Jubilejný ročník Turnaja BLMF proti rasizmu a videoklip Romana Pagáča
Bratislava, 15. októbra 2017 - V Športovom areáli Pavla Gleska v Bratislave (Mladá Garda) sa uskutočnil jubilejný desiaty ročník Turnaja BLMF proti rasizmu. Motto azda najväčšieho športového projektu u nás zameraného na podporu tolerancie a zaradenia menšín do spoločnosti znelo Hráme to farebne.
Počas desaťročia existencie sa na Turnaji BLMF prezentovalo viac ako tisíc rôznorodých futbalistov. Ambíciou usporiadateľov je zintenzívniť v našej spoločnosti mieru tolerancie k menšinám a súčasne využiť šport ako prostriedok na vybudovanie väzieb medzi ľuďmi rozličných farieb pleti či vierovyznania.
Desiate pokračovanie podporili účasťou športové osobnosti ako futbalový tréner Martin Ševela, hráč Interu Bratislava Roman Kratochvíl a hokejový útočník Michal Handzuš.
„Organizátori majú snahu dlhotrvajúcej tradície turnaja. Je podstatné poukazovať na rasizmus v spoločnosti. Vyšlo počasie, je tu krásny areál, vždy rád podporím podobné akcie,“ prezradil Michal Handzuš.
Počas pestrej kariéry pôsobil aj v zámorskej NHL, kde sa s hanobením národa, rasy či náboženského presvedčenia nestretol. "To neznamená, že tam niečo také neexistuje. Nájde sa tam mnoho rasistických príkladov. V poslednej dobe vzniká na túto tému mnoho diskusií. Chválim úsilie ľudí, čo sa snažia odsúdiť prejavy nenávisti voči menšinám.
Zmieňovaný Ali Lembakoali hrával v minulosti za Matador Púchov a Inter Bratislava. Pred desiatimi rokmi bol jedným zo zakladateľov Turnaja proti rasizmu.
„Priznám sa, keď sme projekt založili, vôbec sme nepredpokladali, že oslávime niekedy desaťročné jubileum. Verím, že sa k nám postupne pridá viac ľudí, a jedného dňa odovzdáme štafetu ľuďom s novými nápadmi,“ zaželal si rodák zo Stredoafrickej republiky. Na Slovensku žije s rodinou.
Z profesionálnej kariéry má v pamäti osobnú skúsenosť s rasistickými prejavmi. "Každý háč tmavej pleti v Európe má podľa mňa skúsenosť s rasizmom. Či už horšiu alebo menej zlú, každý ju má. Som presvedčený, že ak má nastať zlepšenie, je dôležitá kvalitnejšia komunikácia klubov s fanúšikmi,“ myslí si a nato doplní príjemnejšie spomienky.
„Vždy som mal obrovské šťastie na spoluhráčov. Doteraz sa s mnohými z nich stretávam. Aj dnes prišli Martin Ševela a Roman Kratochvíl.“ Všetci traja boli kedysi spoluhráčmi v Interi, v nedeľu sa stali opätovne kolegami v Aliho tíme Different Colours United.
„S Alim sme mnohokrát debatovali na tému rasizmu. Neváhal som prísť a podporiť projekt. Aj v mojom predošlom pôsobisku v Trenčíne bolo prirodzené, že mužstvo bolo multikultúrne. Musel som sa naučiť pracovať s rôznymi hráčskymi typmi,“ objasnil ex-tréner Trenčína Martin Ševela.
Podľa neho je najdôležitejšie získanie dôvery. "Sme dostatočne inteligentná spoločnosť, ktorá dokáže potláčať rasistické sklony jednotlivcov. Na druhej strane, ľudia ktorí prídu na Slovensko sa musia prispôsobiť našej mentalite, a potom ich spoločnosť ľahšie medzi seba príjme. Mal som mnohé debaty s hráčmi z Balkánu, Afriky, Strednej či Južnej Ameriky.
Jedným z účastníkov bol český Róm Július Mika. Do Bratislavy cestoval z Ostravy. Na vlastnej koži zažil nielen slovné, ale i fyzické formy rasizmu. Dvakrát ho napadli futbaloví chuligáni Baníka Ostravy.
„U nás sú ostravskí hooligans preslávení. Keď hrá Baník, Rómovia nemôžu vyjsť do mesta. Ako mladý som bol na zápase, po ktorom ma napadli šiesti chlapi a dlhé týždne som sa zotavoval. Myslím si, že ak by sa ľudia zjednotili a vyslali by podobným skupinám jasný odkaz, rasizmus a intolerancia by sa vytratili,“ povedal Mika.
Okrem neho a jeho spoluhráčov svoje futbalové umenie predviedli aj futbalisti z tímu Chalani z chatrče, ktorí tvorili Rómovia z Moldavy nad Bodvou. Ich nehrajúcemu kapitánovi Milanovi Hudákovi organizátori spolu s Michalom Handzušom odovzdali diplom za aktivizmus v oblasti ľudských práv.
Spomedzi dvanástich mužstiev sa z celkového víťazstva radovalo košické zoskupenie Tatra Blesk, za ktoré nastúpili aj známe mená slovenského futsalu. Za ním skončil tím Aliho Lembakoaliho a na tretej priečke tím afrických študentov FC Lions.
Občianske združenie Inštitút pre medzikultúrny dialóg a Bratislavská liga v malom futbale (BLMF) podujatie zorganizovali s podporou Bratislavského samosprávneho kraja, FARE network, Zastúpenia Európskej komisie v SR a Rádia Expres.
„Som pri turnaji siedmy rok. Veľakrát tu vidím staré známe tváre, z čoho mám radosť. Snažíme sa búrať predsudky. Jediné čo tu rozhoduje je iba farba dresu.
Umiestnenie tímov:
| Priečka | Tím |
|---|---|
| 1. | Tatra Blesk (Košice) |
| 2. | Tím Aliho Lembakoaliho |
| 3. | FC Lions (africkí študenti) |
Štefan Havík odštartoval jarnú časť súťažnej sezóny absolútnym víťazstvom na súťaži Sanderfjord Open 2010.
Prípravu na SAKFST M-SR vo fitness mužov má rozbehnutú aj Fero Hečko. Naša najúspešnejšia juniorská bodyfitnesska sa vrátila k pravidelnému tréningu po ťažkej chorobe. Členmi Slovenskej výpravy na súťaže Arnold Sports Festival-u 2010 boli aj Martina a Marek Namešpetrovci. Aké boli hlavné dôvody ich cesty do USA?
Pozrite si, ako hodnotia vystúpenie Slovenskej reprezentácie a úroveň súťaží na Arnold Classic 2010 reprezentačný tréner Milan Čížek, Marian Čambal a Andrej Mozoláni.
9. mája do Žiliny príde už dvojnásobný víťaz prestížnej súťaže Arnold Classic, špičkový Kai Greene. Andrej Mozoláni sa s ním stretol priamo v Columbuse.
Tv Romana - Projekt "Predveď svoj talent."
Automobilový pretekár Richard Gonda, ktorý vlani zvíťazil v Európskej F3 Open Cup, má pred sebou ďalší dôležitý kariérny krok.
Niektoré sny dozrievajú pomaly. Nechajú človeka prejsť si všetkými farbami života, aby napokon zrazu rozkvitli v najneočakávanejšom okamihu. Taký je aj príbeh Tavaly. Michaelu Tavalyovú (41) známu ako Tavaly hudba sprevádzala odmalička.
Otec bol dirigent, mama amatérska speváčka. „Prvýkrát som stála na javisku, keď som mala asi tri alebo štyri roky. Spievala som s bratom pieseň, ktorú zložil otec - začínala slovami ‚Ja mám očka pekné hnedé ako ta srnečka‘, doprevádzala nás dychovka,“ spomína. Spev ju sprevádzal celé detstvo - ZUŠ, folklórny súbor Dunaj, domáce trojhlasy s mamou a bratom. Každý školský rok otvárala piesňou po boku brata na husliach.
Na vysokej škole sa venovala tancu, potom vyštudovala chemické inžinierstvo. „Počas kariérnej pauzy som zostavovala animačné programy v hoteloch v Španielsku - bola som choreografka aj interpretka v muzikáloch,“ spomína. Po návrate domov spievala už len pre radosť - pri klavíri, pre seba.
Niektoré sny sa nedajú umlčať. „Nepovedala by som, že spev je mojím poslaním. Skôr som si uvedomila, že sa mu chcem venovať a cez hudbu niečo odovzdávať. Bolo to počas nahrávania albumu v štúdiu - tá mágia mi učarovala.“ Myšlienka venovať sa hudbe profesionálnejšie prišla počas koučingového výcviku. „Niekedy správna otázka robí divy. Zrazu som v sebe objavila potrebu šíriť myšlienky a znovu prežívať hudobné spojenie,“ hovorí.
Začať s hudbou po štyridsiatke? Pre Tavaly to nikdy nebola otázka veku. „Ak má človek chuť a silný vnútorný dôvod, vek nehrá rolu,“ hovorí. Popri práci a rodine si vytvorila priestor na spev, skladanie i skúšky s kapelou. „Nebolo to jednoduché skĺbiť so životom mamy a manažérky,“ priznáva, no práve v tom našla svoju silu.
Michaela mala potrebu zdieľať so svetom svoje myšlienky zrelej ženy, ako sama so smiechom vraví. „Nemyslela som si, že viem písať texty a hudbu až kým ma nepovzbudil môj brat, ktorý mi dodal odvahu. Posaď sa k stolu a píš, uvidíš, že ti to pôjde,“ povedal jej. Poslúchla - a o pol hodiny mala hotový text prvej piesne SOM. pár hodín na to sme ju s bratom zhudobnili,“ spomína.
Michaela otvorene hovorí o svojej zraniteľnosti. „Tým že som nemala úplne ľahký životný príbeh, musela som sa zoceliť a svoju zraniteľnosť som sa pred svetom naučila skrývať. Všetci majú pocit, že všetko zvládam ľavou zadnou a že mňa nič nerozhodí. Pri speve je to inak - som sama so sebou, cítim a prežívam naplno. Milujem to.“ Hudba je pre ňu najhlbšou terapiou. „Niekto má psychoterapeuta, ja mám psychoterapiu a písanie,“ dodáva so smiechom.
V jej piesňach cítiť emócie, ktoré sa ťažko vysvetľujú - treba ich jednoducho počuť. „Zvonka to vyzerá jednoducho - prídeš, odspievaš a máš odrobené. Ale málokto vie, koľko energie a odriekania je za tým,“ vysvetľuje speváčka. Hodiny tréningu , odriekania a potreby neustále sa učiť nové veci , či už hovoríme o písaní , skladaní, produkcii, alebo o spravovaní sociálnych sietí. No práve vďaka hudbe pochopila, že žiaden sen nie je príliš nesplniteľný. „Dodalo mi to odvahu žiť naplno a nedávať si sama sebe limity.“
Vzorom sú jej umelci ako Teddy Swims, John Legend, Leoni Torres, Mark Anthony, ale aj Petr Hapka či Jana Kirschner. „Text je pre mňa rovnako dôležitý ako hudba, ak nie viac,“ vysvetľuje. Myslela si, že jej piesne oslovia skôr ženy, no čoraz častejšie ju oslovujú aj muži. „Možno to nemám dobre prečítané,“ usmeje sa. Hudba podľa nej nemá vekové hranice - oslovuje tých, ktorí už niečo prežili. A čo jej kariéra speváčky priniesla do života? „Spojenie samej so sebou, niekde tam vnútri na emočnej úrovni.”
Najťažšia bola odvaha. „Vlastný strach, či to dokážem, a reakcie okolia - typu ‚čo ti šibe?‘ (smiech). Ale aj potreba naučiť sa všetko, čo táto práca vyžaduje,“ priznáva. Dnes má vydaný album, chystá videoklip a ďalšie piesne. „Chcela by som začiatkom roka zverejniť videoklip k jednej piesni z vydaného albumu a už mám ďalších niekoľko piesní, ktoré by som chcela nahrať, takže ma čaká rozhodovanie, ktorú dám von ako ďalšiu. „Chcela by som viac koncertovať, lebo koncerty sú pre mňa magické a veľmi si ich užívam,“ hovorí s láskou k tomu, čo robí.
Tavaly má aj jasný odkaz všetkým ženám, ktoré váhajú: „Nebojte sa vlastných snov. Žiaden z nich nie je nesplniteľný, ak máte silnú vnútornú motiváciu. Nie je dôležité, kam sa dostanete, ale akým smerom idete. Ak robíte to, čo vás baví, cesta sa stáva samotným snom.“ Dnes žije Michaela v Slovenskom Grobe a sama o sebe hovorí jednoducho - „Nezastaviteľná.“ Jej príbeh je dôkazom, že sny nemajú dátum spotreby. Stačí im len otvoriť dvere a dovoliť im zaznieť.
tags: #roman #pagac #videoklip
