Choroby a škodcovia paradajok: Ako ich rozpoznať a bojovať proti nim
Na prvý pohľad sa pestovanie paradajok nezdá byť náročné. Pri dobrom prísune organickej hmoty sa môže pestovať na akomkoľvek priepustnom type pôdy. Častokrát však prinášajú rozčarovanie pri pestovaní. Ochorenia paradajok vedú k strate rastlín i úrody a niekedy sa nesprávne identifikujú, takže sa občas jedna choroba zamieňa za inú. S tými, s ktorými sa môžeme stretnúť sú buď fyziologické, hubovité, bakteriálne, vírusové.
Fyziologické poruchy paradajok
Nedostatky vo výžive, zlé opelenie, nevyhovujúce pôdne podmienky a mnohé ďalšie faktory vyvolávajú vznik fyziologických porúch, napríklad deformácie plodov či zvinovanie listov.
- Praskanie plodov - riešením tohto problému, ktorý nastal po výdatnom príjme vlahy po dlhom období sucha, je pravidelná závlaha.
- Zelený prstenec - býva spôsobený nedostatočnou výživou rastlín, vysokými teplotami a silným slnečným žiarením. Nedostatok vo výžive môžeme jednoducho poriešiť pomocou správneho dávkovania Hnojíka.
- Zvinovanie spodných listov - je vyvolané poveternostnými podmienkami, vysokými teplotami a suchým vzduchom. Opäť môžeme použiť zatienenie rastlín.
- Hniloba špičiek plodov - s pôvodom v nedostatku vápnika a vlahy počas obdobia, keď plody rastú. Pred výsadbou preto odporúčame doplniť vápnik do pôdy, napríklad vo forme rozdrvených vaječných škrupín. Pri prvých príznakoch je nutné doplnenie vápnika do pôdy. K tomu pravidelné prihnojovanie a zavlažovanie (zvlášť v suchom období) pomôže tento problém poriešiť.
- Nedostatočné vyfarbenie plodov okolo stopky je tiež označované ako zelený golier alebo žltá kapucňa. Okrem odrodových vlastností sa na nej podieľa predovšetkým intenzívne slnečné žiarenie (prehriatie pletiva). V prípade zeleného goliera zostáva nedostatočné vyfarbenie aj v priebehu skladovania.
- Hniloba špičiek plodov rajčiakov sa prejavuje vo forme pravidelných, pomerne veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr bývajú tieto škvrny porastené rôznymi hubami (najčastejšie hubou Alternaria tenuis, ktorá osídľuje odumierajúce rastlinné pletivá), preto hnilobu špičiek plodov mnohí pestovatelia považujú za ochorenie hubového pôvodu a hľadajú možnosti chemickej ochrany postihnutých rastlín. Hniloba špičiek plodov rajčiakov je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou a nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov. Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorého síce v pôde môže byť dostatok, avšak pre rastliny nie je prístupný. Hnilobu špičiek plodov rajčiakov v praxi často zamieňajú aj s alternáriovou škvrnitosťou, vyvolávanou hubou Alternaria solani, ktorá do plodov preniká zvyčajne cez stopky plodov.
- K poškodeniu záhradných plodín silným slnečným žiarením najčastejšie dochádza pri náhlej zmene počasia, kedy sa po niekoľkodňovom zamračenom alebo daždivom počasí náhle oteplí a výrazne sa zvýši intenzita slnečného žiarenia. Zo zelenín sa so slnečným úpalom najčastejšie stretávame na paprike a rajčiakoch predovšetkým po vysadení sadeníc na trvalé stanovište. Tieto sadenice boli predpestované v skleníkoch alebo za oknami bytov, kde neboli vystavené priamemu slnku. Ak navyše rástli v hustom spone, môžu byť okrem listov poškodené aj ich stonky, ktoré zo slnečnej strany zbelejú, skorkovatejú a ľahko sa lámu. Slnečným úpalom bývajú poškodené aj plody rajčiakov. Ohrozené sú najmä tie plody, ktoré sa pri odstraňovaní zálistkových výhonkov obnažili.
Choroby paradajok spôsobené bakteriálnymi patogénmi
- Bakteriálna rakovina, ktorá je spôsobovaná baktériou Corynebacterium michiganense, býva príčinou kučeravenia listov paradajok a je nebezpečnou chorobou paradajok. Rozpoznávacím znakom je charakteristické zvlnenie listov rajčiny, po ktorom začne vädnúť. Najprv sa to prejaví v spodnej časti rastliny, ktoré rýchlym tempom smeruje nahor. Môže sa prejavovať na listoch len na jednej strane stonky. Pri silnom napadnutí vznikajú praskliny, ktoré môžu viesť k vytekaniu slizu.
- Bakteriálna škvrnitosť rajčiaka - Xanthomonas campestrist pv. vesicatoria - najčastejšie postihuje rajčiak a papriku. Pri rajčiakoch sú náchylnejšie poľné, pri paprike koreninové odrody. Príznaky choroby sa vyskytujú na listoch, stonkách, stopkách, ale najmä na plodoch. Baktérie napadajú mladé rastlinné pletivá.
Ako bojovať proti bakteriálnej rakovine paradajok?
V súčasnej dobe neexistujú u nás odrody paradajok odolné voči bakteriálnej rakovine. Avšak podľa zistení kríčkové odrody paradajok sa zdajú byť voči nej odolnejšie. Napadnuté rastliny a ich časti sa odporúčajú odstrániť a spáliť, aby sa predišlo rozšíreniu infekcie. Nesmú sa používať na kompostovanie! Všetky náradia, ktoré prišli do kontaktu s napadnutou rastlinou je potrebné dezinfikovať. A na zdravé rastliny sa odporúča aplikovať postrek meďnatými prípravkami. Jedinou možnosťou, ako účinne bojovať proti bakteriálnej rakovine je PREVENCIA.
Odporúčania:
- Vysádzajte len ZDRAVÉ semená a sadenice.
- Pri pestovaní udržiavajte OKOLIE RASTLÍN ČISTÉ, odburinené. Napadnuté rastliny spáľte.
- DEZINFIKUJTE svoje záhradnícke náradie i oblečenie a ruky.
- Dbajte na SILNÚ IMUNITU RASTLÍN - rozhoduje o obranyschopnosti pred patogénmi. Skvalitnite PÔDU a doprajte svojim rastlinám kvalitnú VÝŽIVU a vhodné podmienky.
- Používajte EKOLOGICKÉ PROSTRIEDKY a vyhnite sa chemickým pokiaľ to len bude možné. Využívajte PREVENTÍVNE prírodné prostriedky na ochranu pred škodcami.
- Pravidelne KONTROLUJTE svoje rastliny a starajte sa o svoje rastliny s LÁSKOU
Upozornenie: Sledujte svoje paradajky pred hladnou sarančou!"
Stolbur rajčiaka (Tomato stolbur phytoplasma)
Stolbur rajčiaka (Tomato stolbur phytoplasma) vyvolávaný špecializovanou baktériou označovanou ako intracelulárny parazit fytoplasma Tomato stolbur, ktorého nosičomi je hmyz. Príznaky stolburu sa prejavujú na všetkých nadzemných častiach napadnutých rastlín. Viditeľné sú výrazné zmeny na celej rastline. Môžeme pozorovať chlorózu na vrcholkoch rastlín, skrátenie stonkových článkov a vertikálnejší rast. Prejavy na listoch vidíme v ich menšom počte a zároveň ich zakrpatievanie a stáčanie okrajov nahor. Spodná strana listov môže mať ružový či fialový nádych.
Stolbur rajčiaka si občas záhradkári mýlia s klasickým zvinutím listov z tepla. Rastlina napadnutá stolburom je však nápadne odlišná od zdravých rastlín. Listy sa stáčajú, sú akoby zakrpatené, nevyvinuté. Stolbur prenášajú cikády a najčastejším zdrojom nákazy býva bežná záhradná burina - pupenec roľný. Ochranou môže byť preventívny postrek proti cikádam tesne pred letom.
Choroby paradajok spôsobené hubovými patogénmi
Choroby paradajok spôsobené hubovými patogénmi patria v našich končinách asi k najrozšírenejším.
- Septóriová škvrnitosť je deštruktívna choroba paradajok listov, stopiek a stoniek, ktorú vyvoláva huba Septoria Lycopersici. Prejavy nájdeme najprv na spodných listoch v blízkosti zeme. Spoznáme ich ako drobné okrúhle škvrny s tmavými okrajmi a stredu žltobéžovej farby. Uprostred škvŕn môžeme vidieť drobné čierne bodky vytvorené spórami. Škvrny na listoch sa postupne rozrastajú. Listy žltnú a opadávajú. Huba nenapadá plody, len stonky a stopky kvetov. Avšak jej následkom sa znižuje veľkosť a kvalita plodov.
- Suchá škvrnitosť listov, či inak Alternarióza paradajok je spôsobená hubou Alternaria solani. Prejavuje sa na listoch paradajok ako žilkované škvrny až 1,5 cm veľké, tmavohnedej farby s jasne vyznačenými sústrednými zónami. Škvrny na listoch postupne vyschnú a vypadnú. U plodov dochádza k napadnutiu v miestach poškodenia šupky a v úžľabine napojenia stopky na plod. Na miestach napadnutia plody zahnívajú a vzniká tam viditeľný mycéliový povlak.
- Fuzariózu či vädnutie rajčiakov spôsobuje huba s názvom Fusarium oxysporum. Jej vstupnou bránou sú korene paradajok, ktoré sú poranené a prerastajú zamorenou pôdou. Prvý príznak, ktorý si môžeme všimnúť, sú ovisnuté a vädnúce spodné listy strácajúce zelené farbivo a mení sa farba do zlatožlta. Huba spôsobuje hnednutie cievnych zväzkov vo vnútri rastliny, aj keď jej povrch nevykazuje známky napadnutia. Upchatie ciev vedúcich vodu je hlavný dôvod vädnutia rastliny. Spóry huby Fusarium oxysporum prežijú v pôde aj niekoľko rokov. Huba obľubuje suché počasie a nízku vlhkosť pôdy. V kombinácii s teploty pôdy presahujúcou 27 °C sú to ideálne podmienky a šírenie ochorenia.
- Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans) prestavuje rýchlo sa šíriacu chorobu paradajok, ktorá spôsobuje rýchlo postupujúce hnednutie listov, stoniek i plodov. Označujesa ako Fytoftóra. Vyskytuje sa pri pestovaní vo voľnom priestranstve v záhrade či na poli, ale i v uzavretých skleníkoch či fóliovníkoch. Priaznivé podmienky pre jej rozmnožovanie prichádzajú najmä po daždivých dňoch. Prvými príznakmi napadnutia sú veľké, nepravidelné, vodnaté škvrny na špičkách a okrajoch listov. Tie sa pri vhodných podmienkach rýchlo zväčšujú a zasahujú značnú časť listu. Na zelených a nedozretých plodoch paradajky sa objavia charakteristické veľké, tvrdé škvrny hnedej farby, ktoré zasahujú hlboko do dužiny plodu.
- Čierna pleseň (Alternaria alternata) patrí závažné ochorenia paradajok. Príznaky si môžeme všimnúť na povrchu ovocia ako lézie od drobných po veľké, prepadajúceho sa kruhového tvaru.
- Septóriová škvrnitosť (Septoria lycopersici) postihuje len listy a vňať rajčiakov a vyznačuje sa tvorbou 2-5 mm veľkých škvŕn. Vyskytuje sa predovšetkým na kríčkových odrodách pestovaných vo voľnej prírode a za daždivého počasia sa veľmi rýchlo šíri.
- Fytoftóra rajčiakov (známa aj ako plieseň zemiaková na rajčiakoch) sa v posledných rokoch stala limitujúcim faktorom pri pestovaní rajčiakov. Ochorenie spôsobuje huba Phytophthora infestans, ktorá je známym pôvodcom plesne zemiakovej (fytoftóry zemiakov). Veľmi nepríjemnou vlastnosťou fytoftóry je skutočnosť, že takmer zo dňa na deň dokáže zlikvidovať porasty zemiakov alebo rajčiakov.
- Sivá pleseň je vyvolávaná hubou Botrytis cinerea, ktorá napáda viac ako 200 druhov rastlín, od okrasných po úžitkové, zeleninu i ovocie. Predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre paradajky počas zimného, jarného a jesenného pestovania v uzavretých priestoroch ako skleník, fóliovník, parenisko či fóliový tunel. Tam, kde je vysoká vlhkosť a obmedzené vetranie. Príznaky sivej plesne nájdeme na všetkých nadzemných častiach rastliny. Škvrny šedozelenej alebo žltej farby, ktoré sa postupne zväčšujú nájdeme na listoch, ktoré postupne odumierajú. Stonky vykazujú prítomnosť veľkých škvŕn sivej alebo hnedej farby. Napadnuté puky kvetov hnednú a následne odumierajú. Rastlina nad miestom infekcie stonky odumiera. Plody paradajok postihnuté sivou plesňou majú vodnaté a mäkké škvrny.
Vírusové ochorenia paradajok
Choroby paradajok spôsobené vírusovými patogénmi zvyčajne spôsobujú zmeny farby listov, bledé škvrny a môžu spôsobiť zakrpatený alebo abnormálny rast. K ich napadnutiu a rozšíreniu veľmi často prispievajú škodcovia, ktorý tieto patogény prenášajú. Vo všeobecnosti sa uvádza, že rastliny napadnuté vírusmi sa nedajú liečiť. Preto v rámci zamedzenia šírenia vírusových patogénov sa odporúča ich zlikvidovať. Presnos ochorenia môžu spôsobiť ako škodcovia ako vošky, molice a ďalšie, tak samotní pestovatelia svojim infikovaným náradím a podobne.
- Vírus bronzovitosti rajčiaka (TOMATO SPOTTED WILT TOSPOVIRUS - TSWV) nepatrí len medzi choroby paradajok, ale napadá asi 1000 popísaných druhov ako úžitkových, tak aj okrasných rastlín. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že prvotné prejavy sa na listoch prejavujú drobnými, neostro ohraničenými škvrnami, ktoré sú buď chlorotické alebo bronzoveji farby. Listy sa následne deformujú a krútia smerom nadol. Na stopkách listov alebo stonke rastlín sa objavujú pásiky tmavohnedej až čiernej farby. Plody vykazujú vpadnuté, sústredené, jasné až nekrotické kruhové vzory zasahujúce do vnútra pletív. Pri napadnutí mladých rastlín dochádza k nekrózam a odumretiu ešte skôr, ako prinesú plody.
- Mozaikový vírus je infekčným ochorením zahŕňajúcich skupinu rôznych typov vírusov postihujúcim rastliny na jej bunkovej úrovni. Príznaky závisia na odrode, vývojovom štádiu rastlín a stanovisku. Infikované rastliny sú veľmi často úplne bez príznakov, alebo sa príznaky postupne strácajú. Napadnuté plody sú mramorované a nepravidelne dozrievanie sa prejavuje oranžovými a červenými škvrnami.
Škodcovia paradajok
Okrem chorôb ohrozujú úrodu paradajok aj rôzni škodcovia. Medzi najčastejších patria:
- Vošky na paradajkách sa dokážu rýchlo premnožiť. Živia sa cicaním štiav, čo rastlinu oslabuje. Listy začnú rýchlejšie žltnúť a schnúť. Proti voškám treba zasiahnuť čo najskôr po ich zistení. Dá sa tak urobiť chemickými prípravkami, určenými na vošky na rajčiakoch. Dnes už však existujú aj ekologické postreky, často sú na olejovom alebo mydlovom základe. Olejové typy prípravkov pôsobia na vošky tak, že im upchajú dýchacie otvory a vošky hynú.
- Psota rajčiaková (Tuta absoluta). Spozorovali ste na plodoch rajčín dierky a v plodoch húsenice? S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o psotu rajčiakovú (Tuta absoluta). Je to nočný motýľ, ktorý kladie vajíčka na nadzemné časti rastlín. Z nich sa neskôr vyvinú larvy - húsenice (v poslednom štádiu veľké približne 8 mm). Tie prenikajú do listov, stoniek aj plodov, kde vytvárajú tunely. Z biologických prípravkov sa na ich likvidáciu používa prípravok Lepinox Plus.
- Bzdochy sú závažného škodcu, ktorý škodí cicaním. Poškodzuje až 150 druhoch rastlín od kvetov cez ovocie až po zeleninu. Okrem toho prenáša hubové ochorenia. Bzdochy zberáme ručne v rukaviciach, pri masívnom výskyte alebo veľkej ploche používame postrek určený proti žravým a cicavým škodcom, napríklad Sanium Ultra, Sanium Al, Sanium Ultra Al, Karate Zeon 5 SC, Mavrik 2F, SpinTor.
- Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby.
- Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) má v teplejších oblastiach Slovenska dve, v chladnejších oblastiach jednu generáciu za rok. Prezimuje v štádiu chrobákov v pôde, ktorú opúšta zvyčajne od polovice mája. Po krátkom úživnom žere chrobákov dochádza k páreniu a potom samičky začnú klásť vajíčka na spodnú stranu listov zemiakov, ale i burín v porastoch zemiakov. Vyliahnuté larvy najprv vyhryzávajú v listoch okienka, neskôr konzumujú celé listy, z ktorých nechávajú len hrubšiu žilnatinu.
- Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum), známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek.
Ako si poradiť s chorobami a škodcami paradajok?
Existujú chemické i prírodné riešenia. Výber je na vás. Aplikácia Hnojíka už pri existujúcich ochoreniach si vyžaduje značnú trpezlivosť a pravidelnosť. To, či sa vám podarí zachrániť vaše rastlinky, my s určitosťou zaručiť nevieme, pretože úspešnosť vyliečenia závisí od mnohých faktorov. Najjednoduchšou a zároveň lacnejšou je metódou je prevencia budovaním zdravej silnej imunity rastlín a vytvorením optimálnych podmienok na ich pestovanie.
Prírodná cesta, ktorou jednak dodáte potrebné vyvážené živiny, posilníte bunkové steny svojich rastlín, a zároveň pomôžete, aby sa prirodzene bránili ako škodcom, tak i chorobám, ponúkame vám Hnojík, české organické hnojivo. Aplikácia Hnojíka je možná ako posypom, zálievkou, tak aj postrekom. Zálievka má rýchlejší nástup účinku. Účinok posypu má dlhšie trvanie. Ideálna je ich kombinácia.
Ako použiť hnojivo Hnojik?
Doplnenie organickej hmoty pred pestovaním o dobre vyzretý hnoj, kompost, vápnik, organické a organicko-minerálne hnojivá (Hnojík, TRusEko Agro PRÉMIUM, Alginit, HUMAC®Agro) prírodné látky, ktoré ju zlepšujú kvalitu a výživnosť pôdu, detoxikujú ju (ZeoSand, Zeolit Agro, Alginit, HUMAC®Agro) podporujú v pôde žijúce prospešné mikroorganizmi (Alginit, HUMAC®Agro) a následné pravidelné dopĺňanie vyvážených živín počas pestovania je priam nevyhnutné.
Tabuľka najčastejších chorôb a škodcov paradajok a ich riešenia:
| Choroba/Škodca | Príznaky | Prevencia | Riešenie |
|---|---|---|---|
| Pleseň zemiaková | Škvrny na listoch a hniloba plodov | Mulčovanie, dobrá cirkulácia vzduchu | Fungicídne prípravky |
| Bakteriálna škvrnitosť | Vodnaté škvrny na listoch, stonkách a plodoch | Zdravé semená, čistá záhrada | Meďnaté fungicídy alebo antibiotiká |
| Molica skleníková | Zakrpatený rast, žlté listy | Čisté skleníky, bez burín | Žlté lepové dosky, insekticídy |
| Hnednutie koncov | Tmavohnedé až čierne škvrny na koncoch plodov | Pravidelná zálievka | Vápnikové hnojivá |
| Bzdochy | Žlté škvrny na listoch a plodoch, deformácie plodov | Pravidelné kontroly, mechanické odstránenie | Žlté lepové dosky, insekticídy |
| Vošky | Deformácie listov, lepkavá medovica | Podpora dravého hmyzu (lienky, zlatoočky) | Mydlový roztok, insekticídy |
tags: #rajčiny #choroby #a #škodcovia


