Strapačka koralovitá: Popis, výskyt a využitie

Strapačka koralovitá (staršie: strapačka koralová, do roku 1954: kuriatka jarmusové; lat. Ramaria botrytis) je jedlá huba strednej chuťovej kvality, ktorá je vhodná najmä do polievok. Na jedenie sa odporúča zbierať len mladé plodnice, ktoré sú chutnejšie.

Charakteristika strapačky koralovitej

Plodnice strapačky koralovitej sú 5 - 12 cm široké a 10 - 15 cm vysoké, majú pomerne hrubý, krátky a holý bazálny kmeň, ktorý je najprv belavý alebo biely, neskôr od výtrusov okrový až kožovožltkastý.

Bazálny kmeň plodnice sa rozkonáruje na väčší počet konárov a opäť rozdeľuje viacnásobne na nepravidelne rozložené tenké vzpriamené belavé až krémové konáriky, zakončené krátkymi ostňami. Ostnaté (či zúbkaté) konce sú za mladi vínovočervené, v dospelosti hnedasté.

Dužina je belavá až žltkastá, krehká a šťavnatá. Má slabú vôňu a nevýraznú, v starobe horkastú alebo kyslastú chuť.

Výtrusy sú elipsoidné, na povrchu šikmo pásikavé, bledookrové so škoricovohnedým odtieňom, 11 - 18 × 4 - 6 μm veľké.

Výskyt

Strapačka koralovitá rastie od júla do októbra v listnatých lesoch, najmä v podhorských oblastiach (zriedkavejšie v ihličnatých lesoch).

Možnosť zámeny

Zámena je možná s inými druhmi strapačiek. Staršie plodnice všetkých druhov strapačiek majú takmer rovnakú farbu a ich rozlišovacie znaky takmer miznú.

Pokud se probouzíte se SUCHÝMI ÚSTY a RTY, vaše tělo vám říká těchto 6 nebezpečných věcí!

Ďalšie druhy strapačiek

Strapačky, podobne ako príbuzné konárovky (Clavulina), tvoria konárovité až koralovité plodnice. Tento rod zahŕňa desiat­ky druhov, od drobných až po veľké a pomerne mäsité. Niektoré z nich sú jedlé, ale poznáme aj nejedlé až mierne jedovaté druhy, preto sa vo všeobecnosti neodporúča zbierať ich. Väčšinou ich do košíka berú len znalci, ktorí svoje rajóny dlhoročne poznajú a vedia, že práve tie ich sú neškodné.

Strapačka žltá (Ramaria flava)

Strapačka žltá je ľudovo prezývaná aj kozia brada či kozie rožky. Strapačka žltá je jedlá huba. Rastie v lete a na jeseň v listnatých lesoch, predovšetkým v bučinách. Bohato rozvetvené a pomerne krehké konáriky má sfarbené do žlta až okrova, iba spodná časť plodnice býva biela a na otlačených miestach sa sfarbuje do hnedočervena. Dužina je dosť mäsitá, belavá. Je vhod­ná najmä do polievok.

Strapačka zlatožltá (Ramaria aurea)

Na podobných miestach sa vyskytuje jedlá strapačka zlatožltá, ktorá má sýtejšie, až medovožlto sfarbené konáriky. Strapačka zlatožltá rastie od augusta do októbra v listnatých aj ihličnatých lesoch. Vyskytuje sa v celom miernom pásme severnej pologule a v južnej Austrálii. Je to jedlá huba strednej kvality, vhodná do polievok.

Plodnica má konárovitý tvar s pevnou mäsitou bázou a dorastá do výšky i šírky 60-120 mm. Solídna báza býva belavá, čiastočne ponorená v zemi, odspodku sa rozkonáruje na viac hrubých alebo tenších odnoží, ktoré sa napokon rozdeľujú na tenké nepravidelné konáriky, za mladi medovožlté alebo chrómovožlté a v starobe bledo žltookrové. Výskyt: VIII.

Strapačka úhľadná (Ramaria formosa)

Medzi mierne jedovaté strapačky zaraďujeme strapačku úhľadnú, ktorej ružovkasté konáriky sú na koncoch žlté a má nepríjemne horkú dužinu.

Recept: Strapačky s kapustou (strapačky koralovité recept)

Tu je jednoduchý recept na strapačky, tradičné slovenské jedlo, ktoré môžete pripraviť so strapačkou koralovitou alebo inými druhmi jedlých strapačiek:

  1. V hrnci zahrejeme trochu oleja a speníme na ňom nadrobno nasekanú cibuľu.
  2. Kapustu pokrájame na menšie kúsky, pridáme k cibuli a dusíme, kým kapusta trochu nezmäkne, ale zároveň ostane ešte chrumkavá.
  3. Dáme variť veľký hrniec vody a osolíme ju.
  4. Očistené zemiaky postrúhame na jemno, pridáme múku a trochu soli. Vypracujeme husté cesto, ideálne také, aby v ňom stála lyžica (môžeme pridať aj viac múky - podľa vodnatosti zemiakov).
  5. Z dienka nožom alebo lyžičkou sádžeme malé kúsky cesta do vriacej vody. Samozrejme, môžeme použiť aj haluškovač.

Dobrú chuť!

tags: #recepty #strapacka #koralovita

Populárne príspevky: