Recept na švédsky kotúč: Kulinárska cesta na sever
Motoristická verejnosť si značku Koenigsegg zapamätala nielen vďaka športovým automobilom elitnej kategórie schopným dosahovať svetové rekordy, ale paradoxne i vďaka ťažko zapamätateľnému menu. Z neho si dlhodobo na svojej tabuľke časov uťahovali v relácii Top Gear. Teraz je tento švédsky výrobca definitívne prekonaný. Zatiaľ iba náročnosťou na výslovnosť, extrémne silné autá chcú totiž vyrábať aj Gréci zoskupení taktiež pod vlajkou s menom svojho zakladateľa.
Vráťme sa však ku kulinárskemu umeniu a preskúmajme recept na tradičný švédsky kotúč. Švédske slovo označujúce typ jedla servírovaného v bufetovom štýle v našich končinách nie je známe, ale keď sa povie švédsky stôl alebo bufet, hneď každý vie, o čom je reč. V škandinávskych krajinách sa takýmto spôsobom servírujú teplé aj studené jedlá predovšetkým počas rodinných osláv alebo sviatkov, akým je severský „Jul“, čo je dnes vlastne synonymum našich Vianoc. Keď sa zíde celá rodina, je jednoduchšie, ak sa hostia obslúžia sami.
Takýto bufet sa, pravdaže, nemôže zaobísť bez rýb, ako je haring alebo údený losos, a rôznych iných delikates, za všetky spomeňme aspoň kaviár.
Na novom námestí varili tradičné jedláTradičnú chuť Podpoľania tentoraz zorganizovali Hriňovčania.HRIŇOVÁ. Podpolianske námestie v sobotu rozvoniavalo rôznymi vôňami. Aj neškolený čuch rýchlo zistil, že to nie je žiadna pizza alebo hot dog. Hriňová rozvoniavala, ako bežne rozvoniavajú kuchyne nielen v lazníckych domoch na okolí, ale aj tie panelákové. Všade bolo cítiť tradičné podpolianske jedlá, už ráno začalo zaujímavé podujatie Tradičná chuť Podpoľania.
Organizačne ho pripravilo Mesto Hriňová spolu s Miestnou akčnou skupinou Podpoľanie, občianskym združením Tradičná chuť regiónov Slovenska a Regionálnou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou vo Zvolene.
„Cesto je vykysnuté, teraz ho vyvaľkáme, posypeme makom s cukrom a nastrúhanými jablkami. Potom stočíme a potrieme vajíčkom, do ktorého pridáme ešte trochu mlieka. A potom dáme piecť. Len teraz nemáme kde,“ povedala Emília Uhrínová, ktorá býva v časti U Zdurnov.
Problém s pieckami pocítili všetci, ktorí sa rozhodli robiť pečené jedlá. Elektrické rúry preťažovali sieť.Cesto medzitým asi na dva centimetre nadvihlo vrchnák na miske akoby sa už pýtalo von. Kým gazdinky od Zdurnov ešte len čakali na volnú trúbu na pečenie, vedľa stojace Krnáčove nevesty už svoju haruľu krájali a podávali okoloidúcim. Krnáčova haruľa bola špecifická tým, že ju urobili bez múky.
Tradičná chuť Podpoľania sa konala už tretíkrát. Začala v Látkach pred dvoma rokmi, vlani pokračovala v Očovej. Tento rok sa o slovo prihlásili Hriňovčania a latku nastavili poriadne vysoko.
Už o rok sa bude variť v Hrochoti, ktorá sa k miestnej akčnej skupine pridala iba nedávno.
Nie každý pozná strapkáč, pritom je to pod Poľanou klasika. Základom je kapusta a fazuľa, k tomu klobása s troškou údeného mäsa.
So strapkáčom prišlo súťažiť hriňovské družstvo, ktorého šéfkou bola Terézia Tkáčová. Strapkáč preto nazvali Terezkina maškrta. A navarili ho skutočne dobrý, medzi polievkami vyhrali.
„Nestačíme to ani robiť,“ povzdychla si Oľga Činčurová a prevrátila ďalší pacáľ. Varila oblečená v kroji pri sporáku na pevné palivo. A ľudia len chodili a chodili, akoby tam jedlo rozdávali zadarmo. Veď aj rozdávali. „Bohužiaľ, musíme niečo nechať aj pre porotu,“ vysvetľovala im Emília Rezníková.
Pacáľ pritom nie je žiadna veda, stačia postrúhané zemiaky, múka, vajce a soľ. Všetko sa rozmieša a na platni upečie. A potrie maslom.
Všetky recepty s popismi aj fotografiami organizátori starostlivo zaznamenávali. Ešte tento rok z nich vydajú knihu.
Recepty z Tradičnej chuti Podpoľania:
- Krivčovské kapusníky, Emília Krnáčová, Vilma Babicová
- Rezance s kyslou kapustou, Anna Machavová, Viera Svoreňová
- Rezance s tvarohom, Anna Machavová, Viera Svoreňová
Zeleninové jedlá:
- Zemiakový pagáč, Božena Kállová, Emília Fekiačová
- Krnáčová baba, Anna Krnáčová, Jana Krnáčová
- Dupčiaky, Božena Kállová, Emília Fekiačová
Múčne jedlá sladké:
- Štrúdľa z Poľany, Lucia Miňová, Vladimíra Fabriciusová
- Šoprle s makom, Andrea Francová, Mária Dudášová
- Zdurnovský závin, Emília Uhrínová, Gabriela Púpavová
Polievky:
- Strapkáč, Terézia Tkáčová
- Sviatočnica, Emília Priadková, Otília Petrusová
- Čajová čokoláda.
Čaj a čokoláda - nápoje bohov
Čaje i čokoláda majú veľa spoločných vlastností, ktoré pri vzájomnom pôsobení môžu byť pre človeka zvlášť prospešné a príjemné. Oba prírodné produkty pozná ľudstvo už celé tisícročia, hoci do Európy sa dostali až v koloniálnych časoch, keď moreplavci prinášali na kráľovské dvory to najlepšie z nových kolónií.
Čokoládu objavil pre zvyšok sveta Krištof Kolumbus pri svojich prvých výpravách do oblasti Strednej Ameriky, a čaj sa dostal do Európy na lodiach Holandskej východoindickej spoločnosti z opačného konca sveta, zo starej a vyspelej Číny. Čokoláda sa považovala za nápoj bohov, ako o tom svedčí i latinský názov Theobroma, ktorý dal kakaovníku v roku 1753 švédsky biológ Karl Linné. Starý Aztékovia používali čokoládu dokonca aj ako platidlo a pri ich rituálnych obradoch tečúca čokoláda symbolizovala ľudskú krv. Podobné postavenie mal v starej Číne i čaj. Uctieval sa ako dar nebies a najlepšie čaje boli určené výhradne čínskemu cisárovi. Čaj bol po storočia považovaný za nápoj mudrcov a filozofov. Jednoduché čajové lístky, menili dejiny ľudstva...
Čaj i čokoláda obsahujú známe druhy alkaloidov - kofeín (teín) a teobromín, ktoré stimulujú centrálny nervový systém. Vďaka obsahu flavonoidov sú bohatými zdrojmi prírodných antioxidantov, pozitívne pôsobia na kardiovaskulárny systém, zlepšujú správnu cirkuláciu krvi a znižujú možnosť tvorby krvných zrazenín v cievach. Primeraná konzumácia čaju i čokolády prináša príjemné pocity, znižuje pôsobenie stresu a pomáha telu i ľudskej duši účinne relaxovať.
Alenka a Vladimír Ondejčíkovci z Čajovne dobrých ľudí precestovali kvôli štúdiu histórie, čajových rituálov, technologického spracovania čaju a jeho fyziologických účinkov mnohé ázijské krajiny. Na Slovensko dovážajú čaje najvyššej triedy priamo z čajových plantáží Japonska, Číny, Taiwanu, Nepálu, Indie, Srí Lanky... Pred rokmi sa v Japonsku po prvý raz stretli s čajovou čokoládou, ktorá ich tak nadchla, že hľadali a našli spôsob, ako ju ponúknuť slovenským milovníkom zdravého životného štýlu.
Jedným z čajov, ktorý dáva čajovej čokoláde zvláštny charakter je japonská matča. Je to tradičný zelený čaj pochádzajúci z čajových záhrad ležiacich neďaleko Kjóta. Tu sa pestujú špeciálne čajové kríčky. Z nich sa ručne zberajú mladé lístky, z ktorých sa pri spracovaní odstraňuje žilnatina a z vysušenej dužiny listov sa na kamenných mlynoch melie jemný čajový prášok nazývaný matča.
Takýto čaj patril k raritným japonským čajom a tradične sa používal pri klasických japonských čajových rituáloch. Vďaka jeho zvláštnej chuti a zdravotným účinkom je dnes jeho využitie oveľa širšie. Jedným z najpríjemnejších je práve výroba čajovej čokolády. Japonské zelené čaje pomáhajú zbaviť organizmus toxických metabolitov, očisťujú vnútorné prostredie, odľahčujú pečeň a zvyšujú tak obranyschopnosť tela. Posilňujú srdce a priaznivo pôsobia na kardiovaskulárne ochorenia. Pôsobia antibakteriálne a antivírovo, pomáhajú v boji proti alergiám. Posilňujú cievy, chrup a kosti a odstraňujú skleslosť a únavu. Miernia účinky stresu a pomáhajú ľuďom dokonale zrelaxovať. Čajová čokoláda s kvalitným zeleným čajom matča je veľmi chutná a zároveň aj zdravá. Odporúčame ju všetkým milovníkom čaju i dobrej čokolády.
Pozývame Vás do Čajovne dobrých ľudí.
Domácí karamel je tak lahodný, že si ho rovnou připravte do zásoby
tags: #recept #na #švédsky #kotúč
