Rozdiely Medzi Riedkym a Hustým Medom: Zloženie, Skladovanie a Mýty

O mede koluje mnoho mýtov a faktov je málo známych. Čo všetko teda o mede neviete? V tomto článku sa pozrieme na rozdiely medzi riedkym a hustým medom, jeho správne skladovanie a ďalšie zaujímavosti.

Môže sa stať, že natrafíte na redší med, resp. sa vám môže redší zdať. Čo za tým väzí?

A teraz dávajte veľký pozor, aby ste sa nestratili, toto bude komplikovanejšia téma. Môže sa stať, že natrafíte na redší med, resp. sa vám môže redší zdať. Čo za tým väzí? Jedným z nich je vyšší obsah vody. Na samotnú „riedkosť“ môže mať vplyv aj zloženie medu. Med prirodzene obsahuje vodu, inak by sa sypal. Sú ale isté hranice obsahu vody v mede, kde by mohol nastať problém.

Kedy môže med mať vyšší obsah vody?

Jarné medy majú prirodzene vyšší obsah vody. Stáva sa, že na jar je obzvlášť vysoká vlhkosť vzduchu a včely med jednoducho nemôžu dostatočne odvetrať/zahustiť, a tak ho zaviečkujú, aj keď ešte nie stopercentne hotový. Plást by mal byť pred vytočením medu zaviečkovaný aspoň na 2/3. Nie je to spoľahlivá pomôcka, ale na základnú orientáciu postačuje.

Toto je dôvod, odôvodnenie, ktoré budete počuť od iných (zväčša včelárov) najčastejšie - že bol včelár chamtivý, splašil sa. Stáva sa to, žiaľ. Dotyční vám ale neuznajú, že je možné, aby včely zaviečkovali aj redší med, budú sa dušovať, že to nie je pravda. Stáva sa, že včelár musí vytočiť redší med, lebo nemá na výber. Totižto občas si aj včely dávajú „dosť načas“, obzvlášť ak znáška bola slabá a majú ho málo, čakajú, že ho ešte pribudne. Stáva sa to hlavne na konci sezóny, keď je potrebné posledný med dostať preč a niet už na čo čakať. Alebo keď sa včelár snaží získať jednodruhový med - čaká na znášku napr. z agátu a v medníku je trochu iného medu, no nechce, aby ho včely zmiešali.

Čo urobiť s redším medom, aby nebodaj neskysol? Viete ho predsa zamraziť, ideálne čo najskôr po vytočení.

Ako merať obsah vody v mede?

Hodnota vody v mede sa meria refraktometrom, je to primitívne meranie, ktoré viete urobiť za okamih a samotný prístroj stojí od 10 € do cca 30 €. Refraktometer môže byť aj nasvietený. Na hranol refraktometra sa kvapne pár kvapiek medu, privrie krytka, pozrie sa do okulára a prečíta sa aká je hodnota. Všetko, odmerané.

Čo robiť so skysnutým medom?

Rovno vyhodiť? Nie, to je iba fáma. Ak je len mierne skysnutý, dá sa normálne skonzumovať. Ak viac, horná časť, kde kysnutie začína, sa odoberie a zvyšok sa dá skonzumovať. Čo ste odobrali, sa dá stále spotrebovať na pečenie. Ak je skysnutý skrz-naskrz, buď ide len do pečenia, alebo ho môžete dať niekomu, kto vyrába medovinu. NIE, VČELÁM SA NEDÁVA!

Skladovanie medu

Ste si vedomí toho, že med nie je nezničiteľný? Sú to len staré fámy, že medu sa nikdy nemôže nič stať. Med je hydroskopický, to znamená, že prijíma vlhkosť zo vzduchu, čím stúpa % vody v mede, a to až tak, že môže ľahko skysnúť. V takomto prípade vyššia teplota okrem iného len urýchľuje možnosť degradácie.

Vedeli ste o tom, že med by mal byť správne zabalený v nádobe, ktorá je nepriesvitná? Napríklad ako sa robilo voľakedy, v hlinenom/keramickom džbáne. Dnes je to skoro nepredstaviteľné, zákazník predsa chce vidieť cez sklenenú fľašu, ako med vyzerá. Ideálne za poriadneho svetla, slnečného. Ó, ako krásne môže med vyzerať, keď na neho zasvieti slnko, hneď máte chuť.

Dnes sa med dáva do sklenených priehľadných fliaš, no existuje možnosť, ako si s tým jednoducho poradiť. Zabaliť jednotlivé fľaše do papiera (hoci novinového). Niečo podobné je správne skladovanie jabĺk po domácky - každé jablko treba zabaliť do papiera a uložiť voľne na poličku či do prepravky. Pri mede stačí len zabaliť jednotlivé fľaše. Kvôli čomu takéto kroky? UV svetlo ničí enzýmy v mede a tým ho „zabíja“. Pri 37 °C sa už ničia prvé arómy, pri 42 °C prvé enzýmy. Tým sa ničí aj „živosť“ medu. Pod jeho živosťou máme na mysli, že aj med vo fľaši je ešte aktívny. Enzým invertáza napríklad štiepi zložené cukry (sacharózu) na rôzne jednoduché cukry, prevažne fruktózu a glukózu (ovocný a hroznový cukor).

Ako správne tekutiť med?

Ak med chcete dekryštalizovať, nemali by ste prekročiť 40 °C, ak by sa to nedalo, tak aspoň neprekročte 45 °C. V domácich podmienkach na to postačí vodný kúpeľ s teplomerom. Aby to bolo každému jasné - do hrnca dáte vodu, do vody uzavretý pohár s medom tak, aby voda nedosiahla vrchnák. Pod pohár musíte niečo podložiť, aby pohár nemal priamy kontakt s dnom - keď nič iné, podložte aspoň starý vrchnák z (inej) fľaše. Celý hrniec ide na sporák, no celý čas kontrolujete teplotu vody, aby nepresiahla spomenuté limity. Med môžete neskôr aj zamiešať, proces sa urýchli. Dĺžka celého procesu závisí od druhu medu.

Stekutiť med sa nemusí vždy podariť na 100 %, enzýmy v mede vedia pôsobiť aj reverzne a z jednoduchších cukrov skladajú späť cukry vyššie s vyšším podielom glukózy (tzv. transglukosidácia), ochudobnená mriežka kryštálov glukózy sa zborí. Rozhodne nestekuťujte med na radiátore, pred kozubom a podobne, dôjde minimálne k lokálnemu prehrevu a nenávratne med poškodíte či dokonca zničíte. Tak si môžete degradovať med na obyčajné sladidlo. Čokoľvek iné ako kvalitný, živý med nemá zmysel, lebo sa to dá vyrobiť za zlomok ceny skutočného medu.

Med a horúci čaj

Voda v čaji pochopiteľne už nemá 100 °C a niekde na Lomničáku už dupľom nie. Samotná preexpozícia medu v takomto teple nie je dlhá, HMF vysoko nevystrelí, ale odnesú si to predovšetkým enzýmy. K obrovskému poškodeniu medu nedôjde, ale rozhodne mu to neprospeje, poškodíte ho. Najrozumnejšie je pridať med, až keď teplota čaju je nižšia, veď aj tak ho ihneď po vylúhovaní piť nebudete. Riaďte sa heslom, čo je pre mňa príliš horúce, bude aj pre med.

Predaj medu a zaužívané balenia

V ľudovej slovesnosti je zaužívaná kúpa „kila“ medu, jednoducho si zákazníci pýtajú kilo medu a včelár im to „kilo“ následne predáva. V skutočnosti to ale tak nebýva, na Slovensku predaj „kiloviek“ nie je zaužívaný. Med má rôznu hustotu podľa toho, aký má podiel vody. Čím má menší podiel vody, tým je hustejší a tým je ťažší. S veľmi hustým medom, kde by bol podiel vody okolo 15 % sa stretnete naozaj výnimočne, to musí mať včelár riadne šťastie, ideálne podmienky a dobré skúsenosti. Aby bol ešte hustejší, to sa už musia snáď spojiť hviezdy.

720 ml medu má najviac 950 g, kde fľaša je naplnená na maximum (po hrdlo). Na to sú aj predpisy, nemôžete uviesť na etiketu 1 kg, keď tam nie je. A ak je med výraznejšie redší, nevojde tam ani 950 g.

Na 1 kg medu sa používajú 770 ml fľaše. Zaužívané sú v Nemecku, tam sa reálne „kilovky“ predávajú, 720 ml fľaše sa tam bežne nepoužívajú. To, že 0,7 dcl medu je 1 kg medu sa iba traduje, je to ale mýtus.

Prečo sa používajú 770 ml poháre? Preto, aby aj pod hrdlom bolo trošku miesta, predimenzovanie sa robieva aj pri iných nádobách (teplotné rozdiely). Na jednej strane je to pohodlie pre zákazníka, nemá potom vrchnák zalepený od medu či nebodaj celý pohár, keď ho otvorí. Na strane druhej je to pre prípadnú expanziu pri kryštalizácii.

Môže sa výnimočne stať (pri istej kombinácii znášky z istých rastlín, najčastejšie na jar), že med pri kryštalizácii začne naberať na objeme a spustí takú expanziu, že vytlačí aj vrchnák. Nie, nezačne kvasiť, nebavíme sa o kvasení. Ak by ste mali veľmi hustý med, vedeli by ste ho vtrieskať aj do 720 ml fľaše, ale bolo by ho toľko, až by vytekal.

Tabuľka: Rozdiely v balení medu

tags: #rozdiel #medzi #riedkym #a #hustým #medom

Populárne príspevky:

• Tipy a triky pre zrazenú čokoládu
• Riziká konzumácie surových zemiakov
• Údené výrobky z Levíc
• Ako pripraviť mäsovú tortu
• Rýchly recept na zapekanú brokolicu