Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario): Charakteristika a život v slovenských vodách

Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) je potočná forma komplexu druhov pstruha morského (Salmo trutta). Po slovensky sa nazýva jednoducho pstruh potočný (nesprávne: pstruh riečny; ľudovo: potočiak, potočák) alebo sa (zriedkavo) k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok, a to dozadu „...forma potočná“ („f. potočná“) či „...formy potočnej“ alebo dopredu „potočná forma... “; po latinsky sa k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok „...morpha fario“ (skrátane: „m. fario“), prípadne „...forma fario“ („f. fario“) (napr. Salmo trutta morpha fario pre druh a Salmo trutta trutta morpha fario pre poddruh).

Ojedinele sa klasifikujú ako poddruh (teda ako Salmo trutta fario). Na Slovensku sa vyskytuje pstruh potočný patriaci do druhu Salmo trutta (= staršie do druhu Salmo trutta trutta), t. j. pstruh potočný s vedeckým názvom Salmo trutta morpha fario (staršie: Salmo trutta trutta morpha fario) a možno (v minulosti určite) aj pstruh potočný patriaci do druhu Salmo labrax (=. staršie do druhu Salmo trutta labrax), t. j. pstruh potočný s vedeckým názvom Salmo labrax morpha fario (staršie: Salmo trutta labrax morpha fario).

Systematika a názvoslovie

V jednom (skôr novšom) type systematiky sa rod Salmo delí na desiatky (často takmer 50) druhov. Väčšina týchto druhov je veľmi príbuzná a preto tvorí tzv. „komplex druhov pstruh morský“ („komplex druhov Salmo trutta“). Všetky druhy z tohto komplexu druhov majú okrem iného potočné formy, ktoré sa v latinčine označujú pridaním prívlastku „...morpha fario“ („...m. fario“) alebo „...forma fario“ („...f. fario“) k názvu toho-ktorého druhu alebo poddruhu.

V takomto systéme by latinský ekvivalent pre názov pstruh potočný bol zápis v štýle „Salmo trutta morpha fario + Salmo labrax morpha fario + Salmo caspius morpha fario + ...“ atď. (namiesto „morpha“ môže byť „forma“), čiže by sa ako potočné formy museli vymenovať všetky druhy, ktoré patria do komplexu druhov Salmo trutta.

V alternatívnom (skôr staršom) type systematiky sa rod Salmo delí len na niekoľko málo druhov (v extrémnom prípade len na dva: losos atlantický a pstruh morský). To znamená, že namiesto vyššie uvedeného komplexu druhov je v tejto systematike spravidla len jediný veľký druh - pstruh morský (Salmo trutta). V takejto systematike je teda možné latinský ekvivalent pre názov pstruh potočný ako celok zapísať stručne ako „Salmo trutta morpha fario“ (resp. „Salmo trutta forma fario“), t.j. po slovensky aj pstruh morský forma potočná (alebo staršie: pstruh obyčajný forma potočná alebo losos pstruhovitý forma potočná ) resp. potočná forma pstruha morského/prstruha obyčajného/lososa pstruhovitého; alternatívne sa niekedy potočná forma ako celok klasifikuje ako poddruh, v takom prípade je latinský zápis „Salmo trutta fario“).

Ojedinele sa názov pstruh potočný používa na označenie celého druhu Salmo trutta, t.j. “Salmo trutta trutta morpha fario“ - t.j. “Salmo trutta labrax morpha fario“ - t.j. pstruh morský pontický forma potočná (existencia Salmo trutta labrax na Slovensku je sporná - porov. Zdroje).

Existujú dve teórie o pôvode týchto troch foriem:

1. Podľa jednej sú pstruhy pôvodne morské ryby, ktoré sa postupne prispôsobili životu v riekach. V zmysle tejto teórie je teda primárnou formou morská forma a ostatné dve formy sú odvodené (porov. aj napr. slovenský názov pstruh morský ako označenie celého druhu Salmo trutta). Niekedy sa preto morská forma uvádza ako Salmo trutta (teda ako druh bez prívlastku vyjadrujúceho formu resp. bez poddruhového mena) a prívlastok vyjadrujúci formu resp. poddruhové meno má len potočná forma a jazerná forma.
2. Podľa inej teórie sú pstruhy pôvodne sladkovodné ryby, ktoré sa počas glaciálov dostali do mora. V zmysle tejto teórie je teda primárnou formou potočná forma a ostatné dve formy sú odvodené (porov. vyššie aj napr. ojedinelý slovenský názov pstruh potočný ako označenie celého druhu Salmo trutta).

Historicky (a pôvodne) boli vyššie uvedené formy opísované nie ako formy či poddruhy, ale ako samostatné druhy. Brehm (1884) rozlišoval: Salmo salar, Salmo trutta (dnes: pstruh morský, teda morská forma pstruha morského), Salmo fario (dnes: pstruh potočný, teda potočná forma pstruha morského) a Salmo lacustris (dnes: pstruh jazerný, teda jazerná forma pstruha morského). Podobné delenie ako Brehm má (v tej časti rodu Salmo, ktorú dnes stále ešte zaraďujeme do rodu Salmo) aj Ottův slovník naučný (1903).

Pokiaľ ide o domáce názvy, Ottův slovník naučný v češtine potočnú formu (teda nie celý druh) nazýva „pstruh obecný“ a morskú formu (rovnako ako Brehm v nemčine) nazýva „pstruh lososový“. Na rozdiel od Brehma Ottův slovník naučný spomína (z tej časti rodu Salmo, ktorú dnes stále ešte zaraďujeme do rodu Salmo) ešte ako ďalší druh aj „pstruha skotského“ (Salmo levenensis).

Rozšírenie a výskyt

Pstruh potočný je rozšírený prakticky v celej Európe a introdukovaný aj na iných kontinentoch. Na Slovensku sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch aj vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.).

Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode. Pstruh potočný je citlivý na znečistenie vody, v ktorej žije.

Charakteristika

Pstruh má vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke.

Pre pstruha je typická tuková plutvička. Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedince s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedince s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi.

Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej. Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň.

Životný cyklus a správanie

Pstruhy sa živia najmä larvami vodného hmyzu, predovšetkým potočníkov, podeniek a pakomárov, ale tiež náletovým suchozemským hmyzom. Väčšie jedince sa živia aj menšími rybkami, obojživelníkmi a malými cicavcami.

Pstruhy v stredoeurópskych podmienkach dospievajú medzi druhým a tretím rokom života. Relatívna plodnosť samíc kolíše v intervale 2 000 - 3 000 ks/kg, ale v málo výživných horských potokoch je to menej. Ikry bývajú žlté a relatívne veľké, majú priemer 4 až 6 milimetrov.

K treniu dochádza v októbri a novembri a závisí predovšetkým od teploty vody v danom toku. Do neresiska migrujú dlho, pričom sú schopní prekonávať pomerne vysoké vodné prekážky, ako sú vodopády a hrádze. Ako neresiská si vyberá miesta s piesčitým alebo štrkovým dnom, s pomalšie prúdiacou vodou a hĺbkou do 0,5 metra.

Na dne bruchom vytvárajú oválne jamky až 50 centimetrov dlhé, do ktorých v niekoľkých dávkach ukladajú ikry, ktoré samec oplodňuje. Počas trenia obaja rodičia víria piesok a drobný štrk, ktorým ikry následne zakryjú.

Pstruh sa dožíva veku 3 až 5 rokov, staršie jedince sa vyskytujú veľmi zriedka. Jeho rast je závislý od množstva potravy v danej lokalite, v málo výživných tokoch dorastá vo veku 5 rokov do veľkosti približne 20 centimetrov, v lepších podmienkach väčších riek viac ako 30 centimetrov. Vyhovujúce podmienky a dostatok potravy majú zásadný vplyv na jeho rast a dĺžku života. Rekordný jedinec na Slovensku dorástol do dĺžky 98 cm.

Význam v ekosystéme

Pstruh potočný patrí medzi dominantné druhy rýb v horských a podhorských tokoch. Je dôležitým článkom potravinového reťazca a indikátorom čistoty vody. Jeho prítomnosť svedčí o zdravom a vyváženom ekosystéme.

Zdroje

• Pyramída
• MÁJSKY, J.. Tatranské pstruhy - ich pôvod a perspektívy . lesytanap.sk
• KOŠČO, J. et al. "Ichtyológia II: Učebné texty k elektronickému kurzu Ichtyológia II". Prešov: Prešovská univerzita v Prešove (PULIB), 2015. ISBN 978-80-555-1240-2.
• HOLČÍK, J., HENSEL, K. Ichtyologícká príručka. Účelová publikácia Slovenského rybárskeho zväzu. Bratislava: Obzor, 1972.
• FROESE, R., PAULY, D. (EDS.). FishBase. World Wide Web electronic publication. www.fishbase.org. version 06/2016 .
• ANDREJI, J. Variabilita reastu vreckového plôdika pstruha potočného (Salmo trutta morpha fario Linnaeus, 1758).... In: Acta fytotechnica et zootechnica 3/2012, s. 65-68.
• HORECKÝ, Ján: Základy slovenskej terminológie. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1956, s.
• JONSSON, B., JONSSON, N. "Ecology of Atlantic Salmon and Brown Trout". Dordrecht atď.: Springer, 2011. ISBN 978-94-007-1188-4.
• Losos atlantický . biomonitoring.sk
• NELSON, Joseph S.: Fishes of the Worlds. 4th edition. Hoboken: John Wiley & Sons, 2006. ISBN 978-0-471-25031-9.
• STEARLEY, R. F., SMITH, G: R.. Phylogeny of the Pacific Trouts and Salmons (Oncorhynchus) and Genera of the Family Salmonidae . researchgate.net, 1993
• BURNIE, D. et al.: Zviera. Bratislava: Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.
• KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vyd. Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6
• lososovité. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975.
• pstruh. In: Encyklopédia Slovenska 4. zväzok N - Q. Bratislava: Veda, 1980.
• HURČALA, Pavol. Slovenský rybár - Zaostrené na pstruha online. slovenskyrybar.sk, 2009, cit. 2016-11-15. Dostupné online.
• Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability: Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad online. minv.sk, cit. 2016-11-15. Dostupné online. . S.
• Časopis Poľovníctvo a rybárstvo - Hra farieb online. polovnictvo.pluska.sk, cit. 2016-11-15. Dostupné online.
• JONSSON, B., JONSSON, N. "Ecology of Atlantic Salmon and Brown Trout". Dordrecht atď.: Springer, 2011. ISBN 978-94-007-1188-4. s.
• VERSPOOR, E. et al. (eds). The Atlantic Salmon: Genetics, Conservation and Management. Oxford etc.: Blackwell Publishing, 2007. s.
• SOKOLOV, V. E. (ed). Pjatijazyčnyj slovar nazvanij životnych: Ryby. Moskva: Russkij jazyk. 1989. s.
• SMITH, G. R., STEARLEY, R. F.: The Classification and Scientific Names of Rainbow and Cutthroat Trouts.
• Salmo, siveň, Hucho, lososovité. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1-7. Praha: Československý kompas, 1925-1933.
• BREHM, A.: Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Achter Band, Dritte Abtheilung: Kriechthiere, Lurche und Fische, Zweiter Band: Fische. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1884., s.
• Linnaeus 1758 in: BRAND, S. J.. The Taxonomicon online. Zwaag: Universal Taxonomic Services, od roku 1989 do súčasnosti, cit. 2016-11-15. Dostupné online.
• HANEL, Lubomír; ANDRESKA, Jan. Vernakulární názvy mihulí a ryb České republiky. Lampetra : bulletin pro výzkum a ochranu biodiverzity vodních toků (Vlašim: Český svaz ochránců přírody), 2011, čís. VII, s. 36 - 71. ISBN 978-80-86327-95-2. Dostupné online cit. 2020-08-06. ISSN 1212-1312.
• FRIČ, A.: České ryby (Vyňato z časopisu Živy r. 1859). Praha, 1859 dostupné online. s.
• HENSEL, K. Pstruh potočný. In: Pyramída. Text na vnútornej strane zadného obalu (za str.
• Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s.
• FRANK, S.: Veľký obrazový atlas rýb. Bratislava: Mladé letá, 1976. Preklad: Juraj Holčík. s.
• KOTTELAT, M., FREYHOF, J. "Handbook of European Freshwater Fishes". publikované autormi, 2007. ISBN 978-2-8399-0298-4. s.
• MACURA, V., ŠKRINÁR, V. Hodnotenie kvality habitatu toku Drietomica metodikou IFIM, (?)2005, dostupné online, tab.
• LINNAEUS, C.: "Systema naturae. Tomus I. " Edicio decima, reformata. 1758 dostupné online, s.
• Voda v Českej republike. Praha: Consult, 2006. ISBN 80-903482-1-1 s.

tags: #pstruh #potočný #salmo #trutta #morpha #fario

Populárne príspevky:

• Chutné recepty
• Tradičná Slovenská Kotleta
• Chrumkavé domáce krokety
• Obrátený jablkový koláč – klasika
• Chrumkavé kuracie nugetky