Ochrana duševného vlastníctva a zemepisné označenia slovenských potravín
Európska únia už roky chráni naše ľudové potraviny pred zneužitím ich registrovaného názvu, ako sú Slovenská bryndza, parenica či Spišská borovička.
Okrem toho môžu výrobcovia potravín získať aj certifikáty s osobitnými zemepisnými označeniami:
- „Chránené označenie pôvodu“ (CHOP)
- „Chránené zemepisné označenie“ (CHZO)
- „Zaručená tradičná špecialita“ (ZTŠ)
To sú tri druhy certifikátov potravín s osobitnými zemepisnými označeniami, s ktorými sa už môžete bežne stretnúť.
Zo Slovenska majú takéto označenie napríklad Slovenská bryndza (CHZO), Slovenská parenica (CHZO), Slovenský oštiepok (CHZO), Bratislavský rožok (CHZO), Oravský korbáčik (CHZO) či Zázrivský korbáčik (CHZO), Spišské párky (CHZO), Paprika Žitava (CHOP), Zázrivské vojky (CHZO), Tekovský salámový syr (CHZO), Liptovská saláma (ZTŠ), Tradičná Lovecká saláma (ZTŠ), Skalický trdelník (CHZO), víno z Vinohradníckej oblasti Tokaj (CHOP) a mnoho ďalších.
Ak chcú konkrétne potraviny nadobudnúť takéto špeciálne označenie, tak musia splniť špecifické požiadavky. Cieľom systémov je pritom pomáhať chrániť a propagovať výrobky, ktoré majú osobitné vlastnosti spojené s ich zemepisným pôvodom.
Politika kvality EÚ je zameraná na ochranu názvov špecifických výrobkov a propagáciu ich jedinečných vlastností súvisiacich s ich zemepisným pôvodom, ako aj tradičným know-how.
Výrobky, ktoré sa uchádzajú o získanie týchto špeciálnych označení spolu s tými, ktoré svoje ZO už nadobudli, sa uvádzajú v registri kvalitných výrobkov. Tieto registre obsahujú aj informácie o geografických a výrobných špecifikáciách každého výrobku.
Druhy zemepisných označení
Výrobky registrované ako CHOP majú najsilnejšiu väzbu na lokalitu, kde sa vyrábajú. O označenie CHOP sa môžu uchádzať potraviny, poľnohospodárske výrobky a vína, pričom každá časť procesu ich výroby, spracovania a prípravy musí prebiehať v konkrétnom regióne.
CHZO zdôrazňuje súvislosť medzi konkrétnym zemepisným regiónom a názvom výrobku, v prípade ktorého osobitnú kvalitatívnu črtu, povesť alebo inú vlastnosť možno pripísať hlavne jeho zemepisnému pôvodu. V prípade väčšiny výrobkov sa v danom regióne musí uskutočniť minimálne jedna fáza výroby, spracovania alebo prípravy.
ZTŠ vyzdvihuje tradičné aspekty výrobku, napríklad spôsob výroby alebo zloženie. Výrobok nemusí byť prepojený so žiadnou konkrétnou zemepisnou oblasťou.
Pojem kvality „horský výrobok“ zdôrazňuje špecifické vlastnosti výrobku, ktorý sa vyrába v horských oblastiach s náročnými prírodnými podmienkami. Poľnohospodárstvo v najvzdialenejších regiónoch EÚ čelí ťažkostiam pre odľahlosť a ostrovný charakter vrátane náročných zemepisných a meteorologických podmienok.
Príklady slovenských výrobkov s chráneným označením
- Držiteľom chráneného zemepisného označenia (CHZO) zo Slovenska sa najnovšie stal aj Hrušovský lepník.
- Už od roku 2007 chráni zemepisné označenie (CHZO) aj Skalický trdelník.
- V minulom roku získali chránené označenie pôvodu aj Liptovské droby. Sú špecifickým druhom jaterníc vyrábaných starou remeselnou metódou.
Oravský korbáčik je parený syr údený alebo neúdený tvaru korbáčika s dĺžkou 10 - 50 cm. Vyrába sa tradičným spôsobom - parením vykysnutého a čiastočne prezretého hrudkového syra v horúcej vode, jeho vyťahovaním do tvaru nití, ktoré sa tradične nazývajú „vojky“ s hrúbkou od 2 do 10 mm. Vytiahnuté nite - vojky sa potom spletajú do tvaru korbáčika. Charakteristické senzorické vlastnosti sú dané vytvorenou vláknitou štruktúrou vytiahnutých nití z pareného syrového cesta a špecifickým tvarom korbáčika vzniknutého po zapletení jednotlivých nití.
Údený a neúdený Oravský korbáčik sa odlišuje hlavne farbou a vôňou. Údený Oravský korbáčik má miene žltú až zlatožltú farbu, charakteristickú dymovú arómu a mierne vyšší obsah soli (o 1 %). Neúdený Oravský korbáčik je bielej až smotanovo-bielej farby bez dymovej vône. Štruktúra a konzistencia je v obidvoch druhoch rovnaká.
„Spišské párky“ sú plnené v baranom čreve s priemerom max. 24 mm, oddelený pretáčaním. Jednotlivé kusy majú hmotnosť cca 50 g. povrchový vzhľad a farba: výrobok v súvislom prameni v baranom čreve s priemerom max.
Cieľom seminára bola výmena praktických skúseností medzi členskými štátmi EÚ v oblasti vykonávania kontrol poľnohospodárskych výrobkov a potravín s chráneným označením (chránené označenie pôvodu, chránené zemepisné označenie a zaručené tradičná špecialita) na trhu.
Seminára sa zúčastnili inšpektori, ktorí priamo vykonávajú kontroly na trhu ako aj výrobcovia už zaregistrovaných slovenských výrobkov s chráneným označením.
V rámci seminára prebiehala degustácia a prezentácia výrobkov s chráneným označením a výrobkov, ktoré sa o toto označenie ešte len uchádzajú.
Podľa Petra Turka, hygiena a veterinára z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, je na vine aj štát, lebo nevychováva spotrebiteľov a nevedia, čo si majú všímať na označení zloženia. Dno v kvalite mäsových výrobkov sme však podľa neho dosiahli pred desiatimi až pätnástimi rokmi.
Bezpečné a kvalitné potraviny (Peter Siekel)
Za minulého režimu štát podľa Petra Turka dbal na kvalitu hovädzieho mäsa aj preto, lebo ho potreboval vyvážať do devízovej cudziny. Dohliada na bezpečnosť, ale nie na kvalitu, v konečnom dôsledku ani nemá čo exaktne kontrolovať, keďže neexistujú dôsledné normatívy kvality.
Pracovníci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy dohliadajú na to, či sú potraviny zdravotne v poriadku. Čiastočne preverujú kvalitu, ak majú možnosť porovnať s existujúcou chabou národnou legislatívou.
To, že máte v potravinách takzvané éčka, vám neublíži, ak ide o aditíva, ktoré sú schválené. Na to inšpektori dohliadajú. Nemôžu však ovplyvniť, či výrobca použije v párkoch alebo vo veľkej časti mäkkých salám hydinový separát.
Čím je väčší počet prídavných látok v mäsovom výrobku, tým je v ňom menej kvalitného mäsa. Táto prax je príznačná pre Slovensko. A je to legálne.
V Nemecku majú takzvanú potravinovú knihu, ktorá určuje zloženie jednotlivých výrobkov. Nemecké samosprávy a hlavne spotrebitelia potom kontrolujú, či podniky toto zloženie dodržiavajú. V Nemecku sa nemôže stať, že niekto vyrobí mäsový výrobok so separátom. Hoci nie je zakázaný, spotrebiteľ ho nekúpi.
Československé štátne, odborové, podnikové normy prestali platiť v rokoch 1993 a 1994 ešte rozhodnutím Federálneho zhromaždenia.
Slovenská republika namiesto nich vymyslela povinnú certifikáciu mäsových výrobkov. Za túto certifikáciu vyberal štát peniaze. Verejným tajomstvom bolo, že tým bránil nekontrolovanému dovozu zahraničných výrobkov na náš trh.
Štát vtedy narýchlo skúsil zaviesť obdobu Rakúskeho potravinárskeho kódexu, ktorú prispôsobil na slovenské podmienky, ale nedotiahol to na konkrétne mäsové výrobky.
V jednom reťazci som už videl bravčové koleno s pridanou sójou ako alergénom, čo som nechápal.
Vtedy sa zišli viaceré negatívne faktory. Bola zlá ekonomická situácia, ľudia nemali peniaze, nemali sme normy a prišli zahraničné obchodné reťazce, ktoré si určovali ceny.
Problémom je ho predať. Oproti minulosti, keď muziku tvrdila výroba, dnes hrá prvé husle obchod, ktorý to robí aj pod vplyvom spotrebiteľa a jeho peňaženky.
Od dna sme sa odrazili niekedy pred desiatimi rokmi, keď spotrebiteľ už mal viac peňazí a začal čítať aj údaje na obaloch.
Škandály, o ktorých hovoríte, začínajú tak, že sa do predaja dostane mäso z chorého zvieraťa, čo boli práve prípady Poľska. U nás som sa s takým prípadom nestretol, nakoľko veterinárna inšpekcia je na vysokej úrovni.
Doteraz sme sa rozprávali o tom, či boli mäsové výrobky kvalitnejšie. To je iná téma. Čo sa týka zdravia, na to už jednoznačná odpoveď nie je. Zdravie je široký pojem s množstvom faktorov, ktoré ho ovplyvňujú.
Možno určitým negatívom, ktorý mal vplyv na zdravie v tom čase, bolo množstvo tuku vo výrobkoch, ale nepoužívali sa prídavné látky. Tie, ktoré sa môžu používať, sú preverené a bezpečné na súčasné vedecké poznatky. Veď ich odsúhlasuje WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín).
Pri mliečnych výrobkoch došlo k vyššej variácii. Kedysi ste mali len klasické biele jogurty v skle a pár typov syra. Mali sme tavené syry a nejakú tehlu eidamského typu. Bol to veľmi obmedzený sortiment, ktorý sa po revolúcii významne rozšíril.
Veľkou chybou bolo, že sme nepokračovali v tom, čo fungovalo. Napríklad štátne normy na zloženie potravín ako-tak fungovali. Bolo chybou, že sme ich zrušili bez adekvátnej náhrady.
Spätne vieme, že chyby sa urobili aj pri transformácii družstiev. Štát umožnil pôvodným majiteľom pôdy a členom družstva vybrať svoj podiel. Družstvá sa rozpadli, lebo každý niečo mal, ale na pokračovanie produkcie to nebolo. Výsledkom boli preteky, kto si uchmatne viac. Tí rýchlejší si uchmatli stroje, tým pomalším zostali hospodárske zvieratá, pri ktorých nevedeli, čo s nimi.
Za najväčší problém tých čias považujem, že sme neboli pripravení na slobodu, vrátane ekonomickej slobody.
Išlo sa z extrému do extrému. Podobné to bolo s transformáciou družstiev. Vláda urobila jednoduché rozhodnutie: dala ľuďom možnosť, aby si zobrali to, čo bolo ich. Podľa môjho názoru sme mali hľadať iné riešenia. Aj to však bolo len dôsledkom iných chýb, ktoré sa urobili dávno predtým.
Obrovskou ideologickou chybou bola násilná kolektivizácia v 50. rokoch. Slováci mali predtým vzťah k svojej pôde.
Keď však tieto majetky po roku 1989 vrátili vlastníkom alebo ich dedičom, tí už k nim nemali vzťah. V Poľsku sa niečo také nestalo. Hoci tam tiež vládol komunistický režim, rodinné farmy zostali zachované.
Násilná kolektivizácia priniesla represie sedliackym rodinám, ktoré na svojej pôde hospodárili po generácie. Komunistická propaganda ich vykreslila ako „dedinských boháčov“.
Politikom najviac vyčítam, že poľnohospodárstvo sa dostalo na okraj ich záujmu. S tým súvisí všetko, o čom sa rozprávame. Doteraz nie sú vysporiadané pozemky, nemáme scelené poľnohospodárske plochy.
Ďalšia vec, ktorá na Slovensku dlhé roky absentovala, bola národná pomoc. Česko i Poľsko má prepracovaný systém národnej pomoci pre farmárov, u nás dominantné platby prichádzali z Európskej únie. Výsledkom bolo, že sa oplatilo pestovať len niektoré plodiny. V odvetví ako v celku peniaze neboli, ale vybraným firmám sa darilo.
Viacerí kritici hovoria aj o tom, že štát zlyhal vo výchove spotrebiteľa. Áno, je dobré, keď ľuďom prízvukujeme, že majú čítať obaly, ale už im moc nehovoríme, čo presne si majú všímať. V Nemecku fungujú rôzne spotrebiteľské združenia. Postavia si stánok na trhu, rozdávajú letáky, vysvetľujú ľuďom, čo majú sledovať. Podobná kultúra je vo Francúzsku.
Nízku potravinovú sebestačnosť sme si spôsobili naším prístupom k poľnohospodárstvu ako odvetviu. Niektorí politici po revolúcii hovorili, že ho nepotrebujeme a potrebné potraviny dovezieme. Veľká chyba.
Toto smerovanie negatívne ovplyvnilo aj potravinársky priemysel. Krátko po privatizácii padla väčšina z našich najväčších potravinárskych závodov.
Rozhodujúcim faktorom však bol prístup konkrétnych majiteľov. Určite nemuseli padnúť úplne nové závody, do ktorých štát len krátko predtým investoval. Naraz však prišiel nový vlastník, technológie sa rozpredali alebo rozkradli a firma skončila. O tom, že sa to nemuselo diať, svedčí fakt, že niektorým závodom sa podarilo prežiť.
Poškodili nás čiastočne podmienky, ktoré sme si vyrokovali. Do Európskej únie sme sa snažili dostať za každú cenu, takže sme boli ochotní robiť veľké ústupky. Ale to je opäť hlavne naša chyba.
Slovenské družstvá zažili po revolúcii úpadok. Viaceré z tých, ktoré prežili, doteraz fungujú len na tom, čo tam postavili za minulého režimu.
V súčasnosti už je poľnohospodárstvo veľkou témou. To sú často len frázy. Zvýšiť potravinovú sebestačnosť sa nedá tak jednoducho, ako si to niekto predstavuje.
My dnes veľké množstvo dobytka vyvážame, pretože ho nedokážeme doma spracovať. A potom ho dovezieme späť. Bežne vidím na obale, že zviera bolo chované na Slovensku, zabité v Poľsku a rozrobené znovu u nás.
V prvom rade musí začať fungovať živočíšna výroba. Chýbajú nám napríklad veľké bitúnky.
Veľmi kritická je situácia v chove ošípaných na Slovensku. Teraz navyše zažívame celosvetovú krízu ohľadom afrického moru ošípaných.
tags: #spisske #parky #dusevne #vlastnictvo
