Alarmujúce Fakty: Odpad v Rybách a Jeho Vplyv na Životné Prostredie
Predstava, že morské ryby sú jednou z najzdravších súčastí našej stravy, prestáva platiť. V telách takmer troch štvrtín skúmaných rýb, ktoré žijú v hlbinách Atlantiku, našli vedci plastové častice aj chemikálie, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé.
Vedci skúmali 233 rýb vylovených v severovýchodnom Atlantiku v hĺbke až 600 metrov. Hlavné fakty z ich štúdie, ktorú robili pre vydavateľstvo Frontiers in Marine Science, zverejnila aj ČTK. Ukázalo sa, že mnohé z vylovených rýb prehltli niekoľko drobných častí plastu. Napríklad v žalúdku 4,5 centimetra dlhej rybky vedci objavili 13 kúskov umelej hmoty. Vo vnútornostiach všetkých rýb našli 452 úlomkov plastov, čo je v priemere 1,8 kusa na rybu.
Plast prehltlo 73 percent rýb
Plast prehltlo 73 percent rýb, čo je jeden z najväčších ohlásených výskytov vo svete. Pritom skúmané druhy sú dôležitým zdrojom potravy pre viacero veľkých dravcov, ako delfíny, tulene, tuniaky aj morské vtáky. Práve takto sa plastové častice dostávajú aj do nášho potravinového reťazca. V rybách navyše našli aj chemikálie, ktoré sa na plasty buď nalepili v mori, alebo pochádzajú z ich výroby.
Miliardy plastových predmetov sú hrozbou. Vedci preskúmali tiež povrchovú vodu Atlantického oceánu a z testov 2 400 litrov vyplynulo, že na 100 litrov vody pripadá 14 kúskov rôznych plastov. Iná štúdia pred tromi týždňami upozornila na alarmujúce množstvo plastov v Tichom oceáne. Vědci objevili v tělech ryb alarmující množství plastových úlomků. Před třemi týdny vyšla studie, která informovala o alarmujícím počtu plastového odpadu v oceánech. Ten se zachycuje na korálových útesech. Již tak nepříjemné vyhlídky doplňuje nová studie, která přichází s ještě více alarmujícími údaji. Vydavatelství Frontiers in Marine Science totiž při nedávno provedeném výzkumu nalezlo plastové částice v tělech téměř tří čtvrtin ryb, které vylovili. Mořské živočichy chytili v severovýchodní části Atlantiku v hloubce kolem 600 metrů. Plast pozřelo 73 procent zkoumaných ryb. Některé ryby spolkly i větší počet drobných plastů. Například v žaludku 4,5 centimetru dlouhé rybky z čeledi lampovníkovitých bylo objeveno 13 kousků. Celkem se ve vnitřnostech ryb nacházelo 452 úlomků plastů. Vylovené druhy ryb patří mezi důležité zdroje potravy pro mnoho větších dravců, jako jsou delfíni, tuleni, tuňáci a mořští ptáci. Plastové části v jejich tělech se tak dostávají dále do potravinového řetězce. Předmětem zkoumání se staly povrchové vody Atlantického oceánu.
V žalúdku mŕtveho vorvaňa tuponosého, ktorého telo vyplavilo na morský breh v národnom parku v Indonézii, našli takmer šesť kilogramov plastového odpadu. Medzi odpadkami bolo 115 plastových pohárov, štyri plastové fľaše, 25 sáčkov či napríklad aj pár gumených sandálov. Ochranári si prezerajú uhynutú takmer 10-metrovú veľrybu na ostrove Kapota v Indonézii. Rozkladajúce sa telo 9,5 metrového vorvaňa objavili v pondelok večer neďaleko ostrova Kapota v indonézskom národnom parku Wakatobi. „Síce sme neboli schopní určiť príčinu smrti, fakty, ktoré vidíme, sú skutočne hrozné,“ uviedla pre agentúru AP Dwi Supraptiová z indonézskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Vyhadzovanie plastov do oceánu je značným problémom pre viaceré krajiny juhovýchodnej Ázie vrátane Indonézie. Práve plastovým vreckám a taškám sa pritom pripisuje zodpovednosť za každoročný úhyn stoviek morských živočíchov.
Znečistenie a jeho dôsledky
Znečistenie vôd Severného ľadového oceánu ohrozuje arktický ekosystém. Španielsky ekológ Andrés Cózar so svojimi kolegami zverejnili štúdiu o expedícii z roku 2013, v ktorej píšu, že je Ľadový oceán plný stoviek ton plastového odpadu. Zatiaľ čo sú iné oblasti relatívne čisté, arktické vody východne od Grónska a časti pri severnej Európe sú zavalené plastovým odpadom. Príčinou tohto hromadenia sú zrejme oceánske prúdy prichádzajúce zo severu Atlantického oceánu. Odhad štúdie hovorí, že sa na Arktíde nachádzajú menej ako tri percentá globálneho plastového odpadu. Tento stav ale podľa nich nie je konečný.
Riasy, ktoré sa rozmnožujú v znečistenom prostredí, uberajú kyslík ostatným morským živočíchom a rastlinám. Sú príčinou väčšiny „mŕtvych zón“, ktoré zaberajú tisíce štvorcových kilometrov. Tieto odpadové látky sú vhodnou potravou pre fytoplanktón. Premnožené sinice a riasy, ktoré ho tvoria, sa potom voľne vznášajú vo vode. „Nízke hladiny kyslíku vo vode sťažujú rybám, ustriciam a ďalším vodným živočíchom možnosti na prežitie,“ uvádza sa v správe. Problémy zasahujú aj miesta, v ktorých živočíchy často žijú, napríklad morskú trávu. Medzi nové identifikované „mŕtve zóny“ patria napríklad oblasti neďaleko lagúny Fosu v Ghane, ústie Perlovej rieky v Číne a zátoka Elefsis v Egejskom mori. Ich množstvo a rozloha sa podľa expertov od 70. rokov neustále zvyšuje. Proti podobnému výskumu spred dvoch rokov tu ide o nárast až o 34 percent.
Prípad Malého Dunaja
BRATISLAVA - V rieke Malý Dunaj v obciach Zálesie a Most pri Bratislave v utorok (29. 8.) hromadne uhynuli ryby. Do vodného toku unikli odpadové vody po mechanickom prečistení z bratislavskej čistiarne odpadových vôd Vrakuňa. Pôvodcu znečistenia zatiaľ nepotvrdili. Hlásenia o úhyne rýb dostala SIŽP na havarijnej linke a od Vodnej stráže. "Na základe hlásení bolo vykonané miestne šetrenie v spolupráci s Vodnou strážou, ako aj rybárskym hospodárom BA II, kde bol potvrdený tento hromadný úhyn rýb rôznej veľkosti a druhu v počte približne 100 kusov," povedal Vido. Dodal, že šetrenie udalosti nebolo ukončené.
Malý Dunaj a desiatky jeho ramien sú momentálne v príšernom stave. Zo záhadných dôvodov niekoľko dní bratislavská čistička odpadových vôd vo Vrakuni vypúšťala (alebo ešte vypúšťa) odporné látky priamo do rieky. Brehy Malého Dunaja v Bratislave a blízkom okolí (smer Zálesie a Tomášov) sú momentálne posiate mŕtvymi rybami a miestni rybári na videu zachytili aj mŕtvoly väčších zvierat. Všetko tak nasvedčuje tomu, že čistička odpadových vôd vo Vrakuni vedome spôsobila ekologickú katastrofu, na ktorú doplatili stovky živých tvorov a výrazne poškodila ekosystém Malého Dunaja. Mŕtve ryby, tisíce červov, hmyzu a rieka plná výkalov a mŕtvol však môžu mať zásadný vplyv aj na šírenie chorôb nebezpečných i pri ľudí. Problém s Malým Dunajom si zo začiatku všimla miestna komunita rybárov, no pomaly sa začína šíriť celým Slovenskom.
Evolúcia a prispôsobenie
Zložitejší život sa v oceánoch objavil pred viac ako 600 miliónmi rokov. A ešte ďalších tristo miliónov rokov sa vyvíjal len tam.Keď sa však v tej dobe vybrala prvá ryba na súš, zrejme nešlo o náhodu. Najnovšia analýza obojživelných rýb totiž naznačuje, že schopnosť vyjsť z vody nadobudli ryby viackrát počas evolúcie. „Je fascinujúce, že tieto prechody zrejme neboli také ťažké, ako sa predpokladalo,“ povedala pre magazín Science biomechanička Sandy Kawanoová, ktorá do štúdie nebola zapojená.Vedci z Nového Južného Walesu sa pozreli na niekoľko štúdií o obojživelných rybách. Tie dokážu žiť vo vode, ale môžu tráviť čas aj na súši.Niektoré sa totiž presúvajú medzi rybníkmi v čase dažďa. Ďalšie preskakujú medzi malými mlákami na pobreží morí, keď im dochádza kyslík. 17. Obojživelné ryby žijú vo vode, no čas trávia aj na súši.
Lov Šťúk na rybku/Lov Zubáča/Candáta na Prívlač/viac ako 30ks/Lov Pstruha/Lov na Rieke/Rybársky film
Udržateľný rybolov a overovanie informácií
#Netflix svojim divákom len prednedávnom ponúkol nádielku dokumentárnych filmov, medzi ktorými je aj Seaspiracy. Snímka o udržateľnom rybolove obletel svet a získal si obrovské množstvo fanúšikov. Na celom príbehu je však najsmutnejšie, že tento film svojich divákov zavádza a neponúka im fakty. Jednou z nosných myšlienok, ktoré dokument prezentuje je tvrdenie, že do roku 2048 dôjde kvôli rybolovu k vyhynutiu viacerých druhov rýb. Toto však nie je tak úplne pravda. Neznamená to však, že nepremyslený a agresívny rybolov je správna vec. Práve kvôli takémuto správaniu totiž dochádza k vyčerpaniu rybích populácii. To znamená, že postupom času začnú ročne produkovať až o 10 percent menej potomstva a rybolov tak utrpí veľké škody.
Ďalší z neoverených a najmä nepravdivých faktov znova očierňuje rybársky priemysel. Existujú štúdie, ktoré dokazujú, že až 80 percent celkového znečistenia oceánov tvorí odpad zo súše a najmä z území, ktoré sú husto obývané. V súvislosti so znečistením oceánov dokument vysvetľuje aj úhyn veľrýb, ktoré následne more vyplavuje na súš. Ani toto však nie je pravda, pretože veľryby ohrozujú najmä lovci, ktorý lovia bezhlavo a masovo. Pravdivá nie je ani informácia, ktorá hovorí, že väčšina morských plodov vzniká v morských farmách. V súčasnosti čoraz viac (najmä mladých) ľudí prechádza na vegánstvo, pri ktorom potravu tvoria len rastlinné zložky. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to ideálne riešenie. Avšak profesor a morský biológ Bryce D.
Ako hovorí aj Veda na dosah udržateľný rybolov existuje. Ak by sa s ním prestalo úplne a všetky zdroje potravy by pochádzali len zo súše, prinieslo by to katastrofálne ekonomické aj environmentálne následky. Tak ako pri akýchkoľvek článkoch, podcastoch či iných zdrojoch informácií, je nesmierne dôležité kontrolovať si odkiaľ pochádzajú. Ak sú názory na danú tému jednostranné a neberú do úvahy názor odborníkov (ako je to aj v prípade tohto dokumentu), je potrebné si všetky informácie poriadne preveriť.
Ako overovať informácie:
- Overuj si informácie - každý správny novinár si informáciu potvrdí z viacerých zdrojov.
- Neváhaj sa obrátiť na starších.
tags: #ryba #v #ktorej #nasli #odpad #fakty
