Sokol Myšiar (Falco Tinnunculus): Informácie o Živote a Hniezdení

Sokol myšiar (Falco tinnunculus), známy aj ako pustovka, je dravec z čeľade sokolovitých. Spolu s myšiakom lesným patrí k najrozšírenejším dravcom v strednej Európe. Hniezdi takmer na celom Slovensku od nížin až do 2 300 m n. m. Často obýva mestské obydlia a je známy svojim typickým trepotavým letom.

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sokol myšiar patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, počty v európskej populácie klesli v priehu troch generácií, posledných 16,2 rokov o 25 %.

Sokol myšiar (Falco tinnunculus)

Rozšírenie a Biotop

Sokol myšiar má široké rozšírenie. Obýva Euráziu na sever po 66-70° s. z. š., takmer celú Afriku, vrátane Kanárskych a Kapverdských ostrovov. Výskyt bol zaznamenaný aj v SŠA a v Grónsku. V Európe nehniezdi na Islande a na krajnom severe. V súčasnosti rekolonizuje Maltu, kde bol takmer vyhubený.

Hniezdi po celom území Slovenska od nížin až do alpínskeho stupňa (až do výšky 2 200 m). Obýva poľnohospodársku krajinu, dediny, mestá, úhory, skalné bralá a pod. Hniezdi aj vo svetlejších lesoch prerušovaných lúkami a pasienkami, v malom počte aj v alpínskom pásme.

Je to druh otvorenej krajiny, najmä na rovinách a pahorkatinách s poliami, lúkami a pasienkami, prerušovanými stromoradiami, skupinami stromov a poľnými hôrkami. Vyhýba sa hustým lesom. Hniezdi aj vo väčších lesoch prerušovaných lúkami a pasienkami. V malom počte hniezdi aj v alpínskom pásme.

Naše sokoly myšiare sú stále, prelietavé i sťahovavé. Staré vtáky sú stálejšie, než mladé. Niektoré jedince zimujú do 50 km od hniezdiska, niektoré tiahnú až do Afriky. Často u nás zimujú, alebo cez naše územie tiahnú vtáky zo severnej Európy.

Vzhľad a Rozpoznávacie Znaky

Na perí sokola myšiara je možné pozorovať výrazný pohlavný dimorfizmus (samček vyzerá inak ako samička). Najvýraznejší rozdiel medzi samčekom a samičkou je v sfarbení hlavy. Samček má svetlosivé operenie hlavy, kým samičky hnedé.

Samci majú okrem toho na hrdzavom chrbte malé čierne kosoštvorcové škvrny, na každom pierku jednu. Chvost a koreň chvosta sú tiež svetlosivé. Na konci chvosta je čierny pruh s bielou obrubou. Spodná časť je krémovo svetlá a veľmi jemne hnedo fľakatá alebo pruhovaná.

Dospelá samička má tmavohnedé sfarbenie na chrbte. Na rozdiel od samčeka je hnedá aj predná strana a je pokrytá priečnymi pásmi s výrazným pruhom. Aj spodná strana je tmavšia ako u samčeka a viac fľakatá.

Mladé sokoly sa perím podobajú skôr na samičku. Ich krídla sú však okrúhlejšie a kratšie ako u dospelých jedincov. Okrem toho majú na okrajoch bielu obrubu.

U oboch pohlaví je chvost zaoblený, pretože vonkajšie perá sú kratšie ako stredové. Nohy sú sýto žlté, pazúry čierne.

Samec je trochu menší než samica. Hmotnosť samca je 125-250 g, samice 150-300 g. Rozpätie krídel je okolo 75 cm. Krídla sú skôr úzke, stredne dlhé, špicaté, mierne zahnuté. Chvost je dlhý.

Počas letu je jasne viditeľný široký čierny pruh na konci chvosta. Častejším znakom tohoto druhu, pozorovateľným v povetrí, je trepotavý let, počas ktorého vyhľadáva svoju najčastejšiu korisť - drobné cicavce. Pri takomto lete vyvíja krídlami rovnakú rýchlosť, akou proti nemu fúka vietor, takže stojí na mieste vo vzduchu asi 10-20 metrov nad zemou.

Hniezdenie a Rozmnožovanie

Prílet na hniezdisko a svadobné hry začínajú už koncom februára a v marci. Vlastné hniezdo si nestavajú- hniezdia v starých hniezdach iných vtákov, alebo v dutinách stromov. Na skalách, v lomoch a na rôznych budovách hniezdia na holom podklade. Často obsadzujú aj väčšie búdky a umelé hniezda. Niekedy tvoria aj menšie voľné kolónie.

Často hniezdia aj v dutinách stromov a s obľubou obsadzujú aj väčšie búdky a umelé hniezda. Na skalách, v lomoch a na rôznych budovách hniezdia na holom podklade. Stáva sa aj, že zahniezdia na balkóne panelákového bytu.

Hniezdiť začínajú najčastejšie koncom apríla a v máji. Výnimočne môžu zahniezdiť aj dvakrát za rok. Počet vajec je 4-6. Vajcia sú znášané v intervale 1-2 dni. Inkubácia začína v polovici alebo až na konci znášania vajíčok a trvá 28-31 dní. Samec počas inkubácie obstaráva potravu pre samicu. Jeho podiel na inkubácii býva rôzny.

Do hniezda samica znesie 4 - 6 vajíčok. Sedí na nich 28 - 30 dní. Po vyliahnutí samica mláďatá ešte 8 dní zahrieva, počas ďaľších ôsmych dní ich zahrievať postupne prestáva.

Prvých osem dní od vyliahnutia samica mláďatá zahrieva, prvé dva týždne im trhá potravu. Mláďatá vyletujú vo veku 27-30 (38) dní, čo je u nás zväčša v polovici júna až v júli.

Potrava

Živí sa hlavne drobnými cicavcami, občas menšími druhmi vtákov, hlavne ich mláďatami a v lete aj veľkým hmyzom, žabami. Občas sa jeho korisťou stávajú taktiež netopiere a dokonca aj dážďovníky tmavé.

U nás predovšetkým drobné hlodavce- hraboše, hryzce, myši, ryšavky. Ďalej piskory a iné drobné cicavce. Menej sú v jeho potrave zastúpené vtáky, najčastejšie mláďatá. Snáď ešte väčší podiel v potrave než vtáky majú plazy- najmä jašterice a slepúch. Značnú časť potravy, najmä v lete, tvorí hmyz. V potrave sa vyskytujú aj obojživelníky, mäkkýše a červy.

Je dokázané, že sokol myšiar vidí ultrafialové žiarenie. Vďaka tomu vie rozoznať močové stopy okolo nôr hlodavcov, pretože od moču sa toto žiarenie silne odráža.

Sokol myšiar loví na otvorených priestranstvách. Korisť hľadá pri tzv. trepotavom lete (pri ktorom vyvíja krídlami rovnakú rýchlosť, akou proti nemu fúka vietor, takže stojí na mieste vo vzduchu) asi 10 - 20 metrov nad zemou. Keď zahliadne korisť, prudko sa za ňou spustí k zemi so stiahnutými krídlami.

Sokoly môžu okrem toho používať aj tzv. sit and wait techniku lovu, kedy sledujú korisť z vyvýšených miest (napr. stĺpov vysokého napätia alebo striech budov) a vo vhodný okamih zaútočia rýchlym spustením sa k zemi.

Nedávno bola zaznamenaná neobvyklá technika lovu, kedy niektoré sokoly vyčkávali na korisť zavesené priamo na ventilačných otvoroch pod strechami panelákových bytov. Vyletujúce netopiere alebo dážďovníky, ktoré sa v týchto dierach ukrývajú alebo rozmnožujú, tak vleteli priamo do nastražených pazúrov striehnúcich sokolov.

Ochrana a Stav Populácie

Sokol myšiar je po myšiakovi našim najbežnejším druhom dravca. Jeho početnosť sa odhaduje na približne 5 000 párov. Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 920 €.

Na Slovensku bolo v rokoch 1980 - 1999 dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 91,60 % a zimovanie v 73 % mapovacích kvadrátov. Odhadovaný počet hniezdiacich párov bol 4 000 - 6 000, zimujúcich jedincov 2 500 - 5 500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytoval boli stabilné, maximálna zmena do 20%.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 - 2012 bol 6000 - 10000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 - 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 - 2012) boli stabilné. Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 - 2018 bol 6000 - 10000 párov.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté informácie o stave populácie sokola myšiara na Slovensku:

Obdobie	Odhadovaný počet hniezdiacich párov	Trend
1980 - 1999	4 000 - 6 000	Stabilný
2008 - 2012	6 000 - 10 000	Stabilný
2013 - 2018	6 000 - 10 000	Stabilný

Čo robiť, keď nájdete mláďa sokola myšiara?

Ornitológovia radia ľuďom, ako postupovať, keď nájdu mláďatá sokolov myšiarov, známych aj ako pustovka či poštolka. Odhadujú, že v intraviláne je na Slovensku približne tisíc párov sokola myšiara. Na hniezdenie si často vyberajú aj balkóny.

Mladé sokoly si po vyletení z hniezda skúšajú svoje prvé lety a posedávajú v okolí miesta, kde sa vyliahli. "Sokol myšiar si na hniezdenie často vyberá práve paneláky, kostoly, školy či iné budovy, ktoré mu poskytnú podmienky na hniezdenie. Nepotrebuje veľa, stačí mu črepník so zeminou, zabudnuté vedro, dostatočne veľký výklenok. Ak sa u vás zapáči obom sokolím partnerom, znesú na vybrané miesto najčastejšie štyri až šesť vajec. Tie takmer mesiac zahrievajú, kým sa začnú liahnuť sokolíky. Ďalší mesiac trvá, kým mláďatá vyrastú a sú schopné lietať.

Ak ľudia nájdu už vyletené mláďatá, netreba ich z miesta nálezu odnášať, kým to skutočne nepotrebujú, radia ornitológovia. Najčastejšie si potrebujú iba oddýchnuť. Keď si pre odpočinok vyberú miesto dostatočne vysoko, mimo dosahu psov a mačiek a zároveň nie sú zranené, väčšinou stačí ponechať ich na mieste. Po čase samy odletia. Keď je vtáča zranené, treba kontaktovať odborníka. Zdravé mláďa na zemi treba dať čo najvyššie, ideálne blízko hniezda.

V ojedinelých prípadoch, keď je ešte pár neskúsený či si z iného dôvodu vyberie nevhodné miesto, ako príliš šikmú plochu alebo inak rizikové okolnosti pre znášku či mláďatá, vedia ochranári pomôcť. „Ak si ľudia myslia, že je potrebné zasiahnuť, kontaktovať by mali odborníkov, ktorí poradia správny postup, respektíve ho priamo zabezpečia,“ podotkol R. Slobodník. Ako priblížil, po konzultácii vedia ľudia napríklad vyrobiť provizórnu búdku, zabezpečiť hniezdo tak, aby nedošlo k vypadnutiu mláďat, či inštalovať prekrytie hniezda strieškou.

Zároveň ľudí žiadajú, aby v prípade, ak nájdu mláďa sokola či sovy, kontaktovali odborníkov, či je potrebná pomoc alebo ho postačí nechať odpočinúť na bezpečnom mieste. Pri nájdení vtáčaťa treba kontaktovať príslušné pracovisko Štátnej ochrany prírody SR.

Dôležité je si uvedomiť, že pre úspešné vyliahnutie a výchovu mláďat potrebujú sokoly najmä pokoj.

Čo robiť, ak u vás zahniezdi sokol myšiar?

Sokol potrebuje kľud, aby mohol v pokoji zahrievať znášku a vychovať mláďatká.
Sokoly netreba kŕmiť, vyhliadol si pravdepodobne lokalitu, v ktorej blízkosti má aj dostatok potravy.

Zdroje

Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku.
del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl.
Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1.
Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds - their distribution and abundance.
Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2.
Mebs T., 2004: Dravci Evropy.
Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77.

tags: #sokol #mysiar #vajce #informácie