Overené postupy pre sadenie rajčín

Máte radi chuť čerstvej paradajky? Radi by ste si vypestovali vlastné rastlinky, no neviete ako na to? Máme pre vás jednoduchý postup aj s praktickými tipmi. Pestovanie paradajok môže byť zábavné a hravé.

Dobrý pocit z vlastnej úrody, menej zaťažené životné prostredie a zmysluplne využitý čas sú hlavnými dôvodmi pre túto činnosť. Aj keď so záhradkárčením nemáte väčšie skúsenosti, aj z vás sa môžu stať úplní profesionáli. Pestovanie paradajok je zábava.

Výber a príprava semien a priesad

Paradajky si môžete zasadiť už z vopred kúpených priesad alebo si vypestovať priesady vlastné. Pestovanie vlastných priesad nám ponúka väčší výber z rôznych odrôd, viete si tak nájsť ten správny typ paradajky, ktorá chutí najviac vám. Pri už vypestovaných priesadách je výber odrôd značne menší. Na získanie vlastných semiačok budete potrebovať zdravú a zrelú paradajku.

Prekrojte ju na polovicu a do sitka vyberte semienka. Dobre ich prepláchnite pod vodou a porozkladajte ich na bavlnené handričky alebo kuchynské papierové obrúsky. Je potrebné nechať semiačka úplne vyschnúť. Suché semienka oddelíme od handričky/papiera jemným šúchaním, budúce paradajky pekne opadajú. Premiestnime ich do uzatvárateľnej nádoby a skladujeme na tmavom a chladnom mieste.

Ak si semiačka na priesady kupujete v záhradníctve, odporúčame vyberať semienka s označením „nehybridná odroda“. Na predpestovanie potrebujeme substrát, ktorý je vzdušný a sterilný - neobsahuje semená burín, spóry húb či zárodky chorôb. Niekedy semená vyklíčia rýchlo, inokedy klíčenie trvá dlhšie.

Kedy začať s predpestovaním?

S predpestovaním priesad začíname koncom februára - začiatkom marca. Semienka vysádzame do malých kvetináčov, ktorý má na dne otvory na odtok prebytočnej zálievkovej vody, aby nebol substrát trvale premáčaný a priesady nezahnívali. Po výsadbe pôdu nezalievme prúdom vody, ale pravidelne kropíme rozprašovačom tak, aby substrát nikdy nevyschol.

Vyhnime sa umiestneniu na priame slnečné svetlo, ktoré môže na citlivých listoch mladých rastliniek spôsobiť popáleniny. V druhej polovici apríla môžete začať priesady pomaly otužovať - vynášajte ich pri peknom počasí von na slniečko, alebo ich nechajte pár minút pri otvorenom okne.

Výsadba priesad do záhrady

V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky. Podľa dlhoročnej tradície by sa po troch zamrznutých už nemali vyskytovať nočné mrazy. Po 15. máji nastáva teda obdobie, kedy by sme sa už nemali obávať vysádzať na vonkajšie záhony predovšetkým teplomilné rastliny, medzi ktoré patrí paprika, paradajky, uhorky a tekvicovité plodiny.

Vyhĺbte jamu o niečo hlbšiu ako je dĺžka koreňov priesady. Priesadu položte šikmo do vyhĺbenej jamy a jej korienky opatrne zahrňte zemou. Zalejte vodou a zahrňte zvyšnou zeminou celú jamu. Takto si paradajka vytvorí rozsiahlejší koreňový systém. Rastlinu polievajte tak, aby bola pôda vlhká a vodu nikdy nelejte na listy a plody.

Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.

V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku. Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používam vlažnú vodu. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako keby ste seba ráno obliali studenou vodou. Pre rastliny je to šok a dlho sa z toho spamätávajú.

Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.

Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca.

Odstraňovanie prvých kvetov

Je potrebné paprikám odstrániť prvý kvet - budúci plod? Hlavne záhradkárom - začiatočníkom to zvykne byť ľúto, takto sa pripraviť o úrodu. Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Paradajky: pestovanie môže skomplikovať pleseň. Treba voči nej zakročiť preventívne? Alebo treba siahať po odolnejších odrodách? V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1,Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar).

V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.

Mnohí záhradkári sa na mňa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Väčšina z nich však odmieta akýkoľvek chemický postrek. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne. V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Môžeme ich nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať.

Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Možno nie každý vie, že jeden bočný výhonok na paradajke je iný ako ostatné a práve ten je dobré na rastline ponechať a nevylomiť ho. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Na obrázku je označená oranžovou šípkou.

Pozor! Netreba si zamieňať listy s bočnými výhonkami. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Na obrázku pod textom sú oranžovou šípkou vyznačené všetky bočné výhonky.

Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, ako je to názorne vidieť na obrázku. Výhonok pod prvým sukvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.

Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.

Hnojenie paradajok

Čím hnojiť paradajky? Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody.

Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.

Kontrola zdravotného stavu priesad

Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas.

Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.

Pestovanie paradajok na balkóne

V súčasnosti je populárne pestovať zeleninu aj v kvetináčoch na terasách či balkónoch. Pestovanie balkónovej zeleniny má veľmi veľa výhod. Samozrejme, výnosy z takého pestovania sú nižšie v porovnaní s klasickým pestovaním na záhrade. Ale má to obrovský prínos pre človeka, zasadiť si niečo na balkóne, keď príde z práce domov. Vyčistí si hlavu, zamestná ruky.

Na balkóne sa dajú pestovať okrem klasických paradajok či paprík aj menej tradičné balkónové zeleniny, naprílad zemiaky vo vreciach, alebo fazuľa, ktorá v lete urobí aj príjemný tieň. Do kvetináčov je možné zasadiť aj kaleráb či hrášok. Netreba toho veľa, pre dobrý pocit stačí aj málo. Je to aj výborná aktivita s deťmi.

Ak ste začiatočník a chcete sa naučiť pestovať paradajky v kvetináčoch alebo iných nádobách na balkóne, cherry paradajky sú tou správnou cestou. Paradajky čerešňového typu patria medzi najjednoduchšie pestovateľné druhy paradajok. Sú na to jasné dôvody: rýchlo rastú, skoro dozrievajú a sú nenáročné na starostlivosť. Žlté cherry paradajky sú zvyčajne prvé, ktoré prinesú úrodu na vašom balkóne.

Paradajky saďte čo najhlbšie, najlepšie až k spodnej časti listov. To im umožňuje vytvárať viac koreňov a zaisťuje dostatočný prísun vody a živín. Zapichnite drevený alebo kovový kolík do zeme vedľa rajčiaka. Ak chcete použiť kovovú klietku, položte ju do pôdy okolo mladých paradajkových priesad.

Bez ohľadu na to, či máte veľkú záhradu alebo menší balkón, jednotlivé druhy zeleniny sa dajú vhodne doplniť. Ak máte v črepníku alebo debničke ešte trochu miesta, môžete zasadiť ďalšie rastliny, ktorým vyhovuje dostatok slnka. Pri sadení paradajok do väčších kvetináčov k nim môžete pridať bazalku, papriku a špenát. Tieto rastliny poskytujú dostatočný tieň v spodnej časti, a tým zabraňujú rýchlemu odparovaniu vlhkosti.

Zber úrody

Dozreté paradajky prezradí sýta červená farba, záhradkári ich odporúčajú zbierať zrána. Medzi júlom a októbrom môžete zberať úrodu rajčín. Dovtedy by ste mali rastliny prihnojovať. Z oplodneného citrónovožltého kvetu sa postupne tvoria plody.

Rajčiny patria medzi náročných konzumentov a na rast potrebujú veľa živín. Jasnými náznakmi toho, že rastlinám chýbajú živiny, sú napríklad žltkasté alebo hnedasté listy alebo chýbajúca násada kvetov. Pre rajčiny existuje aj špeciálne hnojivo na rajčiny (plodovú zeleninu), ale dá sa použiť žihľavový výluh, rohovinová múčka či kompost. Prvýkrát môžete rajčiny prihnojiť asi týždeň po vysadení do záhona alebo nádoby na balkóne.

Paradajky sa pomerne ľahko pestujú a chutia najlepšie, keď ich pestujete na priamom slnku. Je veľa druhov, ktoré sa dajú pestovať, vrátane cherry paradajok či sliviek. Ak ste začínajúcim záhradníkom, potom je dobré pestovať kríkové paradajky, pretože ich nemusíte zapichovať do pôdy, ani hľadať tipy na pestovanie.

Vyberte si slnečné a pred vetrom chránené miesto, kde ich môžete vysadiť do pôdy, do ktorej ste pridali dostatok dobre zhnitého záhradného kompostu. Pestovanie paradajok sa dá dobre realizovať aj v skleníku, kde sa darí aj paprikám a bazalke. Paradajkám sa najlepšie darí v stredne ťažkých, hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom živín.

Prehľad odrôd paradajok

Paradajkový trh je plný špecifických druhov. K obľúbeným patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody).

S našimi radami sa do sadenia paradajok môžete pustiť takmer hneď. Stačí, ak si zoženiete hlinu, kompost, náradie, tégliky, kvetináče, substrát a vodu. Potrebujete aj semienka. Začnite ihneď, pretože paradajky si vyžadujú dlhé vegetačné obdobie. Preto je najlepšie nakupovať rastliny alebo zakladať semená v interiéroch 4 až 6 týždňov pred posledným dátumom mrazu.

Paradajky sú obľúbenou teplomilnou zeleninou. Aj vy si ich môžete dopriať vo vašej záhrade alebo na balkóne. Kríčkové, cherry či koktejlové. V svetovej i slovenskej kuchyni majú nenahraditeľné miesto. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky vypestované v záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji. Ako vypestovať rajčiny pobozkané slnkom? Paradajky obsahujú lykopén, najsilnejší prírodný antioxidant. Antioxidanty bojujú proti voľným radikálom, molekulám ktoré spôsobujú rôzne chronické ochorenia. Domáce vypestované paradajky majú vynikajúcu chuť, ktorej sa nevyrovná žiadna umelá paradajka zo supermarketu.

tags: #sadenie #rajcin #osvedčené #postupy

Populárne príspevky:

• Recept na Gápelské koláče
• Inšpirácia pre bezmäsité obedy
• Tipy pre pestovanie šalátových uhoriek
• Tipy na prípravu bedle vysokej
• Predaj a prenájom na Slovensku