Rýchla Atrofia Mozgu: Príčiny, Diagnostika a Možnosti Liečby

Atrofia mozgu, alebo zmenšovanie mozgového tkaniva, je proces, ktorý môže viesť k rôznym neurologickým problémom. V tomto článku sa pozrieme na príčiny, diagnostiku a možnosti liečby rýchlej atrofie mozgu, ako aj na ďalšie neurodegeneratívne ochorenia, ktoré s ňou súvisia.

Čo je Atrofia Mozgu?

Pri mozgovej atrofii dochádza k zmenšovaniu mozgových buniek i nervových spojení. Výsledkom môže byť makroskopicky viditeľné zmenšenie objemu mozgu, buď celkové, alebo výraznejšie len v niektorých častiach mozgu. Fyziologická atrofia mozgu nastupuje veľmi pomaly približne od dvadsiatich piatich rokov. Výraznejšie sa prejavuje po šesťdesiatke a bežne je viditeľná najmä po dosiahnutí sedemdesiatich piatich rokov, keď dosahuje desať až pätnásť percent. Na rozdiel od fyziologickej atrofie dochádza i k predčasnej atrofii mozgu najmä z dôvodu úrazov, vývojových poškodení mozgu a pri degeneratívnych ochoreniach mozgu.

Príčiny Atrofie Mozgu

• Úrazy mozgu
• Vývojové poškodenia mozgu
• Degeneratívne ochorenia mozgu

Alzheimerova choroba je po rakovine druhým najobávanejším ochorením na svete. Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré vedie k poruchám pamäti. Existuje veľa spôsobov, ako zabrániť zrýchlenej atrofii mozgu, ktorá môže postupne viesť k poruchám pamäti a Alzheimerovej chorobe.

Skleróza Multiplex (SM)

Zvýšená únava, brnenie v končatinách či občasné zahmlené videnie sú prejavy, ktorým zvyčajne neprikladáme dôležitosť. Pripisujeme ich zvýšenému stresu alebo dlhej sedavej práci za počítačom. Skleróza často vstúpi do života v najaktívnejšom produktívnom veku a významne ovplyvní bežné fungovanie. O potrebe zvyšovania povedomia verejnosti o tomto ochorení svedčí i fakt, že Slovensko sa, žiaľ, radí medzi krajiny s jej vysokým výskytom.

Sclerosis multiplex (SM), po slovensky roztrúsená skleróza, je zápalové neurodegeneratívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy (CNS). Vzniká na podklade autoimunitnej reakcie. Autoimunitné ochorenia sú stavy, pri ktorých imunitný systém jedinca nadmerne a neprimerane reaguje na vlastné štruktúry organizmu, rozpoznáva ich ako cudzie, napáda a poškodzuje. V prípade sklerózy multiplex sa bunky imunitného systému (T a B-lymfocyty) dostávajú do CNS (mozgu a miechy), kde produkciou prozápalových látok vyvolávajú vznik zápalových ložísk. Chronický zápal poškodzuje myelín, ochranný tukový obal nervových vláken, ktorý umožňuje v nervoch rýchle šírenie signálov vo forme elektrických impulzov. Demyelinizácia (rozpad myelínu) nervových štruktúr v mozgu a mieche narúša schopnosť viesť signály nervovými dráhami, čo vedie k objaveniu sa širokého množstva neurologických problémov.

Skleróza multiplex patrí vo svete medzi najčastejšie príčiny trvalej invalidity u mladých ľudí vo veku 20 - 40 rokov. Častejšie ňou trpia ženy. Odhaduje sa, že globálne SM postihuje vyše 2,5 milióna ľudí, pričom skutočné počty sú pravdepodobne ešte vyššie. Výskyt sklerózy ovplyvňuje vek, ale i miesto, kde žijete. Hoci sa vie, že dysfunkcia vlastného imunitného systému jedinca je zodpovedná za rozvoj ochorenia, priama príčina sklerózy nie je známa. Odborníci sa však zhodujú na tom, že ide o heterogénne ochorenie, ktoré zahŕňa kombináciu environmentálnych i genetických vplyvov. Najvyšší výskyt SM je v mladšej populácii medzi 20. - 40. Epidemiologické štúdie naznačujú, že deficit vitamínu D z nedostatku slnečného žiarenia môže súvisieť s výskytom SM. Množstvo slnečného svitu pravdepodobne úzko súvisí aj s rozdielnou prevalenciou SM v klimatických pásmach. Vedeckými štúdiami sa zistilo, že riziko SM zvyšuje prekonanie infekcie Epstein-Barrovej vírusom (infekčnej mononukleózy v detstve), ako i prechodené a recidivujúce infekcie. Podobný efekt majú i pridružené autoimunitné ochorenia, ako sú ochorenia štítnej žľazy, psoriáza, diabetes typu 1 alebo zápalové ochorenia čriev. SM nie je síce vrodené ochorenie, ale existuje na ňu geneticky podmienená náchylnosť. Približne 1 z 8 pacientov má SM v rodinnej anamnéze.

Až u 30% pacientov je prvotným príznakom SM optická neuritída - porucha zrakového nervu, ktorá sa prejavuje pocitmi zahmleného videnia, poruchou farbocitu, bolesťou oka pri pohybe očnej gule, prípadne až poruchami hybnosti oka, výpadkami v zornom poli alebo stratou zraku. Príznaky môžu niekedy spontánne odznieť, čo je dôvodom, prečo pacienti často ani nenavštívia očného lekára. Medzi časté prvé prejavy SM patria aj poruchy citlivosti v jednej alebo viacerých končatinách, ktoré sa zvyčajne vyskytujú naraz na jednej strane tela. Dôvodom je poškodenie častí mozgového kmeňa. Dochádza k nim pri poškodení tzv. hlavových nervov. Sú dôsledkom sklerotických lézií v mozgovom kmeni, mozgových hemisférach a mozočku, ktoré sú zodpovedné za riadenie pohybov a rovnováhy. Dlhý zoznam príznakov SM zahŕňa i poruchy činnosti sfinkterov (zvieračov) v tráviacom a močovom systéme, ktoré vedú k dysfunkcii vyprázdňovania moču i stolice a sú pre pacientov veľmi nepríjemné. U mužov sa môže objaviť aj erektilná dysfunkcia.

Typy Sklerózy Multiplex

• Klinicky izolovaný syndróm (CIS) - jedna epizóda neurologických symptómov, ktorá trvá viac ako 24 hodín a nie je spojená s horúčkou, infekciou alebo iným ochorením, ale so zápalom a demyelinizáciou v CNS. Takáto epizóda sa môže, ale nemusí opakovať.
• Relaps-remitujúca SM - je najčastejším typom SM, ktorý postihuje približne 85 % pacientov. Striedajú sa pri nej obdobia zhoršenia neurologických príznakov alebo objavenia sa nových príznakov (relaps) s obdobiami zlepšenia stavu (remisia).
• Primárne progresívna SM - ochorenie postupuje pomaly s rôznou intenzitou príznakov, ale postupne od začiatku dochádza k zhoršovaniu stavu, bez období remisie.

Diagnostika a Liečba SM

Základom diagnostiky SM zostáva klinický obraz, ktorý umožňuje popísať prejavy ochorenia a vylúčiť iné príčiny. Pomocou MRI možno získať vysoko detailné snímky orgánov a tkanív bez nutnosti použiť ionizujúce röntgenové žiarenie. Nálezy z MRI sa pri podozrení na SM obyčajne vyhodnocujú v spolupráci špecialistov - neurológa a rádiológa. Medzi ďalšie diagnostické vyšetrenia patrí lumbálna punkcia, teda odber mozgovo-miešneho moku (likvoru) z bedrovej časti chrbtice pomocou tenkej ihly. V získanom likvore sa sleduje prítomnosť špecifických látok (imunglobulínov typu G). Hoci o lumbálnej punkcii koluje mnoho mýtov a vo všeobecnosti ide o pomerne obávaný výkon, pri správnom vykonaní nehrozia pacientovi žiadne trvalé následky.

V súčasnosti nie je možné SM vyliečiť, preto je cieľom liečby aspoň spomaliť progresiu ochorenia potlačením zápalového procesu, a tak čo najviac oddialiť trvalé následky u pacienta, ktoré vedú k invalidite. K tomuto účelu sa využívajú lieky 1. Pokiaľ nie je táto terapia dostatočná, prechádza sa na lieky tzv. 2 línie (fingolimod, natalizumab, okrelizumab, alemtuzumab, kladribín), ktoré vykazujú ešte vyššiu účinnosť pri potlačení relapsov, avšak majú aj viac nežiaducich účinkov. Hoci ide o nevyliečiteľné ochorenie, pacienti so sklerózou multiplex môžu viesť plnohodnotný život. V prípade SM platí viac než zvyčajne heslo “brain is time“ (mozog je čas). V prvých rokoch dokáže totiž ochorenie spôsobiť najvýznamnejšie poškodenie CNS. Čím v skoršom štádiu je SM diagnostikovaná, tým lepšia je prognóza a priaznivejšie vyhliadky pre pacienta do budúcna. Okrem liečby, ktorú vám nastaví lekár, môžete podporiť svoje telo aj doplnkami výživy na nervy, imunitu a energiu. Podporte imunitu a obranyschopnosť vášho tela kvalitnými doplnkami.

Parkinsonova Choroba

Neurodegenerácia, postupný proces degenerácie nervových buniek, je základom mnohých ochorení nervového systému, ktoré vedú k zániku neurónov. U väčšiny neurodegeneratívnych ochorení prebieha tento proces veľmi pomaly: trvá mesiace alebo dokonca roky. Parkinsonova choroba je degeneratívne ochorenie mozgu. U tohto chorého orgánu dochádza k úbytku nervových buniek čiernej hmoty, ktorá sa nachádza v strednom mozgu mozgového kmeňa. Výskyt Parkinsonovej choroby vo všeobecnej populácii je približne 0,15 % a u osôb starších ako 70 rokov sa zvyšuje desaťnásobne. Napriek tomu sú známe prípady parkinsonizmu u osôb pred 40. rokom veku. Vedci už roky hľadajú účinnú liečbu tohto ochorenia.

Konkrétna príčina tohto stavu nebola doteraz stanovená. Možno však predpokladať, že dôležitým prvkom sú genetické predpoklady, ale aj vonkajšie faktory. Tie sú obsiahnuté vo vzduchu, v potravinách a dostávajú sa do tela prostredníctvom infekcií a chorôb. V lekárskej komunite existuje mnoho teórií o príčine atrofia buniek čiernej hmoty. Podľa niektorých názorov môže byť príčinou zníženie dopamínu v tele. Biochemické štúdie zistili súvislosť medzi starnutím a Parkinsonovou chorobou. U starších ľudí je v kaudátovom jadre menej dopamínu. Hojne sa diskutuje aj o úlohe genetických faktorov pri vzniku ochorenia.

Príznaky Parkinsonovej Choroby

Priebeh Parkinsonovej choroby závisí od konkrétneho prípadu. Zmeny spôsobené atrofiou buniek čiernej hmoty mozgového kmeňa sa neprejavujú vždy rovnakým spôsobom. Veľa záleží aj na zdravotných problémoch konkrétneho pacienta. Typickým príznakom Parkinsonovej choroby u starších ľudí je zhoršenie obratnosti. Pacient sa stáva menej pohyblivým, pohyby rúk alebo nôh na jednej strane tela sú spomalené. To môže byť sprevádzané pocitom svalovej stuhnutosti. To spôsobuje, že človek začne písať neobratne, pri gestikulácii a chôdzi robí nekontrolované pohyby. Ďalším typickým príznakom Parkinsonovej choroby je parkinsonov tras (PT), ktorý je v prvej fáze choroby takmer neviditeľný. Znižuje sa pri jemných pohyboch - tomu sa hovorí kľudový tras. Ľudia s PT majú spomalené reakcie. Je na nich vidieť, že im robí problém už len začať sa hýbať a ich mimika je obmedzená. Navyše začnú hovoriť pomalšie, niekedy nejasne a chodiť pomalšie. Ďalším príznakom ochorenia je zmena držania tela - telo sa zhrbí.

Vyššie uvedené príznaky sa nemusia vždy vyskytovať u všetkých pacientov. Menej typickými varovnými signálmi pre rozvoj ochorenia sú bolesť celej paže a bolesť ramena. Tie môžu byť sprevádzané obdobím depresie, ktoré nezriedka predchádza motorickým ťažkostiam. Parkinsonovu chorobu v prvom štádiu vývoja je často ťažké diagnostikovať. O rozvinutom Parkinsonovom syndróme môžeme hovoriť, ak sú súčasne prítomné aspoň dva príznaky z nasledujúceho zoznamu. Okrem nich sú ďalšími typickými príznakmi ochorenia zdravotné problémy, napr. znížená duševná nálada, črevné problémy, nespavosť, poruchy pamäti, spomalená priestorová orientácia. Pacient môže tiež nadmerne slineť alebo mať sucho v ústach, môže sa objaviť seborea v tvári a nadmerné potenie. Niekedy sa príznaky môžu výrazne zhoršiť. Napríklad pacient s rozvinutou Parkinsonovou chorobou nie je schopný pohybu bez podpory tretej osoby, uprostred noci pociťuje stuhnutosť a nehybnosť, čo ho často budí zo spánku. Pociťuje tiež ťažkosti pri striedavých pohyboch, napr. nedokáže efektívne otáčať predmety.

Liečba Parkinsonovej Choroby

Na liečbu Parkinsonovej choroby sa používajú rôzne spôsoby liečby, napr. lieky, rehabilitácia a operácia. Zvolená metóda závisí od stavu pacienta, ale v každom prípade je vhodné konať už pri prvých príznakoch ochorenia - je chybou začať liečbu, až keď sa príznaky stanú obťažujúcimi. Liečba Parkinsonovej choroby je najúčinnejšia, ak sa začne ihneď po objavení prvých príznakov. Počas asymptomatického obdobia dochádza iba k aktivácii kompenzačných mechanizmov nedostatku dopamínu - včasná liečba zaistí obnovenie kompenzácie. Voľba metódy liečby závisí od mnohých aspektov, napr. Prvá fáza liečby je najmenej problematická. Vtedy sa zavádzajú dopaminergné lieky, ktoré výrazne zlepšujú pacientovu pohodu. Proces liečby je však potrebné naplánovať vopred, najlepšie na niekoľko mesiacov alebo rokov dopredu. Voľba dávky pri liečbe Parkinsonovej choroby je tiež predmetom diskusie. Okrem toho by sa mala meniť podľa toho, ako choroba postupuje, aby zodpovedala aktuálnemu zdravotnému stavu pacienta.

Je dôležité vedieť, že aj liečba dopaminergnými liekmi má svoj koniec - po určitej dobe sa u pacienta objaví tras a spomalí sa. Doteraz nebola vyvinutá jediná účinná liečba Parkinsonovej choroby. Neexistuje teda žiadny neuroprotektívny liek, ktorý by spomalil progresiu ochorenia. U osôb mladších ako 65 rokov sa používajú lieky zo skupiny inhibítorov monoaminooxidázy, napr. selegilín a rasgilín. Liečba Parkinsonovej choroby je najproblematickejšia v jej pokročilom štádiu. V tejto fáze môže byť pacient značnú časť dňa nepohyblivý alebo môže mať dyskinéza. Okrem toho sa skracuje aj doba pôsobenia liekov, čo vedie k nepríjemným problémom. U pacientov sa zvyšujú posturálne poruchy. Z týchto dôvodov je nezávislosť pacientov znížená kvôli zvýšenému riziku zranenia a problémom s chôdzou. Zďaleka najťažšie sa liečia problémy s rovnováhou. Ďalšími komplikáciami sú psychické problémy. Pacienti často horšie myslia, majú slabšiu pamäť a zhoršenú priestorovú orientáciu, najmä ak ochorenie výrazne pokročilo.

Ďalšou liečebnou stratégiou je inhibícia odbúravania už uvoľneného dopamínu z neurónu. To možno dosiahnuť inhibíciou enzýmov COMT alebo MAO-B, ktoré sú zodpovedné za jeho odbúravanie. Ďalšou z používaných liečebných stratégií je podávanie agonistov dopamínových receptorov - látok, ktoré napodobňujú účinok dopamínu. Neurochirurgická liečba sa začala používať v 50. rokoch 20. storočia. So zavedením levodopy do liečebného procesu bola chirurgická liečba prerušená, ale po nejakej dobe sa k nej opäť vrátilo. Ďalšou možnosťou neurochirurgickej liečby je transplantácia čiernej hmoty plodu. Bolo zistené, že obnovuje produkciu dopamínu v mozgu pacienta, ale stále je považovaná za experimentálnu metódu. Vo Švédsku a Spojených štátoch sa vykonávajú zákroky, pri ktorých sa pacientom s pokročilou Parkinsonovou chorobou implantuje mozgové tkanivo plodu. Treťou metódou neurochirurgickej liečby je pallidotómia. Mnoho rokov používania tejto techniky viedlo k záveru, že pomáha predovšetkým zmierniť dyskinézu a umožňuje znížiť medikáciu.

Pacienti s Parkinsonovou chorobou by predovšetkým nemali užívať lieky, ktoré narúšajú tvorbu dopamínu - inak sa pohybové poruchy zhoršia. Do tejto skupiny liekov patria neuroleptiká, ktoré sa používajú na liečbu bludov a halucinácií. Počas liečby levodopou by mal byť pacient opatrný s vitamínom B6, ktorý zvyšuje premenu levodopy na dopamín - napriek tomu ho možno užívať, ale iba v malých dávkach. Napriek rozvoju medicíny a súvisiacich vied nie je možné Parkinsonovu chorobu úplne vyliečiť. Existujú však účinné metódy, ktoré môžu jej priebeh účinne zmierniť - pre mnoho pacientov je to šanca, ako napriek postupujúcemu ochoreniu efektívne fungovať. Okrem liečebných alebo farmakologických metód založených na syntetických zlúčeninách je možné použiť aj prírodné prípravky, medzi ktoré patria kanabinoidy. Treba tiež spomenúť, že používanie niektorých farmakologických látok je spojené s rizikom nežiaducich účinkov. To vedie k nutnosti upraviť aplikované ošetrenie. V prípade Parkinsonovej choroby CBD veľmi dobre pôsobí okrem iného nielen na motorické poruchy. Jeho účinky sa okrem iného vzťahujú aj na duševné poruchy alebo poruchy spánku. Podľa štúdie vykonanej na skupine pacientov z Českej republiky (takmer 340 osôb) prinieslo užívanie kanabinoidov pri liečbe Parkinsonovej choroby zlepšenie aj v oblasti pohybových porúch - ako je kľudový tras, motorické spomalenie (bradykinéza) alebo motorická rigidita.

Existuje niekoľko príznakov, ktoré môžu byť mylne považované za príznaky Parkinsonovej choroby. Jedným z nich je spontánny tras. Trpia ním mladší aj starší ľudia. Nezriedka sa vyskytuje u niekoľkých členov rodiny. Ďalším takým ochorením je dystónia, ktorá je tiež dedičná. Správna diagnóza ochorenia má zásadný význam pre stanovenie postupu liečby. Diagnózu Parkinsonovej choroby často sťažuje prítomnosť komorbidít alebo ochorení, ktoré vyvolávajú podobné príznaky. Ďalšie vyšetrenia vykonávané pri diagnostike Parkinsonovej choroby sú CT mozgu, elektroencefalografia a magnetická rezonancia mozgu. Niekedy môže kompletné neurologické vyšetrenie samo o sebe potvrdiť alebo vylúčiť prítomnosť ochorenia a pacient potom nemusí podstúpiť žiadne ďalšie testy.

Ako už bolo spomenuté, hlavným znakom Parkinsonovej choroby je neurodegenerácia dopaminergných neurónov v časti mozgu zvanej čierna hmota. Deficit dopamínergných látok spôsobuje nerovnováhu neurotransmiterov v bazálnych gangliách mozgu. Zdá sa, že existuje základ pre antiparkinsonický účinok blokátorov NMDA receptorov (receptorov stimulovaných kyselinou glutamovou). Napriek tomu, že presný patomechanizmus degenerácie buniek čiernej hmoty pri Parkinsonovej chorobe nie je jasný, predpokladá sa, že zásadnú úlohu v ňom hrajú voľné radikály a mitochondriálne poruchy. Zdá sa teda, že pri Parkinsonovej chorobe a ďalších neurodegeneratívnych ochoreniach je potrebné venovať osobitnú pozornosť aj vhodnej strave bohatej na antioxidanty a látky odstraňujúce voľné radikály, ako je koenzým Q10 alebo vitamín E.

Ďalšie Zriedkavé Ochorenia

Okrem spomínaných ochorení existuje množstvo ďalších zriedkavých ochorení, ktoré môžu ovplyvniť mozog a nervový systém. Medzi ne patria:

• Addisonova choroba
• Alkaptonúria
• Atrézia žlčových ciest
• Atypický hemolyticko-uremický syndróm
• Cystická fibróza
• Deficit LAL
• Duchennova svalová dystrofia
• Esenciálna trombocytémia
• Hereditárny angioedém (HAE)
• Huntingtonova choroba
• Hydrocefalus
• Hypofosfatázia
• Choroba motýlích krídel
• Iným názvom ataxia-telangiektázia (AT alebo A-T)
• Marfanov syndróm
• Mnohopočetný myelóm
• Muskulárna, v preklade svalová, dystrofia
• Niemann-Pickova choroba typu C (NP-C)
• Pľúcna artériová hypertenzia (PAH)
• Paroxyzmálna nočná hemoglobinúria
• Polycytémia vera (pravá polycytémia)
• Tuberózna skleróza
• ITP je tiež nazývaná idiopatická imunitná trombocytopenická purpura

Prevencia a Podpora Mozgovej Funkcie

Činnosti, ktoré stimulujú duševnú prácu mozgu, môžu spomaliť atrofiu mozgu. Môže to byť čítanie literatúry, spev a hra na hudobnom nástroji, učenie cudzích jazykov alebo akékoľvek učenie novým zručnostiam či znalostiam, krížovky, sudoku. Aj primeraná fyzická aktivita dostatočne prekrvuje mozog. Základom prevencie všetkých foriem demencie je dostatočný kalorický príjem - teda dostatočný celkový objem stravy pri zachovaní všetkých zložiek. V nevýhode sú teda osoby s jednostrannou diétou alebo s diétnym obmedzením, napríklad pri nedostatočnom príjme bielkovín. Vzhľadom na známy priaznivý efekt antioxidantov je vhodná pestrá strava s dostatkom vitamínov a stopových prvkov, z vitamínov najmä B, C, E, ale aj koenzým Q10.

Doprajte si jedno vajce denne alebo šesť za týždeň - najlepšie organické z voľných chovov s vysokým prirodzeným obsahom omega-3 mastných kyselín. Radšej si ich uvarte, ako usmažte. Každý deň si dožičte aj polievkovú lyžicu semienok a orechov. Najlepšie semienka sú ľanové, konopné, tekvicové, slnečnicové a sezamové a spomedzi orechov uprednostnite brazílske, lieskové a mandle. Je fajn, keď ich najprv podrvíte a potom pridáte do polievok, šalátov či do cereálií. Nezabúdajte ani na studenovodné, olejnaté dravé ryby - jedzte ich dva-, trikrát za týždeň. Už jednu porciu jedla z olejnatých rýb za týždeň spájajú vedci so znížením rizika vzniku Alzheimerovej choroby o polovicu. Pochutnajte si na sleďoch, makrelách, lososoch alebo na sardinkách, ale tuniaka si dajte len trikrát do mesiaca, ak nie je isté, že obsahuje málo ortuti. Vyhýbajte sa bielym, rafinovaným a nadmerne spracovaným potravinám. Siahnite radšej po celozrnných obilninách, šošovici, fazuli, ovocí a zelenine.

Tabuľka: Odporúčané potraviny pre zdravie mozgu

tags: #rýchla #atrofia #mozgu #príčiny

Populárne príspevky:

• Eidam Tehla: Vlastnosti a porovnanie
• Recept na dusenú červenú kapustu
• Recenzie na lasagne: Kde si pochutnať?
• Rady pre pestovanie papriky
• Komplexný sprievodca alergiou na mlieko a lepok