Špargľa – kráľovská zelenina pre vaše zdravie

Špargľa je vraj to najlepšie, čo sa u nás dopestuje. Napriek tomu sa v slovenskej kuchyni zatiaľ neudomácnila tak ako v niektorých iných krajinách. Jej milovníci však vedia, prečo sa tešia zo „špargľovej sezóny“. Špargľu, odborne nazývanú Asparagus officinalis, totiž považujú za liečivý dar prírody.

Niekto nedočkavo čaká na prvé čerešne či jahody, iný na hrozno, ale praví gurmáni najväčšmi vyčkávajú na apríl a máj, keď je sezóna špargle. Vtedy sa jej treba najesť dosýtosti, o niekoľko týždňov už totiž bude neskoro. Skoré odrody špargle pochádzajú zo slnečných oblastí Grécka, ale o niekoľko týždňov neskôr už dozrieva aj špargľa na poliach západnej Európy.

U nás nepatrí k tradičným druhom zeleniny a jej pestovanie nie je príliš rozšírené. Je to škoda, lebo nič nebráni, aby sa s úspechom pestovala aj v našich záhradkách. Špargľa vyžaduje ľahké pôdy a neznáša ťažkú vlhkú zem. Keďže ide o trvácu zeleninu (na jednom stanovišti vydrží 15-20 rokov), treba pôdu pred založením špargľoviska poriadne pripraviť.

Čo je špargľa?

Špargľa (lat. Asparagus officinalis) patrí do rodu Asparagus a verte či nie, má viac ako 300 druhov. Pochádza z väčšej časti Európy, západnej Ázie a severnej Afriky. Zaujímavé je, že ju poznali a pripravovali už v starovekom Egypte a patrí tak k najstarším pestovaným druhom zeleniny na svete.

História a zaujímavosti

Špargľa sa zvykne nazývať kráľovská zelenina a väčšina jej druhov pochádza z Európy. Pomenovanie kráľovská zelenina pravdepodobne pochádza zo stredoveku, pretože gurmán Ľudovít XIV. ju mal tak rád, že prikázal vo Versailles vybudovať rozsiahle špargľové záhrady. Odvtedy prešlo veľa rokov a dnes je špargľa dostupná v niekoľkých obľúbených druhoch.

Nutričné hodnoty špargle

Špargľa má povesť mimoriadne výživnej zeleniny s vysokým obsahom kyseliny listovej a je tiež dobrým zdrojom draslíka, vápnika, vlákniny, vitamínu B6, vitamínov A a C, ale aj tiamínu. Okrem toho, je plná antioxidantov a protizápalových vlastností, je cenným zdrojom fenolových zlúčenín v ľudskej strave. Zoznam nutričných výhod je pozoruhodne dlhý, ale predovšetkým pomáha chrániť srdce, trávenie, kosti a dokonca aj bunky. Môže byť cennou súčasťou stravy, ktorá znižuje riziko rakoviny.

Obsah vitamínov a minerálov v špargli

Špargľa v 100 g obsahuje 20 kalórií, 0,14 g tukov, 3,03 g sacharidov (z toho 2,03 g cukry), 1,48 g vlákniny, 1,92 g bielkovín. Ďalej obsahuje vitamín A, takmer všetky vitamíny skupiny B, vitamín C, E, K a z minerálnych látok obsahuje draslík, zinok, vápnik, horčík, fosfor, železo a sodík.

Zdravotné benefity špargle

Špargľa posilňuje imunitu, pôsobí proti zápalom, odvodňuje, podporuje trávenie a pôsobí ako afrodiziakum. Táto zelenina je bohatá na vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré podporujú imunitu, trávenie i zdravie srdca. Vďaka svojej jemnej chuti a rôznorodým možnostiam spracovania sa špargľa stáva obľúbenou súčasťou jarného jedálnička.

Špargľa je preborníčka v obsahu kyseliny listovej-B9: jeden gram zeleniny obsahuje viac ako jeden mikrogram (milióntina gramu) kyseliny. Už sto gramov špargle pokryje odporúčanú dennú dávku tejto biologicky aktívnej látky. Špargľa obsahuje vysoké hladiny aminokyselín, čo z nej robí prirodzené diuretikum.

Špargľa je prírodné afrodiziakum vďaka vitamínu B6 a kyseliny listovej, ktorý pomáha zvýšiť pocity vzrušenia. Navyše vitamín E stimuluje pohlavné hormóny, vrátane estrogénu u žien a testosterónu u mužov. Symptómy "opice" zahŕňajú nevoľnosť, únavu, vyčerpanie a dehydratáciu, ktoré sa môžu vyliečiť podávaním špargle.

Špargľa a jej vplyv na organizmus

• Omladzuje bunky: Špargľa patrí k najlepším omladzovacím prostriedkom v prírode. Špargľovú sezónu by sme bezpodmienečne mali využiť na špargľovú kúru. Špargľa aktivizuje metabolizmus celého organizmu.
• Znižuje riziko neurodegeneratívnych ochorení: Neurodegeneratívne ochorenia ako Alzheimerova choroba alebo demencia môžu byť veľmi stresujúce nielen pre postihnutého, ale aj pre ich rodinu. Konzumácia špargle znižuje riziko vzniku takéhoto ochorenia vďaka obsahu kyseliny listovej.
• Bojuje proti akné: Niacín-B3 v špargli je zlúčenina, ktorá vás môže zbaviť najťažších prípadov akné. Pomáha tiež pri znižovaní podráždenia a začervenanie, ktoré je spôsobené po akné.
• Zmierňuje menštruačné príznaky: Predmenštruačný syndróm, kŕče a výkyvy nálady sú všetci nezvaní hostia, ktorí sprevádzajú menštruáciu ženy. Vitamín K a vápnik v špargli zmierňujú tieto príznaky.
• Pomáha liečiť príznaky epilepsie: Hlavnými príznakmi epilepsie - neurologického ochorenia sú bolestivé záchvaty. Kŕče, ktorými trpia jednotlivci, sú veľmi bolestivé a obmedzujú kontrolu svojho tela. Špargľa je užitočná ako bylinný liek na epileptické záchvaty.
• Znižuje zápal spôsobený reumatizmom: Reumatická artritída je u seniorov veľmi bežná a vyznačuje sa zápalom, bolesťami kĺbov a obmedzeným pohybom. Niacín-B3 je často predpisovaný na zníženie tejto bolesti, ale príjem špargle môže poskytnúť potrebné množstvo bez vyvolania škodlivých vedľajších účinkov, ktoré liek robí.

Druhy špargle

Špargľa je populárna jarná zelenina, ktorá má viacero odrôd. Najčastejšie sa stretnete s bielou, fialovou alebo zelenou špargľou.

• Biela špargľa: Biela špargľa je veľmi obľúbená najmä v sezóne, pretože tento druh si najčastejšie dopestujeme v záhrade. Biela špargľa sa pestuje bez prístupu svetla pod zemou. Bielej špargli preto chýba farbivo chlorofyl. Vďaka tomu má jemnejšiu, ale mierne nahorklú chuť.
• Zelená špargľa: Zelená špargľa sa pestuje na svetle, vďaka čomu má výraznejšiu chuť a obsahuje viac antioxidantov a vitamínov. Má výraznejšiu, sviežu, mierne trávovú chuť.
• Fialová špargľa: Fialová špargľa je menej bežná v našich podmienkach, obsahuje viac antokyánov, ktoré jej dodávajú typickú farbu. Táto špargľa má sladšiu chuť, kvôli vyššiemu obsahu cukru.

Ako pestovať špargľu?

Špargľa sa pestuje zo semena, ale len tak rýchlo to nejde. Pred tým, než sa rozhodnete založiť si špargľovisko, musíte si predpestovať sadbu. To znamená, že osivo treba vysiať o rok skôr, v termíne od konca marca do začiatku apríla do pareniska, prípadne koncom apríla priamo do pôdy. Úrody sa však dočkáte až v treťom roku pestovania. V ďalších rokoch je dôležité hnojenie, prevencia chorôb, prihŕňanie pôdy v prípade bielych výhonkov a opatrný zber.

Základné kroky pri pestovaní špargle

1. Príprava pôdy: Pôda by mala byť jemná, na začiatku jesene zrýľovaná do hĺbky až 90 centimetrov. Zároveň by ste mali do nej zapracovať maštaľný hnoj, draselnú soľ a síran amónny.
2. Výsadba priesad: V júli alebo v auguste môžete vysadiť predpestované priesady. Špargľa sa vysádza do hĺbky 18 až 20 centimetrov na vzdialenosť v riadku 30 centimetrov.
3. Starostlivosť po výsadbe: Za suchého a teplého počasia jej doprajte štedrú zálievku, obzvlášť v piesočnatej pôde. Porast postupne prihŕňajte vrstvou pôdy a zbavujte ho burín.

Špargľa dokáže na jednom stanovišti rásť jednu celú dekádu. Nevyžaduje si veľa pozornosti a predsa prináša bohatú úrodu. Navyše i lieči. Špargľa má najradšej hlboké hlinito-pieskové pôdy s neutrálnym pH, dostatkom humusu a priepustnou spodinou. Je neuveriteľné, že korene prenikajú až do hĺbky 6 metrov. Nemali by ste ju pestovať na veterných miestach.

V apríli vysejte semiačka špargle do pripravenej pôdy do hĺbky 3 a ž 4 cm. Je na vás, či chcete pestovať jemnú bielu špargľu alebo o čosi korenistejšiu zelenú. Vedzte, že ak si zvolíte bielu, bude treba porast už na jar tretieho roku prihrnúť pôdou. Vzniknú tak hrobčeky vysoké asi 40 centimetrov a široké približne 30 centimetrov. Základný rozdiel v pestovaní zelenej špargle je v prístupe svetla k rastlinám. Odlišná je i hĺbka výsadby priesad, ktoré sa sadia plytšie. Nie je to však podmienka.

Ako pripraviť špargľu?

Pri kúpe špargle si dobre všimnite jej vzhľad. Mala by byť pevná, svieža a chrumkavá. Ak vám po varení ostane časť zväzku, vložte ju do vlhkej papierovej utierky alebo do šálky s vodou. Jedným z najlepších spôsobov prípravy špargle je blanšírovanie alebo krátke varenie na pare.

Tipy na prípravu špargle

• Varenie bielej špargle: Do veľkého hrnca si nalejte vodu a pridajte trošku soli a štipku cukru, aby ste zmiernili jej horkosť. Biela špargľa sa varí dlhšie ako zelená. Záleží, samozrejme aj od jej hrúbky, variť by sme ju mali približne 10 až 15 minút. Po uvarení bielu špargľu ihneď vyberte a prudko schlaďte v miske s ľadovou vodou.
• Varenie zelenej špargle: Nalejeme si do veľkého hrnca dostatok vody a pridáme len soľ. Zelená špargľa sa varí kratšie ako biela, stačí jej približne 5 až 8 minút. Po uvarení zelenú špargľu ihneď vyberte a prudko schlaďte v miske s ľadovou vodou.
• Pečená špargľa: Očistenú špargľu rozložte na plech vystlaný papierom na pečenie, pokvapkajte trochou olivového oleja, osoľte a okoreňte čiernym korením. Dajte do rúry piecť na 200 - 210 °C asi 10 - 15 minút, kým nie je mäkká a konce nie sú jemne opečené.

Špargľa ako príloha

Špargľa sa veľmi často konzumuje ako príloha k týmto pokrmom:

• Ryby: Treska, losos, zubáč, pstruh
• Mäso: bravčová panenka, teľacie rezne, kvalitný steak
• Vajcia: Skvelé sa hodí ako príloha k poširovaným vajciam alebo volskému oku
• Omáčky: tradične sa špargľa podáva s holandskou omáčkou

tags: #špargľa #benefity #pre #zdravie

Populárne príspevky:

• Recepty na vrstvený koláč
• Ako bojovať s prejedaním
• História sviatočných tradícií
• Zelmer 1900 NAY: Podrobná recenzia
• Klobásová torta