Veľkonočné Sladkosti a Tradície na Slovensku

Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom a jej oslavy sú spojené s rituálmi vítania jari a oslavami hojnosti, úrody a zdravia.

Tento sviatok ale oslavujú aj ľudia, ktorí nie sú veriaci a skrátka len dbajú na tradície a zvyky našich predkov. Veľká noc má silnú symboliku práve pre kresťanov.

Veľká noc milujú deti, rodičia i starí rodičia a každý si v týchto sviatkoch nájde to svoje. Veľká noc patrí medzi pohyblivé sviatky, to znamená, že sa oslavuje každý rok v inom čase. Veľkonočná nedeľa pripadá vždy na nedeľu, ktorá nasleduje po prvom jarnom splne.

Preto každý rok vychádza tento sviatok na inú dobu, vždy v rozmedzí od 23. marca do 26. apríla. Ak tento spln vychádza na nedeľu, Veľká noc sa oslavuje až o týždeň neskôr. Tento rok vychádza Veľký piatok na 7. apríla a Veľkonočný pondelok oslávime 10. apríla. Oba tieto dni sú štátne sviatky.

Je pekné, že aj v modernej dobe, v ktorej žijeme, stále väčšina rodín mnoho z týchto tradícií zachováva a odovzdáva ďalším generáciám. Veľká noc je z pohľadu kresťanstva spájaná so smrťou a vzkriesením Ježiša Krista. K Veľkej noci sa viaže celý rad tradícií a zvykov, ktoré bavia deti i dospelých.

Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň, z kresťanského hľadiska najvýznamnejšie obdobie roka. Vrcholí v tzv. posvätnom trojdní (Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota) slávnosťou Vzkriesenia (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou.

Na Zelený štvrtok sa v kostoloch „zaväzujú zvony“ a hovorilo sa, že odlietajú do Ríma. „V chrámoch umĺkne organ a namiesto hlaholu zvonov sa rozhrkocú rapkáče, klopačky a klepadlá.

S týmto dňom sa viažu aj ďalšie ľudové zvyky a povery. „Vo všetkých dňoch trojdnia sa pripisoval veľký význam vode. Z tečúcej vody sa nosilo v hrnčeku aj starším, ktorí si ňou umývali tvár, aby boli zdraví. Dokončovalo sa predveľkonočné upratovanie, okná domov sa vyzdobovali zelenými halúzkami.

Podľa našich predkov majú tieto dni aj magické silu. „Pri poslednom zvonení pred „zaviazaním“ zvonov sa mohli vykonávať ochranné obrady, uvádza sa napríklad štrnganie kľúčmi okolo domu, ktorým sa v okolí Nitry odháňali od domácnosti myši a potkany.

Ak patríte medzi vášnivých záhradkárov, tak aj pre vás majú predkovia odkaz. „Obdobie bez zvonenia sa pokladalo za vhodné na výsadbu hrachu, maku a bôbu. Využívala sa tu mágia podobnosti a verilo sa, že tieto plodiny sa tiež zaviažu - a teda, že bude dobrá úroda.

V povodí Bebravy sa vyskytoval sa aj zaujímavý zvyk, ktorého zmyslom bolo priniesť do domu prísľub šťastia a bohatstva. Mládenci vybrali mravenisko a v nestreženej chvíli vysypali mravce do pitvora alebo aj do izby. Rovnako sa aj niektorým bylinkám zozbieraným na Zelený štvrtok pripisovali osobitné liečivé vlastnosti, preto sa napríklad zbieral oman, marunka a pľúcnik.

Čo sa týka súčasnosti, tak v tento deň by sa malo jesť niečo zelené, aby bol človek zdravý po celý rok.

Nasleduje Veľký piatok, kedy kresťania dodržiavajú prísny pôst a mäsu sa vyhýbajú. Čo sa týka zvykov, naši predkovia opäť tomuto dňu pripisovali magickú silu. „Veľmi rozšírené bolo ranné umývanie sa v tečúcej vode, prípadne sa troška vody z potoka donieslo domov a domáci si ňou symbolicky poumývali tváre.

Umývanie vo vode na Veľký piatok sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami a dievky tak chceli dosiahnuť, aby mali hladkú tvár a zabezpečili si sviežosť a krásu na celý rok. Takisto sa verilo, že Veľký piatok je vhodný na štiepenie ovocných stromčekov.

Platil nepísaný zákaz čokoľvek robiť na poli, nesmela sa teda „hýbať zem“, lebo by sa mohla privolať neúroda. „Pri dojení kráv gazda obkrútil vedro konármi zo šípkového kra, aby bosorky nemali moc nad mliekom a nemohli ho zmeniť na vodu.

Na Veľký piatok sa z domu opäť nič nepožičiavalo, aby sa požičaná vec nestala škodiacim nástrojom v rukách bosorky. Na Bielu sobotu už gazdinky vo veľkom pripravujú varenú šunku, klobásky, biele koláče či chlieb.

Čo sa týka zvykov z minulosti, tak tiež sa viažu na konzumáciu jedla. „Bývalo zvykom, že členovia rodiny, zhromaždení vôkol ozdobeného stola, si podelili jedno vajíčko tak, aby každý dostal aspoň malý kúsok.

V domácnostiach sa kedysi vykonávali ďalšie rituály. „Gazda vyšiel na dvor a štrngal reťazami, aby týmto zvukom odplašil hadov, žaby a všetky tie zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom a statku.

Gazdinky symbolicky vzali hrsť kyslej kapusty a hodili ju pod strom, čím sa naznačilo, že sa končí čas jedenia kyslej sudovej kapusty, ktorú naši predkovia jedli na sto spôsobov celú zimu. V mnohých oblastiach na Slovensku bola doma nakladaná sudová kyslá kapusta hlavnou zložkou potravy od jesene až do jari.

Ráno sa vždy chodilo do kostola posvätiť jedlo, ktoré gazdinky starostlivo pripravili do prútených košíkov a zvyčajne pod krásnym vyšívaným obrúskom, prinášali chlieb, šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, fľašu vína alebo pálenky.

Veľkonočná nedeľa patrí medzi honosné dni a vo väčšine slovenských domácností je po výdatných raňajkách aj obed vždy slávnostný. Na tanieri si môžete nájsť rezne so zemiakovým šalátom.

Medzi tradičné dobroty týchto dní, ktoré na stole nesmú chýbať, patrí chren . „Ten sa používal na pretrávenie. Ľudia sa po pôste viac najedia a aby sa vyhli tráviacim problémom, tak pomohol chren,“ zasmiala sa odborníčka.

Veľkonočný pondelok bol oddávna tradičný sviatok mužov, mládencov a chlapcov, ktorí od skorého rána chodili po šibačke a oblievačke. „Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily. Šibanie je preto starý magický rituál, pri ktorom sa využíva mágia dotyku až dodnes.

„Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich kontakt z dievčenským a ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy.

Zvyky veľkonočného pondelka boli v minulosti naozaj rozmanité. Niekde sa šibalo, niekde oblievalo, a zasa inde aj šibalo aj oblievalo. „Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom Slovensku sa zase viacej polievalo než šibalo, zato na Kysuciach si dievky užili jedného aj druhého.

Stredným Slovenskom akoby prechádzala pomyselná hranica medzi šibaním a polievaním, a práve tu sa časom oblievanie a aj šibanie spojili. Na Slovensku bolo v minulosti typickým jedlom Veľkej noci aj pečené jahniatko.

„Tradícia chovu oviec bola u nás zakorenená od 17. storočia a preto nesmeli na sviatočnom stole chýbať pečené jahniatka či baranček. Jahniatko alebo baranček je ikonografický symbol Ježiša Krista a je to symbol toho, že kresťania si pripomínajú jeho umučenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie,“ povedala odborníčka na dejiny.

No a k Veľkej noci neodmysliteľne patria aj sladkosti a koláče od výmyslu sveta. Každá rodina tak v týchto dňoch vypeká svoje overené recepty. „Súčasťou Veľkej noci boli v minulosti predovšetkým kysnuté koláče. Z mestského prostredia potom prenikli medzi tradície aj bábovka, vianočka a zákusky,“ uzavrela historička a etnologička Katarína Nádaská.

Symboly Veľkej Noci

Práve vajíčka symbolizujú plodnosť, nový začiatok a kolobeh života. „Jedávali sa najmä uvarené na tvrdo alebo ako obradové jedlá, napríklad praženica s mladými žihľavovými lístkami, stratené kura alebo špeciálne veľkonočné jedlo z vajec, údeného mäsa, klobások, žemlí, strúhanky.

Vajíčka sú neodmysliteľne spojené s veľkonočnými sviatkami. Vajcia sú hlavným symbolom Veľkej noci. Vajíčka sa buď uvaria natvrdo, alebo sa vyfúknu a potom nafarbia. Ozdobeným vajíčkam sa hovorí kraslice a techniky farbenia sú rôzne.

Môžete ich maľovať kúpenými farbami na vajíčka, nálepkami, temperami, voskovými farbami, nalepiť na ne nálepky, lístočky. Niektorí si dokonca aj farby pripravujú samy, napríklad z repy či cibule. Skrátka fantázii sa medze nekladú.

Deťom sa často kupujú aj čokoládové vajíčka, ktoré im môžete schovať na záhrade a deti ich budú hľadať. Alebo ich môžete rozdávať šibačom namiesto klasických vajíčok. Veľkonočné vajíčka navyše poslúžia aj ako pochutina, môžete si z nich urobiť výborný vajíčkový šalát alebo nátierku.

Ak radi pečiete, potom si na Veľkú noc upečte tieto tradičné dobroty. Možno budete mať recept ešte od mamičky alebo babičky. Baránok symbolizuje čistotu, nevinnosť a poslušnosť. Mazanec patrí k Veľkej noci rovnako ako k Vianociam vianočka. Pripravuje sa z rovnakého cesta ako vianočka, len tvarovo vyzerá inak, je to skôr taký bochník.

Málokto si vie Veľkú noc predstaviť bez tradičného korbáča, ktorým chlapci vyšľahajú dievčatá na Veľkonočný pondelok. Táto tradícia siaha až do stredoveku. Šľahanie korbáčom symbolizuje zdravie a krásu.

Varená šunka, údené klobásky, domáca slaninka, chren, vajíčka či koláčiky. To je sviatočné menu, ktoré sa počas Veľkej noci objavuje v každej domácnosti. Viete, aké zvyky sa s nimi spájajú a ktorý sa naopak z našich domácností vytráca?

Veľkonočné Sladkosti

Keďže tradície sa najlepšie vštepujú najmladšej generácií, nezabudnuteľné sú azda aj preto, že sa spájajú s lákavými chuťami. Nástupom trhu a predaja sladkostí, sa prejavila výroba cukroviniek aj v sezónnom tovare ako Vianoce a Veľká Noc.

Čokoládové zajace a vajíčka dnes vyrába množstvo podnikov, výrobcov, čokoládovní, v mnohých variantoch. Čokoláda známej značky chystá pre rok 2020 zaujímavú pestrú škálu takéhoto tovaru. Milka Bunny dostupný v 45g balení.

Bežnou súčasťou Veľkej Noci sú veľkonočné čokoládové vajcia. Na trhu známe tie s hračkou majú v tomto prípade alternatívu. Milka Funny Egg dostupné v 50g balení. Na trhu sa tiež objavuje kuriozita. V obale podobnom na klasické vajcia sa objavuje štvorica čokoládových vajíčok.

Vytvorené sú z jemnej čokolády a krémovej peny vo vnútri. Milka Egg´n´Spoon Milk Creme dostupné v 136g balení. Milka Egg´n´spoon Oreodostupné v 128g balení.

Už sme mohli vidieť niečo podobné. Balíček sladkostí s plyšovou hračkou, ktorá vylieza z krabičky. V prípade veľkonočných sladkostí je možné očakávať, že budú vďačnou výslužkou pre menšie publikum, čiže malých šibačov.

Možno ako malé posmelenie vnímať šibačku s väčším nasadením a odvahou. Milka Plushes dostupné v 96g balení.

Veľká Noc vo Svete

Vajíčka, zajace a ďalšie symboly jari, sa spájajú s Veľkou Nocou azda všade, kam prenikla oslava jari. Hoci všetko to, čo si spájame s jarou pochádza z pohanských čias a nemá nič spoločné s kresťanstvom, mnoho krajín upravilo do svojej podoby. Poznáme tak mnohé veľkonočné tradície a činnosti, veľakrát podobné medzi sebou.

• Spojené štáty americké: Deti čakajú, že im prinesie vajíčka zajačik. Zdobené, alebo čokoládové. Veľakrát sa však ušiak neukáže a zanechá vajíčka skryté na záhrade, v areály škôlok, škôl, alebo v parkoch. Potom je len na šikovnosti a rýchlosti detí, koľko vajíčok nájdu.
• Nemecko: Deti si hľadajú vajíčka na stromoch, prípadne na rôznych miestach na uliciach. Niektoré nízke stromy sú zámerne ozdobené farebnými vajíčkami v predzáhradkách, alebo aj na peších zónach rôznych miest.
• Rumunsko: Sú udomácnené maľované kraslice, podobne ako v niektorých slovenských regiónoch a obciach sa viac v minulosti prihliadalo na rozmanitosť a krásu niektorých kúskov.

Tabuľka: Prehľad Veľkonočných Dátumov

tags: #sladkosti #na #velku #noc #tradicie

Populárne príspevky:

• Všetko o okrúhlych formách na tortu
• Energeticky účinné rúry
• Recept na lahodný zákusok
• Tradičná Sviečková
• Prekladané zemiaky s mletým mäsom