Ryba, ktorej svietia oči: Tajomstvo bioluminiscencie v prírode
UV svetlo v spojení s prírodou robí divy. Človek, príroda, veda - na vzhľade týchto zvierat majú podstatný podiel. Mnohí z vás už určite tušia, o čom bude tento článok. Aspoň z môjho pohľadu to tak je, pretože túto rybu mám zo všetkých sladkovodných najradšej. Veľmi rád ich lovím v noci. Je to neskutočný zážitok a pohľad, keď sa predo mnou zablesknú oči zubáča - ako jedinej sladkovodnej rybe jej totiž pri zasvietení na ňu svietia oči.
Poďme sa pozrieť na niektoré z týchto fascinujúcich tvorov a na vedecké pozadie tohto javu.
Škorpióny a ich záhadné žiarenie
Asi by bolo smiešne vybrať sa v noci do púšte, pochodovať s UV svetlom a hľadať škorpióny. Čo však smiešne nie je? Fakt, že takto by ste ich veľmi jednoducho našli. Ich jasná zeleno-modrá farba sa nedá prehliadnuť, ale nie je známe, čo ju spôsobuje. Polemizuje sa, že ich žiarenie v tme môže byť spôsobené kombináciou vedľajších produktov chemických reakcií. Nie je jasné, či škorpióny svietia, aby nalákali k sebe korisť, alebo jednoducho preto, aby rozpoznali svojich druhov.
Škorpión pod UV svetlom
Svietiace medúzy a ich význam pre vedu
Ďalším prirodzene svietiacim živočíchom je Aequorea victoria, alebo "krištáľová medúza". Už v roku 1961 vedci našli v týchto medúzach proteín, ktorý produkuje žiarenie pod UV svetlom. Spustila sa vlna genetických modifikácií rôznych zvierat, dešifrovania rozširovania rakoviny a proteín bol použitý aj pri experimentoch s vývojom buniek.
Svietiace červy na Novom Zélande
Zatiaľ čo svietiace medúzy nájdeme vo vode, na Novom Zélande majú svietiace červy. Visia v skupinách zo stropov jaskýň, hlavne tých vlhkejších.
Čertovská ryba a iné hlbokomorské tvory
Bioluminiscencia v hlbokom mori: Ako a prečo si zvieratá vytvárajú vlastné svetlo?
Spomínate si na disneyovku Hľadá sa Nemo? Aj na scénu, kde Dory a Marlin utekali pred beštiálnou rybou? Tak tá skutočne existuje. Známa je aj ako čert alebo čertovská ryba a svoju potravu loví nalákaním na svetlo pripojené blanou k hlave. Trochu podobná jej je malá bioluminiscentná "dračia ryba", žijúca v hĺbkach oceánu, ktorá má tiež mnoho druhov. Tej však v mnohých prípadoch svieti celé telo. Pri rybách by sme našli mnoho iných príkladov, za spomenutie stojí napríklad žraloček brazílsky alebo zubatka.
Čertovská ryba
Geneticky modifikované zvieratá
Všetky doteraz spomínané zvieratá sa vyskytujú v prírode s vlastnosťou bioluminiscencie. Tie, ktoré prídu teraz, však boli geneticky modifikované človekom, a preto sa netrápte hľadaním svietiacej opice či ovce. Zúfalí pastieri už (možno) nemusia mať strach zo západu slnka. V roku 2012 až 9 oviec v Uruguaji dostalo injekciu s proteínom z medúzy Aequorea victoria a ovce sa tak "rozžiarili." Ako rástli, vyzerali rovnako ako ich sestry, ale vystavené UV svetlu mali žltkastú farbu. V prípade opíc šlo nielen o aplikovanie už známeho proteínu, ale aj o študovanie Huntingtonovej choroby, ktorá ničí nervové tkanivo.
Zubáč a nočný lov
Pri love v noci je podľa mojich skúseností farba nástrahy nepodstatná. Napriek tomu, že zubáč má veľmi dobrý zrak. Používajú sa hlavne vibrujúce nástrahy, ktoré ryba zachytáva svojím senzorom, a tým je jej bočná čiara. Veľmi dôležitou vecou pri nočnom love je, aby bol človek čo najtichšie. Pretože pár metrov od brehu sa môže nachádzať ryba. Pri love dravých rýb používam väčšinou pletenú šnúru. Rozdiel medzi šnúrou a klasickým silónom je veľmi veľký. Pri love na silón vzniká pri záseku pretiahnutie a môže sa stať, že rybu dobre nezasekneme. To sa však už nedá povedať o pletenej šnúre, kde je po záseku hneď priamy kontakt so zaseknutou rybou. Nenaťahuje sa ako silón. Samozrejme, pri použití spletanej šnúry musíme dbať aj na výber udice. Aké má udica očká, lebo šnúra môže obsahovať malé kryštáliky, ktoré nám očká môžu poškodiť.
Najčastejšie používam pri love v noci gumené nástrahy, takzvané kopytá alebo twistre. Samozrejme, záleží od danej situácie na vode. Keď spozorujeme pohyb na hladine (tzv. lovenie zubáča) môžeme použiť aj povrchové woblery. Osvedčili sa mi a ako som už v úvode spomenul , na farbe až tak nezáleží. Je však jedna výnimka: pri splne mesiaca vrelo odporúčam nástrahy s flitrami, ktoré sa vo svetle mesiaca obleskujú a dravec ich skôr spozoruje. Úspech sa zaručene dostaví. Ale nie vždy sa nám podarí oko dravca oklamať. Niektorí rybári si myslia, že prídu k vode dvakrát nahodia a chytia rybu. Podľa mňa to veľa rybárov po prvej noci vzdá, čo je veľká chyba. Rybu si treba zaslúžiť a treba na ňu chodiť často. Mojou radou pre rybárov dravých rýb je: Nikdy to nevzdávajte. Úspech sa dostaví.
Zrak rýb a ako vidia pod vodou
Možno vám ako rybárovi pri čakaní na záber niekedy zišlo na um, ako vlastne ryba hľadá potravu, či vašu nástrahu vidí a prečo ešte nezareagovala. Priznáme sa, tieto otázky nám občas vírili hlavou na našich rybačkách. Rovnako však aj Patrikovi, ktorý sa rozhodol prísť veci na koreň a preskúmal jednotlivé rybie zmysly.
Oči rýb sú odlišné od očí cicavcov. Voda odráža až 90% slnečných lúčov. Je vedecky potvrdené, že ryby vidia farebne. Ryba má uložené oči po boku hlavy a má priestorové videnie. Podľa veľkosti očí môžeme ryby rozdeliť na dva druhy. Oko ryby sa skladá z podobných častí ako oko cicavca. zabezpečuje, že ryba niečo vidí. Každá ryba vidí inak. Lepšie videnie sa rybám prisudzuje hlavne v plytkých vodách.
Často spomíname, že nejakým prídavným okom ryby, je bočná čiara. Je to prídavný zmysel u rýb. Majú krásne vyvinutú čiaru, ktorá ide po boku. sú takto zaseknuté, zomrú, pretože sa im zošije pažerák.
Kolok v polotme a jeho modré oči
Oči kolka v polotme výrazne modrasto svietia. Cez deň sa ukrýva pri dne. V noci je aktívny.
Americký vreckový žralok
Vedci z Yale University v New Haven v americkom štáte Connecticut sa podarilo odhaliť, prečo istý druh žraloka v tme žiari nazeleno. Aj niektoré ryby majú túto schopnosť. Americký vreckový žralok (Mollisquama mississippiensis), živočích prvýkrát objavený vo februári 2010 v Mexickom zálive, bol oficiálne klasifikovaný tento týždeň. Malý predátor sliedi viac ako 300 metrov hlboko pod morskou hladinou.
Podľa aktuálne zverejnenej štúdie žralok z malej vreckovej žľazy, ktorá je umiestnená v blízkosti predných plutiev, vylučuje svetielkujúcu tekutinu. Malý žralok je navyše jedným z iba dvoch známych druhov „vreckových žralokov“ rodu Mollisquama. Tento rybovitý stavovec je väčší, na dĺžku máva okolo 40 centimetrov. Zaujímavé tiež je, že tento novo klasifikovaný druh má na dĺžku len 14 centimetrov.
Vedci z tímu okolo Hyun Bong Parka zistili, že za žiarenie nie sú zodpovedné proteíny, ako je to napríklad v prípade medúz, ktoré svietia namodro. Vedci sa domnievajú, že zelené fluoreskovanie u týchto žralokov slúži hlavne ako rozlišovací znak.
Bioluminiscencia v moriach
Typický je napríklad pre špecifický druh planktónu - fytoplanktón - druh riasy, ktorá pláva na povrchu morskej hladiny. Fytoplanktón obsahuje vlákna, ktoré umožňujú pozitívne nabitým časticiam prechádzať jeho telom. Ak nastane v okolí riasy pohyb, protóny sa začnú pohybovať telom planktónu, pričom vytvárajú elektrické impulzy, ktoré aktivujú ďalšie chemické reakcie. Svetielkujúci fytoplanktón sa nachádza výlučne v slaných morských vodách. Fytoplanktón však nie je v moriach jediným svietiacim organizmom, dokážu to aj ďalšie. Medúzy vyžarujú modré i zelené svetlo. Väčšina druhov medúz využíva bioluminiscenciu na obranné účely. Svetlo sa aktivuje dotykom, čo predátora obvykle prekvapí.
Ďalšie živočíchy s bioluminiscenciou
Pásovke čiernej slúžia na svietenie špecializované orgány, zvané fotofóry. V moriach žije aj niekoľko druhov bioluminiscenčných kalamárov. Jedny z najpozoruhodnejších útvarov vytvárajú salpy z radu ohniviek (Pyrosomida).
Morský koník (Hippocampus hippocampus)
Morský koník je ryba, ktorá vyzerá ako šachová figúrka. Má hlavu koňa, oči chameleóna, vak kengury, chvost opice a pancier ako hmyz. Je navyše jediným tvorom, kde mláďatá na svet privádza samček a nie samička ako sme v ríši zvierat zvyknutí.
Morské koníky sú naozaj zvláštne. A to už pri dvorení. Párenie sa začína dvoriacim tancom za úsvitu, ktorý pripomína valčík. Keď jej dozrejú vajíčka, odovzdá ich samčekovi, do brušného vaku, kde ich samček oplodní. Následne ich nosí 2 až 3 týždne. Počas tohto obdobia samička každé ráno navštevuje samčeka. Keď sú mláďatá dostatočne vyvinuté, samček dostane svalové kontrakcie a vymršťuje ich do mora.
Morský koník
Za hodinu sú schopné preplávať maximálne trasu 16 metrov. Aj preto sa radia medzi najpomalšie ryby. Dokážu meniť farbu, čím sa maskujú pred svojimi predátormi. Aj napriek tomu, že sa pri jednom „vrhu“ môže vyliahnuť až 2000 malých koníkov, väčšina z nich nie je schopná prežiť. Populácie morského koníka na celom svete klesajú, čiastočne pre ničenie ich prirodzeného prostredia a znečistenie. Stali sa totiž vychytenou špecialitou na tamojších trhoch a reštauráciách.
Raja - elegantný plavec
Rajovidných drsnokožcov existuje celosvetovo približne 450 druhov. Väčšina z nich je prispôsobená životu na dne, no niektoré druhy, ako sú napríklad manty a myliobatisy, sa neustále pohybujú vo vodnom stĺpci. Zaujímavosťou je, že rajovidné nemožno zaradiť medzi výlučne morské živočíchy.
Spoločným znakom všetkých rajovidných, rovnako ako pri všetkých drsnokožcoch, je kostra tvorená chrupavkou. Telo majú sploštené s veľkými prsnými plutvami a bičovitým chvostom. Pre porovnanie - žralokovidné sa pohybujú pomocou chvostovej plutvy pohybom do strán, rajovidné sa pohybujú pomocou hrudných plutiev a to mávaním alebo vlnením. K ladnému pohybu, ktorý vyžaruje obrovský kus elegancie im dopomáha olejovitá pečeň. Tá zabezpečuje nadľahčovanie tela vo vode na rozdiel od rýb, ktorým k tomuto účelu slúži plávací mechúr.
Všetky rajovidné drsnokožce sú dravci. Živia sa prevažne kôrovcami, mäkkýšmi, podaktoré aj drobnými rybkami. Tie najväčšie z nich, Manty veľké sa živia filtrovaním planktónu. Ústa rajovidných sa nachádzajú na spodnej (brušnej) strane tela, čo im uľahčuje konzumáciu potravy zahrabanej v sedimentoch. Zuby prispôsobené k drveniu tvrdých schránok kôrovcov sú ploské a zapadajú do seba ako dlaždice. Na spodnej strane tela sa okrem úst nachádzajú aj žiabre. Keďže rajovidné ležia na bruchu a často sa do sedimentov aj zahrabávajú, tak k nasávaniu vody na dýchanie nemôžu používať ústa. K tomu sú určené spiráculá - otvory nachádzajúce sa na vrchnej (chrbtovej) časti hlavy hneď za očami.
Na svoju obranu majú viaceré druhy na bičovitom chvoste tŕň s jedovými žľazami, ktorým dokážu mocne a rýchlo švihnúť. Preto sa k nim treba približovať s rešpektom a nedotýkať sa ich. Mnohé z nich sa zahrabávajú do sedimentov alebo ukrývajú pod prevismi, prípadne sú maskované prirodzeným zafarbením pokožky.
Existujú druhy rajovidných, ktoré používajú pri love silný výboj elektriny. Ten si vytvárajú priamo vo svojom tele pomocou špeciálnej skupiny svalov po stranách. Veľkosť napätia môže byť až cez 200 voltov. Takúto ranu elektrickým prúdom využívajú aj na svoju obranu.
Čo sa týka rozmnožovania rajovidných drsnokožcov, tak väčšina z nich kladie vajíčka v pevných kožovitých puzdrách, ktoré samice vypustia voľne na dno a viac sa o ne nestarajú. Niektoré druhy sú živorodé, samice ich vrhnú ako mláďatá. Osud mláďat je však úplne rovnaký - hneď po narodení sa musia starať sami o seba, bez ochrany rodičov.
Zaujímavosti zo života niektorých konkrétnych druhov rajovidných drsnokožcov:
- Trigon modroškvrnný (Taeniura lymma) - je považovaný za jedného z najkrajších zo svojej čeľade.
- Manta veľká (Manta birostris) - je najväčšou z rajovidných drsnokožcov.
- Torpédo mramorované (Torpedo marmorata) - na lokalizáciu, omráčenie alebo dokonca aj usmrtenie koristi využíva elektrický výboj.
- Potamotrygon motoro - je najrozšírenejším sladkovodným zástupcom Južnej Ameriky.
Význam očí na nástrahe pri rybolove
My rybári radi veríme rôznym poverám, malým trikom aj fígľom, ktoré nám majú priniesť vytúženú veľkú rybu. Mnohí z nás prisahajú na zaručené rituály, ktoré treba striktne dodržiavať. Potom sa, jednoducho, chytá lepšie.
Pre mňa je „oko“ na nástrahe nutnosťou. A nie som v tom sám, celkom dosť rybárov prisahá na kúzlo viac či menej realistického oka na nástrahe. Bez ohľadu na to, aké je veľké, aký tvar alebo farbu má oko. Dôležité je, aby bola nástraha vybavená očami. Som tiež veľkým vyznávačom realistického vzhľadu nástrah. Prečo? Lebo, ako sa hovorí, „oči jedia“ a keď je viditeľnosť vody na mojich domovských revíroch veľmi vysoká, potom majú takéto detaily cenu zlata.
Kapitálne dravce však nájdete aj vo všetkých ostatných jazerách a priehradách. Práve na vodách s priezračne čistou vodou sú podľa mňa realistické vzory nástrah spravidla prvou voľbou. Vždy chytil buď viacej rýb, alebo tú najväčšiu. Po určitej dobe mi totiž padli do oka výrazné oči na jeho nástrahách. Vzal som tiež nástrahu s okom a veľmi prírodným dekorom. Odvtedy som tiež mohol mierne zvýšiť svoju kvótu úlovkov. Výrobcovia nástrah v priebehu rokov prebrali aj toto kritérium úspešnosti úlovkov, ktoré je niekedy pri love také dôležité a veľmi úspešne ho aplikujú pri výrobe niektorých modelov nástrah.
Nástrahy s očami
Keď sú dravce apatické a všetky nástrahy ignorujú alebo si ich takmer vôbec nevšímajú, práve vtedy často zafunguje niečo s výraznými očami. To je osobitne dobre pozorovateľné pri love zubáčov. V minulej sezóne som chytil svoje najväčšie zubáče na nástrahy, ktoré mali mega veľké oči! Oči na nástrahách od značky „Svartzonker“ sú nadrozmerné. Milujem ich a zubáče takisto! Dravce, ktoré sa nevedia odhodlať k útoku, dostanú vždy rozhodujúci argument skrz svoje oči.
Je dobre známe, že zubáče najprv nástrahu chvíľu prenasledujú a zaberú až vtedy, keď im všetko na 100 % vyhovuje. Mnoho výrobcov umelých nástrah už naskočilo na tento rozbehnutý trend a svoje nástrahy dopĺňajú o mega oči. Aj keď je voda čistá, žltozelené oko funguje mimoriadne dobre. V tejto kombinácii je však vždy dôležitý čo najrealistickejší dekor nástrahy - táto kombinácia bola kľúčová. Na druhej strane pri zakalenej vode je úspešná úplne iná kombinácia.
Oči prenikavé, ultrafialové
Ako mnoho lovcov zubáčov a šťúk vie, UV aktívne farby v jasných dekoroch sú niekedy super. Ale aj prírodné, nahnedlé modely sú v kombinácii s UV aktívnymi očami veľmi úspešné. Keďže rád lovím v brakických vodách v okolí Rujany, v priebehu rokov som to sám zažil. Tento malý, jemný detail často zachránil deň v prevažne veľmi plytkých vodách.
Pre nás bežných rybárov, ktorí lovia ryby v hĺbkach tak do 20 metrov, však ultrafialové svetlo určite hrá svoju rolu. To je aj prípad týchto kalných vôd v okolí Rujany. Bez UV aktívnych očí sa v tomto prípade nedá presvedčiť ani jedna ryba. To isté platí pre hlbšie oblasti.
Šťuky milujú oči, to je isté. Milujú mega veľké oči! Možno jedným z dôvodov je, že čím väčšie oko vidia, tým sa im môže zdať korisť väčšia. Tiež som si tento jav opätovne všimol pri vertikálnom love veľkých šťúk. V dňoch, keď šťuka zaregistruje moju nástrahu, ale nezaútočí na nástrahu hneď, nadíde „hodina veľkého oka“. Lepšiu účinnosť som mohol pozorovať s UV aktívnymi očami iba v oblačnom a sychravom počasí, prípadne pri zakalenej vode.
Za posledných niekoľko rokov mám veľmi dobré skúsenosti s pohyblivými alebo kývavými očami. Najmenšie pohyby v nástrahe rozpohybujú oči. Toto je „štartovací“ signál pre šťuky, aby na nástrahu zaútočili. Ale oko je vždy dôležitým aspektom aj pri trollingu. Pohyblivé oči sú vždy rozhodujúcim spúšťačom záberu pri vyberavých rybách.
S kývavými a rachotiacimi očami dokážem takéto šťuky vyprovokovať k záberu. Pri prenasledovaní nástrahy šťuka často pláva vedľa nástrahy a až potom zaútočí na korisť. Ďalším detailom, ktorý je pre mňa dôležitý, sú oči, ktoré v tme svietia. Nechcel som tomu veriť, ale vždy mi to prinieslo dobré ryby. Svetielkujúce oči sú, jednoducho, pod vodnou hladinou zaregistrované a nasleduje útok.
Našťastie sa aj toho chopili niektorí výrobcovia nástrah a na trh priniesli veľmi účinné jigové hlavy. Všimol som si aj ďalší detail: s nástrahami, ktoré mali pri nočnom love na gumy svetielkujúce oči, dokázal som dokonca zvýšiť kvótu úlovku šťúk. Zvlášť vtedy, keď je voda celkom čistá, môžete chytiť pekné šťuky aj pri nočnom rybolove.
Ak budeme túto „očnú tézu“ ďalej analyzovať, vynára sa tu ďalšia otázka. Čo ak má nástraha viac ako iba jeden pár očí? Čo ak to môže byť v niektorých dňoch veľmi účinný prostriedok na prekabátenie dravcov? Prečo nedať nástrahe štyri alebo dokonca osem očí? Môžem sa priznať, že som to skúšal veľmi často a málokedy to sklamalo.
V tejto súvislosti existuje niekoľko možností. Najjednoduchšie je, pravdaže, nejaké oči nakresliť. Tiež som to z času na čas aj ja praktizoval. Oveľa lepšie a rýchlejšie vylepším svoje nástrahy nalepením umelých očí, ktoré už veľmi pripomínajú skutočné oči. Priemysel teraz ponúka naozaj odolné varianty a veľmi rád ich používam. Okrem toho som opakovane „vyjadril svoju lásku k pohyblivým očiam“. Pri love šťúk sa to pre mňa stalo skutočne nenahraditeľným doplnkom, ktorý jednoducho nemôže chýbať. Mnohí profesionáli používajú slané alebo ochutené gumy. Absolútnym vrcholom dnešnej doby sú LED oči. Keď sa nástraha dotkne vody - oči začnú blikať. Šťuky a spol. milujú aj takéto oči.
tags: #ryba #ktorej #svietia #oči
