Slaný prameň Oravská Polhora: História, liečivé účinky a turistické zaujímavosti

Slaná voda je názov unikátneho minerálneho prameňa na hornej Orave, ktorý vyviera na katastrálnom území obce Oravská Polhora. Tento prameň je známy už od roku 1550 z rukopisných máp minerálnych prameňov. Miestne obyvateľstvo oddávna využívalo vodu namiesto soli a na liečebné účely.

Aj keď býva tento zdroj vody často nesprávne označovaný ako prameň tak to nie je prameň. Je to studňa. "Prameňom nie je žiadny iný výtok podzemnej vody na zemský povrch, ktorý nie je prirodzený. Zdroj: prof. RNDr.

V súčasnosti sa pri hlavnej ceste nachádza verejné bezplatné parkovisko. Od parkoviska, vzdialeného 67 metrov, je upravená studnička so slanou vodou. Na murovanom základe je drevená konštrukcia podobná altánku, na vrchu strechy ktorého je osadený dvojkríž. Okolie je štrkové a upravené, vo vnútri altánku sa nachádza kôš na odpadky. Voda sa naberá pumpovaním páky na studni. Stav prameňa bol preverený Adminom 6. 7. Prietok vytekajúcej vody zo studne sa od roku 2000 do roku 2020 nezmenil. Voda je číra, bez zápachu, silno slanej, železitej chuti.

História a výskum

Prvú chemickú analýzu Slanej vody vykonal v roku 1843 L. Tognio, ktorý sa venoval výskumu minerálnych prameňov v celom Uhorsku. V roku 1846 realizoval podrobný chemický rozbor vody z kúpeľného prameňa lekár a chemik K. Than. Na základe rozborov 4. februára 1866 lekárske konzílium rozhodlo o chorobách, ktoré sú liečiteľné z prameňa Slanej vody v polhorských kúpeľoch.

Významné míľniky v histórii Slanej vody:

• 1550 - Uhorská kráľovská komora vyslala do Polhory A. Kraisera a J. Milawera, odborníkov z Hallstadtu, aby preskúmali tamojšie slané pramene.
• 1630 - Kráľovský komisár G.
• 1752 až 1755 - Banskí odborníci zo Solivaru pri Prešove, J. Gemerka a M. Piller, skúmali tunajšie pramene, preto začali hĺbiť šachtu vo vzdialenosti takmer 114 metrov od prameňov. Ťažba soli by bola však veľmi nákladná.
• 1843 - L. Tognio vykonal prvú chemickú analýzu.
• 1851 - G. L. Zejszner a F. Foetterle podnikli výskum prameňov.
• 1856 - Univerzitný profesor A.Thun vykonal prvý prieskum polhorských slaných prameňov z balneologického hľadiska. Na základe výsledkov jeho výskumu bola polhorská slaná voda vyhlásená za liečivú.
• 1863 - 1865 - J. Pienčák a F. Skyčák uzatvárajú zmluvu za účelom oficiálneho zriadenie kúpeľov pri Polhore. Kúpele pôvodne tvorilo päť budov, hostinec a ubytovacie zariadenia. Prvým kúpeľným lekárom bol námestovský lekár F. Skyčák.
• 1898 - Novými vlastníkmi kúpeľov sa stávajú J.I. Vigassy a Ľ. Fijalkovszky. Došlo k prebudovaniu kúpeľov a rozšíreniu na 10 budov.
• 1905 - Okresný lekár v Námestove S. Steinhardt a obvodný lekár v Tvrdošíne Ž. Tandlich otvorili novovybudované detské sanatórium.
• 1909 - Bola udelená ochranná známka Hugovi Lasslauerovi na výrobu soľných pastiliek.
• 1914 - V júni riaditeľ kúpeľov K. Mihály síce otvoril kúpeľnú sezónu, no v dôsledku vypuknutia Prvej svetovej vojny kúpeľní hostia odcestovali.
• 1918 - Po skončení Prvej svetovej vojny boli kúpele zničené a začali chátrať, pretože ich vtedajší vlastníci z Polhory ušli.
• 1941 - 1943 - Robotnícka sociálna poisťovňa prejavila záujem o vybudovanie nových kúpeľov, za týmto účelom vykonali mnohé prieskumy. No udalosti Druhej svetovej vojny ukončili tieto plány.
• 1958 -F. Cech zistil, že alkalická slaná jódo-brómová minerálna voda s obsahom soli do 50 g/1 kg vody a obsahom jódu približne 135 mg/kg patrí k najhodnotnejším jódovým liečivým vodám známym na území Slovenska aj Európy.
• 1992 -1993 - Spoločnosť Balnea Agua Salsus (BAS) s.r.o.
• 2005- 2006 - Bratislavská nadácia Konstantinum Slovakiensis a družstvo Slaná Voda chceli postaviť kúpele, no došlo k nezhodám v majetkových veciach.

V tomto období informácie o Slanej vode publikovali viacerí autori napr. 1866: F. Skyčák, 1872: J. Hammerschmidt,1876: F. Stein a 1906: Z. Tandlich.

Liečebné účinky a využitie

Z prameňa vyviera alkalická slaná jódo-brómová minerálna voda s obsahom soli do 50 g/1 kg vody. Obsah jódu je približne 135 mg/kg. Soľanka preto patrí k najhodnotnejším jódovým liečivým vodám známym na území Slovenska aj Európy.

Na základe rozborov 4. februára 1866 lekárske konzílium rozhodlo o chorobách, ktoré sú liečiteľné z prameňa Slanej vody v polhorských kúpeľoch. Išlo hlavne o strumu, skrofulózu, opuchliny, tuberkulózu, vodnatieľku, syfilis, kožné choroby a neurózy.

Samotná liečba prebiehala troma spôsobmi, pitnými kúrami pri prameňoch, kúpeľnými procedúrami vo vaniach a prikladaním obkladov. V dnešnej dobe sa Slaná voda využíva na vonkajšiu i vnútornú balneoterapiu, voda sa pridáva do liečivých kúpeľov, obkladov či na kloktanie, pitie v malých dávkach a inhaláciu.

Súčasnosť a turistické atrakcie

V Oravskej Polhore sprevádzkovali malé inhalatórium na jodo-brómovú slanú vodu spod Babej hory. Podľa Strnála sú to oficiálne vrty, prieskumné vrty, ale aj rôzne zmapované a evidované pramene, kde slaná voda prirodzeným spôsobom vychádzala na zemský povrch. Výstavbou inhalatória na slanú vodu úsilie Oravskopolhorčanov nekončí. V spolupráci s partnerskou obcou v Českej republike podali ďalší medzinárodný projekt, ktorý je zameraný na výstavbu odparovne a sušiarne na slanú vodu.

V centre obce vyrástla Filagória - Soľanka so slanou vodou. Drevená filagória je rozdelená na dve polia vyplnené vetvami trnky, po ktorých steká slaná voda. Okolo centrálnej steny sa môžu pohybovať návštevníci a inhalovať slaný vzduch. Hlavnou myšlienkou je pripomenúť si a uchovať tradíciu využívania slanej vody v obci. Slané pramene sa nachádzajú aj v gmine Strumień a práve slaná voda priviedla obidve samosprávy k spolupráci.

Rozhľadňa Trchovnica je vyhliadková veža nad obcou Oravská Polhora, nachádzajúca sa hneď vedľa cesty, ktorá vedie z obce smerom na Slanú Vodu, čo je východiskový bod na turistiku na populárny vrchol Babia hora. Pri rozhľadni je menšia odstavná plocha pre niekoľko áut. Samotná rozhľadňa má kamennú spodnú časť, vrchná časť je potom drevená. Okrem prízemia, má rozhľadňa 3 poschodia, kde na najvyššom sa nachádza vyhliadka. Vyhliadka ponúka panoramatické výhľady na všetky svetové strany.

Pre milovníkov cyklistiky boli vybudované nové cyklotrasy z Programu Interreg Poľsko - Slovensko. Z Oravskej Polhory vedú 3 nové cyklotrasy typu singletrack, integrované cyklistické centrum, pumptrack a rozhľadňa popri cyklotrase. Trasy sú nenáročné a vedú po štrkovej alebo asfaltovej ceste. Ak sa dostanete až k poľským hraniciam, z Tabakového chodníka sa môžete plynule napojiť na trasu Tabakowy na poľskej strane. V obci Zawoja sa vďaka Programu Interreg Poľsko - Slovensko vybudovalo 8 nových cyklotrás rôznej obtiažnosti.

Oravská Polhora leží v Slovenských Beskydách (Babia Hora - 1725 m) v Polhorskej kotlinke. Pri potoku Vonžovec vyviera slaný minerálny prameň, skúmaný už v r. 1550. V obci sa našli nálezy osídlenia v ml. dobe bronzovej. Prvá písomná zmienka o valaskej obci je z r. 1588.

V obci sa nachádzajú aj tieto pamätihodnosti: Hviezdoslavova hájovňa na Podvrší, kamenný kríž z r. 1874, 2 tajchy na splavovanie dreva, rím. kat. kostoly B. S. Ježišovho z r. 1928 a 1971, zákopy a guľometné hniezda z 2. svet.

V minulosti sa v oblasti Slanej Vody nachádzali kúpele, ktoré však postupne zanikli. Rozvojové aktivity obce sú zamerané na ich obnovu. Na Slanej vode je rekreačné a lyžiarske stredisko.

tags: #slaný #prameň #oravská #polhora #informácie

Populárne príspevky:

• Recepty na tortu pre poľovníkov
• Príčiny detských vyrážok
• Recepty na kapustu v rajčinovej omáčke
• Rýchly Oreo Cheesecake
• Vaječné Halušky v Polievke