Raňajky v tráve: Realizmus a umelecký smer v kontexte Édouarda Maneta

Umenie poslednej tretiny 19. storočia bolo svedkom nástupu niekoľkých nových umeleckých smerov a jedného úplného umeleckého slohu - secesie. Vedúcou krajinou, kde moderné umelecké smery vznikali, bolo Francúzsko a jej metropola Paríž, odkiaľ sa s menším, či väčším opozdením rozšírili do ostatných krajín.

Základný pojem „moderné umenie“ nie je jednoznačný, jeho historické vymedzenie sa postupne posunulo z 19. st. do 20. st.

Impresionizmus: Zachytenie dojmu

Impresionizmus je smer, ktorý vznikol na konci 60-tych rokov 19. storočia vo Francúzskom maliarstve, prvýkrát vystúpil na verejnosť r.1874 a jeho najtvorivejšie obdobie spadá do 80-tych rokov19. st. Aj keď jeho predstavitelia tvorili v jeho duchu aj naďalej, v polovici 80-tych rokov vystupujú v opozícii proti impresionizmu rôzne smery postimpresionizmu.

Pojem „impresia“ (dojem) používali kritici v počiatkoch tohto obdobia v súvislosti krajinkármi barbizonskej školy. Impresionisti ako pozitivisti sa spoliehali na zmysly a obmedzili na zrak. Pamäť a fantáziu nechali bokom. Pozorovaním dospeli k osvojeniu si vedeckých zákonov optiky.

Usilovali sa zachytiť dojem, ktorým na nich zapôsobila príroda, a to v čo najkratšom čase. Chceli zobraziť pravdu okamihu, zážitok chvíle. Preto pracovali rýchlo, aby spracovali prvý dojem skutočnosti, ktorú chápali dynamicky, v stálom pohybe a premenlivosti.

V polovici 80-tych rokov 19. st. sa začali vo francúzskom maliarstve prejavovať tendencie kriticky reagujúce na impresionizmus a usilujúce sa prekonať jeho názorovú základňu. Tieto tendencie, reprezentované dielami G. Seurata, P. Gaugina, V. van Gogha, H. de Toulouse-Lautreca, P. Cézanna a H. Rousseaua, označujeme súhrnne postimpresionizmus. Tento pojem nevyjadruje len historickú následnosť voči impresionizmu, ale aj opozičnosť a protikladnosť k nemu.

Protivníkmi impresionistov a postimpresionistov boli predstavitelia akademizmu, oficiálneho maliarstva, ktorí produkovali mytologické, alegorické, historické a náboženské diela, kompozične strojené a obsahovo prázdne, prevádzané vycvičenou technikou. Stáli na nepriateľskej strane moderných umelcov, pretože jedine oni dostávali zákazky na diela, ktoré mohli vystavovať v Salóne, maľovali reprezentatívne podobizne, boli spoločensky uznávaní a štedro honorovaní.

Akademickí maliari, ktorí impresionizmus v dobe jeho vzniku a nástupu buď ignorovali alebo zamietali a zosmiešňovali, nezostali k jeho novým objavom ľahostajní. Keď proti impresionizmu začali vystupovať postimpresionisti, začali prehodnocovať niektoré jeho poznatky a koncom19. st.

Vznik impresionizmu ovplyvnili realistický krajinkári Johan Barthold Jongkind (1819-1891) a Eugène Boudin (1824-1904).

Edouard Manet, père de la peinture moderne | Documentaire

Édouard Manet: Prechod medzi realizmom a impresionizmom

Édouard Manet, umelec z vyššej parížskej meštianskej vrstvy, žil v rokoch 1832 až 1883. Jeho tvorba, hoci realistická a klasická, priniesla myšlienkový a námetový posun, ktorý v umeleckom svete vyvolával rozruch. Bol považovaný za otca moderného maliarstva.

V dielach je patrný myšlienkový a námetový posun - volil moderné dobové námety, zobrazujúce súčasný život veľkomesta, ulice, kaviarní, barov atď. Mnohé obrazy, v ktorých kládol napríklad ženské akty do súčastnosti, vzbudzovali veľké škandály. Mladým impresionistom imponovali na Manetových prácach moderné, v tej dobe aktuálne témy.

Manet a impresionizmus. Impresionizmus je umelecký smer, ktorý sa zrodil v roku 1874. Išlo o rozhodnutie niekoľko francúzskych umelcov, ktorých diela neboli prijaté na oficiálny pražský Salón, samostatne zorganizovať výstavu. Impresionizmus nadväzuje na realizmus, s ktorým má mnoho spoločných prvkov.

Manet je prechodom medzi realizmom a impresionizmom. Je považovaný za otca myšlienky impresionizmu. Zameriava sa hlavne na figurálne výjavy z bežného života, portréty akty a zátišia. Od 70. rokov 19. storočia začína pracovať v plenéry s Monetom a Renoirom.

Raňajky v tráve od Édouarda Maneta

Raňajky v tráve: Šokujúce dielo

Raňajky v tráve (1863) je olej na plátne a zároveň najznámejší Manetov obraz. Je to akt mladej krásnej ženy pri raňajkách v prírode s dvomi oblečenými pánmi. Plocha obrazu nie je myslená z pohľadu perspektívy, ale ako keby sa približovala k divákovi.

V tomto diele spojil dôverne známu náladu nedeľných výletov a u mešťanov tak obľúbených piknikov s prostitúciou, ktorá sa usídlila v parížskom okolí. Obraz vyvolal u ľudí pobúrenie, výsmech a škandál. Bol odmietnutý tiež porotou oficiálnej umeleckej výstavy.

Kontroverzia a kritika

Manetovo dielo Raňajky v tráve bolo považované za provokačné a súvekou spoločnosťou ostalo nepochopené. Umelcovi vyčítali zanedbanie tradičných pravidiel objemu a perspektívy, čo ho doviedlo k vytvoreniu plochého obrazu bez hĺbky. Ak kritikov umelcova technika podráždila, tému obrazu pokladali za celkom neodpustiteľnú.

Symbolika a interpretácia

Obraz Raňajky v tráve zobrazuje nahú ženu sediacu v lese s dvoma oblečenými mužmi. Ak mal byť akt v tom čase prijateľný, musel mať navyše mytologické, kultúrne alebo didaktické pozadie. Obraz neprijali, získal však možnosť publicity na novozaloženom Salóne odmietnutých, kde sa vystavovali všetky tie diela, ktoré u poroty neuspeli. Manet sa tu ocitol v dôstojnej spoločnosti ako bol Cézanne či Whistler.

Ďalšie významné diela

Okrem Raňajok v tráve, Manet vytvoril aj ďalšie diela, ktoré vzbudili rozruch:

Pijan absintu: Bol prvý obraz namaľovaný na plátne. Išlo na ňom o reálne zachytenie pijana a nie o alegorické ztvárnenie. Samotný námet ale pôsobil v tej dobe dosť neobvykle. Bola na ňom vidieť originálna technika i štýl. Farbu nanášal v širokých plochách. Predstavil ho na umeleckej výstave porote Salónu, kde mu bolo veľa vyčítané.
Koncert v Tuileriách: Zobrazenie slavného miesta stretnutia elegantného Paríža, kde rád chodil i sám Manet. V tej dobe sa znázornenie publika a spoločnosti považovalo za druhoradé a vhodné iba ako ilustrácie do časopisov a reportáží. Tento obraz verejnosť veľmi pobúril. Je na ňom zaznamenaný nový spôsob maľby - neviditeľný ťah štetcom. Odmieta dokonalú akademickú maľbu, kde nie je dôležité, či pozeráte na obraz zblízka alebo z diaľky.
Olympia: Je inšpirovaný Tizianovou Urbínskou venušou, bol ostro kritizovaný a kritici útočili na neslušnosť námetu pretože Manet si zobral za modelku prostitútku. Mnohých pohoršovala aj čierna slúžka.
Bar vo Folies-Bergère: V tomto diele dosiahol svojho vrcholu jeho cit pre farebné harmónie a vylíčenie izolovanosti i neschopnosti kominikácie v modernej spoločnosti. Mladá barová čašníčka s nevýrazným, unaveným a neoprítomným pohľadom je opretá o pult a sleduje vír predajnej zábavy. Pred pultom stojí decentne oblečený pán.

Manetov odkaz

Edouard Manet patril k najoriginálnejším a najvplyvnejším maliarom 19. storočia. Je považovaný za „otca“ impresionizmu, ponúkol maliarom, ktorí ho nasledovali, svoj záujem o experimentovanie s tematikou i farbami spolu s nesmierne príťažlivým riešením, tak ako to videl na tlačiach japonských drevorezov. Odkloniac sa od tradície, vytvoril celkom moderné maliarstvo, zaujímavú alternatívu k oficiálnemu umeniu.

Jeho nekonvenčné výjavy zo života a jeho úchvatný temperamentný rukopis znamenal pre francúzske maliarstvo oživujúci podnet a pre impresionistov zdroj inšpirácie. Manet sa sám nepovažoval za priekopníka, ale skôr za umeleckého nasledovníka starých majstrov. Názor jeho učeníkov bol však celkom odlišný. Kritika zatracovala jeho dielo ako vulgárne a jeho akty považovala za obscénne.

tags: #Raňajky #v #tráve #realizmus #umelecký #smer