Slovensko chutí: Objavte tradičné recepty v modernej podobe
RTVS predstavuje novú kuchársku šou Slovensko chutí, v ktorej sa recepty z rôznych regiónov Slovenska premieňajú do ľahšej, modernejšej podoby, aby sa tak dostali aj na stoly reštaurácií a divákov. Premiéru bude mať 10. februára na Jednotke. Slovensko chutí je relácia, v ktorej sa tradičné recepty rôznych regiónov Slovenska premieňajú do ľahšej, modernejšej podoby, aby sa tak dostali aj na stoly reštaurácií a našich divákov.
V Slovensko chutí predstavíme slovenské gazdinky, kuchárky a ich tradičné recepty, ale aj kuchárov majiteľov reštaurácií a ich zamestnancov z rôznych regiónov Slovenska.
Sprievodcami novej šou budú Silvia Pilková, autorka šiestich kníh tradičných receptov Poklady slovenskej kuchyne, milovníčka dobrého jedla a skvelá domáca kuchárka, a Michal Šiška, mladý šéfkuchár, ktorý varil u Jamieho Olivera, otvoril po celom svete štrnásť pobočiek jeho slávnej reštaurácie, aby si napokon v Pezinku otvoril svoju vlastnú reštauráciu.
Silvia je beťárka, vidno, že jej chutí jedlo aj život a že sa priam narodila pre prácu, ktorú robí. Jej knižky receptov, ktoré zozbierala po všetkých regiónoch Slovenska, patria v mojej kuchyni medzi tie používanejšie :-). Nadchla ma aj myšlienka premeny tradičných jedál starých materí na moderné pokrmy, ktoré sa vizuálne ani chuťovo nestratia ani v "lepších" reštauráciách.
Silvia a Michal budú putovať po Slovensku a zisťovať, aké jedlá sa v slovenských regiónoch považujú za dedičstvo kuchyne starých mám. Silvia sa nechá inšpirovať receptami, ktoré jej už teraz posielajú ľudia z celého Slovenska. V prvej časti Slovensko chutí Silvia a Michal navštívia domácnosť, kde im hlava rodiny varí jedlo, ktoré sa v danom regióne považuje za tradičné.
Vysvetlí a ukáže nielen postup jeho prípravy, ale prezradí aj príbeh, ktorý sa za týmto pokrmom skrýva a prečo sa práve toto jedlo v danej oblasti varievalo a stále varí. Michal sa následne vyberie do jednej z reštaurácií v okolí, aby zistil, či by si toto tradičné jedlo v ľahšej a zmodernizovanej podobe nenašlo svoje miesto na jedálnom lístku. Spolu so Silviou napokon v reštaurácii navaria vlastnú verziu tradičného receptu.
Diváci sa tak v každej časti zoznámia s dvomi receptami - s tradičným jedlom a s jeho odľahčenou verziou. Dozvedia sa veľa zaujímavých informácií a bonusom budú príbehy ľudí z každého kúta Slovenska a dobrá atmosféra, ktorú Silvia s Michalom v každej domácnosti dokážu vytvoriť.
Na prvú časť novej kuchárskej šou Slovensko chutí sa diváci môžu tešiť na Jednotke v utorok 10. februára o 21:30 hneď po šou Nikto nie je dokonalý.
Slováci sa rozdeľujú na dve polovice. Jedna polovica považuje za tradičné slovenské jedlo bryndzové halušky a kapustnicu. Na severovýchodnom Slovensku, však môžeme povedať, že tradičné, národne jedlo sú tatarčené pirohy. Surovina, ktorá ich odlišuje od všetkých a dáva im ich meno, tatarčené pirohy je tatarka. Nie je to žiadna tatárska omáčka, to vôbec nie, je to pohánková múka, ktorú do slovenskej kuchyne priniesla skupina tatárov. Dnes si ukážeme ako správne tatarku, teda pohánkovú múku použiť.
Tatarčené pirohy
Michal Šiška - je mladý šéfkuchár, ktorý okrem iného varil aj u Jamieho Olivera.
Z hrubej múky, pohánkovej múky, vody a soli si vypracujeme cesto, ktoré rozvaľkáme, pokrájame na štvorce a naplníme plnkou z tvarohu a vajíčka. Zlepíme kraje a vložíme do vriacej osolenej vody, kde ich necháme uvariť pokiaľ nám nevyplávajú na povrch.
Z hrubej múky, pohánkovej múky, vody a soli si vypracujeme cesto, ktoré rozvaľkáme, pokrájame na štvorce a vložíme do vriacej osolenej vody, kde ich necháme uvariť, pokiaľ nevyplávajú na povrch. V miske si pripravíme plnku z tvarohu, kozieho syru a žĺtka. Potom scedíme, poukladáme na plech a na vrch každej kocky dáme lyžicu plnky a hrozno. Necháme to zapiecť cca na 10 minút na 190°C.
Tatarčené pirohy
Čo spája horské pasienky, francúzske jaskyne a slovenské kuchyne? Odpoveď má jemne pikantnú chuť, modrý odtieň a nezameniteľné žilkovanie. Syr Niva z Kežmarku je dôkazom, že aj pod Tatrami vznikajú lahodné legendy. Prečo ich tak milujeme? Keby malo Slovensko svoju chuť, ako by podľa vás vyzerala? Určite by voňala rozkvitnutými lúkami a zelenou trávou na pasienkoch, na ktorých sa pasú ovce či kravy, však? Bol by v nej cítiť horský vzduch a malebné kopce aj tatranské končiare, ktoré nám pripomínajú domov.
Všetky tieto chute a vône v sebe spájajú aj produkty, ktoré na naše stoly už desaťročia prináša Tatranská mliekareň v Kežmarku. Príbeh značky TAMI sa začal písať ešte v 30. rokoch minulého storočia, keď vizionársky podnikateľ Baťa priniesol na Slovensko myšlienku priemyselného spracovania mlieka. Najskôr vyrástli závody vo Svite, neskôr sa výroba presunula do Veľkej Lomnice a nakoniec zakotvila v Kežmarku, kde pod tatranskými kopcami dodnes stojí moderná mliekareň.
Časy sa menili rýchlo, technológie napredovali ešte rýchlejšie, no základná myšlienka spracovávať slovenské mlieko poctivo zostala rovnaká. Každý deň k bránam kežmarského výrobcu pricestuje približne dvanásť cisterien plných čerstvého mlieka. Pochádza predovšetkým z horských oblastí Tatier, Liptova a Turca, čo sú kraje, kde je pastva zelenšia a vzduch ostrejší. Čo viac môže byť lepšou zárukou pôvodu ako to, že každý liter je lokálny a dôsledne kontrolovaný?
„Pod Tatrami sa syrom darí predovšetkým vďaka miestnym farmárom. Sú srdcom našej výroby. Každý deň od nich odoberáme okolo 300-tisíc litrov čerstvého mlieka a vyrábame z nich aj naše syrové špeciality,“ vysvetľuje PhDr. Produkty z Kežmarku majú pevné miesto aj v predajniach pod červenou strechou. „Na podpore domácich výrobcov sme si vždy dali záležať. O to, aby sa mliečne a syrové špeciality dostali k zákazníkom v tej najlepšej kvalite, sa stará vyše 270 zamestnancov mliekarne, kde výroba funguje nepretržite, 24 hodín denne a sedem dni v týždni.
Mlieko je základom aj pre najpredávanejšie tatranské produkty- syry s bielou a modrou plesňou. Výroba modroplesňovej Nivy je umením aj vedou zároveň. Mimochodom, inšpiráciu našli slovenskí mliekari v slávnom francúzskom Roqueforte, ktorý už takmer tisíc rokov získava tradičnú chuť aj charakteristické modré žilkovanie zrením v jaskyni a vďaka modrej plesni Penicillium roqueforti. Verili by ste, že v Kežmarku už usilovne pracujú na tom, aby si ju dokázali vypestovať z vlastných zásob?
Aj taký detail, ako pikírovanie, čiže vkladanie modrej plesne do bochníka mäkkého zrejúceho syra, ktorý váži 2 500 gramov, si vyžaduje mimoriadnu precíznosť. A čo obľúbená delikatesa s bielou plesňou, ktorá pod Tatrami prichádza na svet už viac než štyri desaťročia? „Tento typ syra zreje osem dní. Typickú camembertskú pleseň tvorí približne 50 rôznych rodov plesní, pričom jeden zabezpečuje jemnosť, ďalší štruktúru či prekysávanie mlieka. Aj preto je jeho výroba mimoriadne zložitá.
O to viac sme hrdí, že syr s bielou plesňou sme priniesli na trh ako prví na Slovensku,“ pokračuje Ján Husák a dodáva, že v začiatkoch výroby si kežmarskí syrári bielu pleseň kultivovali na chlebových kôrkach. Aj dnes ju pestujú i vo vlastnom laboratóriu, no je to časovo aj priestorovo náročné. „Keby sme chceli v našich podmienkach zabezpečiť také množstvo camembertskej plesne, aké spotrebujeme pri kapacite našej výroby, museli by sme mať laboratórium vo veľkosti futbalového ihriska.
Syrové delikatesy s bielou či modrou plesňou chutia zákazníkom natoľko, že v predajniach Kauflandu patria spolu s maslom medzi najpredávanejšie produkty z Kežmarku. Ako inak, veď sú vyrábané z lásky k Slovensku. A že tieto špeciality majú u Slovákov úspech, potvrdzujú aj čísla. Len Nivy pod značkou K-Z lásky k tradícii vyrobí mliekareň približne sto ton ročne.
„O syry z Kežmarku je v Kauflande záujem počas celého roka,“ pripomína nákupca František Krenželák. „V čase Veľkej noci či Vianoc ich zákazníci nakupujú najčastejšie, pretože na sviatočných stoloch nesmú chýbať, ale nárast predajov nastáva aj v období grilovacej sezóny. Tak čo, prinesiete si kúsok Tatier aj na váš stôl? Vôňa zelených lúk, horský vzduch a chuť poctivého mlieka sa ukrýva v každom kúsku lahodného syra či masla z kežmarskej mliekarne.
Syr Niva z Kežmarku
Máte chuť na niečo poctivé, ale nemáte čas stáť hodiny pri sporáku? Vyskúšajte rýchlejšiu variantu klasického boršču. Sýtej a jemne kyslej polievky plnej cvikly, zeleniny a mäsa, ktorá zahreje aj zasýti. Tradičný boršč sa varí pomaly. Často aj niekoľko hodín, aby sa chuť vývaru, mäsa a zeleniny dokonale prepojila. Viete, že…? Boršč je pre typický pokrm pre východnú Európu. Rovnako ako pre nás kapustnica alebo fazuľová polievka. A ak máte radi varenie na čerstvom vzduchu, vyskúšajte boršč z kotlíka pripravený na záhrade. Oheň mu dodá jemný dymový nádych a výsledok vás prekvapí. Skvelá voľba na rodinné posedenie či víkendový relax.
My sme si pre vás pripravili zrýchlený recept na boršč, ktorý pripravíte v jednom hrnci. 300 g hovädzieho predného (alebo iného mäkkého mäsa, napr. Na troche oleja v hlbokom hrnci orestujte nadrobno nakrájanú cibuľu dosklovita. Mäso nakrájajte na menšie kúsky, osoľte, okoreňte a pridajte k cibuli. Pridajte nastrúhanú cviklu, mrkvu a petržlen. Vmiešajte paradajkový pretlak, cukor a ocot. Pridajte kapustu, zemiaky, bobkový list a zalejte horúcou vodou alebo vývarom.
Polievku podávajte horúcu, s lyžicou kyslej smotany a posypanú čerstvým kôprom alebo petržlenovou vňaťou, ktoré vytvorá krásny farebný kontrast. Tradičný boršč sa často varí z hovädzích rebier alebo kostí aj 2-3 hodiny, aby vznikol silný vývar. Fazuľa, údené mäso alebo kvas z červenej repy sú častými súčasťami autentických receptov. Vegetariánska verzia? Stačí vynechať mäso a použiť zeleninovú bujónku.
Boršč
Čo by ste tipovali, ktoré slovenské jedlá chutia zahraničným turistom najviac? Výsledok môže poriadne zamávať vašimi kulinárskymi istotami.
Rebríčky slovenskej kuchyne vytvorené v zahraničí často vyvolávajú silné emócie. Portál Taste Atlas zbiera tisíce hodnotení od ľudí z celého sveta, ktorí slovenské jedlá hodnotia z pohľadu vlastnej kultúry, chutí a gastronomických zvyklostí. Nejde pritom o konečný verdikt, ale o zaujímavý pohľad zvonka na našu tradičnú kuchyňu. Ktoré slovenské jedlá však cudzincom chutili najviac? Ktoré dokázali prekonať kultúrne rozdiely a prebojovali sa do TOP 10 najlepšie hodnotených slovenských jedál?
Top 3 slovenské jedlá podľa zahraničných turistov:
- Bryndza
- Oravské korbáčiky
- Šišky
Bryndza obsahuje veľké množstvo prírodných probiotických mliečnych baktérií a kvasiniek. Bryndza je jeden zo symbolov Slovenska, pri ktorých sa názory výrazne rôznia. Pre niekoho národný poklad, pre iného čistý kultúrny šok. Je výrazná, kyslastá, drsná a nehrá sa na univerzálnu chuť - práve v tom spočíva jej autenticita. Nevznikla preto, aby chutila každému, ale aby bola poctivá a spätá s krajinou, z ktorej pochádza. Vo svete ju často nechápu a prirovnávajú k „pokazenému syru“, no doma má úplne iné postavenie. Je základom jedál, ktoré definujú slovenskú kuchyňu, a surovinou, bez ktorej by halušky, pirohy či jednoduché nátierky stratili svoju identitu.
Oravské korbáčiky sú dôkazom, že jednoduchosť môže fungovať lepšie než zložité recepty. Tenké pramienky syra zapletené do typického tvaru stavajú na chuti mlieka, jemnej slanosti a poctivom remesle. Nie sú efektné na prvý pohľad, ale stačí jedno sústo a je jasné, prečo majú na Slovensku výnimočné postavenie. Či už čerstvé alebo údené, korbáčiky sú ideálnym príkladom jedla, ktoré sa neviaže na konkrétny recept, ale na atmosféru. Ľudia si ich vychutnávajú na jarmokoch, výletoch, pri pohári piva aj len tak do ruky.
Šišky patria medzi tie jedlá, ktoré v sebe nesú viac spomienok než receptov. Sú mäkké, sladké a voňajú po detstve, nedeľných popoludniach a kuchyni, v ktorej sa vždy niečo vyprážalo. Nejde o sofistikovaný dezert, ale o poctivú klasiku, ktorá funguje bez zbytočných úprav. Plnené lekvárom, posypané cukrom alebo len tak jednoduché - šišky majú zvláštnu schopnosť spomaliť čas. Sú dôkazom, že aj obyčajné cesto dokáže vytvoriť silný zážitok. Práve preto si v rebríčku najlepších slovenských jedál zaslúžia svoje miesto ako sladká istota, ku ktorej sa človek rád vracia.
Šišky
tags: #recepty #slovensko #chuti
