Sladké spomienky na Československo: Retro cukrovinky, ktoré zmizli z pultov

S odstupom času dnešní dospelí s nostalgiou spomínajú práve na cukrovinky. Tento článok je venovaný sladkostiam, ktoré zmizli z pultov obchodov, ale zostali v našich spomienkach.

Kedysi vôňa mandarínok predznamenávala blížiace sa Vianoce. V rukách detí sa objavovali už na Mikuláša, keď si ich našli ukryté v balíčkoch v umytých čižmách. Keďže inokedy ako počas Vianoc sa u nás nepredávali, neraz v obľúbenosti tromfli aj mikulášske sladkosti.

Rodičia spomínajú, že pred rokom 1989 bolo plnenie mikulášskych balíčkov zaujímavejšie. Jednotlivé položky museli totiž po obchodoch doslova loviť. Dnes človek príde do prvého hypermarketu a nájde tam všetko vrátane samotných balíčkov.

Žuvačky: Od buržoázneho prežitku k obľúbenej pochúťke

Žuvačky v Československu mali pohnutú históriu. Až do roku 1957 bola ich výroba u nás zakázaná, keďže sa považovali za nehygienický buržoázny prežitok. Žuvačky mali pritom v Československu bohatú tradíciu, veď prvé české žuvačky Ricy sa objavili už v roku 1903.

Obľúbenosť žuvačiek, najmä u detí, prudko narástla spolu s pútavými obrázkovými prílohami. Najskôr sa v polovici šesťdesiatych rokov objavili rôzni Káčerovia Donaldovia, neskôr populárni speváci. Medzi obľúbené žuvačky patrili aj tie s tetovačkami. Žuvačky, ktoré viac než chuťou, zaujali tetovačkami.

Stačilo ich navlhčiť vodou, pritlačiť, počkať a výsledok bol zväčša zaručený. Žiaľ, niekedy sa stalo, že tetovačka nevyšla najlepšie. "Mamííí kúp mi hubbu bubbu prosíííím." Ktoré dieťa by nechcelo žuvačku, z ktorej sa dali robiť tie najlepšie bubliny a bola úžasne sladká?

Sladkosti z Tuzexu a domácej výroby

Keď mal niekto možnosť vycestovať na Západ, akosi povinne musel doviezť nejaké sladkosti, často aj pre širšiu rodinu. V mikulášskej čižme sa však objavovali aj cukrovinky z tuzexu. Samozrejme, najväčšiu časť mikulášskych balíčkov tvorili sladkosti domácej výroby. Mnohé z nich však tiež kopírovali západné predlohy.

Od začiatku si veľkú popularitu získali napríklad tyčinky Deli. Na trhu sa objavili v roku 1980 v troch príchutiach. Nepoložilo ich ani otvorenie trhu o desať rokov neskôr, keď sa do obchodov dostali aj ich skutočné západné predlohy. Prežili však aj iné značky. Lentilky, ktoré sa v modernej podobe predávajú od roku 1954, sú rovnako populárne aj dnes.

Každý deň sa vyrobí päť miliónov kusov lentiliek, ročne teda zákazníci zjedia 1 miliardu a 820 miliónov kusov týchto farebných cukríkov.

Ikonické sladkosti a spomienky na detstvo

Ako deti sme azda všetci mali doma skrinku, v ktorej sa ukrývali sladké maškrty. Stačilo vziať stoličku, vyliezť na linku a uchmatnúť si to, po čom vaše srdce ráčilo. Nie vždy sa to však stretlo s pochopením rodičov. Staré mamy mali ale zväčša na našu diétu odlišný názor. Do jednej ruky nám vložili resanku a do druhej teplé granko. Občas nám dali aj pár halierov na to, aby sme si kúpili cigarety. Našťastie, len tie žuvačkové.

Medzi obľúbené sladkosti patrili:

• Bonpari: Kto mal Bonpari bol iný pán. A kto mal fialový cukrík, bol už riadny kráľ. Čo môže byť lepšie, ako mať cukríky okolo krku? Tieto takmer nerozkusateľné cukríky na naťahovacej šnúrke dopĺňali našu vizáž.
• Lipo: Na cukríkoch Lipo, ktoré pripomínajú malé tehličky, si pochutil ne jeden mlsný jazýček. Dosť podobné cukríkom PEZ ale chuťovo boli iné. Najlepšie na nich bolo, že pasovali do dávkovacích figúrok od PEZ.
• Šumienky: Každé socialistické dieťa poznalo šumienky. Tí najmenší ich neraz zlízali priamo z rúk radšej, ako by si ich rozpustili vo vode. Bez nich by žiadna narodeninová oslava nemala tie správne grády.

Nie všetko je večné, a to sa týka aj obľúbených sladkostí alebo iných pochúťok. Pamätáš si ich z detstva, možno patrili medzi tvoje obľúbené, no dnes by si ich hľadal v regáloch len márne. Nik si nevie vysvetliť, prečo sa len tak vytratili, a tvoj život už bez nich nie je to, čo kedysi. Resanka, bublinková čokoláda či penne chipsy… niektoré z týchto dobrôt možno chýbajú aj tebe. Viaceré majú možno nástupcov, originál je však len jeden. Nehovoriac o dobrotách, ktoré už neexistujú vôbec a nikde ich už nenájdeš. Môžeš akurát tak slintať nad ich obrázkami a márne dúfať, že ich raz nejakým zázrakom objavíš v regáloch obchodov.

Sladkosti, ktoré sa už nevyrábajú

Poď si preto spoločne s nami pripomenúť obľúbené dobroty z minulých čias, ktoré sa už nevyrábajú.

Vlnky: Legendárny keksík z Opavy

Keks Vlnky sa začal vyrábať niekedy na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia a posledné kusy sa v obchodoch objavili v roku 2011. Každý z nás si určite pamätá na ikonické farebné obaly, ktoré symbolizovali štyri rôzne príchute Vlniek. Ich výroba bola ukončená, pretože zákazníci o ne prestali mať záujem. Spoločnosť reaguje svojou ponukou na dopyt. Výroba každého produktu vyžaduje určitý minimálny objem kvôli rozloženiu nákladov. Akonáhle je o produkt menší záujem, než je toto minimum, nemôže výroba pokračovať.

Pre svoj tvar vyžadovali špeciálne formy na pečenie, ktoré sa na rozdiel od iného oblátkového sortimentu nedajú použiť na nič iné. Fanúšikovia Vlniek v Česku iniciovali petície s niekoľkými stovkami podpisov, avšak ani to túto obľúbenú maškrtu nevrátilo do výroby.

Ďalšie spomienky na sladkosti, ktoré sa už nevyrábajú:

• Rumové pralinky: História lahodných rumových praliniek sa datuje až do roku 1965. Pralinky prežili aj pád socializmu a rozdelenie Československa. V roku 2014 prešiel ich obal dizajnovou zmenou, no dnes už na nich môžeme iba spomínať. Spoločnosť Nestlé, ktorej značky Orion patrí, im dala stopku kvôli klesajúcim predajom.
• Resanka: Pre dnešných školákov je Resanka neznámym pojmom, ale pre narodených v 90. rokoch bola veľkým hitom. Cez veľkú prestávku sme čakali pred školským bufetom, aby sme si asi za pár korún pochutnali na sladkom croissante plnenom rôznymi príchuťami. Okrem sladkej náplne sme v Resanke našli aj nálepky, ktoré sme zbierali a lepili do albumu.
• Miláčik: Klasický, smotanový.
• Sójová čokoláda
• Čokoláda Barila
• Zmrzlina Polárka
• Jahodová dreň
• Zoretka
• Zemiakový cukor: Za korunu päť tabličiek.
• Zmrzlinka Košický krém
• Farebné malinovky
• Ovocný jogurt

Sladkosti, ktoré prežili a stále sa vyrábajú

Našťastie, niektoré sladkosti prežili nástrahy trhu a stále si ich môžeme vychutnať. Hoci možno chutia trochu inak, stále nám pripomínajú staré dobré časy.

Deva: Návrat legendárnej čokolády

Ani malá, ani veľká, mňam-mňam sladká čokoládka. Presne takto znel slogan azda najznámejšej slovenskej čokoládovej tyčinky DEVA, ktorá sa začala vyrábať pred viac ako pol storočím v trebišovskom závode. Po roku 1989, keď na náš trh začali prichádzať zahraničné cukrovinky, však záujem Slovákov o ne opadol. V novom miléniu značka postupne upadala.

Hoci fabrika po zmene režimu viackrát zmenila aj majiteľa, v roku 2013 sa jej chopili bratia Kaiferovci z Košíc, ktorí chcú tento čokoládový výrobok opäť dostať do povedomia ľudí - najmä mladšej generácie. Košickí podnikatelia sa snažia nadviazať na viac ako 60-ročnú históriu čokoládovej výroby v Trebišove. Okrem Devy Kaiferovci budujú aj druhú značku, a to BonAmi.

Podľa neho najväčšou výzvou pre nich bolo udržať predaj na zahraničných trhoch najmä na belgickom trhu. Kaiferovcom sa oplatila aj stávka na tradíciu. Ako totiž prezradil Jaroslav, rozhodnutie priniesť značku Deva znovu na slovenský trh bolo správne a predčilo ich vlastné očakávania. „Za 4 roky sa nám podaril nárast o vyše 200 percent na našom trhu,“ priblížil.

Aktuálne výrobky Deva a BonAmi nepredávajú len na slovenskom trhu. O tieto produkty je záujem aj v zahraničí, a to nielen v okolitých krajinách, ale aj v ďalekých ázijských štátoch.

Horalky: Národná sladkosť zo Serede

Horalky od pečivární Sedita môžeme s čistým svedomím považovať za národnú sladkosť.

Treska v majonéze: Fastfood socializmu

Synonymum pracujúcej triedy a fastfood socializmu sa teší svojej obľube už viac ako 60 rokov, keďže výroba tohto šalátu z treskovitých rýb od spoločnosti RYBA Košice sa datuje do roku 1954. Pôvodnú receptúru tresky v majonéze má na svedomí rodák z Nového Mesta nad Váhom, kuchár Július Boško, ktorý ju vytvoril na objednávku vtedajšieho vedenia firmy.

Táto sladkokyslá pochúťka sa v časoch socializmu predávala iba na Slovensku. Mimo slovenských hraníc ju bolo možné dostať len v Ostrave, kde si ju vyžiadali Slováci pracujúci v ostravských baniach. Na tresku v majonéze nedajú mnohí Slováci dodnes dopustiť.

Pigi čaj: Fenomén medzi slovenskými čajmi

U nich taká obyčaj, pije sa len pigi čaj - znie text piesne z roku 1988 od skupiny Zenit. Je v ňom kus pravdy, pretože legendárny Pigi čaj bol svojho času jediným porciovaným čajom v celom Československu. Pigi čaj, ktorý môžeme s čistým svedomím nazvať aj fenoménom medzi slovenskými čajmi, sa na domácom trhu drží už vyše 50 rokov, a ročne sa ním vraj naplní až 55 miliónov šálok.

Snehulky: Mentolové cukríky z Figara

Medzi nestarnúce cukrovinky rozhodne patria aj Snehulky, mentolové cukríky z výroby najstaršej slovenskej cukrovinkárskej fabriky FIGARO. Ich história siaha do roku 1969, kedy ich receptúru vymyslel dlhoročný pracovník a vedúci výroby fabriky FIGARO, Ing. Štrba.

Snehulky si okamžite získali množstvo priaznivcov po celom Českloslovensku, a zaradili sa medzi prvé mentolové cukríky na osvieženie dychu v krajine. Tieto legendárne cukríky sa dodnes predávajú nielen na Slovensku, ale aj v susednom Česku a Maďarsku, a sú zaručeným osviežením v každom ročnom období.

Arizonky: Ryžové pochúťky zo Serede

Ryžové Arizonky sa podľa tradičného postupu a rokmi overenej receptúry vyrábajú v závode B. M. Kávoviny v Seredi už od roku 1966. Šesťdesiat gramové balenie plné pastelovo sfarbených sladkých ryžových pochúťok zhltne na počkanie snáď každý z nás, a to bez rozdielu veku. Či ste malí a či veľkí, Arizonky zostávajú klasikou, ktorá nikdy neomrzí.

Vinea: Konkurentka Kofoly

Najväčšia konkurentka Kofoly, Vinea, sa zrodila v roku 1973, kedy Vinárske závody v Pezinku obdržali štátnu zakázku, ktorej úlohou bolo vytvoriť konkurenciu pre zahraničné kolové a citrusové nápoje. Po páde komunizmu však pre Vineu nastali temnejšie časy, a jej produkcia sa začala postupne znižovať. Našťastie tento unikátny nápoj s hroznovou chuťou v polovici 90-tych rokov opäť vrátilo do hry vinárstvo Vitis Pezinok. V roku 2008 Vineu odkúpila spoločnosť Kofola a.s.

BB puding: Dietetická výživa pre dojčatá

O tom, že je receptúra BB pudingu jedinečná, svedčí aj fakt, že v regáloch našich potravín úspešne zotrváva takmer 70 rokov. Málokto však vie, že za jeho receptúrou stojí piešťanský lekárnik, ktorý pôvodne hľadal dietetickú výživu pre dojčatá. Aj keď sa prvotná výroba BB pudingu spustila v piešťanskom podniku Panvita, po vojne sa presťahovala do Slovakofarmy v Hlohovci.

V polovici 50. rokov však výrobu BB pudingu prevzali Škrobárne Boleráz, ktoré preň zároveň dodávali kukuričný škrob. V 90-tych rokoch bol BB puding odkúpený spoločnosťou Dr. Oetker, ktorá ho vyrába dodnes.

Zlatý Bažant: Svetové slovenské pivo

História najznámejšieho slovenského piva Zlatý Bažant siaha až do roku 1969, kedy bol v Hurbanove založený pivovar. Prečo práve Hurbanovo? Mohla za to atraktívna poloha tohto malého mestečka, ktoré sa vďaka svojej ideálnej klíme a úrode kvalitného jačmeňa stalo Mekkou slovenského pivovarníctva. Okrem toho je však okolie Hurbanova známe aj pre zvýšený výskyt bažantov, a presne tento fakt stál aj pri zrode názvu tohto zlatistého moku.

Populárne slovenské pivo Zlatý Bažant bolo už 10 rokov po založení hurbanovského pivovaru vyvážané do 12 krajín, čím si zaslúžene získalo označenie svetové slovenské pivo. Zlatý Bažant bol taktiež prvým pivom v Československu, ktoré sa začalo predávať v plechovkách, a to konkrétne v roku 1971.

Kukuričné chrumky MIVA

Kto by nezbožňoval túto tradičnú slanú pochúťku, ktorá nesmie už roky chýbať v žiadnej správnej slovenskej krčme či bufete? Kukuričné arašidové chrumky od nitrianskej spoločnosti MIVA, ktoré sa vyrábajú od roku 1974, však nájdeš aj na pultoch supermarketov. Obľúbené chrumky sú už od čias socializmu vyhľadávanou pochúťkou na každej oslave, či len tak, pri posedení s priateľmi.

Tabuľka: Prehľad vybraných sladkostí a pochutín z Československa

Pravdepodobne vám hneď napadnú 4 základné, s ktorými sme celý život konfrontovaní. Slaná, sladká, horká, kyslá. Odborníci na ľudské zdravie, ale aj tí na gastronómiu, keďže tieto dva sektory sú neoddeliteľne prepojené, však už dlho hovoria aj o piatej chuti. Voláme ju umami a je oveľa komplexnejšia, ako by sa na prvé počutie mohlo zdať. Ide o niečo mysteriózne? Ale nie, ani zďaleka. Umami by jednoducho mala definovať chuť, ktorá presahuje hranice štyroch jednoduchých definícií.

Verím, že aj vy si ihneď dokážete spomenúť na jedlo, ktoré sa nedá uspokojivo popísať len pomocou štyroch presne určených chutí. Niečo je viac ako len slané, sladké, horké či kyslé. Niečo je jednoducho umami. Konkrétne do Japonska, kde umami (už samotný názov evokuje východné jazyky) objavil chemik Kikunae Ikeda. V japončine to znamená lahodný, a to presne by malo umami byť. Jednoducho chuť, ktorú náš mozog považuje z nejakého (pravdepodobne evolučného) dôvodu za výbornú.

Zaujímavé je, že Ikeda bol zároveň človek, ktorý si nechal patentovať notoricky známy zvýrazňovač chutí MSG, ktorý dnes poznáme ako glutamát sodný (z anglického monosodium glutamate). Vo svojej práci opísal, že glutamát je prítomný v rôznych potravinách, ako sú napríklad riasy kombu (ktoré sa používajú na prípravu morských riasových výluhov) a niektoré druhy mäsa. Pridanie tejto zložky do jedla podľa neho okamžite zabezpečí umami chuť bez toho, aby ste nad tým museli veľmi premýšľať. Hlboké, mäsové, dymové a výrazné tóny v jedle, ktoré nám spôsobujú príjemné pocity v mozgu.

Prvky umami môžeme nájsť napríklad v chuti hovädzieho mäsa, parmezánu, hríbov, ančovičiek, miso pasty, ale aj v spracovaných paradajkách, sójovej či rybej omáčke. Táto kombinácia do istej miery vysvetľuje fakt, prečo sú jedlá z fast foodov návykové. Zďaleka nejde len o vysoký obsah cukru, ktorý je pre vznik závislosti výborným predpokladom. Kľúčom je aj kombinovanie chutí umami, ktoré v nás vyvoláva príjemné pocity a nutkanie jesť takýchto jedál viac. Opečené hovädzie mäso, kečup, paradajky… Niečo na tom skutočne bude.

Do pozornosti šéfkuchárov sa umami dostalo najmä v posledných desaťročiach. Keď sa pozorne zamyslíte nad zložením jedálneho lístka, v mnohých jedlách nájdete prítomné prvky tejto chuti. Jedlu dodajú ozvláštnenie a nám ako konzumentom neurčitý pocit, že sme si ho vychutnali o čosi viac. Dôležitú rolu tu ale zohráva celková vyváženosť s ostatnými 4 základnými chuťami, pre ktoré je umami skôr doplnkom či akýmsi bonusom.

Chute sa nám počas evolúcie vyvinuli z jednoduchého dôvodu. Ten sa nelíši od ostatných, ľudstvo chcelo prežiť. Preto sme sa naučili rozoznávať 4 základné chute, ktoré nás mali zachrániť alebo nás varovať pred nebezpečenstvom. Sladká chuť znamenala cukor, teda premenenú energiu a slaná zase potrebný zdroj minerálov pre správne fungovanie telesných funkcií. Zdá sa, že aj umami spĺňa túto funkciu a do mozgu vysiela signál, že prijímame proteín. Ten je absolútne esenciálny pre prežitie a pre silné, zdravé telo, ktoré dokáže fungovať naplno. Bez dostatočného prísunu proteínu by sme nedokázali používať naše svaly a vykonávať napríklad športovú aktivitu.

tags: #sojova #čokoláda #história #Československo

Populárne príspevky:

• Vianočný džem s muškátovým orieškom
• Vyskúšajte recepty s ovseným mliekom
• Benefity hokkaido tekvice pre zvieratá
• Inšpirácia pre váš jedálniček
• Recept na ázijské hovädzie guľky