Zodpovedné podnikanie na Slovensku

Spoločensky zodpovedné podnikanie (SZP) je koncept, v rámci ktorého sa podniky či organizácie snažia integrovať do svojich aktivít spoločenský záujem, pričom vychádzajú zo svojho vplyvu, ktorý majú na zainteresované subjekty (stakeholders). Medzi zainteresované subjekty patria zákazníci, zamestnanci, akcionári, subdodávatelia, miestna komunita, čiže všetci, ktorých sa aktivity danej spoločnosti akýmkoľvek spôsobom dotýkajú. Spoločenská zodpovednosť presahuje povinný legislatívny rámec a vzniká na dobrovoľnej báze.

Slovenský právny systém v súčasnosti nerozlišuje pojem spoločensky zodpovedný podnik alebo benefičný podnik. Hlavnou príčinou vzniku myšlienky spoločensky zodpovedného podnikania bola otázka, ako dobre podnikať.

Za novodobé začiatky spoločensky zodpovedného podnikania (SZP) sú považované 50-te roky 20. storočia, keď sa myšlienky zodpovedného podnikania dostali do odbornej literatúry pre manažérov. Avšak najväčšie zmeny nastali vďaka turbulentným sociálnym zmenám spoločnosti a rozvoju spoločenských vied koncom 60-tych a 70-tych rokov 20. storočia.

V tomto období vzniklo veľké množstvo definícií SZP, ktoré sa už oveľa menej opierali o postavenie manažéra v korporácii. Spoločenská zodpovednosť podnikov sa zameriavala na interakciu medzi firmou a socio-ekonomickým systémom. V 80-tych rokoch sa záujem preniesol z teoretickej úrovne na praktickú. Dôležitosť sa kládla na empirický výskum spoločensky zodpovedného podnikania.

Pôvodné definície sa začali štiepiť a začali vznikať rôzne alternatívne koncepty, ako sú napríklad spoločenská výkonnosť podnikania, etika podnikania, verejná politika, teória stakeholderov. SZP podrobne zadefinuje ISO štandard 26000, ktorý má byť publikovaný v roku 2008. Prvá pracovná verzia bude v roku 2007. Tento ISO štandard realizuje Švédsky inštitút pre štandardy a Brazílska asociácia technických štandardov.

V júli 2001 vydala Európska komisia celý dokument tzv. Zelenú knihu, ktorá vysvetľuje, čo všetko sa pod SZP skrýva. Pojem SZP, nie je zatiaľ jednoznačne vymedzený a teda ponúka rôzne možnosti interpretácie jeho definícií. Aktuálne definície SZP sa opierajú o princípy: nestrannosti, angažovanosti, aktívnej spolupráce so zainteresovanými subjektami a transparentnosti.

Myšlienka spoločensky zodpovedného podnikania začala prenikať na Slovensko spolu s nadnárodnými korporáciami v 90-tych rokoch 20. storočia. Od polovice 90-tych rokov minulého storočia sa SZP venovali viaceré mimovládne organizácie. Najdôležitejšími sú Centrum pre filantropiu, o.z. PANET, Nadácia Integra, Nadácia Pontis, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy a Inštitút zamestnanosti. Od roku 2005 je Inštitút zamestnanosti členom nadnárodnej spolupráce cema-net. V rámci tejto spolupráce sa venuje aj téme spoločensky zodpovedného podnikania.

Hlavný záujem malých aj veľkých firiem je vygenerovať zisk, nástrojom na dosiahnutie tohto prvotného cieľa je SZP. Umožňuje im dosiahnuť stabilitu na trhu a následne sa udržať v lokálnom prostredí. Zahraničné podniky si svoju stratégiu SZP na Slovensko prinášajú z materskej firmy. U väčšiny nadnárodných firiem na Slovensku je na významnom mieste záujmu filantropia a charita. Mali by hlavne podporovať školstvo, zdravotníctvo, kultúru, hendikepované a sociálne marginalizované skupiny.

Pojem stakeholders označuje všetky osoby, skupiny alebo organizácie, ktoré majú vplyv na fungovanie firmy, alebo ich aktivity ju spätne ovplyvňujú. Každý z týchto zainteresovaných subjektov akýmsi spôsobom ovplyvňuje podnikanie firmy. Zisťovanie očakávaní zainteresovaných skupín sa začína dialógom (stakeholder dialogue). Takýto dialóg pri zodpovednom prístupe má prevažne dobré výsledky.

Ako sme už spomínali prvotným cieľom firmy je práve zisk. V prípade, že firmy okrem generovania zisku pridajú aj záujem o celkové fungovanie spoločnosti a životné prostredie, prinesú tak úžitok nielen firme, ale aj celej spoločnosti. Vďaka ich snahám a zveľaďovaniu spoločnosti a životného prostredia, si firmy zadovážia zvýšenie reputácie a produktivity práce zamestnancov a tým sa vygeneruje prvotný cieľ - finančný zisk. pomáha firmám udržať si legitimitu (SZP vníma firmu ako člena spoločnosti, ktorá sa skladá zo stakeholderov.

Definícií a interpretácií pojmu spoločenskej zodpovednosti podnikov je veľa. Vychádzajú z myšlienky - podnikať, tak aby z procesov a výsledkov podnikania mal prospech široký okruh ľudí.

Nie trend, ale povinnosť - aj takto možno zhrnúť legislatívne procesy týkajúce sa ESG (environmentálne, sociálne, riadiace faktory). V roku 2026 totiž vstupujú do platnosti mnohé dôležité smernice, nariadenia a zákony.

Legislatívne zmeny a povinnosti pre rok 2026

Zjednodušené ESRS štandardy: V decembri 2025 agentúra EFRAG oficiálne odovzdala Európskej komisii technické poradenstvo k návrhu zjednodušených ESRS štandardov. Kľúčové bude, či sú informácie užitočné pre zainteresované strany - spoločnosti tak budú zverejňovať len to, na čom skutočne záleží. Firmy a organizácie získajú možnosť použiť naratívne zverejnenia (narrative disclosures), vďaka ktorým vysvetlia svoj prístup k spoločensky zodpovednému podnikaniu a udržateľnosti nielen číslami, ale aj kontextom - vyváženým a konzistentným spôsobom. Na presnom znení pracuje Európska komisia.
Mechanizmus kompenzácie uhlíka (CBAM): Od 1. januára 2026 nadobúda v plnom rozsahu účinnosť mechanizmu kompenzácie uhlíka (CBAM). Opatrenie sa vzťahuje len na vybrané tovary, ako oceľ, hliník alebo hnojivá. Za vybrané tovary dovážané z tretích krajín budú firmy platiť od roku 2026 uhlíkové clo. Pre splnenie CBAM regulácie už nestačí emisie len reportovať. Tovary spadajúce pod Prílohu I Nariadenia (EÚ) 2023/956 môžu dovážať len registrované organizácie so štatútom „schválený deklarant CBAM“. Ide o subjekty, ktoré spĺňajú špecifické legislatívne požiadavky na overovanie údajov o emisiách v rámci mechanizmu CBAM. Výška pokút pre firmy za chyby v reportoch alebo chýbajúce certifikáty je na úrovni 100 € za každú nadlimitnú tonu. Podniky, ktoré ročne dovážajú menej ako 50 ton tovaru spadajúceho pod CBAM, sú od uhlíkového cla oslobodené v prípade ak ide o cement, železo, oceľ, hliník a hnojivá. Tento limit však nesmú počas roka prekročiť, inak sa na ne pravidlá vzťahujú za daný rok v plnom rozsahu.
Nariadenie EUDR: Jeho znenie a rozsah finálnych povinností pre firmy prechádzali v decembri 2025 tzv. trialógmi - vyjednávaním medzi Parlamentom, Radou a Komisiou. Výsledkom bola dohoda o publikovaní najnovšej verzie nariadenia EUDR v Úradnom vestníku EÚ 23. DDS (vyhlásenie o náležitej starostlivosti) sa vzťahuje len na operátora, ktorý ako prvý uvádza tovar na trh EÚ alebo ho vyváža. Základné požiadavky, ako potvrdenie, že výrobky nespôsobujú odlesňovanie, ostali nezmenené. Firmy, ktoré spracúvajú suroviny už pokryté DDS, nemusia vytvárať nové dokumenty. Malé a stredné podniky (MSP) môžu namiesto DDS podať len jednorázové zjednodušené vyhlásenia pred uvedením tovaru na trh alebo exportom. MSP majú takisto viac času na prípravu - povinnosti pre nich začnú platiť od 30. júna 2027. Veľké a stredné spoločnosti majú na prípravu necelý rok, pretože povinnosti pre nich platia od 30. decembra 2026.
Nové nariadenie o preprave odpadu: Spoločensky zodpovedných podnikateľov čakajú nové povinnosti aj v sektore odpadov. Kľúčovým nástrojom týchto zmien je nové nariadenie (EÚ) 2024/1157 o preprave odpadu, ktoré nahrádza staršie predpisy a v plnom rozsahu sa začne uplatňovať 21. Podľa neho sa mechanicky recyklované plasty nebudú klasifikovať ako odpad. Aby sa však zabezpečila transparentnosť a zamedzilo sa nelegálnym tokom, zavádza sa podľa článku 27 nariadenia o preprave odpadu tzv. Cieľu Komisie zdvojnásobiť mieru obehovosti v EÚ na 24 percent do roku 2030 má pomôcť aj elektronická komunikácia. Zákon o obehovom hospodárstve má zaviesť špecifické kódy pre recyklované polyméry, ktoré jednoznačne odlíšia panenské (nové) materiály od recyklovaných. Komisia zároveň plánuje prostredníctvom CEA realizovať audity recyklačných zariadení mimo Únie, aby zabezpečila, že dovážaný PET recyklát je autentický.
Nariadenie o ekodizajne pre udržateľné produkty (ESPR): Nové povinnosti firmám prinesie aj nariadenie o ekodizajne pre udržateľné produkty (ESPR), ktoré od 19. júla 2026 zakáže veľkým spoločnostiam likvidovať nepredaný spotrebný tovar. Namiesto likvidácie budú musieť zabezpečiť opätovné využitie tovaru - darovaním, repasovaním alebo recykláciou. Pas musí byť zapísaný v centrálnom registri Komisie a dostupný prostredníctvom QR kódu. Distribútori a predajcovia nesmú uviesť na trh položky, ktoré ekopožiadavky nespĺňajú.
- Veľké podniky: Musia dodržiavať zákaz ničenia nepredaných výrobkov od 19.
- Stredné podniky: Majú odklad a zákaz sa na ne začne vzťahovať od 19.
Zákon o ochrane spotrebiteľa: Sprísnenie podmienok pre podniky prinesie aj zákon o ochrane spotrebiteľa s tzv. V praxi to znamená, že povinnosti týkajúce sa dobrovoľného európskeho formulára pre informácie o oprave začnú platiť od 31. Ide o štandardizovaný dokument (príloha zákona č. 3a), ktorý obsahuje jasné informácie o type opravy, cene, lehote, náhradných dieloch a obmedzeniach. Formulár je dobrovoľný, no zákazníci môžu uprednostňovať firmy, ktoré ho ponúkajú. Ak ho podnikatelia poskytnú, jeho znenie ich zaväzuje 30 dní od jeho poskytnutia. Od 31. júla 2026 platí aj povinnosť opraviť tovar na žiadosť zákazníka, ak to technicky umožňujú osobitné predpisy. Výrobca bude povinný opraviť tovar v prípade, ak nie je možné uplatniť zodpovednosť za vadu tovaru u predajcu. Náklady opravy alebo predchádzajúca oprava inou firmou nie sú dôvodom na odmietnutie.
Opatrenia proti greenwashingu: Na jeseň, od 27. septembra 2026, nadobudnú účinnosť opatrenia proti greenwashingu. Všetko o tejto téme firmy nájdu v texte: „Čo je greenwashing a ako sa mu vyhnúť? Zákon po prvýkrát veľmi jasne stanovuje nároky na tieto marketingové tvrdenia. Zákon tento pojem nedefinuje, ale hovorí o klamlivých obchodných praktikách (Príloha č. V rovnaký deň začína platiť aj nové oznamovacie povinnosti obchodníkov, najmä v oblasti udržateľnosti.
Zmena nariadenia o zverejňovaní informácií o udržateľnom financovaní (SFDR, známy aj ako SFDR 2.0): Nový návrh z novembra 2025 sa snaží zlepšiť transparentnosť a súlad s legislatívou, ako je CSRD a MiFID II, pričom obmedzuje administratívnu záťaž pri reportingu. Kľúčovou zmenou je plánované vyňatie služieb správy portfólia a investičného poradenstva z pôsobnosti tohto nariadenia. Nariadenie sa tak bude primárne sústrediť na účastníkov finančného trhu (napríklad správcov aktív) a distribútorov produktov, medzi ktorých patria investičné spoločnosti, banky a poisťovací makléri. Cieľom je posilniť schopnosť investorov pochopiť a porovnať finančné produkty so zohľadnením udržateľnosti a chrániť ich pred greenwashingom. Podľa posledných informácií z februára 2026 nebude nový režim pravdepodobne účinný pred rokom 2027 alebo 2028.
„Cestovná mapa k prírodným kreditom“ (Roadmap Towards Nature Credits): Ide o iniciatívu, ktorú predstavila Komisia 7. júla 2025. Prírodné kredity sú obchodovateľné jednotky, ktoré si firmy môžu kúpiť, čím napr. podporia svoje ESG aktivity. Tento systém možno pripodobniť offsettingu emisií CO2.
„Energetický Omnibus“: Pripravovaná legislatívna iniciatíva Európskej komisie, ktorej hlavným cieľom je zjednodušenie právnych predpisov v oblasti energetických produktov, zníženie administratívnej záťaže v energetickom sektore a urýchlenie projektov.

Firmy by nemali zabúdať, že na Slovensku od 1. Tá transponovala smernicu NIS 2 (Network and Information Security Directive 2), ktorej hlavným cieľom je zvýšiť spoločnú úroveň kybernetickej bezpečnosti v celej Únii. Zameriava sa na prísnejšie požiadavky na riadenie rizík a reakciu na incidenty.

Prečo je CSR dôležité pre úspech firmy

Existuje veľa dôvodov na to, aby spoločnosť prijala zodpovednú politiku CSR. Tu sú niektoré z nich:

Značka firmy sa stáva atraktívnejšou pre zákazníkov

Spotrebitelia, zamestnanci a ostatné zainteresované strany uprednostňujú pri výbere značky alebo spoločnosti to, aký vplyv má ich podnikanie na celkové blaho. Aby spoločnosť vynikla medzi konkurenciou, musí verejnosť vedieť, že naozaj koná dobro a nejde len o marketingový ťah. Presadzovanie a zvyšovanie povedomia o spoločensky dôležitých veciach je pre firmu skvelým spôsobom, ako zostať na vrchole rebríčka obľúbenosti a zvyšovať hodnotu značky.

Potvrdzuje to i štúdia agentúry Kantar z roku 2020, ktorá sa zaoberá marketingovým prieskumom trhu. Štúdia preukázala priamu súvislosť medzi vnímaným pozitívnym vplyvom na spoločnosť a rastom hodnoty značky. Firmy, ktoré verejnosť považuje za zodpovedné v podnikaní, preukázali zvýšenie hodnoty značky za 12 rokov o 175 %, zatiaľ čo podniky so slabým pozitívnym vplyvom na životné prostredie a spoločnosť ukázali rast iba o 70 %.

V spoločensky zodpovedných firmách chcú pracovať najväčšie talenty

Spotrebitelia nie sú jediní, koho priťahujú podniky, ktoré zodpovedne podnikajú. Dnešná generácia zamestnancov hľadá zamestnávateľov, ktorí okrem príjmu zaujímajú zodpovedný postoj voči planéte a spoločnosti. Podľa prieskumu Deloitte z roku 2021 moderná pracovná sila uprednostňuje zodpovednú firemnú politiku zamestnávateľa pred finančnými výhodami. Odhaduje sa, že 44 % mileniálov a 49 % generácie Z sa pri hľadaní práce riadia svojim osobným hodnotovým rebríčkom.

Respondenti, ktorí sa zapojili do prieskumu agentúry Porter Novelli z roku 2021 idú ešte ďalej. Až 70 % z nich uviedlo, že by nikdy nepracovali u zamestnávateľa, ktorý negatívne vplýva na životné prostredie a spoločnosť. Správa o najnovších marketingových trendoch spoločnosti Deloitte do roku 2020 ukazuje, že zodpovedne podnikajúce firmy si udržia talenty až o 40 % viac ako ich konkurenti.

Zodpovedné podnikanie zvyšuje príťažlivosť firmy pre investorov

Organizácia, ktorá berie CSR vážne, sa stáva príťažlivejšou pre súčasných aj budúcich investorov. Vyplýva to i z popredného prieskumu CECP Giving in Numbers z roku 2021.

Spoločenská zodpovednosť firiem (CSR)

Spoločensky zodpovedné podnikanie je koncept firmy, kedy je prioritou integrácia spoločenského záujmu do aktivít firmy. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie je v podstate podnikateľský koncept, ktorého cieľom nie je len maximalizácia zisku, ale aj činnosť zameraná na environmentálne, sociálne a komunitné aspekty a ciele.

Vymedzenie pojmu a definícia CSR je skratka anglického Corporate social responsibility, u nás sa to prekladá napríklad ako spoločensky zodpovedné podnikanie, alebo spoločenská zodpovednosť firmy. Odpoveď na otázku, prečo vôbec tento termín vznikol, treba hľadať v histórii, pričom prvé podobné myšlienky sa objavujú už v 50. rokoch 20. storočia v USA, aj keď zatiaľ len v odbornej literatúre pre manažérov. V 80. rokoch sa už v USA a západnej Európe dostáva tento koncept aj do praxe pri samotnom správaní firiem. Aj dnes ale stále prebieha vývoj samotného vymedzenia tohto pojmu a skoro každá bakalárska alebo diplomová práca čerpá z rôznych zdrojov, takže interpretácia môže byť individuálna.

Ako veľmi dobrý príklad poslúžia rôzne knihy zamerané na spoločensky zodpovedné podnikania, avšak pre Slovensko je asi najvýstižnejšia definícia Európskej komisie, ktorá už v roku 2001 vysvetlila takéto podnikanie a správanie sa firmy takto: „Spoločensky zodpovedné podnikanie je dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekologických záujmov do každodenných firemných činností a interakcií s firemnými subjektmi.“

Pod pojmom firemné (prípadne aj zainteresované) subjekty sa myslia:

Zákazníci
Zamestnanci
Obchodní partneri
Dodávatelia a subdodávatelia
Akcionári
Vlastníci
Lokálna a miestna komunita v okolí firmy

Prehľad základných princípov a príkladov

Medzi základné princípy patria najmä dobrovoľnosť, iniciatíva aktivít nad rámec vyžadovaný príslušnou legislatívou, celkové zlepšovanie kvality života, trvalo udržateľný rozvoj, pravidelná komunikácia so zainteresovanými subjektmi a tiež integrácia sociálnych a ekonomických hodnôt a parametrov do bežnej firemnej praxe. Spoločensky zodpovedné podnikanie môže byť v oblasti logistických služieb (zelená logistika a pod.), ale môže sa využiť napríklad aj pre krízový manažment.

Čo sa týka oblastí a príkladov, kde sa takéto spoločensky zodpovedné podnikanie využíva, ide najmä o nasledovné tri oblasti:

Ekonomická oblasť

V rámci tejto oblasti je využitie tohto druhu podnikania najmä v rámci zlepšovania procesov pre ekonomický rozvoj, ale aj pre minimalizáciu prípadných ekonomicky negatívnych dôsledkov. Dôležité je aj zlepšovanie vzťahov napríklad so spotrebiteľmi, akcionármi, dodávateľmi a všeobecne obchodnými partnermi. Firma môže tiež vypracovať napríklad etický kódex, viac sa zamerať na transparentnosť, boj proti korupcii, zlepšiť správanie sa voči zákazníkom aj investorom a dbať na inovatívnosť a udržateľnosť rastu.

Environmentálna oblasť

V tomto ohľade je jasným cieľom najmä motivovať podnikateľov a firmy, aby sa snažili svojou činnosťou znižovať negatívne vplyvy a dopady podnikania na životné prostredie. Či už ide o samotné správanie sa vo firme a nakladanie napríklad s odpadmi, ale aj o výrobu a poskytovanie služieb, ktoré sú ekologické. Dôležité sú teda minimalizácia environmentálnych vplyvov, ochrana zdrojov, zodpovedné odpadové hospodárstvo a znižovanie materiálnej a energetickej náročnosti procesov vo firme.

Sociálna oblasť

Podnikanie sa úzko dotýka aj sociálnej oblasti a spoločensky zodpovedné správanie firmy v tomto ohľade sa snaží znižovať a minimalizovať negatívne následky a dopady na sociálny systém a celú spoločnosť. Či už ide o sociálnu starostlivosť a ciele priamo vo firme, ale aj činnosť smerom navonok, čiže na okolitú spoločnosť. V rámci sociálnej oblasti sa myslí aj na zdravie a bezpečnosť zamestnancov, firemnú filantropiu, ochranu špeciálnych skupín zamestnancov, rovnosť príležitostí a aj pomoc prepusteným zamestnancom.

Aká je situácia u nás na Slovensku

Zaujímavosťou je, že zrejme najznámejším príkladom z našich končín je príklad Tomáša Baťu a Jána Baťu, ktorí sa snažili o spoločensky zodpovedné podnikanie už skoro pred 100 rokmi v období medzi I. a II. svetovou vojnou. Na Slovensku sa najviac firmy zapájajú do aktivít:

V oblasti recyklácie a nakladania s odpadmi, najmä v prípade separovaného zberu v rámci firmy
V oblasti pomoci sociálne znevýhodneným skupinám vo svojom regióne
V oblasti pomoci celkovo celému regiónu, napríklad v rámci finančnej podpory rôznych verejno-prospešných projektov
V oblasti sociálnych práv svojich zamestnancov a klientov
V oblasti podpory medzinárodných výziev a projektov, napríklad v rámci podpory určitých druhov ekologických výrobkov a podobne
V oblasti pomoci zvieratám a prírode, prípadne v oblasti finančnej podpory projektov zameraných na ochranu biotopov, fauny a flóry na území Slovenskej republiky
V oblasti podpory projektov so zameraním na rekonštrukciu historických pamiatok a významných miest

Prečo byť spoločensky zodpovednou firmou

Prvotným zmyslom existencie firmy a podnikania je samozrejme prinášanie zisku, no ani aplikácia zásad a princípov spoločensky zodpovedného podnikania nemusí znamenať zmenšenie tohto prvotného cieľa. Naopak, úžitok podnikania sa môže znásobiť a to nielen pre samotný podnikateľský subjekt, ale aj pre okolie. Pre firmu však existuje niekoľko výhod na trhu, ak sa správa spoločensky zodpovedne. Ide napríklad o:

Zvýšenie príťažlivosti pre investorov, pretože vďaka zodpovednému podnikaniu je rozvoj dlhodobý, trvalý a udržateľný
Lepšie manažovanie ľudských zdrojov a rizík
Lepšie budovanie značky a najmä reputácie firmy nielen na trhu, ale aj v spoločnosti a komunite
Podpora inovácie ako takej, čiže podporovanie inovatívneho myslenia, zlepšovania postupov a podobne
Zvyšovanie dlhodobého potenciálu firmy, napríklad z dôvodu všeobecnej priazne ale aj zvýšenia motivácie zamestnancov pracovať pre firmu
Znižovanie nákladov tlakom na efektívne využívanie zdrojov
Zvyšovanie ziskov od spotrebiteľov z dôvodu lepšej reputácie, pretože spotrebitelia radšej nakupujú tovar a služby od spoločensky zodpovedných firiem

Sprievodca proti greenwashingu | Mathias Juell Johnsen | TEDxSkift

tags: #zodpovedné #podnikanie #na #Slovensku