Rozdiel Medzi Vápencom, Vápnom, Mletým Vápnom a Haseným Vápnom

Vápnenie pôdy je dôležitým krokom pri vyživovaní pôdy a plodín vo vašej záhrade. Vápnenie zmierňuje kyslú pôdnu reakciu, optimalizuje pH pôdy, má asanačný účinok a znižuje chorobnosť rastlín vďaka tomu, že ničí choroboplodné zárodky v pôde. Vápnik je nenahraditeľnou látkou pre výživu rastlín a je potrebný pri stavbe oporných pletív buniek a koreňov.

Na vápnenie pôdy sa najčastejšie používa pálené vápno alebo mletý vápenec. Pálené vápno rýchlejšie prijíma vlhkosť a je vhodnejšie do ťažkej pôdy, mletý vápenec uvoľňuje vápnik pomalšie a je vhodný na vápnenie ľahkých a stredne ťažkých pôd. Pri vápnení je dôležité vyhnúť sa súbežnému používaniu vápna s iným hnojivom - najmä s maštaľným hnojom a s fosforečnými hnojivami.

Vápniť pôdu je možné celoročne, ale najlepší čas na vápnenie je v novembri - na jeseň. Vápno treba aplikovať na porýľovanú a rozdrobenú pôdu. Vápnenie nie je nutné opakovať každý rok, závisí to individuálne od spotreby vápnika rastlinami a jeho prirodzeným vyplavovaním z pôdy, podľa množstva úhrnu zrážok.

Plodová zelenina ako sú napr. rajčiaky a uhorky, neznáša čerstvé vápnenie. Pôdnym rozborom vopred zistíme kyslosť pôdy - jej pH. Zemiakom sa darí na kyslých a slabo kyslých pôdach s kyslosťou od 5,5- 6,5 pH. Pri zemiakoch sa pôda nikdy nesmie vápniť na jar, pred zasadením, pretože môže zvýšiť výskyt chrastavitosti zemiakov.

Vápno Čerťák pre trávnik a záhradu je prírodná minerálna látka, ktorá je vhodná pre všetky typy pôd a pre väčšinu rastlín s výnimkou kyslomilných. "Čerťák" dodáva do pôdy vápnik, upravuje pôdnu kyslosť, zlepšuje a zvyšuje kvalitu úrody.

Rozdelenie priemyselných hnojív

Pri správnom používaní zvýšia úrodu, zlepšia akosť a predĺžia skladovateľnosť plodov, zväčšia odolnosť proti chorobám a škodcom i nepriaznivým poveternostným vplyvom. Pravda je však i to, že nesprávne používanie priemyselných hnojív rastlinám, pôde, ale ani zvieratám či nám neprospieva. Preto treba ovládať hlavné zásady hnojenia a dobre poznať vlastnosti používaných hnojív. V takom prípade vám ich aplikácia nebude spôsobovať problémy, ale úžitok.

Priemyselné, čiže syntetické hnojivá sa vyrábajú chemickou alebo fyzikálnou cestou zo surovín minerálneho charakteru. Najčastejšie ide o produkty chemického priemyslu (soli), prípadne ich zmesi. Rastliny z nich prijímajú živiny v rovnakej forme ako z pôdy či organických hnojív, teda rozpustené vo vode ako ióny.

Rozdeľujú sa podľa počtu základných živín, prípadne stopových prvkov na jednozložkové a viaczložkové. Jednozložkové hnojivá obsahujú jednu hlavnú živinu (dusíkaté, fosforečné, draselné, vápenaté, horečnaté), vo viaczložkových nájdete dve a viac hlavných živín (napríklad NK, NP, PK, NPK alebo hnojivá s obsahom mikroelementov - stopových prvkov).

Dusíkaté hnojivá

Dusík je v pôde najslabšie viazaným prvkom, vyznačuje sa pomerne silnou mobilitou - schopnosťou presunu. Pre záhradkárov je najväčším postrachom, pretože sa veľmi často spomína v súvislosti s nebezpečných hromadením dusičnanov. Zároveň je však jedným z najdôležitejších prvkov pre rastliny. Potrebuje ho väčšina druhov zeleniny hlavne na jar, keď ich podporí v raste. Obzvlášť náročná býva kapusta, karfiol, zeler či pór.

Medzi najčastejšie používané dusíkaté hnojivá patrí liadok vápenatý, síran amónny, močovina a dusíkaté vápno. Dusičnan amónny (liadok amónny), liadok amónny s vápencom (LAV) a liadok amónny s dolomitom (LAD) obsahujú dve formy dusíka. Pôsobia fyziologicky neutrálne, takže ide o veľmi univerzálne hnojivá.

Liadok vápenatý Ide o dusíkaté hnojivo s obsahom dusičnanového (liadkového) dusíka. Jeho účinnou zložkou je dusičnan vápenatý, teda v ňom nájdete asi 15 percent dusíka a 20 percent vápnika. Hnojivo je ľahko rozpustné vo vode.

Hnojiť ním môžete na začiatku vývinu rastlín, pretože inak by sa dusík ľahko z pôdy vyplavil a rastliny by ho nestihli využiť. Nikdy ním nehnojte do zásoby. V kvapalnej forme (koncentrácia 1-2 percentá) je vhodný na prihnojovanie počas vegetácie. Pri hnojení trávnika pomôže obsah vápnika potlačiť nežiaduci rast machu. Je to fyziologicky zásadité hnojivo, preto sa používa najmä na kyslejších pôdach, no nie je vhodné na čučoriedky, brusnice, azalky a iné kyslomilné druhy.

Síran amónny Toto hnojivo obsahuje dusík v čpavkovej forme - amónny dusík - (21 percent dusíka + 24 percent síry), preto tak rýchlo nepodlieha vyplavovaniu ako dusík liadkový.

Hnojte ním na jeseň a skoro na jar pred vysádzaním alebo sejbou. Je to fyziologicky aj chemicky kyslé hnojivo, preto ho na kyslé pôdy neaplikujte.

Močovina Vzhľadom na vysoký obsah dusíka v amidovej forme buďte pri jej dávkovaní opatrní.

V zriedenom stave sa dá použiť na listovú výživu aj ako hnojivová zálievka, je vhodná na základné predsejbové hnojenie takmer všetkých plodín. Od hnojenia po sejbu dodržte časový odstup aspoň 5 dní.

Dusíkaté vápno V podstate ide o kyanamid vápenatý (dusík v kyanamidovej forme), ktorý sa reakciou s pôdnou vlhkosťou rozkladá na kyanamid a hydroxid vápenatý. Ten by mohol spôsobiť rozklad hnojív obsahujúcich amónne soli (síran amónny, dusičnan amónny) za uvoľnenia amoniaku (čpavku), preto by sa spolu s nimi nemalo dusíkaté vápno používať.

Dusíkaté vápno nie je herbicíd, a tak v prijateľnom dávkovaní neničí buriny, no pri niektorých môže obmedziť klíčivosť. Dezinfikuje pôdu od zárodkov plesní a hubových chorôb, napríklad nádorovitosti hlúbovín. Ako hnojivo dodá do pôdy dusík a vápnik. Aby medziprodukty jeho rozkladu na rastliny nepôsobili toxicky, musíte ho do pôdy zapracovať najmenej 10-14 dní pred sejbou alebo sadením.

Vápenatými hnojivami je lepšie hnojiť v menších dávkach na viackrát a súčasne upravovať obsah ostatných živín.

Hlavne dusíkaté a fosforečné hnojivá treba dôkladne zapracovať do pôdy, nenechať ich len rozhodené na povrchu pôdy.

Fosforečné hnojivá

Ako hlavnú živinu obsahujú fosfor. Základnou surovinou na ich výrobu sú prírodné vápenaté fosforečnany (apatity, fosfority). Prírodné fosforečnany sú však vo vode nerozpustné, a teda pre rastliny neprijateľné, preto sa v procese výroby pôsobením minerálnych kyselín a tepla premieňajú na vodorozpustnú formu. Mechanicky - mletím sa získavajú mleté fosfáty, ktoré sa používajú hlavne na hnojenie kyslých pôd.

Superfosfáty sú univerzálne hnojivá pre všetky plodiny pri predsejbovej príprave pôdy, no nemali by sa používať na pozemkoch s výrazne kyslou pôdnou reakciou alebo na veľmi vápenatých pôdach.

Draselné hnojivá

Prevažne ide o vodorozpustné soli obsahujúce draslík vo forme dobre prijateľnej pre rastliny. Podstatu týchto hnojív tvoria chloridy a sírany draselné. Najväčším nedostatkom prírodných draselných solí je však pomerne malý obsah draslíka (okolo 9 percent) a prítomnosť veľkého množstva chlóru. Podľa toho, či je draslík vo väzbe so sírou alebo s chlórom hovoríme o síranovej alebo chloridovej forma hnojiva.

Chloridové draselné hnojivá viac odvápňujú pôdu, navyše, niektoré rastliny sú na chlór veľmi citlivé. Ak nemáte inú možnosť, do pôdy ich zapracujte na jeseň, aby sa chlór mohol vyplaviť. Síranové draselné hnojivá sú vhodné pre plodiny náročné na síru (hlúboviny). Vo všeobecnosti myslite na to, že draselné hnojivá sú fyziologicky kyslé.

Horečnaté hnojivá

Obsahujú ako hlavnú živinu horčík. Značná časť horčíka sa do pôdy dostane spolu s vápenatými hnojivami (dolomitický vápenec) a tiež niektorými draselno-horečnatými hnojivami.

Na samotné hnojenie horčíkom sa treba zamerať len v prípade výrazného nedostatku, hlavne na ľahkých piesočnatých pôdach.

Vápenaté hnojivá

Obsahujú dôležitý makroelement vápnik. Z praktického hľadiska sa sem zaraďujú aj tie, ktoré okrem vápnika obsahujú horčík. Základnými surovinami na ich výrobu sú vápenaté hmoty (vápence, pálené vápno, hasené vápno), ktorých podstatnou súčasťou je uhličitan vápenatý, no v rôznych množstvách obsahujú aj uhličitan horečnatý. Ak presiahne 10-30 percent, hovoríme o dolomitických vápencoch.

Vápenaté hnojivá sa používajú najmä na kyslých pôdach v procese vápnenia, čím podstatne zlepšujú ich vlastnosti. Nezabúdajte však, že keby ste kyslú pôdu v snahe o rýchle zlepšenie jej pH pohnojili naraz veľkou dávkou vápenatého hnojiva, z pôdneho komplexu by sa naraz uvoľnilo veľké množstvo živín, ktoré by rastliny nedokázali využiť. Preto je týmito hnojivami lepšie hnojiť v menších dávkach na viackrát a súčasne upravovať obsah ostatných živín.

Vápnenie nie je potrebné vykonávať každý rok.

Viaczložkové hnojivá

Ich výhodou je, že jedným úkonom dodáte do pôdy všetky základné živiny a nemusíte sa obávať jednostranného prehnojenia.

Tabuľka: Rozdelenie hnojív a ich využitie

tags: #rozdiel #medzi #vápenec #vápno #mleté #vápno

Populárne príspevky:

• Šťavnatý višňový koláč s makom
• Stratégie Vyjednávania vo Forge of Empires
• Medové bravčové rebierka
• Trvanlivosť Bratislavskej klobásy
• Recept na mäsové guľky Bolognese