Kontroverzný spevák Jaroslav Pagáč: Životopis a spojenie s extrémizmom
Kontroverzného speváka Jaroslava Pagáča, známeho ako Reborn, sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman tento týždeň oslobodil spod obžaloby z výroby, rozširovania a prechovávania extrémistických materiálov. Rozsudok nie je právoplatný, prokurátor sa s ním nestotožnil a odvolal sa.
Kým prokuratúra videla ako jednoznačne preukázané, že symboly čierne slnko, kolovrat a runa života - Lebensrune na oblečení určenom na predaj sú neonacistické, spevák sa bránil, že sú pohanské. Sudcu Pulmana znalci nepresvedčili, hovoril aj o tom, že materiály mali posudzovať bez ohľadu na osobu obžalovaného Pagáča. Vyhovel tak výčitke Najvyššieho súdu, ktorý pôvodný rozsudok v kauze, štyri roky nepodmienečne, zrušil a vec vrátil späť na špecializovaný súd.
Rozsudok zaskočil odborníka na extrémizmus a riaditeľ Centra boja proti hybridným hrozbám pod ministerstvom vnútra Daniela Mila. Pagáča zaraďuje ku krajne pravicovej scéne a nestotožňuje sa s výkladom, keď súdy žiadajú posudzovať symboly mimo ich kontext.
Daniel Milo uviedol: „Konkrétne pri tomto človeku som pritom ja osobne nemal pochybnosti, čo chce symbolikou vyjadriť vzhľadom na jeho minulosť, vystupovanie a prostredie, v ktorom sa pohyboval.“
Ako reagujete na zatiaľ neprávoplatný oslobodzujúci rozsudok vo vzťahu k Jaroslavovi Pagáčovi, ktorý sa podľa sudcu špecializovaného trestného súdu nedopustil výroby, rozširovania a prechovávania extrémistických materiálov?
„Nevidel som celý rozsudok, ale podľa toho, čo som si zatiaľ prečítal, môžem povedať, že ma prekvapil. Ide proti rozhodnutiam toho istého súdu v podobných prípadoch a oproti odsudzujúcemu rozsudku na štyri roky nepodmienečne z prvého procesu Jaroslava Pagáča rozhodol sudca Pulman úplne opačne,“ dodal Daniel Milo.
To, čo mňa vyrušuje a s čím mám zásadný problém, je spôsob interpretácie sudcu Pulmana a pre ním už Najvyššieho súdu v súvislosti s preukazovaním významu konkrétnej extrémistickej symboliky. Ide o tri symboly - kolovrat, čierne slnko alebo Schwarze Sonne a runu života - Lebensrune, ktoré sa v tomto prípade vyskytovali na zaistených materiáloch - oblečení, CD a podobne. Samotný Pagáč ich má navyše vytetované na tele.
Oba súdy vychádzajú z premisy, že symboly všeobecne majú svoj jednoznačný význam a mali by byť určené ako extrémistické bez ohľadu na kontext, spôsob a okolnosti ich použitia a bez ohľadu na osobu ich šíriteľa alebo nositeľa.
Podľa môjho názoru je takáto požiadavka nerealizovateľná.
Pretože akýkoľvek symbol, či už číselný, grafický, logo alebo emblém, je vždy významová skratka. Ako taký nadobúda svoj význam práve a iba v kontexte, teda podľa okolností a spôsobu použitia a áno, aj toho, aká osoba ho používa.
Je zásadný rozdiel, keď je svastika vyobrazená niekde v Indii na chráme či odeve budhistu alebo hinduistu a keď má hákový kríž na tričku vyholený potetovaný mladík v severnom Nemecku. Kým u hinduistu svastika nemá význam podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd a zrejme by ho za ňu nestíhali, u nás má zásadne odlišný význam, je totiž spojená s nemeckým nacizmom.
Symbol čierneho slnka alebo Schwarze Sonne ju u nás jedným z najznámejších nových symbolov, ktoré používa krajne pravicová scéna. Je zástupným za svastiku, často ju nahrádza.
V podobe, v akej ho mal podľa obžaloby šíriť Jaroslav Pagáč a v akej ho má aj vytetovaný, ho poznáme z nemeckého hradu Wewelsburg. Tam sa objavil v čase Tretej ríše, keď hrad využívali jednotky SS.
Jaroslav Pagáč
Jaroslav Pagáč sa bráni tým, že symboly nie sú extrémistické, ale pohanské a tvrdí, že vyznáva takzvané rodnoverie nadväzujúce na predkresťanskú vieru starých Slovanov.
V prípade Jaroslava Pagáča, ktorý sa dlhé roky pohybuje na krajne pravicovej scéne, zúčastňuje sa podujatí, kde sa to len hemží extrémistami, je zachytený na koncertoch, kde sa hajluje, podľa môjho názoru každý súdny človek uzná, že nebude zberateľ motýľov alebo hinduista, ktorý používa tie symboly, lebo je to jeho náboženské presvedčenie.
Ja to v jeho prípade vnímam ako stratégiu obhajoby, subjektívnu obranu a účelové tvrdenia, ktoré majú preukázať jeho nevinu.
Samozrejme, má plné právo sa takto brániť a takéto argumenty prednášať, no udivuje ma, že na takúto argumentáciu pristal sudca špecializovaného trestného súdu.
Sudca hovoril v stručnom zdôvodnení aj o tom, že keď sa rovnaký symbol posudzuje raz ako extrémistický a inokedy ako neškodný, môže to narúšať princíp právnej istoty. Mne z toho vyplýva, že súdy chcú uzavretý zoznam zakázaných symbolov. Aby bolo jasne stanovené, že tieto symboly sú za každých okolností extrémistické a tieto nie. Ale to sa v praxi nedá urobiť, čo som už vysvetlil.
Áno, princíp právnej istoty je jedným zo základných princípov právneho štátu, ale máme aj iné princípy trestného konania, napríklad v pochybnostiach v prospech obvineného.
Samozrejme, na to, aby šírenie extrémistických materiálov mohlo byť zo strany štátu trestané, musí byť preukázané, že človek, ktorý extrémistický materiál šíril, vedel, čo konkrétny symbol znamená a používal ho v tomto kontexte.
Hovoriť dnes, že čierne slnko má úplne iné významy, je, ako keď Marian Kotleba v kauze jeho šekov argumentoval, že 14 88 je len nevinné číslo. A v tomto prípade, hoci uňho išlo o iný paragraf, práve špecializovaný trestný súd rozhodol, že práve kontext je podstatný.
Na obale svojho manifestu ho použil terorista Juraj Krajčík, ktorý zastrelil dvoch ľudí na Zámockej a jednoznačne hlásal myšlienky neonacizmu. Prečo ho mal na svojom manifeste? Lebo tento symbol je tak rozšírený a akceptovaný v rámci krajne pravicovej scény, že niet pochýb, čo ním chcel vyjadriť.
Obhajoba argumentovala, že symboly nie sú zakázané ani v Nemecku, v zdôvodnení rozsudku to spomenul aj sudca. Ako to teda je?
Odkaz na nemeckú právnu úpravu považujem za scestný, keďže tá je odlišná od našej. V Nemecku majú zavedený systém takzvaných protiústavných organizácií a symboly ich podpory sú stíhateľné a stíhané.
V oficiálnych materiáloch nemeckého Úradu pre ochranu ústavy nájdeme zakázané organizácie, ktoré napríklad symbol Schwarze Sonne používajú.
Na Slovensku nemáme zakázané symboly naviazané na konkrétne organizácie, ale na podporovanie totalitných ideológií a hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd, preto je dôležité posudzovať ich v kontexte.
Symboly pritom stále pribúdajú. Keď to preženiem, môže sa ním stať aj jednorožec, ak by ho nejaká extrémistická alebo teroristická organizácia začala používať na presadzovanie a propagáciu svojich myšlienok.
Symbol Schwarze Sonne
Záver, že na extrémistický symbol sa treba pozerať nezávisle od osoby, ktorá ho nosí, alebo ho napríklad rozširuje na tričkách, nášivkách a podobne, je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou špecializovaného trestného súdu, s praxou prokuratúry a polície.
Pokiaľ viem, rovnaký súd schválil aj dohodu o vine a treste s bývalým predsedom Okresnej organizácie strany ĽS NS v Ružomberku Michalom Buchtom,kde sa spomínajú aj niektoré symboly ako u Pagáča, podmienkou takejto dohody je pritom priznanie viny a prijatie trestu.
Takže rovnaký súd sa v podobných prípadoch raz so stratégiou obhajoby stotožní a obžalovaného oslobodí a v druhom obžalovaného odsúdi, lebo tento typ obhajoby nepoužil?
Ako kresťanskí extrémisti ospravedlňujú násilie?
Určite by som nechcel hádzať všetkých novopohanov do jedného vreca. Návrat k pôvodnej duchovnosti a slovanským koreňom je plne v medziach zákona, ak s tým nie sú spojené verejné prejavy sympatie k nejakým totalitným ideológiám a hnutiam potláčajúcim základné ľudské práva a slobody.
V rámci vyznávačov pôvodného duchovna a komunít sú však tiež rôzne prúdy, niektoré úplne neškodné, iné majú prepojenie na osoby z krajne pravicovej scény, respektíve sa ich ľudia z tejto scény snažia oslovovať.
Mne príde až absurdné, keď si uvedomíme, že v relácii známeho pravicového extrémistu Dannyho Kollára vystupujú bývalý minister vnútra (Robert Kaliňák) a policajný exprezident (Tibor Gašpar), ktorých tlačovky o boji proti extrémizmu si všetci dobre pamätáme a hovoria uňho o potrebe obhajovať slobodu slova.
Slobodu prejavu možno obmedziť aj v demokratickej spoločnosti, ak je to potrebné vzhľadom na ochranu práv a slobôd iných alebo z ďalších závažných dôvodov.
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne hovorí, že zneužívanie práva na slobodu slova na podnecovanie národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti nie je chránené Európskym dohovorom pre ľudské práva. Pravicoví extrémisti sa však radi vykresľujú ako bojovníci za slobodu prejavu, pričom opak je pravdou.
V minulosti som sa naň vyslovene špecializoval, teraz ho sledujem skôr zo záujmu. Za posledné roky však táto scéna prešla zásadnými zmenami, aj vzhľadom na vstup ĽS NS do parlamentu a neskorší vznik hnutia Republika. Do oboch prešli viacerí, ktorí boli súčasťou krajne pravicovej scény.
Máme tu bývalého speváka neonacistickej kapely, ktorý je dnes hovorcom politickej strany, alebo osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za rasovo motivované trestné činy a sedia v národnej rade.
Ľudia, ktorí vyšli z takýchto koreňov, sa pre politickú kariéru snažili svojej minulosti zbaviť a prispôsobili tomu ich jazyk aj prejav. Po tom, čo sa zbavili toho najokatejšieho rasizmu a antisemitizmu, hovoria o podobných témach, no iným slovníkom. Často používajú dezinformácie a manipuláciu. V očiach verejnosti, sa z môjho pohľadu žiaľ, akoby očistili. To je jedna časť scény.
Druhá časť stále vyznáva násilné riešenia, aj keď počty násilných trestných činov sú oproti deväťdesiatym a nultým rokom rádovo nižšie, čo však neznamená, že neexistujú.
Zoberme si teroristu zo Zámockej, ktorý sa online radikalizoval práve v prostredí pravicového extrémizmu. Vyrastal na online fórach a chatovacích platformách, kde nasával túto ideológiu a následne sa rozhodol zobrať zbraň do ruky a spáchať teroristický útok.
Páchatelia extrémistických trestných činov sa dnes navyše stávajú sofistikovanejšími, aj táto scéna, ako zvyšok spoločnosti, využíva všetky možnosti internetu, rôznych fór a sociálnych sietí na svoje aktivity. Rozsudok nie je právoplatný, prokurátor sa odvolal.
Spevák aj tentokrát vôbec neskrýval svoje tetovania, pred kamerami a fotoaparátmi si vysúkal rukávy košele. Zreteľne viditeľná je napríklad takzvaná runa Algiz, alebo v jazyku nemeckých nacistov Lebensrune, ktorú má vytetovanú na zátylku.
Tetovania Jaroslava Pagáča
Obžalovaný mal distribuovať predmety s extrémistickou symbolikou, ktorú používajú sympatizanti nacizmu a neonacizmu.
On sa však bránil vierou a tým, že symboly čierneho slnka a kolovratu použité na tričkách a podobne existovali už stáročia predtým a nie sú extrémistické, ale pohanské.
Prokurátor čerpajúc z vyjadrení znalcov, naopak považuje za preukázané, že išlo o symboly spájané s nemeckým nacizmom a jednotkami SS v prípade čierneho slnka či Schwarze Sonne a runy života Lebensrune, alebo s radikálnymi a pravicovými extrémistami zo slovanského prostredia v prípade kolovratu.
„Na základe znaleckých posudkov tvrdím, že mytológia a pohanstvo, ktoré mali byť podľa obžalovaného obsahom materiálov, sú iba zásterkou," hovoril prokurátor v záverečnej reči. Znalec skonštatoval, že symboly sú často používané ako zástupné za hákový kríž.
Sudca Pulman mal však iný názor. Stručne zdôvodnil, že znalec Matej Medvecký pri symboloch kolovratu a čierneho slnka nevylúčil ich používanie aj mimo extrémistický kontext. Zopakoval argument obhajoby, že ani v Nemecku nie sú zakázané.
„Nie je možné extrémistický materiál vyhodnocovať s prihliadnutím na osobu," povedal tiež sudca a dodal, že posudzovať treba povahu samotného materiálu.
Prihliadať na to, ako sa obžalovaný prejavoval a prejavuje, by podľa neho bolo možné, ak by bol podozrivý z prejavov sympatií k extrémistickým hnutiam, teda z ich podpory a propagácie a obžaloba by bola postavená na úplne inom paragrafe.
Pulman sa pri zdôvodnení aktuálneho rozsudku pridŕžal výkladu Najvyššieho súdu, ktorý pôvodný zrušil práve so zdôvodnením, že: „Pri posudzovaní, či ide o extrémistický materiál, musí byť jednoznačne preukázané, že o takýto druh materiálu ide objektívne, a to primárne bez ohľadu na osobnostný profil osoby, ktorá takýmto materiálom disponuje."
„Ak má byť nejaký symbol trestný, nech je to jasne vymedzené pre všetkých rovnako, a nie aby som bol precedensom a následne budeme odsudzovať ľudí podľa kontextu osoby a nie na základe toho, či je symbol zakázaný," hovoril pred súdom Pagáč.
Fanúšikovia v tom majú jasno. Bloger Ján Benčík už v minulosti upozornil na blízkosť Reborna ku kapelám neonacistickej scény ako slovenský Biely odpor alebo český Buldok. Na zázname z koncertu v Českých Budějoviciach z roku 2017, ktorý si možno dohľadať aj dnes, spieva pieseň Krátkeho procesu (neskôr Juden Mord) a keď kričí refrén „Rozdrvme ich na prach, na prach!, fanúšik priamo pred ním hajluje.
Koncert Jaroslava Pagáča
Speváka možno nájsť na weboch venovaných práve neonacistickým kapelám, napríklad na 88nsm.com či aryanrebel.wordpress.com. Pod videami z jedného z jeho albumov na druhej spomenutej napríklad fanúšik píše: „Už dlho som nepočul niečo nové a naozaj dobré. Dávam 88 z 88 bodov..." Táto číselná kombinácia je pritom známa ako skratka pre HH - nacistický pozdrav Heil Hitler.
Pre kombináciu 1488 s neonacistickou symbolikou sa dostal do problémov aj šéf ĽS NS Marian Kotleba, ktorý rozdával šeky s touto sumou. Súd ho v kauze uznal vinným z prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných ľudských práv. Na akcii, kde Kotleba šeky rozdával, vystupoval aj Pagáč alias Reborn.
Jeho nedávneho aprílového koncertu v Banskej Bystrici sa zúčastnil aj poslanec kotlebovcov v parlamente a Kotlebov brat Marek Kotleba, ktorému v júli 2011 vymeral súd peňažný trest päťsto eur za prečin rozširovania extrémistických materiálov. Vo svojom internetovom obchode totiž predával tovar so symbolmi neonacizmu a neofašizmu. Kotleba vtedy pred súdom tvrdil, že nevedel, o aké symboly ide.
Minulý termín pojednávania súd zrušil, Pagáčovho dovtedajšieho advokáta Adama Puškára totiž polícia obvinila z vraždy študenta Daniela Tupého, ktorý zomrel po brutálnom útoku 4. novembra 2005. Súd tak dal Pagáčovi a jeho novému advokátovi Petrovi Kupkovi, ktorý v minulosti zastupoval Milana Mazureka aj Mariana Kotlebu, čas na prípravu.
Okrem Pagáča zadržala NAKA v máji 2018 pri akcii proti extrémizmu aj šéfa Slovenskej pospolitosti Jakuba Škrabáka a bývalého predsedu okresnej organizácie strany ĽS NS v Ružomberku Michala Buchtu.
tags: #spevák #jaroslav #pagač #životopis
