Pestovanie raže, ovsa a zemiakov na Slovensku: História, súčasnosť a význam

Raž, ovos a zemiaky sú plodiny, ktoré zohrávajú významnú úlohu v slovenskom poľnohospodárstve a gastronómii. Hoci sa dnes považujú za bežnú súčasť našej stravy, ich cesta na Slovensko bola dlhá a zaujímavá. Tento článok sa zameriava na históriu pestovania týchto plodín na Slovensku, súčasné metódy pestovania a ich význam v našej kultúre a kuchyni.

Raž a ovos: Obilniny s dlhou tradíciou

Raž a ovos patria medzi obilniny, ktoré sa v Európe pestujú už stáročia. Na Slovensku sa raž a ovos tradične pestovali v chladnejších oblastiach, kde sa im darilo lepšie ako pšenici.

V Novej Bystrici sa nedala kvôli poveternostným podmienkam a stavu poľnohospodárstva dopestovať raž. Jej miesto čiastočne nahradila jej menej náročná horská odroda - ikrica, avšak dominanciu z hľadiska pestovania mal ovos. Ovos sa často pestoval spoločne s jačmeňom, čoho produktom bola zmeska, ktorá bola označovaná ako poloveň (polovna).

Zemiaky: Od juhoamerických Ánd po slovenské polia

Zemiaky, dnes bežná súčasť našej stravy, prešli dlhú a zaujímavú cestu, kým sa udomácnili v Európe a na Slovensku. Ich príbeh sa začína v Južnej Amerike a pokračuje cez španielskych dobyvateľov, kráľovské dvory až po slovenské polia a kuchyne.

Zemiaky pochádzajú z peruánskych Ánd, kde ich pestovali Inkovia už medzi rokmi 8000 až 5000 pred Kristom. Indiáni ich poznali a využívali ako základnú plodinu už viac než 5000 rokov. Vo vysoko položených Andách sa vyvinuli stovky odrôd zemiakov, ktoré poskytovali obživu miestnym ľuďom.

Do Európy sa zemiaky dostali v rokoch 1565-1570, najskôr ako kuriozita do záhrad zámožných Španielov. Avšak, trvalo dlho, kým sa zemiaky udomácnili v Európe. Na túto napohľad nie veľmi príťažlivú plodinu sa na starom kontinente dlho pozerali s nedôverou. Keď ich doviezli prvýkrát do Talianska a Francúzska, ľudia ich odmietli. Vyzerali vraj odpudzujúco a mali trpkú príchuť.

Zemiaky na Slovensku: Od nedôvery k obľúbenej plodine

Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654. Prvýkrát sa o nich zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe.

Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Napriek tomu sa zemiaky na Slovensku udomácňovali len veľmi pomaly. Ľudia boli voči novej plodine opatrní, najmä preto, že ich prežitie záviselo od vlastnej poľnohospodárskej produkcie. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela až katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Ukázalo sa, že závislosť na jednom druhu plodiny je nebezpečná, a tak zemiaky začali získavať na popularite.

Nasledujúce poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín - zemiakov, kukurice, tabaku, ďateliny. Skutočný rozmach pestovania zemiakov nastal až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska. Chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda v týchto oblastiach nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“.

Pestovanie zemiakov: Od tradičných metód po moderné techniky

Zemiaky sa dajú pestovať rôznymi spôsobmi, niektoré sú už veľmi staré, niektoré zase celkom moderné. Základnou zásadou je, že zemiaky sadíme do pôdy tak, aby vyrašili až po zmrznutých. Sadíme naklíčené hľuzy, a to do vykopaných hrobčekov (veľkých riadkov) asi 25 až 30 cm od seba.

Zemiaky potom zahrabeme zeminou (nakopčíme zeminu na ne), aby vznikli vyvýšené hrúbky. Je to z toho dôvodu, že v hrúbkach potom môžu rásť ďalšie hľuzy, ktoré majú dostatok miesta, a aj vaša úroda tak bude vyššia. Zemiaky nepotrebujú príliš veľa starostlivosti, stačí zálievka, občas ich môžete prihnojiť (napr. hnojíkom), väčšinou stačí kompost alebo hnoj, ktorý ste do pôdy zaryli na jeseň.

Alternatívne spôsoby pestovania zemiakov:

Pestovanie zemiakov v tráve: Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké a môžu obsahovať rôzne materiály, ako sú tráva, seno, piliny, lístie alebo dokonca kompost. Zemiaky sa rozložia rovnomerne po celej ploche.
Pestovanie zemiakov vo vreciach: Vrecia môžu byť jutové alebo z netkanej textílie. Vo vreciach musíte tiež zemiaky častejšie hnojiť, pretože im dôjdu živiny z pôdy.
Pestovanie zemiakov na slame: Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké. Je dôležité používať slamu, ktorá je čerstvá a neskazená, aby sa zemiaky nepokazili.
Pestovanie zemiakov vo vežiach: Táto metóda umožňuje kontrolu nad kvalitou pôdy a vody, čo zvyšuje kvalitu a výnos plodín.

Hnojenie zemiakov

Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj. Organické hnojivá, ako je hnoj alebo kompost, poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Anorganické hnojivá sú rýchlejšie v uvoľňovaní živín, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne.

Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov.

Choroby a škodcovia zemiakov

Medzi najčastejšie choroby zemiakov patria:

Neskorá pleseň: Príznaky plesne na listoch sa objavujú ako tmavé škvrny nepravidelného tvaru.
Zemiaková antraknóza: Napáda korene, stolóny, podzemnú časť stoniek a niekedy aj hľuzy.
Alternaria: Spôsobuje lézie na listoch, ktoré majú často terčovitý vzhľad sústredných prstencov.
Mäkké hniloby hľúz: Spôsobujú ich baktérie druhu Dickeya a Pectobacterium.
Obyčajná chrastavitosť: Je nevzhľadná škvrnitá choroba, ktorá môže postihnúť akúkoľvek plodinu, kde hľuzy zažívajú suchý povrch počas kritickej fázy troch až šiestich týždňov po iniciácii hľúz.
Prašná chrastavitosť: Je hubová škvrnitá choroba zemiakov.

Najničivejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata). Dospelý je žltý, oválny chrobák s 10 čiernymi pruhmi na krídlach.

Pestovanie a rezanie zemiakov pre väčšiu úrodu! Maximálna produkcia! #zemiaky #záhrada #záhradkárčenie

Zemiaky v slovenskej kuchyni a kultúre

Zemiaky sa postupne stali súčasťou slovenskej kultúry a kuchyne. Používajú sa v mnohých tradičných jedlách, ako sú zemiakové placky, knedle, halušky, polievky a šaláty. Zemky, bandurky, krumple, švábky či grule sú staré, ľudové názvy zemiakov.

Zemiaky sú jednou z najuniverzálnejších ingrediencií v kuchyni. Po celom svete existuje nespočet spôsobov, ako ich pripraviť. Medzi najobľúbenejšie spôsoby patrí varenie, pečenie, smaženie na výrobu kaší, hranoliek, čipsov, knedlíkov a mnohých ďalších pokrmov. Na Slovensku sú zemiaky neodmysliteľnou súčasťou národných pokrmov, ako sú zemiakové knedlíky, zemiakové placky, zemiaková kaša či polievky.

Zemiakové lupienky: Náhodný objav, ktorý dobyl svet

Svetoznáme chipsy prišli na svet náhodou! Podľa najzaužívanejšej teórie prvé chipsy usmažil americký kuchár indiánskeho pôvodu George Crum pred 162 rokmi, 24. augusta 1853. Crum pracoval v luxusnom hoteli Moon`s Lake House pri meste Saratoga Springs v štáte New York.

Za objavom chipsov stál nespokojný zákazník reštaurácie, ktorý Crumovi niekoľkokrát vrátil opečené zemiaky s argumentom, že sú príliš hrubé. Crum mu teda nakrájal zemiaky na tenké plátky, ktoré osmažil na oleji a osolil.

Moderné pestovanie zemiakov

Dnes si už bez zemiakov naše pokrmy ani nevieme predstaviť - za niekoľko storočí sme sa ich naučili pripravovať na stovky rôznych spôsobov. Ak vás neuspokojuje ponuka v obchodoch, skúste si zemiaky dopestovať sami. Dá sa to, dokonca aj keď nemáte k dispozícii žiadny väčší pozemok! Zemiaky sú nenáročné a ak sa im venujete aspoň trochu, odmenia vás bohatou úrodou.

Výber odrody

Zemiaky sa sadia na jar, keď už nehrozia mínusové teploty. Najskôr by ste si mali ujasniť, ako ich chcete konzumovať, a vybrať si odrody podľa varného typu:

Typ A - šalátové, vhodné na varenie v šupke alebo pečenie.
Typ B - univerzálne, vhodné na prílohy, do šalátov či polievok.
Typ C - Najviac škrobu obsahujú zemiaky typu C, a preto sú dobré na kašu, hranolky či na prípravu cesta.

Ak máte radi skoré zemiačky s tenkou šupkou zberané začiatkom leta, zasaďte si veľmi skoré odrody (napr. Flavia, Minerva, Rosara, Gloria, Velox, Inova). Ak chcete zberať čerstvú úrodu na priamy konzum čo najskôr, zamerajte sa na skoré odrody, ktoré majú vegetačnú dobu 106 - 120 dní. Odporúčame napr. Campina - má vynikajúcu chuť a odolnosť voči vírusovým chorobám a plesni. Zemiaky varného typu A/B s peknými oválnymi hľuzami sú obľúbené hlavne u záhradkárov pre bohatú úrodu.

Adela - varného typu B/A - je atraktívna pre žltú dužinu a svoju nenáročnosť pri pestovaní aj skladovaní. Princess - odroda varného typu A, typická žltastou šupkou, je odolná pri umývaní a vďaka nižšiemu obsahu škrobu si dlho zachováva vysokú konzumnú kvalitu. Zo stredne skorých odrôd zemiakov s vegetačnou dobou 116 - 130 dní určených aj na zimné skladovanie si môžete vybrať Červenú dámu - Red Lady - s pevnou červenou šupkou a žltou dužinou, ktorá toleruje sucho a nepodlieha chorobám. Žensky zvodná je aj odroda Pocahontas - prémiový stolový zemiak pevného tvaru (nerozvára sa), ktorého rovnomerné žlté hľuzy sú odolné aj voči čiernej škvrnitosti.

Sadba musí byť zdravá, hľuzy nepoškodené, suché, tvrdé, očká živé, alebo už mierne klíčiace. Vybrať si môžete v predajniach záhradkárstiev či priamo od výrobcov osív a sadív. Pri nákupe sa teda riaďte svojimi preferenciami a pestovateľskými podmienkami.

Príprava pôdy a výsadba

Zemiak vyžaduje najmä vzdušný priestor a ľahký podklad, aby hľuzy mohli voľne rásť. K hľuzám by sa nemalo dostať svetlo, inak budú zemiaky zelenieť a pre vyšší obsah solanínu budú nejedlé. Vyberte také miesto, kde ste zemiaky nepestovali aspoň tri roky a pri ktorom plánujete zasadiť napr. kapustu, špenát, paštrnák, kríčkovú fazuľu alebo chren, s ktorými sa navzájom pozitívne ovplyvňujú. Okrem klasického, dobre prekypreného pozemku môžete pre pestovanie zemiakov využiť aj väčšie črepníky či nádoby, slamovú nástielku alebo dokonca aj závesné vrecia.

Aj pri týchto alternatívnych výsadbách v malom majte vždy na mysli zásady dostatočného priestoru pre hľuzy, tmavého obalu (črepník, vrece) a priepustnosti zeminy až po spodok, aby korene nezostali premokrené a nehnili. Pri malom počte rastlín nebude potrebná ani zvláštna ochrana proti chorobám a škodcom.

Zemiaky potrebujú dostatok živín, ktoré im môžete dopriať už pri príprave pôdy na jeseň zapracovaním zrelého maštaľného hnoja či kompostu. Alebo na jar použite umelé hnojivo s obsahom horčíka, dusíka a vápnika, ktoré rovnomerne aplikujete pred výsadbou. V čase kvitnutia prihnojte listovým hnojivom s mikroelementmi (meď, mangán, zinok). Ak ste skôr fanúšikom ekologického spôsobu hospodárenia, použite prírodné hnojivá, hoci aj na báze morských rias či humínov. Najväčšiu kvalitu hľúz však dosiahnete, ak zemiaky vysadíte po hnojom hnojenej predplodine.

Zemiaky vyrastú skôr, ak ich predtým necháte naklíčiť. Rozložte ich na plochu a nechajte pár týždňov na svetlom mieste s teplotou 10 až 18 °C, kým klíčky nevyrastú asi 1 až 2 centimetre.

Zemiaky vysaďte do dostatočne slnkom prehriatej pôdy. Špicatou motykou vykopte jarky hlboké 6 - 8 cm s medziriadkovou vzdialenosťou 75 cm a naklíčené zemiaky ukladajte jednotlivo asi 30 cm od seba. Riadky zahrňte zeminou tak, aby nad nimi vznikla hrobľa vysoká 10 - 15 cm. Držte sa zásady „plytko sadiť - vysoko ohŕňať“.

Pri spracúvaní pôdy sa nemôžu tvoriť hrudy (vhodné je použitie rotačného kypriča) a musí byť dostatočne prehriata, teda na viac ako 8 °C. Zemiakové sadivo v studenej a vlhkej zemine vzchádza pomalšie a to, či bude ďalší vývoj rastlín dobrý, závisí od jeho kvality. Teplotný šok pri sadení môže vyvolať tvorbu veľkého počtu tenkých klíčkov na hľuzách, z ktorých však nezískate kvalitné rastliny.

Samotným predklíčením sadby možno skrátiť dĺžku vegetácie o 10 až 14 dní, čo umožní skorší termín zberu. Dôvod, prečo nižšia teplota pôdy v tomto prípade neprekáža, je, že hľuzy sa predkličujú, čo umožňuje ich sadenie už pri 6 °C. Ako ochrana pred neskorými mrazmi sa odporúča nočné prekrývanie zelených častí rastlín netkanou textíliou.

Starostlivosť počas rastu

Počas rastu si zemiaky vyžadujú aspoň malú starostlivosť a pozornosť. Odburiňujte plochu a k rastlinkám opatrne prihŕňajte zeminu. Nové zemiakové hľuzy totiž rastú nad tou zasadenou, nie pod ňou. Vyrastajú zo stonky zahrnutej v zemi, pretože sú to vegetatívne orgány - ani plody, ani korene. Prihŕňanie zeminy k stonkám má okrem toho produkčného zároveň i odburiňovací efekt.

Keď zemiaky začnú kvitnúť malými bielymi až fialovými kvietkami, do porastu už nezasahujte. Treba ich však pravidelne zalievať, najlepšie na večer, aby sa vlaha udržala čo najdlhšie a v noci mohla prebiehať fotosyntéza. Tá je potrebná pre tvorbu škrobnatých hľúz pod povrchom.

Zemiakom sa najlepšie darí v oblastiach s nižšou priemernou teplotou a rovnomerným rozložením zrážok, čomu zodpovedajú hlavne naše tradičné „zemiakové oblasti“, ako Spiš, Orava, Kysuce, Turiec či Liptov.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Ak použijete odolné odrody a rastliny zemiakov udržujete zdravé a v dobrej kondícii, nemali by ľahko podliehať ochoreniam či útokom škodcov. Je však dobré ich sledovať, aby ste prípadné problémy zachytili včas a mohli zasiahnuť. Najčastejším ochorením je pleseň zemiaková, ktorá sa objavuje pri vlhkom a teplom počasí, kedy sa na listoch tvoria žlté a hnedé škvrny. Na túto fytoftóru účinkujú preventívne meďnaté fungicídy. Správnou výsadbou zdravých hľúz predídete mokrej hnilobe, ktorú spôsobujú škodlivé baktérie v pôde.

Cez poranenia výsadbových hľúz sa do nich dostáva aj suchá hniloba zemiakov, ktorá ich degraduje zvnútra, a treba jej predchádzať správnym skladovaním. Občas sa na hľuzách vyskytne obyčajná chrastovitosť, ktorú opäť spôsobujú baktérie z pôdy.

Na rastlinách sa počas vegetácie môžu vyskytnúť pásavky zemiakové, ktoré odhalíte ľahko začiatkom leta vďaka larvám požierajúcim listy. Najúčinnejšie je ich zlikvidovať fyzicky, ak máte šikovné prsty, alebo použite účinný chemický postrek. Nepríjemným škodcom sú aj vošky, ktoré cicajú listy zospodu a môžu prenášať aj niektoré nebezpečné vírusové choroby zemiakov. Zákernými škodcami sú larvy kováčikov, tzv. drôtovce, ktoré v hľuzách vŕtajú chodbičky.

Poľnohospodárske výrobné oblasti Slovenska

Vplyvom pôsobenia rozmanitých fyzickogeografických činiteľov sa územie Slovenska člení na poľnohospodárske výrobné oblasti:

Kukuričná poľnohospodárska výrobná oblasť: je oblasťou s najpriaznivejšími podmienkami pre rozvoj poľnohospodárstva. Zaberá nížiny do 200 m.n.m. Černozeme, ako najúrodnejší pôdny typ, slúžia na pestovanie kukurice.
Repárska poľnohospodárska výrobná oblasť: zaberá rovinné a pahorkatinné časti nížin vo výške od 200-300 m.n.m. Hnedozeme tvoriace pôdny kryt oblasti umožňujú dopestovať dobrú úrodu.
Zemiakárska poľnohospodárska výrobná oblasť: je rozlohou najväčšia. Zahŕňa nižšie a stredné časti vrchovín. 400-500 m.n.m. Hlavným typom pôd sú hnedé lesné pôdy.
Zemiakársko-ovsená poľnohospodárska výrobná oblasť: rozprestiera sa 500-600 m.n.m, v oblastiach nižších podhorských oblastí a vysoko položených kotlín.
Horská poľnohospodárska výrobná oblasť: je situovaná prevažne v nadmorskej výške nad 600 m.n.m. Tvoria ju najmä podhorské a horské regióny. Prevahou podzolov a horských pôd sa využívajú ako lúky a pasienky.

Podľa rozlohy osevnej plochy prevládajú pšenica, jačmeň, raž, ovos,...s 56% nad krmovinami a kŕmnymi okopaninami ďatelina, lucerna,..s 26% osevnej plochy. Technické plodiny 7%, zemiaky 3% a zelenina 2% osevnej plochy Slovenska.

Záver

Zemiaky, hoci dnes považované za tradičnú plodinu Slovenska, prešli dlhú cestu, kým sa stali neoddeliteľnou súčasťou našej kuchyne a poľnohospodárstva. Ich príbeh na Slovensku je príbehom adaptácie, prekonávania nedôvery a postupného objavovania výhod tejto univerzálnej plodiny.

tags: #slovensko #pestovanie #raž #ovos #zemiaky