Pestovanie ružičkového kelu a ochrana pred chorobami

Kel má rôzne podoby. Môže byť hlávkový aj kučeravý, skorý, neskorý či ružičkový. Aktuálne vám však dáme tip, ako si dopestovať chutnú úrodu posledného menovaného - najväčšieho otužilca medzi hlúbovinami. Ružičkový kel je naozajstný zimný poklad. Veľmi dobre znáša teploty až do mínus 12 °C pod nulou.

Prečo pestovať ružičkový kel?

Ružičkový kel je výnimočný obsahom vitamínu C, vitamínov skupiny B, ako aj cenných minerálov ako draslík či horčík. Pravidelná konzumácia posilňuje imunitu, podporuje trávenie a prispieva k lepšej vitalite organizmu. Kel je pomerne nenáročný na klimatické podmienky a znesie aj mrazy. Navyše, po prvých mrazoch sa jeho chuť ešte zjemní.

Pri tejto zelenine sa uplatňuje postupný zber podľa potreby - priamo z rastliny pokojne aj v decembri. Kvalitné ružičky by mali mať priemer 2,5 cm. Na jednom koštiale ich pri dobrých pestovateľských podmienkach a v závislosti od odrody dorastie 20 až 55. Pravdou však je i to, že ružičky kelu nie sú po vôli úplne každému. Dôvodom môže byť ich ostrejšia chuť spôsobená vysokým obsahom glukosinulátov, teda sírnych zlúčenín.

Práve tie, ale, stoja na pomyselnom rebríčku zdravotných benefitov kelu ružičkového (a tiež ďalších hlúbovín) na prvom mieste. Známe sú totiž ich výrazne preventívne účinky proti nádorovému bujneniu. Okrem toho je kel ružičkový výborným zdrojom vitamínu B1 a kyseliny listovej, čo ho predurčuje na jedálny lístok unavených a vystresovaných ľudí. Varením či pečením sa však zdraviu prospešné látky ničia, preto kel nevarte príliš dlho.

Odrody ružičkového kelu

Jednotlivé odrody sa líšia výškou rastlín (od 30 až do 130 cm), hustotou ružičiek a dĺžkou vegetácie. U nás k najpestovanejším patria zelené verzie kelu ružičkového, no dostupné sú aj červenofialové (‘Red Ball’). Hoci je kel ružičkový značný otužilec, do chladnejších oblastí sú na prezimovanie vhodnejšie neskoré a zároveň nízke odrody. Medzi odrodami nájdeme metrové obry, ale aj odrody dorastajúce sotva pol metra. Ružičkový kel je ideálnou zeleninou aj pre záhrady vo vyšších nadmorských výškach.

Drvivá väčšina odrôd ružičkového kelu sa pýši sivozelenou farbou, pričom vnútri bývajú hlávky svetlozelené až žltkasté. Jednotlivé odrody sa nelíšia chuťou, pri pestovaní však môžeme zvoliť odrody s rôznymi stupňami dozrievania alebo, naopak, také, pre ktoré je charakteristické súčasné dozrievanie. Takúto vlastnosť má napríklad odroda ‘Igor F1’, ktorá je ideálna pre tých, ktorí chcú zberať ružičky naraz. Väčšina odrôd sa však zbiera postupne.

Vínovočerveným až temnofialovým sfarbením ružičiek sa pýši skorá odroda ‘Rubín’, ktorá tvorí kompaktné stonky vysoké len o niečo viac ako pol metra. Hoci sa pri ružičkovom keli nedočkáme veľkých farebných experimentov, pri jeho pestovaní možno očakávať hlavne rozdiely vo výške rastlín. Aj tú si však môžeme do určitej miery určiť sami odstránením vrcholu. Ak máme na záhrade dostatok miesta, pustiť sa môžeme aj do pestovania mohutnejších odrôd, ktoré bez problémov prerastú výšku jedného metra. Medzi ne patrí napríklad produktívna ‘Casiopea’, ‘Dolores’, ‘Groniger’ alebo ‘Lunet’. Nízke odrody potešia vyššou odolnosťou proti vyvracaniu.

Ako na to krok za krokom:

1. Predpestovanie začíname už v marci až apríli - v interiéri alebo skleníku. Priesady vysádzame von v máji, keď už nehrozia mrazy. Ružičkový kel má dlhé vegetačné obdobie (až 180 dní), preto je dôležité výsev zbytočne neodkladať.
2. Dobré susedstvo pomáha kel ochrániť pred škodcami a zlepšiť jeho rast.
3. Ružičkový kel je plodina prvej trate - potrebuje výživné záhony. Ideálne je jesenné vyhnojenie maštaľným hnojom. Rast rastlín sledujeme a prispôsobujeme hnojenie podľa ich vitality. Počas vytvárania ružičiek potrebuje kel pravidelnú zálievku. Pôda má byť stále mierne vlhká, no nie premočená.
4. Burina konkuruje kelu o vodu a živiny. Pravidelné pletie a kyprenie pôdy zlepší zdravie rastlín a zníži riziko šírenia chorôb. Ideálne je použiť pokosenú trávu, slamu alebo netkanú textíliu. Kel môže dorásť až do výšky 1 metra, preto je náchylný na polámanie vetrom. Najmä pri silnejších odrodách je opora nevyhnutná.
5. Koncom augusta môžeme vrcholček rastliny zrezať. Staršie listy v spodnej časti môžu zatieniť ružičky, alebo začnú žltnúť. Robíme to postupne, nikdy nie naraz veľké množstvo.
6. Dodržujme osevný postup a rotáciu plodín. Po zbere odstránime všetky zvyšky rastlín. V sezóne trháme burinu priebežne. Polievame ku koreňom, ideálne skoro ráno. Odporúčame bio postreky s obsahom prírodných látok (napr. cesnakový extrakt, harmančekový čaj alebo komerčné prípravky.
7. Chlad zlepšuje chuť ružičkového kelu. Zberáme ich neskoro na jeseň alebo aj počas zimy. Zberáme zdola nahor - najspodnejšie ružičky dozrievajú ako prvé. Pri veľmi nízkych teplotách odporúčame zakryť rastliny čečinou alebo netkanou textíliou. Najlepšie chutí čerstvý, no môžeme ho skladovať aj niekoľko týždňov v chlade.

Starostlivosť o ružičkový kel

Najlepšie sa mu darí v ťažších hlinitých pôdach, ktoré na jeseň vyhnojíme rozloženým kravským hnojom alebo kvalitným kompostom. Semienka sa vysievajú ideálne pod sklo v marci alebo počas apríla. S výsadbou na záhon nečakajme neskôr než do polovice júna, nezabudnime ich zasadiť o niekoľko centimetrov hlbšie.

Záhon pravidelne odburiňujeme a udržujeme v dobrom stave - najlepšie tak, že ho namulčujeme jemne pokosenou trávou alebo netkanou textíliou. Počas leta nezabudneme ružičkový kel dôkladne polievať, práve v čase tvorby ružičiek rastliny potrebujú výdatnú zálievku. Ak sa však niekedy stane, že ružičkový kel počas leta nezačne tvoriť ružičky, možno je to aj pre nevhodné podmienky. Ide o zeleninu prvej trate, jej nároky na živiny sú pomerne vysoké.

Pri pestovaní ružičkového kelu sa často stretávame s odporúčaním postupne otrhávať spodné listy, aby sa k ružičkám dostalo viac svetla. Ružičkový kel často napádajú roztočce, ktoré sa rýchlo množia práve na najstarších listoch. Po ošetrení vhodným postrekom býva aj tak nevyhnutné spodné listy odstrániť, pretože bývajú po napadnutí škodcami väčšinou poškodené.

Pre ružičkový kel je typické dlhé vegetačné obdobie. Pri odrodách sa môže líšiť v rámci desiatok dní, väčšinou sa však uvádza v rozpätí 110 až 180 dní. Ružičky môžeme zbierať priebežne, väčšinou od októbra do januára. Vyberáme vždy tie najväčšie a pevné, ktoré odrežeme nožom alebo vykrútime rukou. Postupným zberom podporíme rast ostatných ružičiek. Ak sa však rozhodneme ružičkový kel zozbierať naraz, úrodu môžeme uchovať až deväť mesiacov v mrazničke.

Ochrana ružičkového kelu pred chorobami a škodcami

Kel je, podobne ako ostatné rastliny z čeľade kapustovitých, náchylný na určité choroby a škodcov, ktoré môžu ovplyvniť jeho rast a úrodu. Mnohým problémov, s ktorými sa rastliny ružičkového kelu stretávajú, sa dá vyhnúť správnou základnou hygienou v záhrade. Výborným pomocníkom v prevencii pred chorobami a škodcami je striedanie plodín. Ak ste dva roky pestovali ružičkový kel na jednom mieste, je načase zmeniť miesto jeho pestovania.

Vždy sa snažte polievať kel na úrovni pôdy, a nie na listy alebo hlávky rastlín. Všetky plodiny rodu kapustovité sú obzvlášť náchylné na ochorenia spôsobené hubovými patogénmi.

Dodržiavaním týchto zásad môžete udržať kel zdravý a minimalizovať riziko napadnutia chorobami a škodcami.

Najčastejšie choroby ružičkového kelu:

• Alternáriová škvrnitosť listov: prejavuje sa čiernymi škvrnami na stonkách a listoch. Ochorenie v prípade ružičkového kelu spôsobujú huby Alternaria brassicicola a A. brassicae.
• Škvrny na listoch: Spočiatku sa táto choroba prejavuje na listoch ako veľa malých čiernych škvŕn s veľkosťou špendlíka, takže si ich nemusíte hneď všimnúť. Rozširujú a spájajú sa veľmi rýchlo. Našťastie je to väčšinou len kozmetický problém.
• Čierna hniloba: je z uvedených ochorení kelu najnebezpečnejšia, pretože dokáže veľmi rýchlo zabiť celú rastlinu. Ešte horšie je, že proti nej neexistuje žiadny liek. Môže sa nám podariť maximálne spomaliť priebeh ochorenia. Za tento zničujúci problém je zodpovedná baktéria Xanthomonas campestris pv. Campestris.

Napadnuté rastliny ružičkového kelu nemajú spočiatku žiadne príznaky. Neskôr si však na okrajoch listov všimnete žlté škvrny. Postupne sa rozširujú na veľké, žlté škvrny v tvare písmena V, pričom špicatý hrot smeruje do stredu listu. Postupne začne hniť stonka zvnútra, rovnako aj korene pod zemou. Rastlina nakoniec vädne, aj keď je v pôde dostatok vlhkosti.

Ak sa vám podarí spozorovať prvé príznaky, rastliny ošetrite fungicídom s obsahom medi.

Škodcovia a ochrana hlúbovej zeleniny:

• Mlynárik kapustový (Pieris brassicae): Samičky kladú žlté podlhovasté vajíčka na spodnú stranu starších listov. Vyliahnuté húseničky sú spočiatku pohromade, staršie sa rozlezú po celej rastline. Požierajú väčšinou staršie listy na rastline. Mlynárik kapustový máva počas roka dve generácie.
• Mora kapustová (Mamestra brassicae): patrí medzi najvýznamnejších škodcov hlúbovín, pretože húsenice sa zavŕtajú do hlávok a svojím požerom a trusom ich úplne znehodnotia.
• Skočky (Phyllotreta spp.): sú drobné, tmavo sfarbené chrobáky, s tretím párom končatín dobre prispôsobeným na skákanie.
• Voška kapustová (Brevicoryne brassicae): vytvára na porastoch kapustových zelenín veľké šedomodré kolónie. Vošky poškodzujú rastliny cicaním, listy sa deformujú a spomalí sa rast. Ochranu je potrebné robiť, keď je napadnutých viac ako 10 % rastlín.

Časté otázky:

• Prečo má kel biely povlak na listoch? Ide o múčnatku.
• Listy majú vodnaté tmavé škvrny - čo to znamená? Môže ísť o bakteriálnu škvrnitosť.
• Rastlina slabne a korene sú poškodené - čo pomôže? Ide pravdepodobne o napadnutie larvami kapustovej mušky.
• Čo môžem urobiť proti slimákom bez chémie? Pomôže mulčovanie pilinami, pieskom, večerné zberanie a mechanické pasce.

tags: #ruzickovy #kel #listy #ochrana

Populárne príspevky:

• Účinky alchemilkového čaju na zdravie
• Recepty a tipy pre chudnutie
• Využitie plastového odpadu
• Recept na kuracie stehná a mexickú ryžu
• Rýchly banánový dezert