náročný na čistotu vody a vysoký obsah kyslíka, ktorý je limitujúcim faktorom pre jeho ďalšie rozšírenie. Práve chladná na kyslík bohatá voda umožnila prežívaniu pstruha v takzvaných sekundárnych pstruhových pásmach pod údolnými nádržami.

Ďalšou dôležitou vecou majúcou vplyv na výskyt pstruhov je dostatok úkrytov. S rastúcou veľkosťou je pstruh stále viac teritoriálnou rybou vyberajúcou si výhodné stanovisko s dostatočnou hĺbkou, ktorá ho ukrýva pred svetlom a dáva mu zrejme väčší pocit istoty.

Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie.

Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg.

Správanie a Potrava

Pstruh je teritoriálny druh, to znamená, že je verný svojmu stanovišťu. Opúšťa ho len pri neresovej migrácii, alebo migrácii súvisiacej s jeho rastom. Ináč si teritórium agresívne bráni. Preto pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu.

Pstruh sa živí živočíšnou potravou, ktorú u menších jedincov tvorí hlavne vodný bezobratlovci (larvy hmyzu apod.) a taktiež náletový hmyz. Za zvýšenej vody konzumuje i suchozemské organizmy splavené vodou a unášané prúdom. S rastúcou veľkosťou pribúdajú v potrave pstruha rybky a veľké exempláre už tento typ potravy preferujú a bežne konzumujú i jedince vlastného druhu.

Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné. Hlavne hlaváče sú častou korisťou v jarnom období, kedy sa neresia a strážia hniezdo s ikrami. Všeobecne sa dá povedať, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.

Rozmnožovanie

K neresu dochádza na jeseň a konkrétna doba je závislá na veľa okolnostiach, takže obdobie siaha od konca septembra hlboko do zimy, ojedinele až do februára. Najčastejšie je to ale v septembri októbri. Neresoviskom býva plytkejšie miesto s piesčitým až štrkopieskovým dnom a nie veľmi rýchlym prúdom.

Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast výrazne spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia. Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom. Inkubácia trvá okolo 520 denných stupňov /pri priemernej dennej teplote 5 st.

Lov myší ... Informácie o výstroji a technikách súvisiacich s lovom pstruhov v noci.

Ochrana a Revitalizácia Pstruha Potočného na Slovensku

Prvoradou úlohou pracovníkov Strediska starostlivosti o genofond rýb, ktoré Správa TANAP-u prevádzkuje vo Východnej, je udržiavanie populácie pôvodných druhov vo vodných tokoch. Systematické zarybňovanie určuje zákon o rybárstve z roku 2018 a schvaľuje ho Ministerstvo životného prostredia SR podľa zarybňovacieho plánu.

Pracovníci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) vo Východnej vysadili do potokov a horských bystrín 40 kilogramov pstruha potočného, čo predstavuje približne 15.000 kusov malých jedincov s hmotnosťou asi tri gramy. Nová generácia rýb oživila vodné toky v obci Ždiar, v Javorovej doline i v Tatranských Matliaroch v Skalnatom potoku.

Štátne lesy TANAP-u vysadia na území Tatranského a Pieninského národného parku počas júna celkovo 60.000 kusov násad pstruha potočného a 5000 kusov lipňa tymianového.

Celý proces - od vyliahnutia po vypustenie - trvá približne pol roka. „Pstruha potočného vytierame v októbri, ikry uložíme do vložiek a potom sa vyliahnu niekedy v decembri cez sviatky,“ uviedol technik zo Strediska genofondu rýb Východná Pavel Vechter. Pri vysádzaní násad musia dbať na to, aby voda v potokoch mala zhruba rovnakú teplotu ako v liahni, inak by rybky mohli utrpieť teplotný šok a uhynúť.

Z horských bystrín, kde majú ideálne životné podmienky, sa postupne dostanú aj do nižšie položených riek, či už je to Orava, Poprad alebo Dunajec.

V súčasnosti početnosť pstruha potočného klesá. Na vine sú úpravy vodných tokov, nevyrovnaná vodná bilancia posledných rokov, zvyšovanie kyslosti vody v horských oblastiach, šírenie predátorov (kormorán, vydra, norok), zarybňovanie inými druhmi (pstruh dúhový, sivoň) a nadmerný športový i nešportový rybolov.

Športový Rybolov Pstruha Potočného

Pstruh obyčajný je dravá a hltavá ryba, ktorú by bolo možné loviť prakticky všetkými spôsobmi. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší.

Možný výber náradia pre lov pstruha obyčajného:

  • Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti a na bežnom revíre to bude veľmi veľa. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča.

Pri rybárčení tiež platia určité zásady a pravidlá. Rybár musí vlastniť rybársky lístok, bez ktorého nie je možné na území Slovenska legálne loviť ryby. Rybár je povinný pred odchodom na rybačku zapísať do prehľadu dátum rybačky a úlovok z rybačky aktualizovať v prehľade hneď po rybačke. Rybár si v jednom dni môže ponechať najviac 2 kusy rýb akými sú kapor, lieň, šťuka, zubáč, sumec, boleň.

Na území Slovenska je k dispozícii 900 rybárskych revírov, ktoré ponúkajú pstruhové, lipňové kaprovité a lososovité vody.

![image](data:text/plain; charset=utf-8;base64,)

tags: #pstruh #potocny #charakteristika

Populárne príspevky: