Pestovanie hlávkového šalátu: Podrobný sprievodca

S výsevom jarných šalátov sa začína tá pravá záhradkárska sezóna. Najčastejšie pestujeme šalát hlávkový a šalát ľadový, ale aj ostatné druhy, čakanka štrbáková - endívia, šalát listový či rímsky, majú na hriadkach svoje miesto. Všetky šaláty sú jednoročné rastliny s pomerne krátkym vegetačným obdobím. Nie sú príliš náročné na prostredie.

Medzi najstaršie pestované rastliny patrí hlávkový šalát (Lactuca sativa subsp. capitata), historické zdroje uvádzajú, že sa pestuje okolo 4000 rokov.

Šalát má krátke vegetačné obdobie, môžete ho preto pestovať ako predplodinu, medziplodinu i následnú plodinu. Šalát odoláva aj nižším teplotám, dopestovať si ho preto môžete aj vo vyšších polohách a na jar. Pre jeho krátku vegetačnú dobu sa pestuje ako predplodina, následná plodina i medziplodina.

Výhody pestovania šalátu:

Obsahuje vitamíny A, B1, B2, B6, C, E, kyselinu listovú, vápnik, draslík, železo, fosfor, horčík, stopové prvky mangán a meď.
Horký laktucín podporuje chuť do jedla a uľahčuje trávenie.
Má dokonca mierne sedatívne účinky, upokojuje nervovú sústavu a zmenšuje stres.
Prispieva k správnej činnosti trávenia, bojuje proti únave a slúži ako prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam.

Hlávkový šalát (Lactuca sativa var. capitata) - Tento šalát tvorí kompaktné hlávky s jemnými a šťavnatými listami.

Pestovanie hlávkového šalátu

Dôležité je, aby pôda počas vegetácie bola dostatočne vlhká. Neznášajú zamokrené pôdy ani priame hnojenie maštaľným hnojom. Výhoda je, že sú pomerne odolné proti nízkym teplotám. Práve pre túto vlastnosť sa zaraďujú ku skorým jarným druhom zeleniny. Hodia sa na pestovanie aj vo vyšších polohách. Horkú príchuť šalátov spôsobuje prítomnosť intybínu, ktorý má liečivé účinky. Priaznivo vplýva na nervovú sústavu, látkovú premenu a funkciu tráviacich orgánov.

Šalát vyžaduje vlhkú, nie premokrenú, hlinitopiesočnatú až piesočnatú pôdu s dostatkom humusu. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom. Dobre odoláva nízkym teplotám, preto ho môžete bez problémov pestovať aj vo vyšších polohách.

Listy, ktoré tvoria ružicu alebo hlávky, môžu byť rôzne sfarbené a skučeravené, podľa odrody. Vegetačné obdobie sa pohybuje od 30 do 110 dní, v závislosti od typu, odrody a spôsobu pestovania. Pod vplyvom nepriaznivých svetelných podmienok ku koncu vegetačného obdobia vyrastá kvetná stonka s drobnými kvetmi. Plodom sú nažky s venčekom páperia, ktoré sa pri čistení oddelia. Získané semeno môžeme použiť na budúcu sejbu.

Podmienky pestovania hlávkového šalátu:

Stanovisko: Hlávkový šalát vysievajte na slnečné stanovisko. Túto zeleninu môžete pokojne vystaviť veľkým rozdielom medzi nočnou a dennou teplotou. Šalátu hlávkovému vyberieme slnečné miesto.
Teplota: Na tvorbu hlávok potrebuje teplotu 12 - 15 °C, občasné prekyprenie pôdy a vhodnú zálievku. Optimálna teplota na tvorbu hlávok je 12 až 15 °C. Jarné odrody znášajú krátkodobý pokles teploty do -2 až -5 °C.
Pôda: Šalát hlávkový vyžaduje plytké sadenie. Rastliny šalátu uprednostňujú dobre priepustnú hlinitú pôdu čo najbližšie k neutrálnemu pH (hodnoty 6 - 7). Pôdna reakcia má byť neutrálna až slabo zásaditá s pH 7 - 8.
Zálievka: Počas tohto obdobia zavlažujte rastlinu podľa potreby, keď je rastlina v hĺbke 1 cm suchá. Zalievame zásadne ku koreňom, nikdy nie na listy. Zavlažujeme ho pravidelne, ku koreňom, nie na listy, najlepšie ráno alebo v podvečer.

Výsev a výsadba

S pestovaním priesad skorého šalátu môžete začať už koncom januára až vo februári hustým výsevom do dostatočne priestranných nádob. Keď majú sadeničky dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov, z ktorých sa vám budú ľahko vyberať na sadenie. Priesady budú potrebovať teploty okolo 15 °C cez deň a v noci teplotu znižujte až do 10 °C.

V januári až februári osivo sejeme nahusto do debničiek. Keď majú rastlinky dva pravé listy, rozsádzame ich, najlepšie do zakoreňovačov. Po rozsadení šalátu udržiavame dva až tri dni teplotu okolo 18 °C. Neskôr znížime na 14 až 15 °C a v noci na 10 až 13 °C. Polievame opatrne v ranných hodinách, aby rastliny do večera obschli, inak im hrozí napadnutie hubovými chorobami. V tomto čase rastliny potrebujú dostatok svetla a vetranie.

Šalát pestujeme z priamej sejby alebo z priesad skoro na jar. V januári až februári osivo sejeme nahusto do debničiek.

Priamo na záhon do jemne spracovanej pôdy vysievame koncom marca a v priebehu apríla, a to do riadkov s hĺbkou asi 1 cm, vzdialených od seba cca 30 cm. Semienka sypeme redšie, aby porast nebol príliš hustý. Vo fáze prvých dvoch pravých listov jednotíme na vzdialenosť 25 až 30 cm v riadku.

Do záhrady môžete sadiť priesady so 4 až 6 pravými listami od marca až do konca apríla. Dodržiavajte vzdialenosť 25 cm medzi riadkami aj v riadkoch medzi rastlinami. Riadok len jemne vyhĺbte, šalát hlávkový vyžaduje plytké sadenie. Prihrňte pôdou tak, aby sa srdiečko nachádzalo minimálne 1 cm nad zemou.

Vysádzať do voľnej pôdy môžeme od marca do konca apríla. Priesady majú mať 4 až 6 pravých listov. Sadíme do riadkov vzdialených 25 až 30 cm a na vzdialenosť rastlín v riadku 25 cm. Pri všetkých typoch šalátov je dôležité plytké sadenie, aby srdiečko bolo aspoň 1 cm nad úrovňou pôdy. Rozložením termínu sejby a vysádzania môžeme skorý šalát zberať od konca apríla až do konca júna. Potom nastupujú letné odrody.

Starostlivosť počas vegetácie

Počas pestovania udržiavajte vlhkú pôdu, potrebné je občasné prekyprovanie. Ak je pôda správne hnojená, po vysádzaní už netreba prihnojovať.

Počas celého dňa udržiavajte teplotu vo fóliovníku/skleníku v rozsahu 10 až 21 stupňov Celzia. Ak sa vonku oteplí, otvorte dvere, aby sa vzduch v interiéri ochladil. Vynikajúce večerné teploty sú v rozsahu 7 stupňov Celzia až 12 stupňov Celzia. Šalát dokáže odolávať krátkym striedajúcim sa obdobiam pri 2 stupňoch Celzia, najmä ak je chránený vnútri fóliovníka. Niekoľko dní pri 32 stupňoch Celzia šalát síce zaťaží, ale pravdepodobne ho nezničí.

Šalát vyžaduje dostatočné zavlažovanie počas všetkých štádií rastu. Semenné tácky pokropte vodou a dbajte na to, aby bola pôda navlhčená a dobre odvodnená. Na automatické zvlhčovanie šalátu môžete použiť rozprašovací systém bez príliš veľkej vlhkosti. Sadenice majú úžitok z pokropenia ihneď po presádzaní ľahkým roztokom morských rias alebo emulzie rýb.

Šalát, ako aj iné zelené rastliny, má plytké korene a rýchlo sa vyvíja. Dobre sa mu darí v bohatej, dobre odvodnenej pôde s pH pôdy v rozsahu od 6.0 do 7.0. Pôda by mala byť neustále navlhčená.

Vysievanie semien každý týždeň vám určite zabezpečí viac šalátu, ako budete vládať skonzumovať. Šalát vyžaduje denné svetlo. Umiestnite svoj fóliovník/skleník na miesto, kde sa každý deň dostane aspoň šesť hodín priameho slnečného svetla, alebo môžete investovať do osvetľovacej súpravy.

Zber

Úrodu hlávkového šalátu môžete zbierať podľa potreby, a nie celú naraz. Počkajte, kým bude jeho hlávka úplne zrelá a stred pevný na dotyk. Pozbierajte ju však ešte predtým, ako pôde rastlina do kvetu, pretože jej chuť zhorkne. Šalát je ideálne zbierať ráno.

Pretože šalát je najlepší jemný, odporúča sa zber tesne pred dosiahnutím úplnej zrelosti. V prípade rímskeho šalátu a maslovej odrody šalát zberajte tak, že najskôr odrežete vonkajšie listy, ak chcete, aby časom poskytli viac listov.

Hlávky šalátu zberáme skoro ráno. Odrežeme hlúb nad zemou a hlavu očistíme od vonkajších listov. Po zbere vydrží veľmi krátko, vo vlhkej utierke v chladničke asi dva dni.

Pri zbere rukou vyskúšame pevnosť a tvrdosť hlávky.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Pri pestovaní šalátu si dávajte pozor na niektoré škodce a choroby, najmä ak ho pestujete priamo v záhrade. Listy šalátu bežne napádajú slimáky, slizniaky, vošky a hubové patogény, ako je napríklad múčnatka.

Hlávkový šalát je náchylný na niektoré bežné problémy, ako sú „útoky“ ucholakov, lariev a vošiek. Aj hlodavce a králiky vedia narobiť poriadnu škodu, no aj na to máme riešenie.

Ak vyvýšené záhony nemáte, tak vám proti slimákom či slizniakom pomôže vytvoriť pivnú pascu. Zakopte do zeme 7 dcl pohár tak, aby z neho trčal asi centimetrový okraj a do asi dvoch tretín ho naplňte pivom.

Zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami, aby sa znížilo riziko plesňových ochorení, ako je pleseň sivá.

Vhodné odrody hlávkového šalátu

Šľachtitelia sa zameriavajú okrem iného aj na šľachtenie takzvaných celoročných šalátov, čiže takých, ktoré sa budú môcť pestovať aj počas leta bez toho, aby vybiehali do kvetu a horkli, i keď polotieň je v lete pre ne prínosom. Jarné odrody sa v lete vôbec neoplatí pestovať, netvoria hlávky, idú do kvetu a listy majú horké.

‘Adinal’ - poloskorý, celoročný: Odroda maslového typu so stredne veľkými guľatými hlávkami je odolná proti vybiehaniu do kvetu aj proti plesni šalátovej. Svetlo až stredne zelené listy sú jemne bublinaté. Dobre znáša krátkodobé skladovanie.
‘Batavus’ - skorý, celoročný: Šalát typu batávia má veľmi pevnú hlávku s hmotnosťou 300 až 400 g. Je vhodný na celoročné pestovanie vo voľnej pôde vrátane neskorého jarného rýchlenia.
‘Rosemarry’ - poloneskorý, na jarné a jesenné pestovanie: Odroda maslového typu je určená na poľné pestovanie, je značne odolná proti vybiehaniu do kvetu. Stredne veľká guľovitá, pevná a dobre uzavretá hlávka má stredne červené a výrazne bublinaté vonkajšie listy.
‘Kamenex’ - skorý, celoročný: Odroda, ktorá má stredne veľké hlávky so zelenými hladkými a krehké, no pevnými listami, je vysokoodolná proti plesni šalátovej, vysokotolerantná proti odhnívaniu a veľmi dobre skladovateľná.
‘Červánek’ - skorý, na jarné a jesenné pestovanie: Tvorí stredne veľké, pevné červené hlávky.

Salátu je potřeba mít dostatek #zahrada #zahradnizachranari #garden #rada #salat #vysev #zahradnik

tags: #salat #hlavkovy #pestovanie