Strukoviny v slovenskej ľudovej hudbe a tradičnej kultúre

Článok sa zaoberá strukovinami v kontexte slovenskej ľudovej hudby a tradičnej kultúry. Okrem iného sa tu spomína pieseň Macejko, v ktorej hlavná postava ide mlátiť šošovicu. V článku sa tiež dozviete o histórii pestovania strukovín na Slovensku, ich význame v tradičnej kuchyni, ako aj vplyve na stravovacie návyky Rómov.

Šošovica

História pestovania strukovín na Slovensku

Pestovanie šošovice má na našom území dlhú históriu. Šošovica bola pestovaná už v starovekom Egypte - dávala sa faraónom do hrobiek, alebo v iných kútoch sveta. V stredoveku sa preukázateľne pestovala aj na našom území, o čo sa zaslúžili starí Slovania. V súčasnosti sú hlavní pestovatelia India a Kanada. Od roku 1992 sa u nás postupne prestáva pestovať a takmer výhradne sa dováža.

Pôdy na Záhorí nie sú až tak vhodné na pestovanie šošovice, lebo pôda tu nie je bohatá na vápnik, ktorý šošovica potrebuje. K sejbe sa používajú dobre naklíčené semená, tam, kde sa šošovica nepestovala je potrebné ich moriť tzv. rizóbiami pre lepší vývin koreňov.

Strukoviny ako súčasť tradičnej stravy

Strukoviny sú známe ako mäso chudobných - ľahko stráviteľné a hodnotné jedlo. Sú vhodné aj pre diabetikov a pri kardio-vaskulárnych ochoreniach, pretože majú nízky glykemický index. V minulosti si ju teda zrejme ľudia pestovali len pre svoju potrebu na záhradke, pretože si ju vedeli vymlátiť sami. Používali sa cepy, alebo sa nechali zrná vymrviť vo vreciach, po ktorých sa stúpalo.

V súvislosti s Mackom sú tiež znepokojivé zistenia, že strukoviny sa v histórii nespomínajú ako predmet desiatku, takže jej pestovanie nebolo rozšírené na veľkých plochách.

Macek a jeho šošovica v ľudovej piesni

Konšpiračný pohľad na pozadie príbehu piesne hovorí, že pieseň sa svojou tempo-rytmickou a dynamickou výstavbou kategoricky vymedzuje voči ostatnej piesňovej produkcii v Záhorskej nížine. Správne položená otázka preto znie: Odkiaľ sa na Záhorí dorici zobral čardáš? Odpoveďou je, že za ním stojí prvý a posledný hermetik na uhorskom tróne Matyáš (Macej) Korvín. Piesňou nám zanechal tajný odkaz, upozornil tiež na drobný žart, ktorý Matej vložil do piesne: Macek si zabudol cepy, preto mlátenie (komunikovanie o najväčších tajomstvách vesmíru) by sa nemohlo konať.

Macek a jeho manželka - gendrový pohľad odhaľuje, že Macek je živiteľom rodiny. Aká bola úloha jeho ženy, kde jej jej miesto na trhu práce? Bez nej by nebola ani druhá strofa. Mackova manželka vykonáva každodennú stereotypnú prácu v domácnosti (sa vždy nejako sama urobí). Pani Macková nemá v piesni uvedené ani svoje meno - potvrdzuje rodový predsudok o úlohe ženy v domácnosti.

Podľa otázky z publika si Macka divák predstavoval inak - nevypadá jak záhorák, ale jak Maďar. Význam Macka pre Malacky je nesmierny, keďže je pravdepodobne jedinou univerzálnou vedomosťou o našom meste v priestore Slovenska a Česka.

Strukoviny v rómskej kuchyni

Skladbu stravy a stravovacie návyky Rómov ovplyvňoval ich spôsob života. Stravovanie odrážalo sociálny status rodiny, ale aj komunity. Nepestovali plodiny, pretože nevlastnili pôdu a domáce zvieratá chovali v obmedzenej miere. Usadlí Rómovia žijúci na Slovensku spravidla získavali potraviny kúpou alebo výmenou za výrobky a služby.

Hlavné požiadavky na jedlo boli dostatok, sýtosť a v neposlednom rade aj chutnosť. Vzhľadom na dostupnosť potravín sa spravidla varilo raz denne. Jedenie sa neriadilo časom, ale dostupnosťou surovín a potrebou saturovať hlad. Keď sa navarilo, jedlo sa spoločne, aj keď pri naberaní mali niektorí členovia rodiny prednosť. Ženy spravidla jedli neskôr, posledná jedla „mladá nevesta“ - terni bori. Vzhľadom k tomu, že uskladňovanie uvareného jedla bolo problematické, tak platila zásada, že to, čo sa navarilo sa zjedlo.

Najčastejšie suroviny na prípravu jedál boli múka, soľ, strukoviny, kapusta, zemiaky, tuk na omastenie a v menšej miere mäso. Najčastejším pokrmom boli múčne jedlá a najobľúbenejším mäsové. Často v jedálničku boli aj vnútornosti, teda to, čo majoritné obyvateľstvo pokladalo za menej hodnotné suroviny.

V súčasnosti pri oslavách je okázalá pestrosť jedál a bohatosť v ponuke. Za slávnostné jedlá sa pokladajú vyprážané jedlá, pečené mäso, guláše a z príloh zemiakový šalát, ryža zemiaky ale aj hranolky.

V minulosti medzi základné povinnosti ženy - matky patrilo aj zabezpečenie obživy. V rodinách remeselníkov (kováči, korytári) pomáhali ženy s predajom výrobkov. Častým spôsobom zabezpečenia potravín bola obchôdzka po „gádžoch“ - nerómoch.

Rómska rodina

Reštaurácie so slovenskou kuchyňou

Slovensko, krajina bohatá na kulinárske tradície, ponúka množstvo reštaurácií, kde si môžete vychutnať tradičné i moderné jedlá. Jeseň je ideálnym obdobím na objavovanie krás Slovenska a vychutnanie si tradičných jedál, ktoré na salašoch ponúkajú. Ak hľadáš tipy, kam sa tento rok vybrať, pripravili sme pre teba výber salašov na Slovensku, ktoré stoja za návštevu.

Medzi salaše s tradičnou slovenskou kuchyňou patria:

• Salaš Zbojská
• Salaš Krajinka
• Koliba u Dobrého Pastiera
• Tekovská kúria
• Koliba u sv. Krištofa
• Salaš Beckov

Taktiež existujú reštaurácie s veľkými porciami jedla:

• Bueno Gusto Restaurant v Žiline
• Divný Janko v Bratislave
• San Angello
• Gurmánsky dvor u Oravca v Ružinove

V Turci môžete navštíviť tieto reštaurácie:

• Penzión Gitka
• Strýc Food
• PlantÁŽ.sk - jedlo pre ľudí
• Vietnamské bistro
• Penzión Turčiansky dvor
• Reštaurácia HUMNO
• Koliba Zuzanka
• Hotel Gader

tags: #strukoviny #v #slovenskej #ľudovej #hudbe

Populárne príspevky:

• Autentická chuť pizze
• Inšpirácie pre jablkový koláč
• Kruh inšpirácie: Jedlý obrázok na tortu
• Týždenný jedálniček pre krajšiu postavu
• Zdravé maškrtenie s tvarohom