Sójové Mäso a Jeho Vplyv na Dlhovekosť: Ako Strava Ovplyvňuje Náš Život

Predstavte si, že by ste mohli predĺžiť svoj život jednoducho tým, čo máte na tanieri. Znie to ako sci-fi? Podľa najnovšieho výskumu to môže byť skutočnosť!

MUDr. Tím z Univerzity v Sydney nelenil a poriadne sa zahrabal do dát. Preskúmali stravovacie návyky v 101 krajinách počas neuveriteľných šiestich desaťročí! A aby to nebolo jednoduché, zohľadnili aj faktory ako bohatstvo krajín či počet obyvateľov.

Výsledky Štúdie: Ako Strava Ovplyvňuje Dĺžku Života

Keď vedci začali zbierať údaje medzi rokmi 1961 až 2018, netušili, aké zaujímavé vzorce objavia. Zaznamenávali nielen koľko potravín sa v jednotlivých krajinách spotrebuje, ale aj ich nutričné hodnoty - kalórie, bielkoviny, tuky.

Výsledok? „Pre deti do piatich rokov potravinový systém, ktorý poskytuje veľké množstvo bielkovín a tukov živočíšneho pôvodu - ako mäso, vajcia a mliečne výrobky - znížil mieru úmrtnosti dojčiat.

Výskumníci porovnávali rôzne kuchyne sveta - od typicky „mäsitých“ krajín ako USA, Austrália či Argentína, kde si radi doprajú poriadny steak, až po miesta, kde rastlinná strava dominuje, ako Pakistan či Indonézia.

Aby vedci dosiahli skutočne férové porovnanie, museli vylúčiť vplyv peňazí. Bohatšie krajiny totiž majú lepšiu zdravotnú starostlivosť, čo samozrejme predlžuje život bez ohľadu na stravu. Preto upravili všetky údaje podľa ekonomickej situácie - a potom prišlo prekvapenie!

Vezmite si napríklad Indiu, kde je množstvo pokrmov založených na šošovici, cíceri a iných strukovinách. Jej obyvatelia mali dlhšiu očakávanú dĺžku života než Američania, ktorí konzumujú podstatne viac mäsa, syrov a iných živočíšnych produktov.

Mnohí z nás si stále myslia, že „poriadna večera“ musí obsahovať kus mäsa. Lenže vedci už roky upozorňujú, že vysoký príjem živočíšnych bielkovín má svoju temnú stránku. Na druhej strane spektra stoja rastlinné bielkoviny, ktoré pôsobia ako ochranný štít.

Modré Zóny a Rastlinné Bielkoviny

V týchto „modrých zónach“ dlhovekosti ľudia často prekračujú stovku v dobrom zdraví. Na Okinawe je základom stravy sladký zemiak, tofu a morské riasy. Obyvatelia Loma Lindy v Kalifornii, prevažne adventisti siedmeho dňa, dávajú prednosť vegetariánskej strave bohatej na orechy a celozrnné potraviny.

Tieto potraviny obsahujú nielen kvalitné bielkoviny, ale aj vlákninu, vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré spoločne vytvárajú silný obranný systém proti mnohým ochoreniam. A čo je najlepšie?

„Bielkoviny sú kľúčovou súčasťou ľudskej stravy, ale keďže sa menia stravovacie návyky a rozvinuté krajiny sa snažia o dekarbonizáciu, odkiaľ získavame naše bielkoviny sa dostalo pod väčšiu kontrolu,“ vysvetľuje hlavný výskumník Dr.

Dobrá správa je, že nemusíte zo dňa na deň prevrátiť svoj jedálniček naruby! Štúdia jasne ukázala, že rôzne vekové skupiny majú odlišné potreby. Malé deti potrebujú dostatok živočíšnych bielkovín a tukov pre zdravý vývoj kostí, mozgu a imunitného systému. S pribúdajúcim vekom by sme však mali postupne zvyšovať podiel rastlinných zdrojov.

Ak ste zvyknutí mať mäso každý deň, začnite malými krokmi - možno zavedením „bezmäsitého pondelka“ alebo nahradením časti mletého mäsa v bolonskej omáčke červenou šošovicou. Niektorí ľudia zistili, že takéto jedlá sú nielen zdravšie, ale aj chutnejšie a ľahšie stráviteľné.

Podobný princíp vyváženosti platí aj pre celkové stravovanie. S vekom sa menia naše potreby - zatiaľ čo aktívny tridsiatnik potrebuje viac energie, po päťdesiatke je dôležitejšie zamerať sa na prevenciu chronických ochorení a optimálne fungovanie organizmu.

Na záver jedna povzbudivá myšlienka - štúdia dokazuje, že dlhovekosť nie je len otázkou génov, ale aj každodenných rozhodnutí pri jedle. Malé zmeny v stravovaní môžu priniesť veľké výsledky pre vaše zdravie. A najlepšie na tom je, že začať môžete už pri vašom ďalšom nákupe - stačí pridať do košíka viac strukovín, orechov a celozrnných potravín.

Glycín: Kľúčová Aminokyselina pre Zdravie a Dlhovekosť

Glycín je najmenšia z dvadsiatich aminokyselín, ktoré tvoria bielkoviny v ľudskom tele. Je to neesenciálna aminokyselina, čo znamená, že telo je schopné ju syntetizovať samo. Glycín má jednoduchú chemickú štruktúru, čo mu umožňuje ľahko sa začleniť do rôznych biochemických procesov.

Glycín sa prirodzene vyskytuje v rôznych potravinách, najmä v tých, ktoré obsahujú vysoké množstvo bielkovín. Glycín je kľúčovou zložkou kolagénu, ktorý tvorí štrukturálny základ kostí, svalov, kože a šliach. Kolagén je najhojnejší proteín v tele a je zodpovedný za udržovanie pevnosti a pružnosti tkanív. Glycín tvorí asi tretinu kolagénu, a tým prispieva k jeho stabilite a funkcii.

Glycín pôsobí tiež ako neurotransmiter v centrálnom nervovom systéme, konkrétne ako inhibičný neurotransmiter. To znamená, že znižuje nervovú aktivitu v mozgu a mieche, čo môže mať upokojujúce účinky. Vďaka tejto schopnosti môže glycín prispievať k zníženiu úzkosti, zlepšeniu kvality spánku a celkovému pocitu pokoja.

Glycín hrá dôležitú úlohu v detoxikačných procesoch tela. Je jednou z troch aminokyselín potrebných pre syntézu glutathionu, silného antioxidantu, ktorý pomáha neutralizovať voľné radikály a detoxikovať pečeň. Glutathion je kľúčový pre ochranu buniek pred oxidačným stresom a pre správnu funkciu imunitného systému.

Štúdie ukázali, že užívanie glycínu pred spaním môže skrátiť dobu zaspávania, predĺžiť dobu hlbokého spánku a zlepšiť celkovú kvalitu spánku. Glycín sa zúčastňuje na syntéze kreatínu, čo je dôležitá látka pre energetický metabolizmus svalov. Kreatín pomáha zlepšovať fyzický výkon a podporuje rast svalovej hmoty.

Najlepší spôsob, ako získať glycín, je prostredníctvom stravy bohatej na bielkoviny. Konzumácia rôznorodých zdrojov bielkovín zabezpečí dostatočný príjem tejto aminokyseliny. Pre osoby, ktoré majú vyššiu potrebu glycínu alebo nie sú schopné získať dostatok prostredníctvom stravy, sú dostupné doplnky stravy. Tie môžu mať formu práškov, kapsúl alebo tabliet.

Glycín je neesenciálna aminokyselina s mnohými významnými prínosmi pre ľudské zdravie. Podporuje zdravie kostí a svalov, funguje ako neurotransmiter, pomáha pri detoxikácii, zlepšuje kvalitu spánku a podporuje rast svalov. Prirodzene sa vyskytuje v potravinách bohatých na bielkoviny, a možno ho tiež dopĺňať pomocou stravy.

Japonské Tajomstvo Dlhovekosti

Nové štúdie ukázali, že Japonci žijú dlhšie ako ostatné národy a navyše, v strednom veku sú mnoho zdravší ako Američania, ale aj Európania. Čím to je? Od japonských žien sa máme čo učiť, aké sú ich tajomstvá?Jedným z dôvodov dlhšie života a lepšie zdravia Japoncov je častá konzumácia fermentovaných potravín, najmä miso pasty, ktorú pridávajú do sushi, polievok, dresingov a mnohých ďalších jedál.

Dospelí Japonci trpia omnoho menej často ochoreniami srdca a ciev, tráviaceho traktu, respiračnými chorobami, dokonca ani rakovina sa u nich nevyskytuje tak často ako u nás.

Aké ďalšie potraviny zlepšujú zdravie Japoncov?

Ryby: Sú skvelým zdrojom omega-3 mastných kyselín, ktoré sú zodpovedné za zdravé srdce. Podporujú prietok krvi, prospievajú mozgu, očiam a znižujú zápal.
Morské riasy: Sú bohaté na minerály, vrátane jódu, zinku, horčíka, vápnika, draslíka a desiatky ďalších stopových prvkov, ktoré potrebujeme pre náš imunitný systém, antioxidačnú obranu a zdravie srdca.
Matcha čaj: Má vysoký obsah špecifického typu flavanolov nazývaných katechíny. Tieto látky chránia bunky nášho tela pred oxidačným stresom.
Nakladaná zelenina: Tradične fermentovaná zelenina je silným zdrojom prírodných probiotík. Tie priaznivo ovplyvňujú zdravie tráviaceho ústrojenstva, pomáhajú tráviť a vstrebávať živiny v potravinách, ktoré jeme.
Natto a tempeh: Fermentované sójové výrobky sú bohatšie na vlákninu, draslík a bioaktívne zložky, ako je izoflavón, ako nefermentované výrobky zo sóje. Sójová vláknina znižuje hladinu cholesterolu a napomáha udržiavať stabilnú hmotnosť.

Epigenetika: Ako Strava Ovplyvňuje Naše Gény

Epigenetika

To, čo si denne kladieme na tanier, má schopnosť ovplyvniť aktivitu našich génov bez priameho zásahu do DNA. Správna výživa môže podporiť prospešné genetické procesy alebo naopak utlmiť tie, ktoré zvyšujú riziko chorôb a urýchľujú starnutie. Epigenetika skúma, ako faktory ako strava, pohyb či stres ovplyvňujú expresiu génov a formujú fungovanie nášho organizmu.

Epigenetika je vedný odbor, ktorý skúma zmeny v expresii génov spôsobené vplyvmi vonkajšieho prostredia, ako sú strava, toxíny, stres či fyzická aktivita. Modifikácia histónov - históny sú proteíny, ktoré pomáhajú zabaliť DNA. Strava má obrovský dopad na epigenetiku. Rôzne živiny môžu podporovať zdravú epigenetickú expresiu alebo naopak prispievať k chronickým ochoreniam.

Možno sme zdedili určité genetické predispozície, ale epigenetika nám dáva do rúk moc formovať našu budúcnosť. Správna strava, zdravý životný štýl a vedomé rozhodovanie môžu priamo ovplyvniť našu dlhovekosť a kvalitu života.

Sójové Mäso a Kontroverzie

Sója si získala svoju obľúbenosť najmä pre vysoký obsah bielkovín a olejov, pre ktoré sa často používa ako náhrada mäsa. Napriek tomu, že niektorí vyznávajú jej široké spektrum aminokyselín a vitamínov, existujú aj názory, že sója obsahuje príliš veľa antinutričných faktorov, ktoré sú pre zdravie človeka škodlivé. Kontroverznou látkou je bez pochyby sójový fytoestrogén - izoflavón.

Výskumy zistili, že väčšina ázijských žien je akoby zázrakom ochránená pred rakovinou prsníka. Tajomstvom úspechu by mala byť sója a jej fytoestrogén, ktorý správne reguluje činnosť estrogénu v ženskom tele.

Podľa jej názoru sa sója stala obeťou metodickej chyby niektorých výskumov. Keďže sa dnes vo veľkom dobytok chová na sóji, dostal sa fytoestrogén aj do tiel žien, ktoré sóju vôbec nekonzumovali. Práve tieto ženy boli najviac náchylné na rakovinu prsných žliaz - nemohol za to však fytoestrogén, ale červené mäso.

Sója je tak naozaj zdravou potravinou a môže skutočne fungovať ako prevencia pred mnohými ochoreniami. Dôležité je však konzumovať ju z kvalitných, čo najmenej synteticky opracovaných produktov, a v malých množstvách! Ak jedia ženy primerané množstvo sóje dlhšiu dobu, môže sa zvýšiť ich plodnosť a zmierniť príznaky klimaktéria.

Ak chceme hovoriť o sóji v súvislosti so zdravotnými rizikami, asi by bolo vhodné povedať si čosi o takzvanej "GMO", a teda geneticky modifikovanej sóji. Ľudstvo sa prostredníctvom GMO síce zbavilo škodlivých pesticídov, no začalo narúšať rovnováhu ekosystému. Zmenený gén v konzumovaných rastlinách môže mať údajne aj neblahý vplyv na ľudské zdravie.

My sa prikláňame na stranu dlhovekej čínskej tradície, ktorá sóju označila za jednu z piatich svätých rastlín Zeme.

Dôležité Vitamíny a Aminokyseliny pre Dlhovekosť

Vitamín E (tokoferol): Účinný antioxidant, ovplyvňuje tvorbu červených krviniek, zúčastňuje sa obnovy a rastu svalovej hmoty a ďalších tkanív.
Vitamín A: Podporuje nočné videnie, má pozitívny vplyv na normálnu stavbu buniek, rast, tvorbu kostí, zubov, vlasov, pokožky a sliznice.
Vitamín D (kalciferol): Spevňuje kosti, pretože podporuje ukladanie vápnika a horčíka v kostiach.
Vitamín K (metylnaftochinon): Upravuje zrážanlivosť krvi, umožňuje tvorbu protrombínu v pečeni, čím zabraňuje vykrvácaniu.
Tryptofán (Trp): Esenciálna aminokyselina, z ktorej sa tvorí hormón melatonín, ktorá ukľudňuje a má veľký význam pre spánok.
Metionín: Účinný antioxidant, podporuje tvorbu monoamínov, ktorých pôsobením vzniká z tryptofánu serotoním alebo dopamín, prípadne z tyrozínu adrenalín a noradrenalín.
Treonín (Thr): Esenciálna aminokyselina, ktorá pomáha udržiavať rovnováhu bielkovín organizme.
Arginín: Esenciálna aminokyselina pre deti a mládež, používa sa pri posilňovaní a chudnutí.
Izoleucín (Ile): Esenciálna aminokyselina spolupôsobiaca s valínom a leucínom, zvyšujú vytrvalosť u športovcov a podporujú zásobovanie energiou.
Alanín (Ala): Neesenciálna aminokyselina, podporuje tvorbu pigmentu melatonínu, ktorý je zodpovedný za sfarbenie kože a vlasov.
Lyzín: Esenciálna aminokyselina, podporuje vznik antiteliesok, hormónov a enzýmov a v spolupráci s C vitamínom napomáha torby kolagénu a regeneráciu tkanív.

Výživa a Krvné Skupiny: Individuálny Prístup k Strave

Podľa autora každá krvná skupina obsahuje genetickú informáciu o strave a o chovaní našich predkov. Ľudská rasa sa sťahovala a bola nútená svoju stravu prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Nová strava sa stala príčinou rozvoja adaptačných mechanizmov v GIT a v imunitnom systéme, ktoré boli nevyhnutné pre prežitie a pre získanie nového domova. Tieto zmeny sa odrazili v rozvoji krvných skupín.

Podľa autora má mnoho potravín schopnosť aglutinovať (zhlukovať) krvinky určitých krvných skupín, zatiaľ čo iných nie. Autor vychádza z teórie o špecifických zložkách potravy pôsobiacich na antigény červených krviniek, lektínov. Sú prirodzenou súčasťou všetkých potravín. Pôsobia na tkanivo organizmu a aj červené krvinky.

Pri konzumácii potravy obsahujúcej lektíny, ktoré nie sú zlúčiteľné s antigénmi krvnej skupiny, príde k reakcii, ktorá je o to vážnejšia, čím dlhšie cudzorodé lektíny pôsobia. Takto sú popisované neprimerané imunitné reakcie, potravinové alergie, ekzémy, migrény, atď.

Odporúčania pre jednotlivé krvné skupiny:

Krvná skupina 0: Odporúča sa konzumácia mäsa. Doporučuje sa vylúčiť potraviny bohaté na sacharidy, ale aj mliečne výrobky.
Krvná skupina A: Prevažujú potraviny rastlinného pôvodu, strukoviny, ryby a ovocie a naopak absolútne nevhodné sú mliečne výrobky a mlieko.
Krvná skupina B: Odporúčanými potravinami sú fermentované mliečne výrobky. Nevhodné potraviny sú mäso a väčšina strukovín.
Krvná skupina AB: Kombináciou spôsobov stravovania krvných skupín A a B, doporučuje sa vo vyváženej miere väčšina potravín.

Výživa podľa krvných skupín neponúka riešenie aktuálnych problémov dnešných ľudí, ako sú napr. Najzávažnejšie riziko predstavuje výživa pre ľudí s krvnou skupinou 0 (asi 40% ľudí), ktorým hrozí rozvoj chronických ochorení. Diétu nemožno považovať za spoľahlivý spôsob na zlepšenie zdravotného stavu, naopak, môže viesť k jeho poškodeniu.

Modré Zóny: Miesta, Kde Ľudia Žijú Dlhšie

V niektorých oblastiach sveta sa to ľuďom darí pravidelne. Takéto miesta vedci nazývajú modré zóny.Konkrétne sa jedná o päť lokalít, v ktorých väčšina obyvateľov sa dožíva oveľa vyššieho veku ako kdekoľvek inde na svete. Vedci skúmajú, akým spôsobom tam ľudia žijú a čo jedia. Môžeme sa aj my od týchto ľudí niečo naučiť?

Zoznam modrých zón a prirodzená strava obyvateľstva:

Sardinia (Taliansko): chlieb, zelenina, trochu vína, kozí syr, málo mäsa
Okinawa (Japonsko): sladké zemiaky, fermentované sójové výrobky, ryža, zelenina
Loma Linda (Kalifornia): čerstvé ovocie, ovsené vločky, šaláty, vegetariánske jedlo
Ikaria (Grécko): zelenina, víno, bylinné čaje, trochu mäsa
Nicoya (Kostarika): kukuričné tortily, fazuľa, ovocie, väčšinou kuracie mäso a vajíčka

Nielenže ľudia v rôznych modrých zónach nejedia to isté, ale dokonca rovnaké pokrmy nejedia ani v tých istých pomeroch.

Je celkom pravdepodobné, že keby sa k nim prisťahoval niekto s inými génmi z inej časti sveta a začal by s ich životosprávou, nedožil by sa rovnako dlhého veku. Iný človek, iné gény, iná ideálna strava.

Genetické Testy a Individuálna Strava

Rozbor nášho genetického kódu dokáže odhaliť množstvo podrobných informácií, ktoré majú obrovský vplyv na náš život a jeho dĺžku.

V rámci genetických testov vám odborníci na základe vašich génov dokážu odhadnúť, aké máte predpoklady:

Metabolizovať sacharidy a laktózu
Citlivosť na jednotlivé druhy tukov
Citlivosť na bielkoviny a homocysteín
Genetické vlohy detoxikovať okruh chemických látok prijímaných z potravy
Genetické vlohy k rozvoju gluténovej a histamínovej intolerancie
Rýchlosť metabolizmu kofeínu
Rýchlosť metabolizmu a odbúravaniu alkoholu i sklony k závislosti
Účinnosť metabolizmu tabakových karcinogénov
Potenciál pre vytrvalostné alebo posilňovacie cvičenie
Potenciál udržania koncentrácie alebo flexibility, reakcia na stres

Záver z toho je, že naozaj sme každý trochu iný a to čo je pre niekoho prospešné a vyhovujúce, pre iného môže znamenať problémy.

Preto si myslím, že genetické testy nie sú nevyhnutné, ak chceme vedieť, aká strava je pre nás konkrétne vhodná. Ak sa človek ponorí sám do seba a vníma svoje reakcie, cíti, aká strava mu vyhovuje, dodáva zdravú energiu a čo ho naopak oťapí a zaťaží.

Keď budeme svoje telo počúvať a dodávať mu tú správnu potravu a pohyb, dočkáme sa aj my dlhovekosti. A budeme sa cítiť energickejšie a šťastnejšie.

Ako Životný Štýl Ovplyvňuje Naše Gény

Či nám naše gény pomáhajú v našom zdraví, alebo ho naopak podlamujú nie je len výsledkom toho, čo sme zdedili po rodičoch, ale do veľkej miery výsledkom životného štýlu. V skutočnosti však štúdie ukazujú, že naše gény sa menia počas nášho života na základe toho, aký máme životný štýl.

Jedna štúdia, ktorá skúmala práve tieto modré zóny, zistila, že odhadom iba jedna tretina génov ich obyvateľov bola pôvodná od rodičov a ďalšie dve tretiny boli počas života určitým spôsobom ovplyvnené a zmenené k lepšiemu, vďaka ich životnému štýlu.

Rovnaké výsledky ukazujú aj štúdie, ktoré skúmajú životy jednovaječných dvojičiek. Opäť je veľmi dôležitým faktorom životný štýl, ktorý počas života doslova mení gény. Dvojičky sa narodili s rovnakými génmi, ale v priebehu života sa stále viac a viac odlišujú.

Strukoviny: Nedocenený Zdroj Živín

Strukoviny sú nielen zdravé a chutné, ale aj lacné. Sú významné v boji proti hladu a podvýžive. Strukoviny sú významným zdrojom bielkovín a často nahrádza mäso. Za mimoriadnu dlhovekosť Japoncov sa považuje sója. Preto sa často označujú ako lacná a výživná náhrada mäsa.

Medzi strukoviny sa považuje sója. Hoci je sója strukovinu, zvyčajne sa nazýva aj rastlinné mäso. Okrem esenciálne aminokyseliny, chýba v nich metionín. Obsahujú aj nestráviteľnú vlákninu spolu s tzv. nízky glykemický index. Obsahujú draslík, železo, meď, zinok a mangán. Obsah vitamínov možno zvýšiť naklíčením. Obsahujú aj fytonutrienty s antioxidačnými účinkami.

Medzi najvýznamnejšie strukoviny patria fazuľa, hrach, šošovica a cícer. Sú bohaté na bielkoviny, vlákninu, vitamíny a minerály, pričom majú nízky obsah tuku a sodíka. Ich konzumácia je vhodná pre diabetikov, vitamíny skupiny B zlepšujú funkciu nervového systému. Sú vhodné do redukčnej diéty, lebo pomáha udržiavať konštantnú hladinu cukru v krvi. Podporujú tvorbu červených krviniek.

Sójové bôby sú v viaceré oblasti Ázie hlavnou potravinou. Vyrába sa z nich tofu (syr zo sójových bôbov vyrábaný bakteriálnou fermentáciou) a pod. Sója sa nazýva aj ako „rastlinné mäso“. Má vysoký obsah bielkovín (40 %), obsah tuku (20 %), ale menší obsah sacharidov (26 %). Obsahuje množstvo živočíšnych bielkovín, vitamínu A a vitamínu E.

Sójové výrobky by mohli zmierňovať príznaky menopauzy, spomaľovať postup osteoporózy. Prečo majú ázijské krajiny nízky výskyt rakoviny pohlavným hormónom - estrogénom? Jej najväčším producentom je Čína (pred Indiou a USA). Používa sa v potravinárstve a na výrobu kozmetických výrobkov.

Cícer je obľúbený v arabských, balkánskych a stredomorských krajinách. Používa sa na prípravu polievok, ale najmä chutného a výživného hummusu. Obsahuje vitamín C, preto je jeho konzumácia vítaná aj počas tehotenstva. Výhodou cíceru je, že na rozdiel od iných strukovín nespôsobuje nadúvanie. Pozitívne vplýva na vzhľadu pokožky. Strukoviny je nutné konzumovať až po tepelnej úprave. Varením sa zničia niektoré nežiaduce látky.

Strukoviny obsahujú látky, ktoré znižujú využiteľnosť niektorých minerálnych látok (napr. železa, zinku a vápnika). Obsahujú aj lektíny, ktoré sa viažu na bunky vystielajúce črevnú stenu a červené krvinky. Niektoré lektíny môžu byť toxický. Tepelná úprava robí strukoviny bezpečná. Vysoké teploty spoľahlivo varom deaktivujú. Množstvo nežiaducich látok možno upraviť ich tepelne. Pred prípravou je vhodné strukoviny namočiť do vody (ostatné strukoviny na 10 - 12 hodín). Vodu treba pred prípravy alebo po skončení varu. Strukoviny je vhodné kombinovať s potravinami, ktoré podporujú trávenie a znižujú nadúvanie. Do jedál pridávame koreniny, ktoré sa v čreve tvorí nadmerné množstvo plynu. Pomôžu bylinky podporujúce činnosť tráviaceho traktu (napr. bazalku, fenikel, koriander a pod.).

Strukoviny sú nedocenené a ešte vždy nie sú celkom prebádané. Majú veľký význam v prevencii chorôb, v boji proti hladu a podvýžive. V minulosti bola na Slovensku spotreba strukovín 7 kg na osobu, ale v súčasnosti sa spotreba pohybuje len okolo 1,5 kg.

tags: #sojove #maso #vplyv #na #dlhovekost