Puding pani Elvisovej: Hudobná cesta a zaujímavosti

Skupina Puding pani Elvisovej (PPE) vznikla pred pätnástimi rokmi a všetky zmeny v hudobnom priemysle si zažila na vlastnej koži. Kapela má za sebou tri albumy, stovky koncertov a titul Koncertná skupina roka v ankete Radio Head Awards.

Kedysi platilo, že hudobná skupina si musela zohnať peniaze na štúdio, aby svoju tvorbu mohla nahrať. Potom presviedčala hudobných vydavateľov, aby jej tú nahratú produkciu vydali. S hotovým výliskom hudobníci obchádzali rádiá a televízie, aby ich zaradili do programu. Ak sa skupina dostala na obrazovky a do éteru, dozvedelo sa o nej veľa ľudí a tí si potom kupovali platne a cédečká. Dnes už nič z toho neplatí. Lacné technológie a internet priniesli do popkultúry úplne nové pravidlá.

O tom, ako sa dnes varí pop na Slovensku mimo stredného prúdu, porozprával spevák a klávesista skupiny Peter Ungvölgyi alias Pino.

Presťahovanie do Bratislavy

Je to už desať rokov, čo sa skupina PPE presťahovala z Košíc do Bratislavy. Prečo ste vtedy urobili tento krok a ako sa naplnili vaše očakávania?

V Košiciach sme fungovali päť rokov. Mesto bolo vtedy úplne zaspaté, fungoval tam len jediný klub, kde sa dalo hrať. Podnikali sme výlety na festivaly do Bratislavy a vždy keď sme tu boli, stretli sme rôznych ľudí a dostali nové podnety. Za jeden deň sme v Bratislave pre našu kapelu dokázali urobiť viac ako v Košiciach za pol roka. Začalo nám vŕtať v hlave, či by nebola schodnejšia cesta rovno sa sem presťahovať. Tak sme to urobili. A či sa naplnili očakávania? Myslím, že áno. Máme za sebou tretí album a mám pocit, že sme tu aj šťastní.

Zdroj: aktuality.sk

Život z hudby

Mali ste v skupine niekedy ambíciu živiť sa len hudbou?

To je otázka, na ktorú kvôli akejsi poverčivosti stále odpovedáme, že nie. Ale úprimne povedané, áno. Snom každého hudobníka je živiť sa hudbou a nemusieť riešiť nič iné okrem toho, čo ho najviac baví. Zároveň je ale dobré udržať si odstup a vnímať hudbu ako koníček.

Čo by bolo potrebné urobiť na to, aby vám hudba vystačila na živobytie?

My riešime veci prirodzeným vývojom. Neplánujeme to tak, že sa chceme živiť hudbou a preto ideme robiť toto a tamto. Určite nemeníme našu hudbu, nesnažíme sa ju robiť viac komerčnou, aby mala väčší úspech a aby nám tak priniesla väčšie zisky. Skôr nás baví to, že aj keď si ideme svojou cestou, tak stále sme na ceste hore, získavame si nových fanúšikov a môžeme hrať koncerty za vyššie honoráre. Momentálne fungujeme zhruba pol na pol, čiže cez deň sme v robote a večer v skúšobni. A aj toto je už celkom dobrý model.

Keďže ja pracujem v neziskovke, kde sa nezarába toľko ako v komerčnom sektore, tak to zhruba platí. Hranie v kapele je však aj trochu sezónna záležitosť. V lete je festivalov viac, na jar a na jeseň sa robia väčšinou klubové turné. A potom sú hluché obdobia, kedy veľa nehráme a vtedy sa to odráža aj na ziskoch.

Tantiémy

Zrejme dostávate aj nejaké tantiémy.

Áno, ale to je úplná lotéria. Každý rok čakáme, koľko dostaneme. Deje sa to vždy začiatkom leta. Vtedy možno v miestnych lokáloch stretnúť hudobníkov, ako si tlmeným hlasom navzájom oznamujú sumu, ktorú dostali a či je dôvod objednať ešte jednu rundu.

Preniknutie do Česka

Snažili ste sa s kapelou preraziť aj mimo Slovenska?

Pôvodný plán bol presunúť sa do Bratislavy, ktorú rýchlo dobyjeme, potom ísť do Prahy, ktorú si tiež podmaníme, vytiahneme na Berlín a tak ďalej, až sa z Východu cez Moskvu vrátime späť do Košíc. Ale vážne: Už sme trochu triezvejší v tom, že nie je ľahké osloviť mimoslovenský trh. Navonok sa môže zdať, že český trh je podobný nášmu a ľudia by nám mohli rozumieť. Ale na tom treba naozaj pracovať. My sme sa práve tento rok rozhodli venovať sa viac dobývaniu Česka. Preto máme menej koncertov na Slovensku a snažíme sa hrať viac v českých kluboch a na festivaloch. Oslovujeme českých promotérov, posielame cédečká do českých rádií. Slovensko je dosť malé, kluby, ktoré tu sú, už máme obehané niekoľkokrát a už sa z toho stáva trochu rutina.

Zohráva pri úspechu v Česku úlohu aj štýl hudby, ktorú skupina hrá? Zdá sa, že tam zo Slovenska boduje skôr „pesničkový“ stredný prúd.

My ani na Slovensku nepatríme do mainstreamu a pohybujeme sa skôr na alternatívnej scéne. V Česku sa snažíme rozšíriť naše pôsobenie práve v tejto oblasti. V Česku funguje silná alternatívna scéna s kapelami ako Midi Lidi, WWW či Kazety. Na tejto scéne by sme chceli aj my operovať.

Tvorba albumu

Prednedávnom ste vydali tretí album. Ako vznikal?

Celý proces tvorby od započatia práce na prvej skladbe až po finálne vylisovanie cédečka trvá zhruba dva roky. Nikdy nás nebavilo chodiť do štúdií a prenajímať si ich za hodinovú gážu. Človek je potom v strese, lebo stále myslí na to, že premrháva peniaze a nemôže si dovoliť veľmi improvizovať. Rýchlo sme prišli na to, že dnes si stačí kúpiť počítač, stiahnuť softvér a nahrávať sa dá aj doma. Vždy začíname zbieraním nápadov, ktoré si nahrávame priamo v skúšobni. Pol roka si takto hráme pre radosť a všetko zaznamenávame. Priebežne to počúvame a to, čo nás zaujme, začneme nahrávať naostro. Zariadili sme si naše vlastné skromné štúdio so základným vybavením. Tam to nahráme a veľa času strávime aranžovaním a produkovaním. Takýmto spôsobom vieme za dva roky vydať 40 minút hudby.

Náklady na vydanie CD

Koľko treba investovať do vydania cédečka?

Dnes to už nie je veľká položka. Z tretieho albumu sme vydali náklad tisíc kusov a stálo to okolo dvetisíc eur. Jedno cédečko nás vyšlo na zhruba na 1,90 eura. V tom je zarátaná aj výroba obalu a lisovanie cédečka. Samostatná položka bol mastering. Čo sa týka nákladu, pri každom albume sme sa pohybovali v rozmedzí od tisíc do dvoch tisíc kusov. Z aktuálneho cédečka je už prvý náklad rozobraný a ideme robiť dotlač ďalších päťsto kusov.

Oplatí sa vôbec pre dnešnú mladú generáciu vyrábať cédečká?

Je pravda, že my starneme a naši fanúšikovia mladnú. Vidno to aj na tom, že pre nich už cédečko nie je tak relevantné médium, ako bolo kedysi pre nás. Pre mladých je oveľa prirodzenejšie počúvať hudbu na MP3 prehrávačoch a sťahovať si ju z internetu. CD už funguje skôr ako suvenír alebo darčekový predmet. Pri sťahovaní z webu zaznamenávame oveľa väčšie čísla než pri predaji cédečiek.

Verzia na stiahnutie je spoplatnená?

Áno. Rozmýšľali sme aj nad tým, že by bola zadarmo. Ale tých päť eur sa nám zdá byť skôr symbolická suma. A keďže si všetky náklady znášame sami, tak je to určite minimálny obnos, ktorý môžeme za našu hudbu žiadať.

Koncerty a príjmy

Kapely sa dnes viac sústreďujú na živé hranie, ktoré je významnejším zdrojov príjmov, než ustupujúci trh s nosičmi. Platí to aj pre vás?

U nás to platí stopercentne. Väčšinu príjmov máme z koncertov. Minimálne príjmy sú z predaja cédečiek, dokonca z predaja tričiek máme viac. Pri koncertoch sa našťastie neukázalo, že by to ľudí prestalo baviť. Skôr naopak. Nám stále rastie návštevnosť. V tohtoročnej ankete Radio_Head Awards sme získali ocenenie Koncertná skupina roka, čo znamená, že to zrejme ľudí baví.

Koľko koncertov mávate za rok?

Najviac ich bolo v roku 2005, keď sme odohrali 70 vystúpení. Možno to nevyzerá byť veľa, ale niekedy sme na turné hrali doslova každý deň. Bolo to dosť náročné a vtedy sme si povedali, že toho bolo už príliš veľa. Máme v kapele aj speváčku, ktorej sa už veľmi nechce znášať všetky tie naše výlety. Preto si teraz už skôr vyberáme a snažíme sa hrať len toľko koncertov, aby to bolo aj pre nás príjemné.

Televízia a internet

Kedysi platilo, že mladá skupina sa potrebovala dostať do televízie a rádií, aby prerazila. Do akej miery sú tieto médiá ešte dôležité?

Môžeme byť vďační za silu internetu, vďaka ktorému máme oveľa bližšie k ľuďom, než cez klasické médiá. Takto môžeme s fanúšikmi priamo komunikovať a šíriť novinky o kapele veľmi rýchlo. Čo sa týka rádií - nás hrá len jedno celoštátne rádio a zopár lokálnych. Kedysi naozaj platilo, že sa stačilo objaviť v televízii a okolo kapely bol hneď väčší boom. Aj my sme mali takéto ambície, no v súčasnosti už ani neexistujú relácie a hitparády ako kedysi. Vznikli nejaké hudbné televízie, ale je to skôr minoritná záležitosť. Televíziu sme preto odložili bokom a celkom nám to vyhovuje, pretože by sme nechceli patriť medzi skupiny, ktoré ľudia spoznávajú na ulici.

Napriek tomu natáčate videá. Spĺňajú teda nejakú inú funkciu?

Áno. Videá púšťame na web, a takto sa zrejme dostanú k ešte viacerým ľuďom, ako keby bežali v televízii. Máme konkrétne čísla počtu zhliadnutí a vieme si sami vyhodnotiť, ktorý klip bol ako úspešný. Pre nás aj pre fanúšikov je prirodzenejšie, keď si hudbu a videá posielajú sami a objavujú ich, ako keby to len pasívne konzumovali v televízii. Ponúkali sme videá aj do hudobných staníc, ale odozva bola minimálna.

Podpora kreatívnych odvetví

Dnes sa začína hovoriť o podpore kreatívnych odvetví, do ktorých patrí aj populárna hudba. Ak by vám niekto ponúkol pomoc, prijali by ste ju?

Keby takáto ponuka prišla, zrejme by sme tomu nebránili. Zaujímavý by mohol byť napríklad nejaký komplex pre kreatívnu tvorbu. Ak by existovali spoločné priestory pre kapely a vizuálnych umelcov, tak by vzájomné ovplyvňovanie sa mohlo priniesť zaujímavé výsledky. My sme sa už ale v tomto popkultúrnom biznise naučili chodiť sami, takže zrejme nie sme tí, ktorí pomoc potrebujú. Určite ale existuje veľa mladých kapiel, ktorým by to pomohlo.

Hudobné festivaly a vystúpenia

Puding Pani Elvisovej je obľúbeným účinkujúcim na rôznych festivaloch a kultúrnych podujatiach na Slovensku aj v zahraničí. V minulosti vystúpili na festivaloch ako Pohoda, Grape, Leto v parku, Rock for People, Global Rockstar alebo Off Camera Festival v Poľsku. Ich energické vystúpenia a originálna hudba vždy prilákajú množstvo fanúšikov.

Vlci a ruže 2025

V roku 2025 sa Puding Pani Elvisovej predstaví na minifestivale Vlci a ruže, ktorý sa uskutoční 6. septembra vo vinárstve Magula v Suchej nad Parnou. Tento festival je spojením vína, hudby a prírody a ponúkne bohatý program pre všetkých návštevníkov. Okrem Puding Pani Elvisovej vystúpia aj ďalší zaujímaví interpreti ako fralaa, Romski & Otec Mirec (RudeBoys Radio), Ultrazvuk (Vec, Tono S.) + Zuzana Mikulcová a Škrupo. Návštevníci sa môžu tešiť na degustácie vín, prehliadky vínnej pivnice, sunset jogu a exkluzívny masterclass Modrého Portugalu.

Summerbeach Rudava 2005

V minulosti bola kapela súčasťou hudobného festivalu Summerbeach Rudava.

ART IN PARK

V roku 2019 bola kapela headlinerom festivalu ART IN PARK v Trenčianskych Tepliciach, ktorý priniesol umenie do verejného priestoru.

Spolupráca s Billy Barman

Puding Pani Elvisovej pravidelne spolupracuje s ďalšími slovenskými kapelami a umelcami. V roku 2015 sa kapela vydala na spoločné turné s kapelou Billy Barman s názvom BB Puding. V roku 2019 absolvovali turné s názvom Ľudovít Tour. Názov turné odkazoval na 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra. Turné zahŕňalo koncerty v rôznych mestách na Slovensku.

Bull In China a spolupráca so Slivkou

Slivka, speváčka skupiny Puding pani Elvisovej, sa objavila v tanečnej piesni Second To None na debutovom albume Together hudobného producenta Pavla Kučeru, vystupujúceho pod umeleckým menom Bull In China. Skladba je inšpirovaná osemdesiatkovým popom a soulom.

Tektonická platňa

Posledná platňa kapely je ich najvyzretejším počinom. Texty piesní sú hlbšie a prepracovanejšie. Kapela sa snažila neopakovať a priniesť niečo nové. Na platni sa výborne etabloval vibrafonista Dalibor Kocián.

Voices Live a podpora klubovej scény

Pino, líder a klávesák kapely, je súčasťou akcií Voices Live, ktoré sa konajú v Bratislave. Klub sa vybral vlastnou cestou, bez väčších intervencií zvonku. Mohol by sa stať inšpiráciou pre iné nezávislé kluby na Slovensku?

Áno, dobrým príkladom je žilinský klub Stanica Žilina-Záriečie, kde funguje partia nadšencov okolo Mareka Adamova. Beží to tam roky, k tomu sa nabaľujú granty, ale gro toho celého je, že to tí ľudia chcú robiť a baví ich to. V Banskej Bystrici je centrum Záhrada, založené na podobnom princípe. Takže našťastie sa tento model postupne rozširuje.

Rok 2015 na Slovensku

Zhodou okolností vyšli v podobnom čase albumy Lavagance, Chiki Liki Tu-a alebo Le Payaco. Aký máš pocit z roku 2015 na Slovensku?

Je to samozrejme náhoda, kto kedy vydá album. Skôr sa to rieši neskôr v rámci turné, teraz v jeseni toho bude veľa, napr. dvojice Korben Dallas - Zrní, Bez ladu a skladu - Para, a ďalší. Jedno z nich bude Ľudovít Tour, kde sa predstaví PPE s Billy Barman. Toto sme si chceli s inými kapelami zladiť, aby to nekolidovalo, aby sme neboli v ten istý týždeň v tých istých mestách. A čo sa týka albumov, mám radosť, že tento rok bol bohatý na dobré novinky. Le Payaco sa podarilo vrátiť na scénu vyrovnanou platňou, ktorá má čestné miesto v ich diskografii.

Posun v tvorbe

Posledná platňa je vaším najvyzretejším počinom. Ako táto skutočnosť súvisí s vekom a skúsenosťami?

Asi áno. Hoci si to neradi priznávame, fungujeme 20 rokov a za túto dlhú dobu sme nadobudli veľa skúseností s nahrávaním, komponovaním, a pod. Čo sa týka textov, ubudlo ľahších a jednoduchších tém, resp. slovných hračiek. Snažili sme sa priniesť niečo hlbšie, prepracovanejšie, aby sme sa neopakovali, ale myslím, že aj tým, že sme 30+, máme iné zážitky než tínedžeri.

Veľmi bláznivo znie snáď len názov jednej skladby, Pohár víťazov pohárov v Ouagadougou. Napriek tomu si myslím, že má dosť ďaleko k vašim úletom, keďže znie hudobne dospelo. Aký je tvoj názor?

V nej sme veľmi neriešili text, skôr len základný groove. Je to najgitarovejšia vec na albume, pretože v ostatných piesňach ich veľa nie je, ale toto je fakt o riffoch. Vzniklo to jamovačkou, od základného nápadu až po nahratie sme však toho nemuseli veľa meniť. Dosť rýchlo sa vymyslela štruktúra a atmosféra. Najviac času sme strávili vymýšľaním názvu (smiech), ktorý nakoniec dopadol absurdne. Často ju hrávame na koncertoch, pretože vznikla zo živého jamovania.

A nerozmýšľali ste, že pridáte viac gitár aj do iných skladieb?

Vieš čo, mne osobne na platni nechýbajú, lebo tam sme chceli mať taký čistý zvuk, aký máme, koncepčný, s Daliborovým vibrafónom. Naživo je to iné, tam je to s pridanými gitarami lepšie. Dúfam, že sa nám podarí na koncertoch mať v budúcnosti gitaristu. Na najbližšom turné gitarový hosť nebude, ale keďže Billy Barman je dosť gitarová kapela, nevieme, ako to dopadne. V niektorých veciach možno odznie, ale to je spontánne rozhodnutie priamo na turné.

Nápad zhudobniť rýdzo historický text nemá v histórii kapely obdobu, ak sa nemýlim. Odkiaľ prišla inšpirácia vybrať sa do Mezopotámie?

Keď počujem to slovo, otvára vo mne nejaký zvláštny svet, niečo staré, ale zároveň veľmi nablýskané, slnečné, rozprávkové, príjemné. Dlho sme mali skladbu s tým názvom, ale chýbal nám text. Rozmýšľali sme, čo tam doplniť. Tá skladba je zároveň o cestovaní (aj v čase), pretože na začiatku tu bola nálada tvoriť prehistorické texty, aj v úvodnej skladbe Prúdy láv riešime také veci ako veľký tresk. Chvíľu to vyzeralo, že album bude koncepčný, potom sa nám zdalo, že by to na náš vkus bolo príliš vážne, takže sme od toho upustili.

Na platni a koncertoch sa výborne etabloval vibrafonista Dalibor Kocián. Vedeli by ste si predstaviť, že spolu prerobíte niektoré staršie skladby a vydáte ich ako živú nahrávku alebo EP?

Nad touto možnosťou sme už viackrát rozmýšľali. Aby Dalibor nemusel odbiehať preč v tých piesňach, kde nehrá, vymyslel si svoje party, čím tie staršie veci posunul ďalej a výborne to znie. Máme aj akustické vystúpenia, kde sa to točí okolo zvuku vibrafónu, tak sme si vraveli, že by bola škoda nenahrať niečo z nich, keď už to máme nacvičené. Keď na to niekedy bude čas, možno okolo začiatku budúceho roka by sme to mohli realizovať. Nie je to náš prioritný plán, ale bavili sme sa už o tom.

Hrali ste v lete len festivaly?

Áno, síce ich nebolo veľa, ale išlo o veľké udalosti ako Pohoda, Grape alebo Leto v parku. Slivka má syna, ktorý mal v auguste rok, takže sme mali internú dohodu, že do toho jedného roka nebudeme tlačiť na koncertovanie a až potom na jeseň sa to rozbehne, čo sa vlastne aj podarilo.

Ako sa jej materstvo a tehotenstvo v kapele prejavilo?

Museli sme sa naučiť lepšie manažovať čas, keďže boli situácie, kedy nám Slivka povedala, že má hodinu čas a museli sme ho čo najefektívnejšie využiť. Proces narušený tým pádom nebol, lebo na skladbách sme robili všetci spoločne. Či už ide o spev alebo tvorbu, mali sme ju stále pri sebe, len sme museli byť oveľa disciplinovanejší. Môžem k tomu pridať jednu perličku: Keď sme nahrávali, nosila syna pod srdcom. Na skúške nám minule vravela, že keď plače, pustí mu CD a on sa utíši. Vnímal vibrácie aj vtedy, keď bol ešte v nej. Je to výborný prostriedok na tíšenie plaču.

Keď ste v minulosti mali vystúpenia na košickom Lete v parku, bolo vždy plno. Ako to bolo tento rok?

Vtedy išlo o akcie zadarmo, teraz je tam vstupné, takže tomu zodpovedá aj návštevnosť. Ale v Košiciach sa nám v podstate hrá stále dobre.

Ale najlepšie sa vám asi hrá aj tak v kluboch...

Áno, sme klasická klubová kapela, v malom priestore natlačíme do ľudí veľa energie a oni nám ju potom vracajú. Veľmi sa tešíme na turné, kde budeme hneď vidieť reakcie ľudí. Je super zaplniť klub hudbou do poslednej škáry, keď žije koncertom celý klub. Vtedy prekonávame všetky naše hranice, aké len existujú (smiech).

Pred piatimi rokmi ste turné s Billy Barman nazvali výstižným názvom BB Puding, tento rok je to Ľudovít Tour. Kam chodíte na také originálne nápady?

Mali sme s členmi Billy Barman menší brainstorming, kedy sme vymýšľali vhodný názov. Vytvorili sme si na FB internú skupinu, kde sme týždeň pridávali rôzne nápady. Nakoniec z toho víťazne vyšiel náš basgitarista Vilo, ktorý je známy slovný "hračičkár". Silným argumentom bolo nielen to, že to vtipne znie, ale aj preto, že uplynulo 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra. Môžeme na to odkazovať a rovnako dobre vyzerá grafika plagátov, kde obidve kapely majú podobu štúrovskej generácie.

Zvykli ste si na život v Bratislave natoľko, že by ste si už nevedeli predstaviť návrat do Košíc?

Stále keď som v Košiciach, rozmýšľam o tejto otázke. Vždy pribudne nejaký podnik, veľmi silná je tu domáca pivovarnícka scéna, toto mesto jednoducho rastie. Nemali by sme ani nutkanie odtiaľ ísť preč, ale v Bratislave máme momentálne vybudované zázemie, skúšobňu, štúdio, kamošov, je to praktickejšie miesto pre život. Nevieme, čo prinesie budúcnosť.

Je ekonomicky výnosné a príjemné podniknúť turné alebo na tom len človek prerobí a stratí pár rokov života?

Urobili sme dokopy päť väčších turné a vždy sa nám podarilo skončiť s čistým štítom, to znamená na nule. Turné nie je zárobková činnosť. Ak chceš urobiť kvalitnú šnúru, musíš do nej veľa investovať. Berieme si technikov, zvukára, svetlá, treba im zaplatiť ubytovanie, pri 17-18 ľuďoch sú výdavky vysoké. Ide o zviditeľnenie, je to v podstate vrchol snaženia, keď vydáš album, najviac si ho užiješ na koncerte. Máme sponzorov a partnerov turné, za ich pomoc sme im veľmi vďační, pretože aj vďaka nim sa to dá zvládnuť. Mohli by sme na tom zarobiť, ale potom už by to nebolo ono.

Takže víťazí láska k hudbe?

(Smiech) Znie to možno ako klišé a pátos, ale nemôžeme si dovoliť ísť do nejakého mesta a nevedieť, aký bude zvuk alebo svetlá. V každom klube máme rovnako kvalitnú show, z ktorej nepoľavujeme. Čiže áno, láska k hudbe, ale bez kompromisov.

Termíny a miesta Ľudovít Tour:

  • 13. 10. - Trnava, Art Klub
  • 16. 10. - Martin, Mestská scéna
  • 17. 10. - Púchov, Queens pub
  • 22. 10. - Banská Bystrica, Záhrada
  • 23. 10. - Prešov, Wave club
  • 24. 10. - Košice, Tabačka
  • 30. 10. - Trenčín, Klub Lúč
  • 31. 10. - Hruštín, Dom kultúry
  • 4. 11.
Rok Udalosť Miesto
2005 70 vystúpení Slovensko
2015 Turné BB Puding s Billy Barman Slovensko
2019 Turné Ľudovít Tour Slovensko
2025 Minifestival Vlci a ruže Suchá nad Parnou

tags: #Puding #pani #Elvisovej #výlet #zaujímavosti

Populárne príspevky: