Spotreba mlieka v krajinách EÚ: Štatistiky a trendy

Mlieko a mliečne výrobky sú tradičnou potravinou na našich stoloch už celé stáročia. Sú výživné, zdravé, chutné a navyše pri výbere slovenských mliečnych výrobkov podporujeme aj rozvoj našich regiónov, zamestnanosť a ekonomiku Slovenska. Dnes majú mlieko a mliečne výrobky svoj sviatok, ktorý každoročne pripadá na tretí májový utorok.

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je významným ukazovateľom v stravovacích návykoch populácie a má vplyv na poľnohospodárstvo, živočíšnu výrobu a zdravie ľudí. Tento článok sa zameriava na analýzu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v krajinách Európskej únie (EÚ) s dôrazom na porovnanie so Slovenskom a inými regiónmi sveta.

Milk Cake in 5 Minutes! Fluffy, Moist & Cheap

Globálna produkcia mlieka

V roku 2017 dosiahla celosvetová produkcia mlieka 696 miliárd kg. Z geografického hľadiska bola produkcia rozdelená nasledovne:

EÚ: 28 %
Ostatná Európa: 8 %
Ázia: 30 %
Severná Amerika: 18 %
Južná Amerika: 9 %
Afrika: 6 %
Oceánia: 5 %

Tieto údaje poukazujú na to, že EÚ a Ázia sú dominantnými producentmi mlieka na globálnej úrovni.

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v EÚ a na Slovensku

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Na Slovensku je spotreba 170 kilogramov na osobu a rok. V porovnaní s priemerom EÚ, ktorý dosahuje približne 320 kilogramov, je slovenská spotreba výrazne nižšia. Aj v susednej Českej republike je spotreba vyššia, dosahuje okolo 280 kilogramov na osobu a rok.

Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by každý z nás mal ročne skonzumovať 220 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov. Na Slovensku je priemerná ročná spotreba len na úrovni 173,6 kilogramov na osobu a rok.

Je to nižšie číslo, avšak pozitívne je, že rokmi narastá. Zvýšená spotreba sa netýka mlieka samotného - toho v porovnaní s odporúčaniami pijeme menej. Výrazne stúpla spotreba napríklad pri syroch a tvarohu, a to o štyri kilogramy na rok a obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenávajú aj kyslomliečne produkty, kde spotreba stúpla o asi päť kilogramov na osobu a rok.

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je na Slovensku 170 kilogramov na osobu a rok. V Európe je to 293 kilogramov, v Európskej únii (EÚ) okolo 320 kilogramov a v Českej republike okolo 280 kilogramov. V roku 2017 sa vo svete vyrobilo 696 miliárd kg mlieka. Z toho v EÚ 28 %, v ostatnej Európe 8 %, v Ázii 30 %, v Severnej Amerike 18 %, v Južnej Amerike 9 %, v Afrike 6 % a v Oceánii 5 %.

Spotreba kravského mlieka na Slovensku klesla od nežnej revolúcie na dve pätiny. Ešte rapídnejší bol úbytok chovaných dojníc, ten klesol na pätinu. Len vďaka ich vyššej produktivite sa produkcia slovenského mlieka až tak výrazne nezmenila.

Pred 20 rokmi na Slovensku vyprodukovali 1,2 milióna ton surového kravského mlieka. Aktuálne je to necelých 930-tisíc. V roku 2002 dokázali slovenskí farmári vyprodukovať o pätinu viac mlieka ako bola domáca spotreba. V súčasnosti je situácia iná, sebestační sme na 76 percent.

V EÚ sa chová 20 miliónov kusov dojníc, ktoré ročne poskytnú asi 150 miliónov ton kravského mlieka. Počet dojníc, chovaných na Slovensku, od revolúcie klesol na pätinu. Podľa informácií Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory bolo v roku 1989 registrovaných 559-tisíc kusov dojníc. V roku 2002 to už bola menej ako polovica - 240,4-tisíc a v roku 2021 podľa Štatistického úradu SR len 119,5 tisíc. Úžitkovosť sa však postupne zvyšuje, čím sa zmierňuje dopad poklesu počtu dojníc na celkovú produkciu mlieka.

Pokles spotreby na Slovensku

Bývalý riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského (VÚM) v Žiline, Karol Herian, upozornil na výrazný pokles výroby a spotreby mliečnych výrobkov a syrov na Slovensku od roku 1990. V súčasnosti sa na Slovensku konzumuje dva až trikrát menej kyslomliečnych výrobkov, a najmä syrov, ako vo vyspelých štátoch Európy.

Od roku 1990 sme na Slovensku podstatne znížili výrobu a spotrebu mliečnych výrobkov i syrov. V súčasnosti sa u nás konzumuje dva až trikrát menej kyslomliečnych výrobkov, a najmä syrov, ako vo vyspelých štátoch Európy. Táto znížená spotreba, a tým aj znížená produkcia mlieka má nepriaznivý dopad na poľnohospodárstvo, živočíšnu výrobu a najmä na zdravie ľudí.

Význam mliečnych výrobkov pre zdravie

Mliečne výrobky, najmä syry, sú pre mnohých Európanov dôležitým zdrojom bielkovín a vápnika. Tieto živiny sú nevyhnutné pre normálny rast a vývoj, najmä kostí a zubov. Napríklad, 5 dekagramov tvrdého syra obsahuje približne pätinu množstva bielkovín, ktoré potrebuje dospelý človek, a približne tretinu množstva vápnika, ktoré denne potrebuje adolescent.

Pre mnohých Európanov sú hlavným zdrojom bielkovín a vápnika syry. Tieto živiny sú nevyhnutné pre normálny rast a rozvoj, najmä kostí a zubov. V 5 dekagramoch tvrdého syra je asi pätina množstva bielkovín, ktoré potrebuje dospelý človek a približne tretina množstva vápnika, ktoré denne potrebuje adolescent.

Faktory ovplyvňujúce spotrebu mlieka

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane:

Ekonomická situácia: Dostupnosť a cena mliečnych výrobkov môžu ovplyvniť ich spotrebu. V krajinách s vyššou životnou úrovňou je spotreba často vyššia.
Stravovacie návyky: Tradičné stravovacie návyky a preferencie obyvateľstva zohrávajú významnú úlohu. Niektoré kultúry majú dlhodobú tradíciu konzumácie mliečnych výrobkov, zatiaľ čo v iných sú menej populárne.
Zdravotné povedomie: Rastúce povedomie o zdravotných výhodách a rizikách spojených s konzumáciou mliečnych výrobkov môže ovplyvniť spotrebiteľské rozhodnutia. Napríklad, intolerancia laktózy alebo alergie na mliečne bielkoviny môžu viesť k zníženej spotrebe.
Dostupnosť alternatív: Rastúca popularita rastlinných alternatív mlieka (napr.
Rastúci dopyt po organických a lokálnych produktoch: Spotrebitelia čoraz viac uprednostňujú mliečne výrobky z ekologického poľnohospodárstva a od lokálnych producentov.
Zvýšený záujem o alternatívne mliečne výrobky: Rastúca popularita rastlinných alternatív mlieka (napr. sójové, mandľové, ovsené mlieko) vedie k diverzifikácii trhu s mliečnymi výrobkami.
Dôraz na zdravie a výživu: Spotrebitelia sa čoraz viac zaujímajú o nutričné hodnoty a zdravotné benefity mliečnych výrobkov.
Zmeny v stravovacích návykoch: Moderný životný štýl a zmeny v stravovacích návykoch (napr.

Podpora spotreby mlieka

Podpora zvýšenia záujmu o slovenské mlieko a mliečne výrobky je už roky snahou Mliečneho fondu, do ktorého prispievajú slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka od jeho založenia v roku 2008. Zo zozbieraných finančných prostriedkov potom realizujú propagačné a informačné kampane na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska. Jedným z cieľov komunikácie je aj vzdelávanie spotrebiteľov a vychovanie novej generácie konzumentov slovenského mlieka a mliečnych výrobkov. Vďaka aktivitám, ktoré sa realizujú napríklad na školách, sa o chove dojníc či rozpoznávaní slovenských mliečnych výrobkov dozvedajú už najmenšie deti.

„Mliečny kvíz propaguje slovenské mliečne výrobky. Zameriava sa na rozpoznanie slovenských mliečnych výrobkov od tých zahraničných, ktoré k nám cestujú stovky až tisíce kilometrov. Niektoré otázky nabádajú spotrebiteľov zamyslieť sa nad pôvodom mlieka, nad prácou chovateľov dojníc a mliekarov, čo vedie aj k poznaniu, že mlieko nepochádza zo supermarketu, ale vyžaduje si neľahkú prácu ľudí.

Aktuálne Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku (zväz je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory) pripravuje 13. ročník tradičnej súťaže O majstra syrára, v ktorej sa budú hodnotiť výrobky z ovčieho a kozieho mlieka.

Podpora pravidelnej konzumácie mlieka je tiež súčasťou Akčného plánu pre potraviny, ktorého súčasťou je mliečny program na školách. Aktuálne je doň zapojená väčšina škôl.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) overila spôsobilosť zamestnávateľov na vstup do duálneho vzdelávania. „Do poľnohospodárskeho odvetvia potrebujeme dostať mladých a vzdelaných ľudí, ktorí budú radi, že pracujú v potravinárskom odvetví,“ uviedol predseda SPPK Milan Semančík.

Situácia v roku 2013 a podpora prvovýrobcov

Posledné roky neboli pre slovenských prvovýrobcov mlieka priaznivé a bohužiaľ, ani minulý rok nebol výnimkou. Za rok 2013 sa museli spracovatelia uspokojiť s dodávkami, ktoré boli o takmer 25 mil. kg nižšie, ako v roku 2012. Netajili sa tým, že na trhu je málo suroviny, ale napriek tomu neboli schopní za ňu zaplatiť toľko, ako za ňu platia v priemere spracovatelia v Európskej únií. Celkovo podpora prvovýroby mlieka za minulý rok dosiahla cca 110 eur na VDJ, čo bolo len cca 1,7 eurocenta na kilogram mlieka. Minulý rok slovenskí prvovýrobcovia mlieka už po šiestykrát zaznamenali stratu. Celková strata za posledných šesť rokov dosiahla vyše 300 miliónov eur. Dlhodobo nepriaznivá situácia spôsobila to, že za minulý rok skončilo s prvovýrobou mlieka ďalších 21 podnikov.

V októbri minulého roka bol ministrom pôdohospodárstva predstavený nový systém podpôr. Momentálne je šanca, že schválený systému podpory živočíšnej výroby, ktorý je pripravený na rok 2014 a následne na obdobie rokov 2015-2020, by mohol prispieť k rozvoju prvovýroby mlieka. Pri tých podnikoch, ktoré už skončili s výrobou mlieka je len veľmi malá šanca, že sa k chovu mliečneho dobytka ešte raz vrátia. Ostatní, a našťastie je ich väčšina, vnímajú toto opatrenie ako „svitanie na lepšie časy“.

Svetový deň mlieka

Svetový deň mlieka podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pripadá na 1. júna. Od roku 2001 sa podľa FAO Svetový deň mlieka slávi 1. júna. Krajiny, ktoré sa zúčastňujú na tomto dni, organizujú podujatia pre širšiu verejnosť, aby ju oboznámili s celým procesom výroby a spracovania mlieka a mliečnych výrobkov.

Tento deň dáva možnosti aj pre akcie pre samotných prvovýrobcov a profesionálnych pracovníkov v odbore mliekarenstva, k slovu sa môžu dostať odborníci na výživu. Hlavný zmysel Svetového dňa mlieka spočíva v zdôrazňovaní mimoriadnej biologickej hodnoty mlieka a mliečnych výrobkov a opodstatnenosti ich konzumácie každý deň.

Lekári a špecialisti na výživu podčiarkujú, že mlieko obsahuje výživné látky nevyhnutné pre stavbu tela a rast v detskom veku človeka. Sú v ňom obsiahnuté látky dôležité pre energetické zabezpečenie existencie organizmu. Mlieko je zdrojom minerálnych látok, vitamínov, enzýmov. Navyše obsahuje základné živiny s vysokou využiteľnosťou a esenciálne látky, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám.

Okrem bielkovín, mliečneho cukru a vitamínov sú významnou zložkou mlieka aj minerálne látky, spomedzi ktorých sú najdôležitejšími vápnik a fosfor. Konzumácia mlieka môže niektorým ľuďom spôsobovať problémy, lebo každý jedinec má rozdielny prah znášanlivosti či neznášanlivosti mliečneho cukru. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v množstve minimálne 220 kilogramov na osobu za rok.

Emisie skleníkových plynov a poľnohospodárstvo

Podľa EUROSTATU vzrástli emisie skleníkových plynov aj v druhom kvartáli roku 2022. Paradoxne s výnimkou domácností a poľnohospodárstva, ktoré klesli o 8, resp. 1 %. Ekonomické sektory najviac zodpovedné za emisie skleníkových plynov za posledný rok sú priemysel (23 %), produkcia a dodávky energií (19 %), domácnosti & služby (17 %), až za nimi nasleduje v Európe doprava (14 %) a poľnohospodárstvo (13 %).

Preto ak diskutujeme o skleníkových plynoch a poľnohospodárstve (a to mi verte, že odteraz budeme čoraz častejšie či už kvôli metánu, alebo dusíku) používajme presné údaje. Napríklad v Nemecku sa dojnice podieľajú len 3 % na celkových emisiách skleníkových plynov. Percentá skleníkových plynov z poľnohospodárstva v EÚ a USA patria celosvetovo k najnižším.

Pri globálnej analýze údajov z viac ako 180 krajín sveta za rok 2020 vieme zistiť, koľko skleníkových plynov sa vyprodukuje na liter mlieka (ešte raz, na liter alebo kg mlieka!) od dojníc a fariem po celom svete. Keď sa pozrieme na dojnice v chovateľsky rozvinutých krajinách ako Holandsko, Nemecko a USA, tak práve tieto krajiny patria medzi najnižších producentov emisií na svete. Vyprodukujú maximálne 0,50 kg skleníkových plynov na 1 kg mlieka. Najvyššia produkcia na svete je viac ako 18 kg plynov na 1 kg mlieka v chovateľsky najmenej rozvinutých krajinách sveta.

tags: #spotreba #mlieka #v #krajinách #EU #štatistiky