Rýchla reakcia na podnet v psychológii

Psychológia, ako náuka o duši, sa konštituovala koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Od začiatku svojho vzniku sa menila a vyvíjala, a líšil sa aj názor na jej predmet. Psychológia je náuka o duši - z lat. „psyché“ - duša, „logos“ - slovo, náuka. Centrom skúmania psychológie sú psychické javy. V bdelom stave stále niečo vnímame, na niečo spomíname, riešime, myslíme, na iných ľuďoch si všímame charakterové vlastnosti, ich správanie atď. To všetko sú psychické (duševné) javy.

Zakladateľ vedeckej psychológie, Nemec Hunt, tvrdil, že jej základom je vedomie, prežívanie. Freund - predstaviteľ psychoanalýzy tvrdil, že predmetom psychológie je nevedomie.

Medzi psychické javy patria:

  1. Prežívanie: Sled uvedomelých psychických zážitkov. Sú to tie psychické javy, ktoré si človek uvedomuje, je to jeho vnútorný svet, prístupný iba jemu samému.
  2. Správanie: Akákoľvek činnosť človeka, ktorú môže sledovať iná osoba, ktorú možno pozorovať, alebo merať. Je to prejav psychiky navonok, gestikulácia.
  3. Výraz: Vonkajšia forma správania.

Psychika predstavuje súhrn duševných javov a činností počas celého ľudského života. Psychika plní v živote organizmu dôležité funkcie, ktoré jej na nižšej vývinovej úrovni umožňujú plniť biologické poslania - inštinktívne chovanie, vnímanie, učenie, na vyššej špecifickej ľudskej úrovni aj adaptáciu na životné podmienky v danom sociálnom prostredí.

Vedomie a nevedomie

VEDOMIE je najvyšší stupeň vývinu psychiky, je to najvyššia, s rečou spojená funkcia mozgu, ktorá umožňuje rozpoznávanie skutočnosti, uvedomenie si okolia, aj seba. Funkcie vedomia zahŕňajú kognitívne (poznávacie) procesy, činnosť - správanie človeka a výsledky činnosti. Naopak, NEVEDOMIE predstavuje stavy, ktoré si človek neuvedomuje, ale pôsobia jeho v psychike, predstavujú tendencie k nejakému správaniu. Sú to tie javy, o ktorých subjekt nevie, chýba vzťah k objektu. V psychologických slovníkoch sa tento pojem vymedzuje ako diaktivity, alebo mentálne stavy, príčiny správania, ktorých si nie sme vedomí.

Psychika vo vývoji vznikala v bezprostrednej závislosti na vývine nervovej sústavy. Psychika je funkciou nervovej sústavy, hlavne mozgu. Závisí od kultúry, spoločnosti. Nenájdeme psychický jav, ktorý by úzko nesúvisel s funkciou a činnosťou nervovej sústavy.

Nervová sústava a jej funkcie

Neviditeľná sieť, ktorá riadi náš organizmus. Nervová sústava vznikala v procese evolúcie postupne, kým sa vyvinula do dnešnej podoby. Môžeme povedať, že je to v podstate riadiace a komunikačné centrum tela.

U stavovcov sa vyvinula najvyššia úroveň NS - trubicová NS. Táto NS sa skladá z centrálneho, obvodového a periférneho nerstva. NS predstavuje základný článok biologickej determinácie psychiky, umožňuje prispôsobovanie sa organizmu na podmienky životného prostredia.

Základnou zložkou nervovej sústavy sú nervové bunky, ktoré zabezpečujú samotnú prácu s informáciou. Je pre ne typická tzv. vzrušivosť na podnet, teda schopnosť podnet prijať a premeniť ho na elektrochemický akčný potenciál, ktorý ďalej prebieha nervovou sústavou. Nervové bunky sú však aj vodivé, teda zabezpečujú vodivosť vyvolaného akčného potenciálu - hovoríme vtedy o nervovom vzruchu, ktorý sa šíri nervovým systémom.

Vzruch je aktívny nervový proces, ktorý vzniká premenou energie pôsobiaceho podnetu. Nie sú to statické, ale dynamické procesy. Stále sa šíria do okolia. Tento jav sa nazýva iradiácia. Po rozšírení sa opäť vracia sa do miesta, kde vznikol, čo je koncentrácia. K základným mechanizmom činnosti NS patrí REFLEX. Reflex prebieha v reflexnom oblúku, ktorý pozostáva z:

  1. Receptora: Je zmyslový orgán, utvorený z citlivých zakončení nervov, ktoré sa nachádzajú v koži, v zmyslových orgánoch a vo vnútorných orgánoch človeka, vo svaloch šľachách a pod.
  2. Dostredivej nervovej dráhy.
  3. Mozgu: Ložisko v mozgovej kôre - centrum - určité ohnisko v mozgovej kôre.
  4. EFEKTORA: Čo sú napr.

Schéma reflexného oblúka

Mozog je uložený v lebke. Delíme ho na koncový mozog, medzimozog, stredný mozog, most, mozoček a predĺženú miechu. Každá časť mozgu je anatomicky aj funkčne jedinečná. Sú vzájomne prepojené na viacerých úrovniach a spolu tvoria jeden celok. Niektoré časti súvisia s hodnotením zrakových podnetov, iné sluchových, vôľovými pohybmi, mimovôľovou činnosťou srdca a podobne. Vďaka mozgu tiež môžeme cítiť pocity, mať určitú náladu, vnímať okolitý svet a bezprostredne naň reagovať.

CNS musí často simultánne riešiť veľa podnetov a informácií naraz. Pre CNS je typická šedá a biela mozgová i miechová hmota. Šedá hmota je zložená z nervových a podporných buniek, biela hmota z ich výbežkov obalených charakteristickou pošvou. Tieto výbežky niekedy vytvárajú zväzky bielej hmoty, ktoré sa nazývajú nervová dráha. Vo vnútri mozgu sú dutiny centrálneho nervstva vyplnené mozgomiešnym mokom. Jedná sa o štyri mozgové komory prechádzajúce do centrálneho miechového kanála. Samotný mok má svoje funkcie v metabolizme centrálneho nervového systému. Slúži tiež ako mechanická ochrana CNS, ktorá je nesmierne dôležitá. Mozog a miecha sú tiež chránené obalmi centrálneho nervového systému. Rozlišujeme 3 typy týchto obalov, tzv. meningov:tvrdá plena,pavúčnica, mäkká plena.

Orgány centrálneho nervového systému sú bohato cievne zásobené. Práve krvou sem neustále prichádzajú dôležité látky ako kyslík či glukóza, ktoré sú pre nervové bunky veľmi potrebné.

Periférny nervový systém - PNS, je zložený z periférnych nervov, teda zväzkov nervových vlákien spojujúcich CNS s PNS. Nervové korene periférneho nervového systému vystupujú z tkaniva mozgu a miechy. Úlohou periférnych nervov je prevádzať informácie z vonkajšieho a vnútorného prostredia do CNS, opačnou cestou vedú podnety k činnosti. Periférne nervy sa skladajú z veľkého množstva axónov, teda výbežkov neurónov. Väčšina nervových vlákien v periférnych nervoch je myelinizovaná, čo znamená, že sú obalené tukovým a bielkovinovým komplexom.

Nervový systém súvisí aj s duševnými pochodmi. Ak chceme funkciu nervového systému pochopiť do hĺbky, musíme si priblížiť, čo je to podnet. Podnetom môžu byť rozličné formy energie, ktoré svojím pôsobením na dráždivé tkanivá vyvolávajú fyzikálno-chemické zmeny v bunkovej membráne, charakterizované zmenou dráždivosti, respektíve vznikom nervového vzruchu. Rozlišujeme kvalitu podnetu, ktorá je dôležitá najmä z hľadiska vzniku podráždenia v nervových zakončeniach, pretože každý typ receptora je svojou štruktúrou prispôsobený transformácii určitého typu energie na elektrické signály.

Centrálny nervový systém má hlavne funkciu kontrolovať, koordinovať a integrovať jednotlivé činnosti organizmu. Znamená to, že okrem zabezpečenia vnútorného prostredia organizmu a ďalšej regulácie koordinuje harmonickú súčinnosť orgánov a orgánových systémov tela. Aby mohli prebiehať jednotlivé pochody v organizme, sú potrebné práve nervové bunky, ktoré sprostredkujú prenos informácie. Tie v súčinnosti s inými bunkami sprostredkujú dej - napríklad skrátenie svalu pri pohybe, vyplavenie potu pri telesnej námahe a iné.

Niektoré z výbežkov slúžia k tomu, aby bunka prijala podnet a vzruchy - tieto výbežky sa volajú dendrity. Centrálny nervový systém človeka obsahuje 10 až 20 miliárd nervových buniek. Spolu so svojimi výbežkami vytvárajú trojrozmernú priestorovú sieť, v ktorej každá nervová bunka so svojimi výbežkami zostáva samostatnou, od ostatných buniek oddelenou jednotkou. Od iných buniek vzruchy dostáva a sama vzruchy prenáša cestou kontaktov, tzv. synapsí. Prenos vzruchu medzi dvoma bunkami sa potom deje prostredníctvom vylúčenia chemickej látky alebo elektricky v rámci tejto synapsie, čiže v rámci tohto funkčného spojenia. Chemické látky nachádzajúce sa v synapsách sa odborne nazývajú neurotransmitery.

Celá sieť neurónov je vybudovaná z jednotiek nesúcich určité funkcie. Celý systém je veľmi zložitý. Nervové bunky sú rozmanité tvarom, počtom výbežkov aj veľkosťou. V hmote centrálneho nervového systému sú nervové bunky zhluknuté do typických nahromadení, ktoré sa odborne nazývajú jadro, inde sú uložené vo vrstvách, mimo CNS ako spomínané nervové uzliny. Aby mali nervové bunky v priestore oporu a výživu, ale tiež obaly pre svoje vlákna, jestvuje v ich okolí tzv. neuroglia.

Nervovým systémom sa zaoberajú odbory neurológia, psychiatria a psychológia. Každé z týchto ochorení má iné príznaky a diagnostikuje sa inak. Pri vyšetrovaní neurologických ochorení má ale pre lekára veľkú výpovednú hodnotu vyšetrenie reflexov. Vďaka nemu vie neurológ vyčítať, či nie je niektorá časť centrálneho a periférneho nervového systému poškodená. Niektoré reflexy sú prítomné aj v zdravom organizme, iné len pri niektorých chorobách. Tiež dochádza k tomu, že za istých okolností môžu niektoré reflexy vymiznúť, iné sa naopak objaviť. V zdravom organizme funguje nervový systém správne. Čo to znamená? Že si dokáže plniť všetky svoje funkcie.

Metodológia psychológie

Metodológia psychológie vychádza zo všeobecnej metodológie vedy, so zreteľom na súčasný stav poznatkov na psych. javov, rieši základné princípy a spôsoby skúmania psych. Medzi základné metódy patria:

  1. Pozorovanie - extrospekcia (vonkajšie) - organizované, cieľavedomé vnímanie a podrobné zaznamenávanie vonkajších prejavov správania človeka, napr. pohybové, rečové prejavy.
  2. Experiment - metóda, ktorá určitým usporiadaním a kontrolou postupov umožňuje určovať príčiny rôznych javov. V psychológii sa charakterizuje ako zámerné a cieľavedomé určitého javu a zároveň kontrolu všetkých okolností, ktoré by mohli vplývať na skúmaný psychický jav - úzkosť.
  3. Skupina exporatívnych metód - pri nich je potrebný bezprostredný kontakt psychológa s respondentom alebo pokusnou osobou:
    • Anamnéza - rodinná alebo osobná - adekvátne základné údaje o psych. vývine, soc.
    • Dotazník - metóda určená na zber údajov od väčšieho počtu respondentov.
    • Psychologický test - štandardizovaná diagnostická pomôcka s presne určenými podmienkami jeho použitia, hodnotenia, interpretácie získaných výsledkov.
    • Rozhovor - interview psychológ pomocou cielených otázok získava údaje, ktoré sú podkladom pre utvorenie si určitého obrazu, napr. o postojoch, záujmoch atď.

Špeciálne psychologické disciplíny skúmajú špeciálne psychologické javy - zoopsychológia (skúma psychiku živočíchov), psychofyzika - skúma vzťahy medzi fyzikálnymi podnetmi a ich pocitovými kvalitami.

Aplikované psychologické disciplíny sú oblasti psychológie, ktoré sa venujú aplikácii poznatkov v určitých oblastiach.

Hlavné smery v psychológii

Psychologické vedy sa formujú koncom 19. storočia. Wundt v Lipsku založil 1. V 20. storočí sa rozvíjali rôzne smery:

  1. Psychoanalýza (hlbinná psychológia): Vysvetľuje duševný život človeka na základe pôsobenia jeho nevedomých procesov. Zakladateľ viedenský prof.- Sigmunt Freud - pri tvorbe svojej teórie vychádzal z názoru, že hlavným pojmom je nevedomie. Toto determinuje človeka - celý dušený jav, správanie. Za základné - nevedomé, pudové impulzy - predovšetkým sexuálny pud a pud agresivity - hlavné determinanty. Ich obmedzenia z vonku spôsobujú, že z nevedomia sa pretláčajú do vedomia. Freud vytvoril štrukturálny model obrazu trojdielnej psychológie človeka. Skladá sa z pojmov:
    • ID - ono: predstavuje oblasť, ktorá obsahuje primitívne pudy - sexuálny a agresívny pud, ktoré usilujú o vybitie. ID je iracionálne, rezerva energie.
    • EGO: nie je od ID oddelené ,sú vzájomne prepojené s ID,/ prijateľné formy, princíp reality/. Pokúša sa vysporiadať nejakým spôsobom s tlakmi, ktoré vznikajú v ID, tak aj s normami a požiadavkami, ktoré na človeka kladie spoločnosť.
    • nad ja: kontroluje EGO, obsahuje v prvom rade ideály človeka a svedomie. Je to nevedomá oblasť v psychike. Vyvoláva určitý tlak a zadáva zmysel toho, čo má človek robiť. Slúži ako morálna zbraň osobnosti, vidíme vedomie, kt. trestá za zlé správanie alebo pochvaľuje, tlmí pudové tendencie.
    Nová psychoanalýza, ktorá nadväzovala na psychoanalýzu.
  2. Behaviorizmus: Ang. BEHAVIOR - správanie - bol najrozšírenejší smer v 20. st., hlavne v USA. Zakladateľom je Watson - nevenoval pozorovaniu vedomia ,odmietol vplyv dedičnosti. Behavioristi sa na psychiku pozerali ako na čiernu skrinku, tvrdili, že sa nedá preskúmať jej vnútro. Neobehaviorizmus - okolo r. 1930. Predstavitelia Tolman, Hull, Skinner - zaoberali sa aj vedomím. Skinner -problematika subjektívneho v psychike,zaviedol pojem „intervenujúca premenná“, čo znamená, že medzi S a R dochádza v osobnosti človeka k aktívnemu prepracovaniu informácie a pôsobia aj vnútorné činitele osobnosti. Konečná schéma je teda: S - O - R. pričom O znamená osobnosť, organizmus a individuálne rozdiely ako učenie, pamäť, schopnosti a pod.
  3. Tvarová psychológia - gestalt: Nemecký - celok, tvar. Predmetom jej skúmania je osobnosť človeka ako určitá celostná jednota, kde sa celok a časť navzájom podmieňujú, ale vždy dominuje celok nad časťami. Aj vnímanie a iné duševné javy sa skladajú nie z jednotlivých pocitov, ale z celkov. Skúmali hlavne otázky vnímania a neskôr myslenia. Na základe pokusov s opicami prišli v oblasti myslenia nato, že človek je schopný pomocou „vhľadu“ naraz pochopiť problém a nájsť jeho riešenie.
  4. Humanistická psychológia: Zamerala sa hlavne na skúmanie zdravých, hodnotných, psychicky zrelých osobností, ich pocit samoty, autority, viery a pod. Hlavní predstavitelia: Maslow a Rogers. V Európe rozvíjal humanistickú psychológiu rakúsky psychológ Viktor Frankl. Ten nastolil závažnú otázku hľadania zmyslu života. Nie je niečo abstraktné ale podľa neho je to vždy niečo konkrétne, čo sa nachádza v každej životnej situácii.
  5. Kognitívna psychológia: poznávacia, psychológovia považujú za hlavný predmet psychológie problémy spracovania informácií z vonkajšieho sveta v mozgu. Psychické procesy sú relatívne rýchle a premenlivé a považujú sa za najmenej stále duševné javy. Ich výsledkom sú určité psychické obsahy.

Neuroveda učenia

Medzi psychické procesy patria motivačné procesy, ktoré sú psychické sily, ktoré aktivizujú a usmerňujú správanie človeka. Psychické stavy sú relatívne stabilnou charakteristikou psychických činností človeka. Psychické vlastnosti osobnosti sú určité relatívne stále útvary, ktoré zabezpečujú určitú úroveň činnosti a správania, ktoré je charakteristické pre daného človeka. Vlastnosti sú buď prirodzené (vrodené ako napr. temperament), alebo získané, nadobudnuté vlastnosti počas vývinu človeka. Psychické vlastnosti osobnosti podliehajú zmenám (viac získané), tvoria jednotný integrovaná celok osobnosti človeka.

Poznávacie procesy

Poznávanie sa vo všeobecnosti charakterizuje ako proces utvárania obrazu sveta vo vedomí človeka. Výsledkom je POZNANIE. Pociťovanie nazývame aj senzorické procesy - prebiehajú v zmyslových orgánoch. 2 zákl. formy predstavivosti:

  1. Predstavivosť - jej výsledkom je vznik takých pamäťových predstáv, ktoré.
  2. Fantázia - sú také predstavy, ktoré sú niečím novým, pozmeneným. Nie je to len reprodukcia pocitu a vnemu, ktoré sme videli. Rozlišuje sa rekonštruujúca fantázia: keď si človek vytvára predstavy na základe ich slovného opisu, alebo ich grafického znázornenia a konštruktívna, čiže tvorivá fantázia, pre ktorú je charakteristická tvorba nových, originálnych produktov. Primárna funkcia - fantázia ponúka človeku vlastnú subjektívnu realitu.

Schematické znázornenie fungovania mozgu

Emócie a pocity

Emócie sú často považované za krátke, intenzívne reakcie na vonkajšie podnety alebo vnútorné myšlienky. Môžu byť spojené s konkrétnymi udalosťami alebo situáciami a sú často spojené so základnými pohnútkami ako strach, radosť, smútok, hnev a podobne. Ide o fyziologický proces, ktorým naše telo reaguje. Pocity sú väčšinou subjektívne a menej intenzívne ako emócie. Sú viac spojené s vnútorným stavom mysle a tela. Pocity môžu byť dlhodobejšie a menej náchylné na vonkajšie stimuly. Napríklad, môžete mať pocit šťastia aj bez toho, aby ste boli momentálne v situácii, ktorá by vyvolala radosť.

Rozdiely medzi emóciami a pocitmi:

  • Emócia: Emócie bývajú krátkodobé a intenzívne.
  • Pocit: Pocity môžu byť dlhodobejšie a menej náchylné na rýchle zmeny.
  • Emócia: Emócie sú často vyvolané vonkajšími podnetmi alebo vnútornými myšlienkami, ktoré sú vnímané ako dôležité alebo relevantné.
  • Pocit: Pocity môžu byť ovplyvnené skúsenosťami, hodnotami, presvedčeniami a osobnými interpretáciami situácií. Stávajú sa tak subjektívnou odpoveďou našej mysle a tela na prežitú emóciu.

V zásade je rozdiel medzi emóciou a pocitom v ich intenzite, trvaní, spôsobe prejavu a zdroji.

Starostlivosť o nervový systém

V zdravom organizme funguje nervový systém správne, čo znamená, že si dokáže plniť všetky svoje funkcie. Pre udržanie zdravého nervového systému je dôležité:

  • Pravidelný a kvalitný spánok.
  • Správna diéta. Zdravá a vyvážená strava je základom zdravia človeka a platí to aj o nervovom systéme.
  • Dostatok pohybu. Pohyb je jedným z pilierov zdravia.
  • Relaxácia a oddych. Snažte sa vyhýbať stresu a naučte sa oddychovať. Na relax je vhodné nájsť si aktivitu, ktorá nebude spojená s pozeraním do telefónu, scrollovaním sociálnych sietí a podobne. Prílišné „zamestnávanie“ nervového systému je totiž z dlhodobého rámca škodlivé.
  • Vyhýbať sa fajčeniu a priestorom, kde sa fajčí.
  • Vyhýbať sa alkoholu. Je preukázané, že aj alkohol má negatívny vplyv na nervový systém.

Je preukázané, že pri niektorých neurologických chorobách majú priaznivé účinky vitamíny skupiny B a horčík. Vitamíny skupiny B podporujú správne fungovanie neurónov, tvorbu neurotransmiterov a zabraňujú poškodeniu nervov. Horčík zase pomáha pri relaxácii nervov, znižuje stres a svalové napätie. Niektoré doplnky a lieky s obsahom vitamínov skupiny B a/alebo horčíka sa používajú aj na liečbu niektorých neurologických ochorení, ako je zápal nervu, ischias, bolesť chrbta spôsobená vysunutím medzistavcovej platničky, polyneuropatia, pásový opar či iné poškodenie nervov. Zjednodušene by sme o nich mohli povedať, že poskytujú výživu nervom a posilňujú nervový systém.

Ak by sme sa na neurologické problémy pozreli skôr z psychickej stránky, najčastejšie ľudí trápi stres. Pri zvládaní stresu a psychického vypätia môžu pomôcť aj prípravky s rastlinnými výťažkami. Naopak, ak máte pocit, že máte útlm, trpíte spavosťou či únavou, vyskúšajte bylinky, ktoré vás „preberú“.

tags: #rýchla #reakcia #na #podnet #psychológia

Populárne príspevky: